Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/236/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315201517
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5315201517.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: M. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XX, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul.
Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, o zaplatenie sumy 4.374,56 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Čadca č. k. 5C/62/2015-127 zo dňa 20. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku I., a to v tej jeho časti, ktorou bol žalovaný zaviazaný zaplatiť
žalobkyni sumu 1.792,20 eur potvrdzuje.

Rozsudok okresného súdu vo výroku I., a to v tej jeho časti, ktorou bol žalovaný zaviazaný zaplatiť
žalobkyni sumu 2.582,36 eur mení tak, že žalobu žalobcu ohľadom tohto nároku zamieta.

Rozsudok okresného súdu vo výroku II. mení tak, že ukladá žalovanému, aby v lehote 10 dní zaplatil
Slovenskej republike súdny poplatok za žalobu na začatie konania vo výške 107,50 eur.

Vo výroku III. mení rozsudok okresného súdu tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov

konania.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 5C/62/2015-127 zo dňa 20.02.2017 žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi sumu 4.374,56 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). Uložil žalovanému,
aby v lehote 10 dní zaplatil Slovenskej republike súdny poplatok za žalobu na začatie konania vo výške
262 eur (výrok II.). Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal (výrok III.).
Súd preskúmal zmluvu o úvere č. 5250398 zo dňa 07.06.2004 a mal za to, že ide jednoznačne o zmluvu

o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z., nakoľko táto spĺňa definíciu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Tiež mal za to, že žalovaný je veriteľom podľa tohto zákona, keď ide o právnickú
osobu, ktorá poskytla úver v rámci svojho podnikania, keďže z verejne dostupných údajov Obchodného
registra je zrejmé, že má ako predmet podnikania okrem iného aj od roku 2001 poskytovanie úverov
z vlastných zdrojov. Žalobca je spotrebiteľom v zmysle uvedeného zákona, keďže ide o fyzickú osobu,
ktorá je v zmluve identifikovaná bydliskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu. V dohode
o zrážkach zo mzdy zo dňa 07.06.2004 je navyše identifikovaný aj zamestnávateľ žalobcu. Je teda

zrejmé, že žalovaný uzatváral uvedené zmluvy so žalobcom ako s fyzickou osobu, nepodnikateľom.
Zo zmluvy o úvere pritom nijakým spôsobom nevyplýva, že by bol úver poskytnutý žalobcovi na účely
zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom nič nebránilo žalovanému zahrnúť do zmluvy aj údaj
o tom, na aký konkrétny účel bol úver poskytnutý. Aj Krajský súd v Žiline sa v zrušujúcom uznesení č.k. 8Co/167/2016-104 zo dňa 30.06.2016 jednoznačne stotožnil s názorom súdu, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu. Pokiaľ krajský súd nariadil okresnému súdu vysporiadať sa s námietkou premlčania aj napriek
tomu, že žalovanému bolo zaslané zrušujúce uznesenie krajského súdu, nevyjadril sa k svojej námietke

premlčania, ktorú vzniesol v odvolaní, uvedúc jednou vetou, „Navyše nárok, ktorého sa domáha žalobca
bol premlčaný, a to dňa 25.10.2013.“ Žalovaný nekonkretizoval bližšie námietku premlčania, žiadal,
aby sa konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti a v plnom rozsahu sa pridržal svojho vyjadrenia k
žalobe. Podľa súdu vznesená námietka je nedôvodná, takto vznesená námietka premlčania je absolútne
nepreskúmateľná.

Vzhľadom na posúdenie zmluvy o úvere ako zmluvy, na ktorú sa aplikujú ustanovenia o spotrebiteľských
úveroch, súd preskúmal, či táto zmluva obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti a zistil, že v
zmluve absentuje údaj o RPMN. Námietka žalovaného, že v zákone bol uvedený nesprávny vzorec na
výpočet RPMN, a teda je uvedenie RPMN relatívne, je absolútne nerelevantná. Zákon č. 258/2001 Z. z.
účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere za podstatnú náležitosť zmluvy o úvere považoval uvedenie
RPMN. Neuvedenie tohto údaju zákon sankcionuje považovaním úveru za bezúročný a bez poplatkov.

