Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 25, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/66/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516200418
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7516200418.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
v Bratislave, Karadžičova č. 8, proti žalovanému P. L., A.. XX.XX.XXXX, bytom v H. Č.. XXX, o zaplatenie
sumy 801,92 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku č.k. 7C/32/2016-54 z 29.11.2016 Okresného
súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby o zaplatenie sumy 192,34 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % p.a.
zo sumy 192,34 € od 16.12.2015 do zaplatenia, z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Košice-okolie

č.k. 7C/32/2016-54 z 29.11.2016 v tejto časti a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti rozsudok p o t v r d z u j e.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 7C/32/2016-54 z 29.11.2016
návrh zamietol a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 801,92 eur spolu s

8,05 % ročným úrokom z omeškania od 16.12.2015 až do zaplatenia, ako aj náhrady trov tohto konania.
Návrh odôvodnil tým, že žalobca uzavrel dňa 01.04.2011 so žalovaným (t.č. právny predchodca žalobcu
so žalovaným) zmluvu - žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty QUATRO č. 39874303, v zmysle ktorej
mu pôvodný žalobca poskytol úver s úverovým rámcom vo výške 450 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal
pravidelne uhrádzať v mesačných splátkach vo výške 15 eur s 22,80% dohodnutým úrokom. Žalovaný si
svojuzmluvnúpovinnosťneplnil,čímsadostaldoomeškaniasúhradoudlžnejsumyakudňupostúpenia
predmetnej pohľadávky dlhoval sumu pozostávajúcu z neuhradených splátok a príslušenstva vo výške

801,92 eur.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1 OZ, spolu s § 1, § 2 písm. d/, § 9
ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a po preskúmaní uzatvorenej
zmluvy zistil, že táto neobsahuje niektoré zákonom dané náležitosti, keďže neobsahuje údaje týkajúce
sa ročnej percentuálnej miery nákladov, ani žiadne iné ustanovenia týkajúce sa ďalších poplatkov
spojených s predmetným úverom, napriek tomu, že zákon o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že
určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ uhradiť zvýšené náklady, ktoré neboli premietnuté do

celkovej ceny poskytnutej služby, a teda ani do RPMN za poskytnutý úver, sa musí uviesť výška týchto
nákladov, spôsob ich výpočtu alebo ich čo najpresnejší odhad. Uvedené je dôležité najmä z hľadiska
spotrebiteľa, ktorý musí mať pred uzatvorením spotrebiteľskej úverovej zmluvy najviac informácií, najmä
čo sa týka jeho povinnosti v súvislosti s odplatou za poskytnutý úver s tým, že musí byť uvedený súhrnvšetkých poplatkov, ktoré bude žalovaný povinný uhradiť v prípade plnenia alebo pri porušení platobnej
disciplíny , vtedy, ak bude musieť nastúpiť aj sankčný mechanizmus, ak si nebude svoje záväzky plniť
riadne a včas. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v tomto konkrétnom prípade sa v zmluve

nenachádzajú základné informácie o poskytnutom spotrebiteľskom úvere, ktoré žalovaný dostať mal
podľa § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch , zároveň nespĺňajú požiadavku zrozumiteľnosti ( bez
príliš odborných pojmov).
Súd mal tak za to, že účastníci medzi sebou uzavreli vyššie špecifikovanú úverovú zmluvu, ktorá však
nespĺňa zákonom požadované náležitosti, avšak z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca

poskytol žalovanému kreditnú kartu s možnosťou vyčerpať určitý objem peňažných prostriedkov, a
preto súd považuje za preukázané, že zmluva nespĺňa náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľskom úvere, a v takomto prípade v nadväznosti na § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom
úvere, sa táto zmluva považuje za dohodnutú bez úrokov a bez poplatkov. Z predloženého výpisu
nákupnej karty Bankomatka Quatro vyplýva, že žalovaný v období od 14.01.2011- 30.11.2015 využil z
predmetnej karty sumu 1.090 eur a vykonal úhrady v sume 1.095 eur, avšak súd podrobnejšie preskúmal

predložený výpis z účtu a zistil, že žalovanému boli účtované rôzne poplatky ako je správa kartového
účtu v sume 0,65 eur, náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti v sume 16,60 eur, ďalej
si navrhovateľ uplatňuje aj poplatok za postúpenie pohľadávky na vymáhanie v sume 33,19 eur, ďalej
na ťarchu žalovaného bolo pripísaných množstvo sankčných a štandardných úrokov a iných poplatkov,
pričom výška týchto úrokov je uvedená len na výpise z bankového účtu a teda štandardná úroková

sadzba vo výške 22,80% ročne a sankčný úrok vo výške 5,05% ročne, pričom po preskúmaní uzavretej
zmluvy bolo zistené, že tieto poplatky dohodnuté v zmluve neboli, žalobca súdu žiadne iné dôkazy o
tom, že vyššie uvedené poplatky boli riadne dohodnuté, tak ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských
úveroch, nepredložil, ani nepreukázal z čoho vychádzal pri ich účtovaní tak, ako bol na to vo výzve súdu
zo dňa 26.04.2016 vyzvaný. Zo znenia zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase

