Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/197/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615217680
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6615217680.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu Tatra Banka, a. s.,
so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, proti
žalovanejR.C.,nar.XX.XX.XXXX,strvalýmpobytomS.A.,XXXXXF.,právnezastúpenejJUDr.Jánom
Sitarčíkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Dr. Herza 20, 984 01 Lučenec, o zaplatenie
3.266,56 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec
č.k. 12C/451/2015-82 zo dňa 05. 04. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec v časti výroku, v ktorej bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi priznanú istinu a priznané trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 80,- Eur, vždy mesačne do 25. dňa toho ktorého mesiaca počnúc
právoplatnosťou rozsudku s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stane splatný celý dlh, p o t v r
d z u j e.

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Lučenec ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný

súd“) rozsudkom zo dňa 05. 04. 2016 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.080,12 Eur a
nahradiť mu trovy konania vo výške 53,18 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 126,92 Eur na účet
navrhovateľa, číslo účtu: XXXXXXXXXX,, VS: 3001891030, všetko v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 80,- Eur, vždy mesačne do 25. dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku s
tým, že nezaplatením jednej splátky sa stane splatný celý dlh (prvý výrok). Žalobu v časti o zaplatenie
sumy 1.186,44 Eur zamietol (druhý výrok).
1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal

vočižalovanejzaplateniasumy3.266,56Eur.Žalobuodôvodniltým,žeakoveriteľuzatvorilsožalovanou
ako dlžníčkou dňa 31. 07. 2012 v zmysle ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka Zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby číslo BCU-00-0001891030, ktorej
prílohou sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej VOP). V zmysle článku 1 Zmluvy o úvere poskytol
žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 3.950,- Eur, pričom žalovaná sa zaviazala splácať
úver v 72 pravidelných mesačných splátkach po 92,71 Eur. Žalovaná sa dňa 15. 03. 2014 dostala do
omeškania a preto on (žalobca) vyhlásil dňa 15.07.2014 v súlade s ustanovením článku VI. bod 1 a 2

Zmluvy predčasnú splatnosť úveru. Zároveň so žalovanou uzavrel dňa 31. 07. 2012 v zmysle ustanovení
§ 708 a nasl. Obchodného zákonníka Zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby a poskytovaní ďalších
produktov a služieb k tomuto účtu. V zmysle článku V. Zmluvy o bežnom účte bolo medzi účastníkmi
dohodnuté poskytnutie úveru formou voliteľného prečerpania na bežnom účte do výšky 200,- Eur. Počasdoby vedenia bežného účtu žalovaná ako majiteľ účtu vyčerpala všetky peňažné prostriedky vložené
na účet a dostala sa do debetu vo výške ako je uvedené v bankovej knihe. Preto mu vzniklo právo na
zaplatenie sumy 3.266,56 Eur, ktorá pozostáva z nezaplateného zostatku istiny z poskytnutého úveru

a neuhradeného zostatku z bežného účtu.
1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na vyjadreniach strán sporu,
na vykonané dokazovanie a na zákonné znenia aplikovaných ustanovení (§ 497 a § 708 ods. 1, 2
Obchodného zákonníka v znení účinnom k 31. 07. 2012, § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom k 31. 07. 2012, § 7 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 10 ods. 1, 2, 3 a § 11 ods. 1, 2 Zákona

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov /ďalej len "zákon o spotrebiteľských
úveroch"/) a konštatoval, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky náležitosti
v zmysle § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. Taktiež konštatoval, že i predmetná zmluva o bežnom
účte, v rámci ktorého bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania,
neobsahuje všetky náležitosti v zmysle § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže v zmluve

o úvere chýbali náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 f/, k/, v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.
z. sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že pre posúdenie
skutočnostičiúverjebezúročnýabezpoplatkovpostačujenesplnenielenjednéhozdôvodovuvedených
v § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/, y/ a § 10 ods. 1, resp. nesprávne určená ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa, prvoinštančný súd už iné skutočnosti neskúmal, keďže mal za to,