Teda v zmysle uvedeného mal žalobca vrátiť žalovanému z titulu poskytnutého úveru iba sumu 995,82
eur, čiže sumu úveru, ktorú mu žalovaný poskytol (bez poplatku dohodnutého v zmluve).
Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, resp. či spôsobil
žalovaný žalobcovi škodu. Žalobca žiadal žalobou zaviazať žalovaného k zaplateniu uplatnenej sumy,
pričom uviedol oba právne tituly - aj vydanie bezdôvodného obohatenia aj náhradu škody. Súd v súlade

s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.09.2010 sp. zn. 5Cdo 196/2009 preskúmal uplatnený
nárok, pričom nebol viazaný právnym názorom žalobcu na právnu kvalifikáciu nároku. Vzhľadom na
posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov sú všetky plnenia, ktoré boli nad rámec istiny z úveru
bezdôvodným obohatením na strane žalovaného. Súd mal preukázané, že v exekučnom konaní došlo
k vymoženiu plnenia oprávneného z exekúcie nad rozsah pohľadávky v sume 995,82 eur (suma úveru),

keď vymožená suma bola vo výške celkovo 6.402,67 eur, z toho oprávnenému poukázané 3.399,18
eur, trovy exekúcie 1.792,20 eur (odmena 1.293,50 eur, hotové výdavky 200 eur, DPH 298,70 eur),
vrátené povinnému 1.211,29 eur. Žalobca na úver dobrovoľne plnil vo výške 179,25 eur. Žalovanému
teda bola uhradená suma 3.399,18 eur (vymožením v exekučnom konaní) a suma 179,25 eur (plnením
žalovaného), spolu 3.578,43 eur. Keďže mal žalobca uhradiť úver iba vo výške 995,82 eur, došlo na

strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu vo výške 2.582,61 eur (3.578,43 eur - 995,82 eur) na
úkor žalobcu, ktoré je teda povinný vydať žalobcovi. V časti týkajúcej sa sumy 1.792,20 eur, ktorá bola
vymožená v predmetnom exekučnom konaní a bola poukázaná súdnemu exekútorovi na úhradu trov
exekúcie, súd poukázal na skutočnosť, že právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného
konania sa nemôže považovať za súkromno-právny vzťah a na strane súdneho exekútora preto v

danej veci, vzhľadom na vyššie uvedené, nemôže dôjsť ani k bezdôvodnému obohateniu v zmysle §
451 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže súdny exekútor v rámci vedeného exekučného konania
prijal plnenia v prospech oprávneného - žalovaného. Súd mal za to, že v časti o zaplatenie sumy
1.792,20 eur vo vzťahu žalobcu voči žalovanému boli splnené predpoklady vzniku škody podľa § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to protiprávny úkon, kedy žalovaný postupoval v rozpore so zákonom

a obchádzaním zákona (§ 39 Občianskeho zákonníka) tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie
na základe notárskej zápisnice spísanej osobou, ktorá nebola platne splnomocnená na tento úkon,
teda podal návrh na vykonanie exekúcie na základe neplatného exekučného titulu, vzhľadom na ktorú
skutočnosť bola exekúcia vyhlásená neskôr za neprípustnú a zastavená a tým spôsobil žalobcovi škodu
spočívajúcu v zaplatení trov exekúcie. V príčinnej súvislosti s konaním žalovaného vznikla žalobcovi

majetková ujma tým, že zaplatil exekútorovi na základe neplatného exekučného titulu trovy vo výške
1.792,20 eur a jeho majetok sa o túto sumu zmenšil a na náhradu tejto sumy má nárok proti žalovanému.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. účinného v čase rozhodovania súdu, (§ 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z. z.,
§ 451 ods. 1, 2 a § 456, § 458 ods. 1, § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, že

