Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 23, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15Csp/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316207570
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316207570.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, AK Karadžičova 8,
821 08 Bratislava, proti žalovanému: Q. O., K.. XX.X.XXXX, X. XX, XXX XX X., o zaplatenie 263,25
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Z a s t a v u j e konanie do výšky 60,- eur s príslušenstvom.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 17,50 eur s 8,5% úrokom z omeškania
ročne od 21.9.2013 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobu v časti 185,75 eur s príslz a m i e t a.

IV. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.X.XXXX sa právny predchodca žalobcu domáhal
zaplatenia sumy 263,25 eur s úrokom z omeškania a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 19.7.2011 uzavrel zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na

základe ktorej poskytol žalovanému sumu pôžičky vo výške 600,- eur. V zmysle zmluvy mal žalovaný
splácať pôžičku v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 12,50 eur. Do podania žaloby uhradil
žalovaný sumu 272,50 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú
pôžičku resp. jednotlivé splátky riadne a včas, listom vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých
splátok jednorázovo dňa 12.9.2013. Do podania žaloby dlžné splátky neuhradil a celkový dlh ku dňu
podania žaloby predstavuje sumu 263,25 eur.

3. Uznesením zo dňa XX.X.XXXX súd pripustil zmenu strán sporu tak, že na miesto žalobcu Consumer
Finance Holding, a.s. vstúpil terajší žalobca.

4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením
žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

6. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu v časti späť dňa 21.6.2017 pre sumu 60,- eur, súd konanie
zastavil v časti s príslušenstvom. Predmetom konania tak zostala suma 203,25 s príslušenstvom a
náhrada trov konania.7. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril a na pojednávanie sa dostavil, no nechal vec na rozhodnutie
súdu.

8. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a jej prílohami, a to žiadosťou o poskytnutie pôžičky
zo dňa 19.7.2011, všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou, doručenkou,
prehľadom splátok a úhrad, a zistil tento skutkový stav:

9. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa XX.X.XXXX Žiadosť o poskytnutie pôžičky č.
XXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička 350,- eur, s celkovou sumou pôžičky
600 eur, s ročnou úrokovou sadzbou 33,83%, RPMN 33,83%, priemernou hodnotou RPMN 46,56 %, s
48 mesačnými splátkami vo výške 12,50 eur.

10. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci

určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

11 Podľa ust. § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa ust. § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

13. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
pôžičke spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným bola uzatvorená dňa 19.7.2011 zmluva o poskytnutí pôžičky, ktorá je svojím obsahom
zmluvou spotrebiteľskou, a to vzhľadom na povahu účastníkov, kde žalovaný je spotrebiteľom, ktorý
zmluvu uzavrel na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými podmienkami bez

možnosti ovplyvnenia ich obsahu za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb (čo vyplýva i z
označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom,
priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu) a právny predchodca žalobcuje podnikateľom v oblasti poskytovania pôžičiek. Preto na uvedený právny vzťah medzi stranami sporu
súd aplikoval spotrebiteľské právo.

19. V zmluve o pôžičke bola úroková sadzba v danom prípade dohodnutá vo výške 33,83 % ročne.

20.Úrokyzaposkytovaniepeňažnýchprostriedkovpodliehajúsúdnejkontrolevosvetleprincípudobrých
mravov(§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané
úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a

predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly,
pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových
subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo

všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk.
Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere
o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 24.05.2016.

21. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska
boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) so začiatočnou fixáciou úrokovej
sadzby od 1-5 rokov v júli 2011, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, je v sadzbe 10,98 %. Úverová
zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 19.7.2011 bola so splatnosťou 48 mesiacov. Úroková
sadzba predmetného úveru je tak viac ako 3-násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v

rovnakom období.

22. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XM D.
X/XXXX zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie
požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom

limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške
úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde
spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase
uzavretia zmluvy.“

23. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

24.Zmluvechýbajúniektorénáležitostipodľazákonaospotrebiteľskýchúveroch,pretobysapovažovala
za bezúročnú bez poplatkov. Žalovanému bola poskytnutá suma vo výške 350,- eur, žalovaný už

žalobcovi zaplatil do podania žaloby sumu 272,50 eur. Vzhľadom k tomu, že súd posúdil úrok ako
neplatne dohodnutý, pretože bol neprimerane vysoký, priznal by žalobcovi iba rozdiel medzi poskytnutou
a už uhradenou sumou. Súd teda odrátal od sumy pôžičky 350,- eur úhradu žalovaného do podania
žaloby v sume 272,50 eur a späťvzatie pre sumu 60,- eur a žalobu pre sumu 185,75 eur s príslušenstvom
zamietol a zaviazal žalovaného na zaplatenie zvyšnej sumy 17,50 eur s úrokom z omeškania 8,5% od

21.9.2013 (doručenia zosplatnenia) do zaplatenia, ktorý je v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka a
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

25. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. V časti o zaplatenie 17,50 eur (9 % žalovanej sumy) súd žalobe vyhovel, čo predstavuje úspech
žalobcu na jednej strane a neúspech žalovaného na druhej strane. V časti o zaplatenie 185,75 eur (91%žalovanej sumy) však súd žalobu zamietol, čo predstavuje úspech žalovaného a neúspech žalobcu. Z
uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalovaný, ktorému patrí náhrada
trov konania po odpočítaní neúspechu v konaní, od úspechu v konaní, no žiadne trovy si neuplatnil,

lebo mu žiadne nevznikli, preto mu ich súd nepriznal.

27. O výške náhrady trov konania bude v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.