že neuvedenie konečnej termíny splatnosti úveru a výšky počtu a termínu splátok istiny a z toho úrokov
a iných poplatkov spôsobuje to, že tento úver je bezúročný a bez poplatkov. Následne prvoinštančný
súd uviedol, že z listinných dôkazov má preukázané, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 3.950,-
Eur, z ktorého zaplatila sumu 1.869,88 Eur a preto žalobca má z titulu poskytnutého úveru právo len na
zaplatenie sumy 2.080,12 Eur, nakoľko úver sa považuje za bez poplatkov a bezúročný. Z titulu Zmluvy

o bežnom účte fyzickej osoby, v rámci ktorého bola uzatvorená v bode V aj Zmluva o poskytnutí úveru
formou voliteľného prečerpania na bežnom účte, žalobca uviedol, že 8,03 Eur predstavuje poplatky
za vedenie tohto účtu, či už poplatky poštovného, správy účtu a podobne, na ktoré žalobca, keďže si
nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 10 zákona o spotrebiteľských úveroch nemá právo, keďže
aj táto Zmluva, resp. povolené prečerpanie sa považuje za bezúročné a bez poplatkov. Z uvedených

dôvodov preto žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy 2.080,12 Eur vyhovel a v časti o zaplatenie
sumy 1.186,44 Eur žalobu zamietol.
1. 4. V súvislosti s rozhodnutím, ktorým uložil žalovanej možnosť uhradiť žalobcovi priznanú istinu
vo výške 2.080,12 Eur a priznané trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 80,- Eur prvoinštančný súd poukázal na v tej dobe platné a účinné

ustanovenie § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) a konštatoval, že „žalovanej
povolil splácať priznanú sumu spolu s trovami konania v pravidelných mesačných splátkach vo výške
80,- Eur, z dôvodu jej nepriaznivej finančnej situácie. Žalovaná súdu preukázala, že jej príjmom je plat
naposledy vo výške 493,- Eur, z ktorého na účet po odpočítaní všetkých zrážok dostane sumu 328,80
Eur, za vodu pravidelne platí 68,80 Eur, za elektrinu 54,- Eur. Ostatné výdavky vznikajú žalovanej v

súvislosti so zabezpečením jej základných životných potrieb súvisiacich so stravou, hygienou, ošatením.
Súd žalovanej povolil splátky vo výške 80,- Eur mesačne nie vo výške 40,- Eur, tak ako žiadala, nakoľko
pokiaľ by splácala priznanú sumu aj s trovami konania v splátkach vo výške 40,- Eur mesačne, splácala
by takmer 5 rokov, čo nie je prípustné. Vzhľadom aj na ustálenú judikatúru v smere výšky splátok je
dôvodné, že pokiaľ súd povolí splácať dlh dlžníkovi v splátkach, je potrebné, aby bol splatený najneskôr

do 2 rokov. Súd preto povolil k žalovanej splácať priznanú sumu aj s trovami v splátkach vo výške 80,-
Eur mesačne.“
1. 5. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou v tej dobe platného a účinného ustanovenia §
142 ods. 2 O.s.p. a žalobcovi priznal náhradu trov konania včítane trov právneho zastúpenia v rozsahu
(presne špecifikovaného) pomeru jeho úspechu v spore.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná (prostredníctvom právneho zástupcu) v
zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadla časť výroku, ktorou jej bola uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi priznanú istinu a priznané trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 80,- Eur. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v

uvedenej časti zmenil „tak, že zníži výšku mesačnej splátky z 80 Eur na nižšiu tak, aby splatila svoj dlh
najneskôr do 5 rokov.“
2. 2. Z obsahu jej odvolania vyplýva, že nesúhlasila s argumentáciu prvoinštančného súdu, že podľa
ustálenej judikatúry je potrebné určiť výšku splátok priznaného nároku tak, aby bol priznaný nároksplatený najneskôr do dvoch rokov. Uviedla, že jej nepriaznivá finančná situácia jej neumožňuje,
aby súdom určenú povinnosť finančného plnenia splácala v mesačných splátkach vo výške 80 Eur.
Poukázala na konkrétne rozhodnutia odvolacích súdov, v ktorých bola určená výška splátok v takom