žaloba žalobcu je právne dôvodná a má nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy 4.374,81 eur ako
súčtu bezdôvodného obohatenia vo výške 2.582,61 eur a náhrady škody vo výške 1.792,20 eur. Keďže
žalobou žiadal žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 4.374,56 eur a žalobca je oprávnený
žiadať menej, než je jeho nárok, súd jeho návrhu vyhovel v plnom rozsahu, zaviazal žalovaného k
zaplateniu sumy 4.374,56 eur (2.582,36 eur z titulu bezdôvodného obohatenia a 1.792,20 eur z titulu

náhrady škody - poznámka odvolacieho súdu).
Poplatníkom v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ zák. SNR č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení skorších predpisov a noviel (ďalej len „zákona o súdnych
poplatkoch“) je žalobca, ktorý je ale v zmysle § 4 ods. 2 písm. z/ a a/ poplatkového zákona od poplatkuoslobodený. Keďže žalobca je od poplatku oslobodený a súd týmto rozsudkom jeho návrhu vyhovel
pričom žalovaný nie je od poplatku oslobodený, súd aplikoval § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch
a zaviazal žalovaného k úhrade súdneho poplatku v sume 262 eur (§ 7 ods. 11 v spojení s položkou 1

písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch).
Podľa § 255 zák. č. 160/2005 Z. z. Civilného sporového poriadku, „C. s. p.“ aj keď mal žalobca v konaní
plný úspech, súd mu náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Vytýkal súdu, že v konaní došlo k vade uvedenej v §

365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C. s. p. tým, že súd prvého stupňa rozsudok nedostatočne odôvodnil (najmä
tým, že sa nevysporiadal s jeho argumentáciou a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu), čím mu
odňal možnosť konať pred súdom, tak súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
V bode I. označenom „K nepreskúmateľnosti rozhodnutia“ žalovaný uviedol, že napriek tomu, že bol

súd prvého stupňa zaviazaný k vyporiadaniu sa s námietkou premlčania, neuvádza nové skutočnosti
podporujúce jeho tvrdenia a preto opätovne trval na nepreskúmateľnosti rozhodnutia. V bode II.
označenom „K premlčaniu“ uviedol, že vo vyjadrení k žalobe vzniesol námietku premlčania. Poukázal
na to, že požadovaný nárok žalobcu sa stal premlčaný. K premlčaniu došlo tak v objektívnej ako i
subjektívnej lehote v celom rozsahu dňa 25.05.2013, nakoľko posledná platba pripísaná v jeho prospech

vykonávaná prostredníctvom exekúcie bola dňa 25.10.2010. Na dôkaz priložil prehľad platieb zo zmluvy
o úvere č. 5250398. Žalobca uplatnil svoj nárok až dňa 24.02.2015, a teda ak by došlo k dobrovoľnému
zaplateniu zo strany žalovaného, zo strany žalobcu by išlo o bezdôvodné obohatenie, nakoľko by sa
obohatil o peniaze bez právneho dôvodu. Navyše každá jedná úhrada bola vykonávaná prostredníctvom
exekučného konania, v ktorom sa nepripúšťa navrátenie do predošlého stavu a to s poukazom na

ust. § 61 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučného
poriadku/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučného poriadku“). Žalobca sa
teda vrátenia zrazených súm titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nemôže domáhať.
Podľa neho žalobca nijako skutkovo nepreukázal možnosť uplatnenia 10-ročnej premlčacej lehoty.
Rovnakou problematikou sa už zaoberal Krajský súd v Banskej Bystrici v označených veciach. Ďalej mal

