Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 15, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/41/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113203712
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2113203712.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská
republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO 00 166 073, so sídlom Župné
námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody 175,00 € a nemajetkovej ujmy 442,56 €, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobca sa žalobou doručenou dňa 27.9.2012 na Okresný súd Senica domáhal, aby súd medzitýmnym

rozsudkom určil že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Senica, pretože tento nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho
exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom (povinným) T. N., nar. XX.XX.XXXX (kde
po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo
EX178/2005) v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, a aby rozsudkom rozhodol že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu 175,00 €, a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 442,56

€, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a aby uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy
konania. Žalobca uviedol že je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú
činnosť v prevažnej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov, a v pozícii oprávneného v
exekučnom konaní navrhol písomným podaním postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku
súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom T. N., nar. XX.XX.XXXX, pričom po prijatí
návrhunavykonanieexekúciesúdnyexekútorpridelilregistráciouexekučnejvecičísloVSúdnyexekútor

postupoval podľa procesnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku a predložil návrh žalobcu na
vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Senica, a požiadal ho o udelenie
poverenianavykonanieexekúcie.Exekučnýsúdpoverilsúdnehoexekútoravykonanímexekúcieaudelil
mu poverenie registrované pod č. 5205/016709. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania
ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu,
nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Podľa žalobcu

v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora
pristúpil až po veľmi dlhej dobe; popísaný postup exekučného súdu hodnotí žalobca ako nesprávny a v
rozpore so zákonom (§ 44, ods. 7 Exekučného poriadku, resp. od 1.12.2006 § 44, ods. 8 Exekučnéhoporiadku), pretože v predmetnom prípade neexistuje okolnosť ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná,

pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k
odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca počas súdneho konania nachádzal, čo je základným
účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR - z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu si žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Žalobcovi vznikla majetková škoda v sume 175,00 € predstavujúca náhradu účelne vynaložených

nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v
období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím
o ňom. Žalobca vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,00 €, na udržiavanie a správu informačného
systému sumu 40,00 €, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu
50,00€,naadministratívnespracovanieurgenciíadresovanýchexekučnémusúdu,napublikačnévýdaje

spojené s vyhotovením adresovaných exekučnému súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje spojené
s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,00 €. Zároveň si žalobca uplatňuje
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 442,56 €, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na súdnu ochranu zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom
čase zaručené čl. 6, ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je

dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym
plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané §
44 Exekučného poriadku, a správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora,
čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Potreba náhrady nemajetkovej
ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej

nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si
uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti

s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 442,56 €, teda 55,32 € za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu, a to na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, podľa
ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 €. Žalobca uviedol, že postupoval podľa § 15, ods. 1
zák.č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku

na náhradu škody - žalovaný však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

2.
Vec bola Uznesením Krajského súdu v Trnave č. 24NcC/54/2012-13 zo dňa 14.11.2012 prikázaná na
prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trnava.

3.
OkresnýsúdTrnavaUznesenímč.18C/20/2013-22zodňa12.2.2013vecvylúčilnasamostatnékonanie.

4.

Žalovaný sa vo veci vyjadril podaním došlým súdu dňa 16.8.2013 v ktorom uviedol že žalobca v
žalobe síce uviedol časť dôkazov (najmä odkazuje na exekučný spis), ale v skutočnosti prenáša
celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať sám. Zo žaloby nie
je jednoznačne jasné na základe akého titulu si žalobca uplatňuje náhradu škody, keď v žalobe
sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si uplatňuje nárok, pričom

všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu
- túto právomoc má napr. predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Dňa 23.4.2012 boli žalovanému
doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012, a
vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 boli okresnému súdu doručené žaloby je zrejmé, že
žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, keď poškodený sa môže práva na náhradu škody

spôsobenej pri výkone verejnej moci domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa
prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody - preto ide o predčasne
uplatnený nárok na súde. Žalobca naviac neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie
podaných žiadostí, čím zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody oktorého prerokovanie sám požiadal; nárok žalobcu nepovažuje žalovaný za predbežne prerokovaný. K
nesprávnemu úradnému postupu žalovaný uviedol, že v jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd
rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-

dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, najmä v prípadoch ak pôvodný súdny exekútor neposkytol
exekučnému súdu plnú súčinnosť, a súd potom objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu
na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora tak, aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách
exekúcie pôvodného súdneho exekútora, a súčasne postúpil novému súdnemu exekútorovi exekučný
spis pôvodného exekútora. Vzhľadom na povahu úkonu, zákonom stanovenú lehotu, lehotu v ktorej sa