rozsahu, že umožnila uhradiť priznanú pohľadávku v dlhšej dobe ako 2 roky, a to až v rozsahu do 5
rokov. Zároveň žiadala, aby odvolací súd pri rozhodovaní vzal do úvahy aj skutočnosť, že sám žalobca
pri uzatváraní zmluvy o úvere nepostupoval s odbornou starostlivosťou, ktorá mu vyplýva zo zákona, v
dôsledku čoho dospel prvoinštančný súd k záveru, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Okrem toho uviedla, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal, že pred

poskytnutím úveru skúmal s odbornou starostlivosťou jej schopnosť vrátiť poskytnutý úver.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

4. Odvolanie žalovanej bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok.

Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z citovaného ustanovenia
vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha už v dobe účinnosti CSP,
bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie

§ 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.“

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379,
§ 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219

ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, t. j. v časti výroku, v ktorej
bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi priznanú istinu a priznané trovy konania vrátane
trov právneho zastúpenia v pravidelných mesačných splátkach vo výške 80,- Eur, podľa § 387 ods. 1,
2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. 1 Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
6. 2 Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutej časti je vecne
správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu

stotožňuje i s odôvodnením v napadnutej časti rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné,
zrozumiteľné, presvedčivé a spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2
CSP (pôvodne § 157 ods. 2 O.s.p.).

8. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods.

2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovanej
uvedené v odvolaní.

9. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ prvoinštančný súd žalovanej povolil splácať žalobcovi priznanú
istinu spolu s trovami konania v pravidelných mesačných splátkach vo výške 80,- Eur, rozhodol vecne

správne, pretože v prípade, ak súd rozhoduje o umožnení splácať priznaný nárok v splátkach, musí
prihliadať nielen vylúčene na pomery povinnej osoby, ale i na záujem oprávnenej osoby, spočívajúci v
tom, aby vzhľadom na výšku priznaného nároku bol tento uhradený v primeranej lehote. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie o určení výšky splátok vyváženým spôsobom zohľadnilo uvedené zákonné kritéria,
a preto je v tejto časti vecne správne. I podľa názoru odvolacieho súdu možno považovať za časovo

primerané a teda akceptovateľné rozloženie splátok v rozsahu do dvoch rokov. Dlhšiu dobu splácania
možno akceptovať len výnimočne, v prípadoch, ktoré sú hodné osobitného zreteľa. Žalovaná v rámci
prvoinštančného konania a ani v odvolaní neuviedla také okolnosti, ktoré by bolo možné považovať za
okolnosti hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce rozloženie splátok na dlhšiu dobu. Rozhodne takoutoskutočnosťou nie je to, že predmetná zmluva mala právne nedostatky, v dôsledku ktorých sa poskytnutý
úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Tento nedostatok zmluvy spôsobený žalobcom bol vo
vzťahu k žalovanej zohľadnený tým, že žalobca bol v časti uplatňovaného nároku neúspešný.

10. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej
časti, t. j. v časti výroku, v ktorej bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi priznanú istinu a
priznané trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia v pravidelných mesačných splátkach vo výške
80,- Eur, podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Odvolaním nenapadnutá časť výroku rozsudku prvoinštančného súdu ohľadom priznanej istiny a
trov konania včítane trov právneho zastúpenia (časť prvého výroku) a výrok, ktorým bola žaloba žalobcu
v časti o zaplatenie 1.186,44 Eur zamietnutá (druhý výrok) zostali nedotknuté (§ 367 ods. 2 CSP).

12. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a preto podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP by

mal (potenciálny) nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca si však žiadne trovy odvolacieho
konania neuplatnil a keďže existenciu účelne vynaložených trov odvolacieho konania žalobcu nemal
odvolací súd preukázanú ani zo spisu (k odvolaniu žalovanej sa nevyjadril), odvolací súd mu nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).