žalovaný v bode III. označenom „K vzniku a náhrade škody“ za to, že súd nepreukázal jeho protiprávne
konanie, bez ďalšieho nemožno považovať za relevantné preukázanie vznik škody. Žalobca napokon
nepreukázal ani súvislosť medzi protiprávnym konaním a spôsobenou škodou. Pokiaľ súd konštatoval,
že k vzniku škody došlo v dôsledku nezákonného exekučného titulu, ktorým bola notárska zápisnica,
žalovaný uviedol, že posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. V otázke udelenia poverenia

uviedol, že po doručení návrhu na vykonanie exekúcie z jeho strany súdny exekútor požiadal súd o
udelenie poverenia, ktoré mu bolo po preskúmaní žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie, notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, udelené dňa 07.07.2005 pod č. 5502*006042. Z uvedeného vyplýva,
že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia
súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil

súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Predmetné plnomocenstvo preskúmal notár.
Rovnako namietal tvrdenia súdu „o vadnosti“ udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice.
Žalovaný mal za to, že tvrdenia súdu o nelegálnosti notárskej zápisnice sú nedôvodné. Žalovaný týmto
vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že v prípade, ak sa súd priklonil k názoru, že on naplnil všetky
obligatórne predpoklady zodpovednosti za škodu, k premlčaniu náhrady škody došlo tak v objektívnej

ako i subjektívnej lehote dňa 25.05.2013. Žalobca uplatnil svoj nárok až dňa 24.02.2015. Mal za to,
že začiatok plynutia lehoty sa viaže na dátum, kedy žalobca uhradil exekútorovi trovy exekúcie. Podľa
žalovaného súdu nijako skutkovo nepreukázal možnosť uplatnenia 10-ročnej premlčacej lehoty.
Žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu považoval rozhodnutie súdu za vecne správne,
preskúmateľné a plne sa stotožnil s jeho odôvodnením.
K nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktoré napáda žalovaný uviedol, že je len opätovnou snahou
žalovaného zavádzať súd, lebo s uvedeným nemožno súhlasiť. Súhlasil preto s názorom súdu, že

vznesená námietka je nedôvodná, absolútne nepreskúmateľná. Zároveň dodal, že úmyselné konanie
žalovaného, ktorý svojimi praktikami hrubo porušuje nielen všetky právne normy, ale i normy morálne,
ho privádza k záveru, že i v jeho prípade sa má uplatniť 10-ročná premlčacia doba na vydanie
bezdôvodného obohatenia.Neprijateľné zmluvné podmienky, požadovaná úžernícka odplata, snaha pozbaviť ho akejkoľvek
spotrebiteľskej ochrany tvrdením, že bol podnikateľom, ako aj snaha pozbaviť ho ochrany, ktorú mu
priznávaObčianskyzákonník,absolútneneplatnésplnomocnenieudelenéjemuneznámemuadvokátovi

Mgr. Kušnírovi, ktorý naoko zastupoval jeho záujmy a teraz aj snaha nevydať peňažné bezdôvodné
obohatenie (nehovoriac o psychickej ujme) ho len utvrdzuje v presvedčení, že konanie žalovaného bolo
a je úmyselné, súčasťou jeho obchodnej politiky. V tejto súvislosti poukázal na bohatú judikatúru súdov,
ktoré v mnohých prípadoch potvrdili úmyselné konanie nebankových subjektov a snahu bezdôvodne sa
obohatiť (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/84/2011 zo dňa 12.12.2011).

Pokiaľideotvrdeniažalovanéhotýkajúcesavznikuzodpovednostizaškodumalžalobcazato,že všetky
tri predpoklady vzniku škody boli naplnené. Protiprávne konanie, ktoré sústavne žalovaný uskutočňuje je
všeobecne známe nielen z judikatúry slovenských, ale aj európskych súdov. Do pozornosti súdu zároveň
dal i skutočnosť, že „splnomocnenie“ udelené advokátovi, Mgr. Kušnírovi, ktoré žalovaný zakomponoval
do úverovej zmluvy bolo už v čase podpísania zmluvy v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
teda absolútne neplatné. Je preto skutočne otázne, ako môže žalovaný tvrdiť, že prvý predpoklad