rozhodlo, nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať i iné úkony, nie je možné nerozhodnutie o návrhu
na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za
nesprávnyúradnýpostup.Podľa§9,ods.2zák.č.514/2003Z.z.priposudzovanínesprávnehoúradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v

disciplinárnom konaní ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, z právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo
z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd konštatoval
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V prípade, ak mala žalobcovi

vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcom v tom, že o návrhu na zmenu
súdneho exekútora nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote, vzniesol žalovaný námietku premlčania tohto
nároku, ak došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred
dňom 23.4.2009. Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov,
ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch

spojených so stratou času zamestnanca, pričom neuvádza či sa jedná o skutočnú škodu alebo ušlý
zisk; paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného,
ani za ušlý majetkový prospech. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami / skutočnosťami, ktoré
preukážu požadovaný nárok - žalobca nepreukázal jednak vznik škody, ani jej výšku. Vo vzťahu k nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaný uviedol že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a

fyzických osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej
ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba; žalobca poukazuje aj na zánik podnikateľských aktivít
a plánov, ale tieto nie sú bližšie konkretizované, a tiež nespresnil v čom a ako situácia „ovplyvnila
ďalšie podnikateľské postupy žalobcu“. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je

potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, čo z
uvedených žalôb nevyplýva, preto žalovaný nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako
ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Podnikateľská činnosť žalobcu podnietila
zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci, žalobca je vnímaný
ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúca slabé finančné a právne vedomie

nízkopríjmových osôb, a v takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie
žalobcu,atonajmävprípadenávrhunavykonanieexekúcie,kdevprípadežalobcuautomatickynastáva
zvýšenérizikoohrozeniaaleboporušeniaprávaspotrebiteľa.Sprihliadnutímnapopísanúcharakteristiku
podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaný za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si
žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keď uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť

práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu a súčasne v takejto situácii platí,
že aj v prípade porušenia práva žalobcu už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované
za dostačujúce a vylučuje možnosť priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej
ujmy voči štátu. Žalovaný ďalej uviedol že na základe uvedených skutočností zastáva názor, že žalobca
nepreukázal že by činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani

výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu. Pre nepreukázanie splnenia základných podmienok pre
priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. žalovaný považuje žalobu za právne
neopodstatnenú a žiada, aby ju súd zamietol.

5.
Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil k nahliadnutiu znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014
vypracovaný Ekonomickou univerzitou v Bratislave, znaleckým ústavom, ktorý je uložený v 1Spr
V/143/2014 tunajšieho súdu. Z uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že úlohou znalca je určiť výškumajetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami
okresných súdov SR v exekučných konaniach, a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt
a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní (znalecký posudok bol vypracovaný zo

obdobie rokov 2009 až 2012). Podľa záverov znaleckého posudku majetková ujma žalobcu pri typoch
žaloby NZP a NP je vo výške 30,76 € (mzdové náklady 4,15 €, náklady na tlač 5,31 €, náklady na úpravu
informačného systému 13,86 €, náklady za poštovné 3,01 €, náklady na telekomunikačné služby 4,43
€), pri typoch žaloby ZE je vo výške 31,68 € (mzdové náklady 5,07 €, náklady na tlač 5,31 €, náklady
na úpravu informačného systému 13,86 €, náklady za poštovné 3,01 €, náklady na telekomunikačné

služby 4,43 €).

6.
Žalovaný sa vo veci, konkrétne ku znaleckému posudku uloženému v 1Spr V/143/2014 tunajšieho
súdu (predložený žalobcom), vyjadril podaním došlým súdu dňa 14.4.2014 v ktorom uviedol že
znalecký posudok považuje za nedôveryhodný, zavádzajúci a nespôsobilý preukázať vznik a existenciu

majetkovej škody žalobcu. Poukázal na skutočnosť že znalecký posudok dal vypracovať žalobca,
pričom žalovaný nemal možnosť participovať na postupe pri jeho vypracúvaní (preto odpovedá výlučne
na otázky žalobcu, bez prihliadnutia na možné argumenty žalovaného); znalecký posudok je naviac
vypracovaný iba na základe informácií dodaných žalobcom. Znalecký posudok je vo svojej podstate
bezpredmetný, nakoľko predmetom konania je prioritne dokazovanie otázky či v postupe okresného

súdu došlo alebo nedošlo k pochybeniu - vo viacerých skončených konaniach však už bolo konštatované
že nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty nesprávneho úradného postupu zo strany exekučných súdov.
Ďalej uviedol že úradný postup exekučných súdov nie je v jednotlivých konaniach identický, preto mal
byť vypracovaný znalecký posudok za účelom zistenia konkrétnej škody jednotlivo, pre každé exekučné
konanie.