k náhrade škody, t. j. protiprávny úkon - konanie nie je naplnený. Rovnako neobstojí ani argument
žalovaného, že súlad exekučného titulu (notárskej zápisnice) skúmal exekučný súd už pri rozhodovaní
o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Veď o tom, že okrem iných neprávostí je exekučný titul
v rozpore nielen so zákonom, ale i dobrými mravmi, žalovaný veľmi dobre vedel (exekúcie boli
zastavované pre tento neplatný titul mnohými súdmi). Opäť dal do pozornosti rozhodnutia okresných

a krajských súdov. Ak teda ustanovenie o splnomocnení advokáta, vybratého a v zmluve o úvere
predformulovaného nebankovou spoločnosťou, ktorý má v mene spotrebiteľa spísať notársku zápisnicu
jevrozporesozákonom,niejemožnénatakútozmluvnúpovinnosť,ktorájeodpočiatkuneplatná,platne
vytvoriť nejudikovaný súkromno-právny exekučný titul, ktorý je založený na vyhlásení povinnej osoby a
jej súhlase s vykonateľnosťou (§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku). Keďže teda povinnosť obsiahnutá v

exekučnomtitulevyplývazabsolútneneplatnejzmluvnejpodmienky,zakladajúcejprávosplnomocnenca
konať, je aj celý exekučný titul materiálne nevykonateľný a exekúcia hmotno-právne neprípustná.
Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že v predmetnom odvolaní sa ani neuvádzajú odvolacie
dôvody, a preto je odvolanie žalovaného nedôvodné, nespôsobilé a tým nie je spôsobilé ani na ďalšie
doplnenie.

4. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu písomne nereagoval.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok vo výroku I. a to v tej jeho časti, ktorou bol žalovaný
zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 1.792,20 eur potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.) v tej jeho časti, ktorou bol
žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 2.582,36 eur zmenil tak, že žalobu žalobcu ohľadom tohto

nároku zamietol (§ 388 C. s. p.) a zmenil aj ohľadom súvisiacich výrokov o súdnom poplatku a trovách
konania (§ 388 C. s. p.) z nasledovných dôvodov:

6. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
danej veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom

prvostupňového súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám,
ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie veci.

7. Krajský súd v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení s prihliadnutím na to, že žalovaný vzniesol
námietku premlčania, konštatoval, že z obsahu spisu neboli zrejmé podklady pre zistenie rozhodujúcich

skutočností za účelom posúdenia dôvodnosti/nedôvodnosti vznesenej námietky premlčania ohľadom
posudzovaného nároku na náhradu škody a na bezdôvodné obohatenie. V ďalšom konaní preto uložil
okresnému súdu vysporiadať sa s námietkou premlčania vznesenou žalovaným ohľadom každého
súdom posudzovaného nároku. Ak dospeje k záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný bude sa ďalej
zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku žalobu (najmä pokiaľ ide o náhradu škody).

8. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že vznesená námietka premlčania
je absolútne nepreskúmateľná (žalovaný ju bližšie nekonkretizoval). Žalovaný na vytknuté vady
námietky po doručení predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia krajského súdu absolútne nereagoval.9. V odvolaní žalovaný v prvom rade poukazoval na to, že napriek tomu, že súd bol zaviazaný k
vysporiadaniu sa s námietkou premlčania, neuvádza nové skutočnosti podporujúce jeho tvrdenia. Trval

preto opätovne na nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

10. Námietka premlčania je procesná námietka (uplatňuje sa len v konaní - najmä súdnom), ktorá však
v procesnom predpise nie je upravená (C. s. p.). Jej úprava je zakotvená v hmotnoprávnom prepise
(Občiansky zákonník alebo Obchodný zákonník), má hmotnoprávne účinky (právo veriteľa sa stáva

nevymáhateľným), ale má aj dôsledky procesnoprávneho charakteru (v prebiehajúcom súdnom konaní
súd musí žalobu veriteľa zamietnuť).