7.
Z obsahu spisu Okresného súdu Senica sp.zn. 6Er/263/2005 súd zistil, že dňa 23.6.2005 bola
Okresnému súdu Senica doručená žiadosť súdneho exekútora Bc. Ing. Ivana Šteinera o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému T. N., r.č. XXXXXX/

XXXX, bytom B. XXX/X, P., pre vymoženie pohľadávky XX.XXX,- Sk s príslušenstvom (na výzvu
súdu doplnený podaním došlým na Okresný súd Senica dňa 11.7.2005). Okresný súd Senica poveril
poverením č. 5205 016709 zo dňa 20.7.2005 vykonaním exekúcie súdneho exekútora Bc. Ing. Ivana
Šteinera.
Súdny exekútor podaním došlým súdu dňa 28.9.2010 navrhol zastavenie exekučného konania; podaním

došlým súdu dňa 13.10.2010 a dňa 2.12.2010 súdny exekútor vyúčtoval trovy exekučného konania.
Okresný súd Senica Uznesením č. 6Er/263/2005-25 zo dňa 16.5.2011, v spojení s Uznesením
Okresného súdu Senica č. 6Er/263/2005-87 zo dňa 30.8.2016, v spojení s Uznesením Krajského súdu
v Trnave č. 21CoE/99/2012-52 zo dňa 30.11.2012, v spojení s Uznesením Najvyššieho súdu SR č.
4OboE/109/2015-84 zo dňa 29.4.2016, exekúciu zastavil, oprávnenému (žalobcovi) uložil povinnosť

zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, návrh na prerušenie konania zamietol.
VspiseOkresnéhosúduSenicasp.zn.6Er/263/2005sanenachádzažiadosťžalobcu(akooprávneného)
na zmenu súdneho exekútora.

8.

Súd vo veci rozhodol dňa 15.1.2018 bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177, ods. 2 Civilného
sporového poriadku.
Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219, ods. 3 Civilného
sporového poriadku; miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené v zákonnej lehote.
Strany sporu na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné.

9.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, s vyjadreniami strán sporu,
oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Senica sp.zn. 6Er/263/2005, so znaleckým
posudkom č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014 vypracovaným Ekonomickou univerzitou v Bratislave, ako i s

obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Dňa 23.6.2005 bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť súdneho exekútora Bc. Ing. Ivana
Šteinera o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému
T. N., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom B. XXX/X, P., pre vymoženie pohľadávky 12.000,- Sk s príslušenstvom(na výzvu súdu doplnený podaním došlým na Okresný súd Senica dňa 11.7.2005). Okresný súd Senica
poveril poverením č. 5205 016709 zo dňa 20.7.2005 vykonaním exekúcie súdneho exekútora Bc. Ing.
Ivana Šteinera.

Súdny exekútor podaním došlým súdu dňa 28.9.2010 navrhol zastavenie exekučného konania; podaním
došlým súdu dňa 13.10.2010 a dňa 2.12.2010 súdny exekútor vyúčtoval trovy exekučného konania.
Okresný súd Senica Uznesením č. 6Er/263/2005-25 zo dňa 16.5.2011, v spojení s Uznesením
Okresného súdu Senica č. 6Er/263/2005-87 zo dňa 30.8.2016, v spojení s Uznesením Krajského súdu
v Trnave č. 21CoE/99/2012-52 zo dňa 30.11.2012, v spojení s Uznesením Najvyššieho súdu SR č.

4OboE/109/2015-84 zo dňa 29.4.2016, exekúciu zastavil, oprávnenému (žalobcovi) uložil povinnosť
zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, návrh na prerušenie konania zamietol.
VspiseOkresnéhosúduSenicasp.zn.6Er/263/2005sanenachádzažiadosťžalobcu(akooprávneného)
na zmenu súdneho exekútora.
Žalobca sa domáhal náhrady majetkovej škody 175,00 € - vyčíslil ju ako účelne vynaložené náklady
spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období

ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
rozhodnutím o nej vo výške 70,00 €, na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,00
€, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom vo výške 50,00 €, a na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovovaním urgencií adresovaných exekučnému súdu a na poštové a telekomunikačné

výdaje vo výške 15,00 €.
Žalobca sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy 442,56 € - vyčíslil ju vo výške 55,32 € za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu (na základe aplikácie doktríny Ústavného súdu podľa ktorej
pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške cca. 663,88 €).