11. V odvolaní žalovaný pokiaľ ide o priznanú uplatnenú sumu 2.582,36 eur predstavujúcu bezdôvodné
obohatenie (rozdiel medzi sumou uhradenou žalobcom v sume 179,25 eur a vymoženou sumou
3.399,18 eur a poskytnutou sumou úveru 995,82 eur predstavoval sumu 2.582,61 eur) poukazoval na

to, že k premlčaniu došlo tak v objektívnej ako i subjektívnej lehote dňa 25.05.2013, nakoľko posledná
platbapripísanávjehoprospechvykonávanáprostredníctvomexekúcieboladňa25.10.2010.Akodôkaz
pripojil k odvolaniu prehľad platieb zo zmluvy o úvere č. 52850398. Žalobca uplatnil svoj nárok na súde
až dňa 24.02.2015.

12. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto
obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva, resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide
o obohatenie neoprávnené. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Táto tzv. subjektívna premlčacia doba je však

limitovaná objektívnou premlčacou dobou, a najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k
nemu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok lehôt je stanovený odlišne a ich vzájomný
vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak skončí plynutie
niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu.

13. Z obsahu spisu okresného súdu mal odvolací súd zistené zo správy súdneho exekútora zo dňa
17.09.2015 (č.l. 65 spisu), že posledná splátka úveru bola žalovanému poukázaná dňa 20.10.2010.
Z prehľadu platieb zo zmluvy o úvere č. 52850398 vyplýva, že žalovaný poslednú platbu obdržal dňa
25.10.2010. Počiatok objektívnej lehoty pokiaľ ide o sumu 2.582,61 eur nastal dňom 25.10.2010, keď

došlo k obdržaniu žalovaným poslednej zrazenej splátky súdnym exekútorom. Objektívna premlčacia
doba uplatneného nárok by tak uplynula dňa 25.10.2013 a pokiaľ bola žaloba podaná na súde dňa
24.02.2015 bola námietka premlčania dôvodná. Na poukazovanie žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu
o uplatnení 10 ročnej premlčacej lehoty lebo konanie žalovaného bolo a je úmyselné, súčasťou jeho
obchodnej politiky, odvolací súd neprihliadol. Po námietke žalovaného ohľadom premlčania žalobca v

konaní neuviedol a nepreukazoval žiadne skutočnosti o úmysle žalovaného bezdôvodne sa obohatiť
na jeho úkor. V čase uzatvorenia zmluvy v r. 2004 žalovaný nemohol vedieť a ani predpokladať, že o
niekoľko rokov neskôr posúdi súd ním uzatvorenú zmluvu so žalobcom ako zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, ktorá nespĺňa zákonom požadované náležitosti a že bude posudzovaná ako zmluva bez úrokov a
bez poplatkov. Nie je preto možné v danej veci aplikovať na beh plynutia premlčacej lehoty desaťročnú

premlčaciu dobu.

14. Pokiaľ ide o okresným súdom priznanú sumu 1.792,20 eur z titulu náhrady škody táto bola vymožená
v exekučnom konaní vedenom proti žalobcovi ako povinnom a bola poukázaná súdnemu exekútorovi
na úhradu trov exekúcie napriek tomu, že došlo k vyhláseniu exekúcie za neprípustnú a zastaveniu

exekúcie pre neplatný exekučný titul.

15. Žalovaný v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania v odvolaní poukazoval na to, že k
premlčaniu náhrady škody došlo tak v objektívnej ako i subjektívnej lehote dňa 25.05.2013 pričom
žalobca uplatnil svoj nárok až dňa 24.02.2015. Mal za to, že začiatok plynutia lehoty sa viaže na dátum

kedy žalobca uhradil exekútorovi trovy exekúcie.