Žalobca nepreukázal že by počas doby od údajného doručenia žiadosti na zmenu exekútora na
vykonanie exekúcie bol neistote, nepreukázal hrozbu škody, nepreukázal riziko ohrozujúce konečné
vymoženie pohľadávky, nepreukázal že v postupe Okresného súdu Senica boli zistené pochybenia a
prieťahy - zvlášť s poukazom na skutočnosť, že o zmenu súdneho exekútora (keď svoj návrh odvodzuje
z údajného oneskoreného rozhodnutia súdu o tomto návrhu) ani nepožiadal (v exekučnom spise sa

predmetné žiadosť nenachádza). Žalobca relevantným spôsobom nepreukázal vznik majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, ani ich výšku.

10.
Podľa § 3, ods. 1, písm. d) zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci (v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3, ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (v
znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4, ods. 1, písm. a), bod 1. zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (v
znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9, ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (v
znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenejnesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Podľa § 17, ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (v
znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 19, ods. 1, veta prvá zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) právo na náhradu škody sa premlčí
za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

Podľa § 19, ods. 3 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) lehota neplynie počas predbežného prerokovania
nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich
mesiacov.

Podľa § 44, ods. 7 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (v znení platnom ku
dňu začatia exekučného konania) oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez
uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene
exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 256, ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd
prizná náhradu trov konania protistrane.

11.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť.
Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktoré mu mali byť
spôsobené nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica v exekučnom konaní vedenom pod
sp.zn. 6Er/263/2005, keď nesprávny úradný postup mal spočívať v tom, že súd nerozhodol o žiadosti na

zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase; žalovaný poukázal na skutočnosť že samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní.
Dňa 23.6.2005 bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť súdneho exekútora Bc. Ing. Ivana
Šteinera o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému
T. N., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom B. XXX/X, P., pre vymoženie pohľadávky 12.000,- Sk s príslušenstvom

(na výzvu súdu doplnený podaním došlým na Okresný súd Senica dňa 11.7.2005). Okresný súd Senica
poveril poverením č. 5205 016709 zo dňa 20.7.2005 vykonaním exekúcie súdneho exekútora Bc. Ing.
Ivana Šteinera.
Súdny exekútor podaním došlým súdu dňa 28.9.2010 navrhol zastavenie exekučného konania; podaním
došlým súdu dňa 13.10.2010 a dňa 2.12.2010 súdny exekútor vyúčtoval trovy exekučného konania.

Okresný súd Senica Uznesením č. 6Er/263/2005-25 zo dňa 16.5.2011, v spojení s Uznesením
Okresného súdu Senica č. 6Er/263/2005-87 zo dňa 30.8.2016, v spojení s Uznesením Krajského súdu
v Trnave č. 21CoE/99/2012-52 zo dňa 30.11.2012, v spojení s Uznesením Najvyššieho súdu SR č.
4OboE/109/2015-84 zo dňa 29.4.2016, exekúciu zastavil, oprávnenému (žalobcovi) uložil povinnosť
zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, návrh na prerušenie konania zamietol.

V spise Okresného súdu Senica sp.zn. 6Er/263/2005 sa však nenachádza (!) žiadosť žalobcu (ako
oprávneného) na zmenu súdneho exekútora, čím nebol splnený základný predpoklad pre priznanie
nároku žalobcu, nakoľko totiž ani neexistoval návrh, o ktorom by súd mal oneskorene rozhodnúť, a teda
z uvádzaného dôvodu nemohla vzniknúť žalobcovi škoda alebo nemajetková ujma.Žiadosťouopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodydoručenoužalovanémupožiadalžalobca
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uplatnenej v prejednávanej veci - žalovaný na
uvedenúžiadosťopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodyneodpovedalzdôvodu,žežalobca

neposkytol v rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť, čím bol proces predbežného
prerokovaniazmarený;včaserozhodovaniasúduuplynulašesťmesačnálehotaododňaprijatiažiadosti,
preto žalobu nemohol súd považovať za predčasnú.
Podľa § 9, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pričom za nesprávny úradný

postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady vzniku škôd ktoré boli vyvolané inou
činnosťou orgánov verejnej moci než rozhodovacou. Nesprávnym úradným postupom je tak činnosť
spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo v jej dôsledku dôjde k porušeniu

pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku
určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá objektívnu zodpovednosť štátu
(bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá splnenie súčasne troch podmienok, a to 1/ nesprávny
úradný postup príslušného orgánu verejnej moci, 2/ vznik škody poškodenému a 3/ príčinnú súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania považoval súd nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica za neopodstatnený, nakoľko ani len
neexistoval návrh žalobcu (ako oprávneného) na zmenu súdneho exekútora, o ktorom by mal súd
rozhodovať (resp. podľa žalobcu oneskorene rozhodnúť).
Okremtohoohľadneprípadnéhoprieťahusaneviedložiadnedisciplinárnekonanie,neriešilasasťažnosť

na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva. Žalobca
tiež žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas doby od podania žiadosti na (údajnú) zmenu
súdneho exekútora bol v neistote a že by mu hrozila akákoľvek škoda - účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované aj v prípade ak by oprávnený skutočne
o zmenu súdneho exekútora požiadal. Rovnako žalobca nepreukázal že by malo dôjsť k strate jeho

legitímnych očakávaní že nastane zákonom predpokladaný stav, a že bolo vyvolané riziko ohrozujúce
konečné vymoženie pohľadávky. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR nie každý zistený prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, nakoľko pojem zbytočné prieťahy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a
aplikovať predovšetkým materiálne. S poukazom na konkrétne okolnosti prípadu sa postup Okresného

súdu Senica nevyznačuje žiadnymi prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. V
postupe Okresného súdu Senica neboli zistené žiadne také pochybenia, ktoré by viedli ku konštatovaniu
že sa dopustil nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom k uvedeným konštatovaniam je zrejmé, že
absentuje prvotná podmienka pre vznik zodpovednosti štátu, a to nesprávny úradný postup orgánu
verejnej moci, ktorý nebol v konaní preukázaný.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobca
relevantným spôsobom nepreukázal ich vznik, pričom účastníci konania majú procesnú dôkaznú
povinnosť (povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností), keď procesným dôsledkom
spojeným s dôkaznou povinnosťou je neunesenie dôkazného bremena. Účastník ktorý neoznačil dôkazy
potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola

inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu ktoré bude vychádzať zo
skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Podľa názoru súdu sa žalobcovi
nepodarilo dostatočne preukázať že by mu v súvislosti s postupom Okresného súdu Senica v exekučnej
vecivzniklanímpožadovanáškodačiujma,aneuviedolžiadnekonkrétneskutočnostinazákladektorých
by bolo možné (podľa zákonom určených kritérií) posúdiť vznik a rozsah škody či ujmy. V tejto súvislosti

súd konštatuje, že znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014 vypracovaný Ekonomickou univerzitou
v Bratislave, znaleckým ústavom (na ktorý ako na dôkaz o vzniku a výške majetkovej škody odkazuje
žalobca) sa nedá považovať za dôkaz o vzniku škody a jej výške v tomto konkrétnom prípade - v
znaleckom posudku je vyčíslená výška škody ktorá mala žalobcovi vzniknúť iba všeobecne, nie však
pre konkrétny súdený prípad.

V časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci nie sú dané
vôbec dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, s prihliadnutím na dôvody uvedené
vyššie. Rovnako ako pri vzniku majetkovej škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať
(!) vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti na základe ktorých by bolo možné podľa zákonomurčených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu
na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného (resp. exekútora)
s povinným, a nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom

neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní.
Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody je vzťahom príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený a nepostačuje ak je len sprostredkovaný;
pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako
(priama) príčina vzniku škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu -

takáto skutočnosť v súdenej veci nebola preukázaná. Preto, ak by aj žalobcovi vznikla majetková škoda
a nemajetková ujma, nebola preukázaná súvislosť ich vzniku s postupom Okresného súdu Senica v
exekučnej veci.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, t.j. nepreukázanie nesprávneho úradného postupu,
nedostatočné preukázanie vzniku škody / nemajetkovej ujmy a jej výšky, chýbajúca príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody / nemajetkovej ujmy, súd návrh žalobcu na

náhradu škody a priznanie nemajetkovej ujmy považoval za neopodstatnený, a preto ho zamietol.
V konaní žalovaný vzniesol námietku premlčania, ak došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia
návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009 - o takýto prípad v súdenej veci nešlo,
nakoľko návrh na zmenu súdneho exekútora nebol súdu zo strany žalobcu ako oprávneného nikdy
doručený, a preto sa súd vznesenou námietkou premlčania ani nezaoberal.

Vzhľadom k tomu, že žalovanému plne úspešnému v spore nevznikli trovy konania, resp. o ich náhradu
nepožiadal, súd rozhodol tak, že náhradu trov konania mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému
súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.