16. Podľa ust. § 106 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie právo na náhradu škodypremlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z
ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Pri práve na náhradu škody je stanovená dvojitá
kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Ich začiatok je stanovený samostatne;

kým objektívna premlčacia doba plynie od tzv. škodovej udalosti, subjektívna plynie odo dňa, kedy sa
poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ich vzájomný vzťah je taký, že sú
od seba nezávislé čo do svojho priebehu, jeho začiatku i konca, a ak skončí priebeh jednej z nich, právo
sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu.

17. Z obsahu spisu okresného súdu mal odvolací súd zistené, že v exekučnom konaní sp. zn.
6Er/180/2005 vedenom na návrh žalovaného ako oprávneného proti žalobcovi ako povinnému pre
vymoženiesumy1.613,22eursúduznesenímč.k.6Er/180/2005-15zodňa07.11.2011vyhlásilexekúciu
zaneprípustnúazastavil.Uznesenieokresnéhosúdunadobudloprávoplatnosťdňom13.11.2013.Podľa
odvolacieho súdu od uvedeného dňa začala plynúť objektívna premlčacia doba, ktorá uplynula dňa
13.11.2016. Pokiaľ žaloba žalobcu bola podaná na súde dňa 24.02.2015 bola námietka premlčania

žalovaným vznesená nedôvodne. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolaním žalovaného v tom, že
začiatok premlčacej doby sa viaže na dátum úhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi zo strany
žalobcu.

18. Na ďalšie námietky žalovaného v odvolaní ohľadom nepreukázania predpokladov vzniku náhradu

škody odvolací súd neprihliadol. Záver okresného súdu majúceho za to, že zákonné predpoklady pre
vzniknárokubolisplnenépovažovalzasprávnyasdôvodmivrozhodnutíuvedenýmisastotožnil.Naviac
dodáva,ževychádzajúczosledujavovoduzavretiazmluvyoúvereažpozastavenieexekúciejezrejmé,
že prvotnou príčinou nenaplnenia materiálnej vykonateľnosti - notárskej zápisnice ako exekučného titulu
bolo správanie oprávneného - v danej veci žalovaného pri uzatváraní zmluvy o úvere. Následne vydanie

notárskej zápisnice - notára ako následok bolo vyvolané príčinou - konaním veriteľa (žalovaného) pri
uzatváraní zmluvy.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. a to v tej jeho časti, ktorou bol
žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 1.792,20 eur ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.

s. p.) a v tej jeho časti, ktorou bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 2.582,36 eur zmenil tak,
že žalobu žalobcu ohľadom tohto nároku zamietol (§ 388 C. s. p.).

20. Vzhľadom na výsledok rozhodnutia odvolací súd zmenil aj napadnuté rozhodnutie vo výroku III.
o uložení povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu na začatie konania. Nakoľko žalobca je ako

spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu (§ 4 ods. 2 písm. za/ zákona
o súdnych poplatkoch) oslobodený od poplatku a súd jeho návrhu včasti vyhovel (§ 2 ods. 2 zákona
o súdnych poplatkov) zaplatí žalovaný pomernú časť súdneho poplatku nakoľko nie je oslobodený od
poplatku a to v sume 107 eur t.j. 6 % z priznanej sumy 1.792 eur (§ 7 ods. 11, § 7a zákona o súdnych
poplatkoch, položka 1a Sadzobníka súdnych poplatkov).

21. Zároveň odvolací súd zmenil aj rozhodnutie vo výroku III. týkajúcom sa trov konania tak, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo, nakoľko pomer úspechu a neúspechu strán je približne
rovnaký (§ 396 ods. 2, § 255 ods. 2 C. s. p.).

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na ich náhradu
právo. Aj v odvolacom konaní bol pomer úspechu a neúspechu strán približne rovnaký (§ 396 ods. 1,
§ 255 ods. 2 C. s. p.).

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a

podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).