uzatvorenia zmluvy, jednoznačne vyplývala povinnosť právneho predchodcu žalobcu uviesť v zmluve
priemernú RPMN a RPMN ako aj výšku iných poplatkov súvisiacich s poskytnutím úveru. Podľa názoru
súdu prvej inštancie , sa všeobecné obchodné podmienky, ani cenník nepovažujú za zmluvu pokiaľ
neboli žalovaným samostatne podpísané, a tak vzhľadom na to, že tento úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, veriteľ tieto poplatky nemôže požadovať, a bolo by v rozpore s právnou úpravou a

dobrými mravmi, keby súd tieto poplatky žalobcovi priznal.
Podľa výpisu z bankového účtu žalovaný vyčerpal sumu 1.090 eur a vykonal úhrady vo výške 1.095
eur, a teda uhradila viac ako bol povinný uhradiť. Vzhľadom na vyššie uvedené, že súd považuje túto
zmluvu za uzavretú ako bezúročnú a bez poplatkov, úhrady žalovaného mali byť tak pripísané v celom
rozsahu na istinu úveru, pričom ako vyplýva vyššie žalovaný v celom rozsahu úver už uhradila, dokonca

uhradil viac, než bol povinný uhradiť, a preto súd prvej inštancie zamietol žalobu v celom rozsahu ako
nedôvodnú.
Súd ešte doplnil, že všeobecné obchodné podmienky nesmú slúžiť na to, aby do nich v často
neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme ukryl zmluvný partner spotrebiteľa
dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa

uniknú. Pokiaľ tak urobí, spreneverí sa princípu dôvery a takému jeho jednaniu nie je možné priznať
právnu ochranu pre rozpor so zásadami poctivého obchodného styku.
Žalobca nemal vo veci úspech, úspešnejší žalovaný nežiadal priznať náhradu trov konania, a preto súd
rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, pričom napadol rozsudok v celom rozsahu a navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 609,58 € s úrokom z
omeškania vo výške 8,05 % p.a. zo sumy 609,58 € od 16.12.2015 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní
od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania a náhradu

trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Navrhol, aby odvolací súd v konaní časti o zaplatenie sumy
192,34 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % p.a. zo sumy 192,34 € od 16.12.2015 do zaplatenia
zastavil s odôvodnením, že predmetom žaloby je aj nárok o zaplatenie poplatkov v sume 138,14 € s prísl.
a sankčného úroku 54,20 € s prísl., preto žalobu v časti o zaplatenie sumy 192,34 € s prísl. berie späť a
navrhuje odvolaciemu súdu konanie v tejto späťvzatej časti zastaviť. Vo vzťahu k k uplatnenej sume voči

ktorej zotrval na podanom návrhu vyjadril názor, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu
názoru o bezúročnosti úveru dôvodiac, že v danom prípade bol žalovanému právnym predchodcom
poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru a to revolvingový úver, ktorý je typicky tým, že veriteľ ho
dopĺňaaúverovývzťahtakmôžefungovaťneurčitúdobu.Dlžníkplatí,pretožemuveriteľmustáledopĺňaúver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu.
Z tohto dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku
RPMN pre celú dobu trvania úverového vzťahu, keďže údaje relevantné pre výpočet RPMN sa priebežne

menia. Podporne odkázal na závery vyjadrené v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove 6Co/95/2010.
Vzhľadom na objektívnu nemožnosť určenia výšky RPMN pre celú dobu trvania úverového vzťahu
obsahuje aj predmetná úverová zmluva indikatívny výpočet RPMN vo výške 27,46 % pre poskytnutý
úver s úverovým rámcom 900 €, štandardnou splátkou 30 € mesačne a výškou ročnej úrokovej sadzby
22,80 % ročne. Takýto indikatívny výpočet považuje žalobca za splnenie zákonnej povinnosti veriteľa

oboznámiť spotrebiteľa s nákladmi na úver.
K tvrdenému neuvedeniu výšky priemernej RPMN žalobca poukázal na to, že v čase poskytnutia
revolvingového úveru žalovanému v MF SR v súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých
v spotrebiteľských úveroch údaje o priemernej výške RPMN pre revolvingový úver formou čerpania na
kreditnú kartu nezverejňovalo. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný ostal v odvolacom konaní nečinný.

4. Podľa ust. § 370 ods. 1,2 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie

žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí,
odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

5. V posudzovanej veci žalobca zobral svoju žalobu v časti zaplatenia istiny 192,34 € s prísl. späť, keď
už rozhodol súd prvej inštancie, ale jeho rozhodnutie nie je doposiaľ právoplatné a žalovaný nevyjadril

nesúhlas s takýmto späťvzatím vychádzajúci z vážnych dôvodov, preto odvolací súd podľa citovaného
ustanovenia § 370 CSP pripustil v tejto časti späťvzatie žaloby, rozsudok v tejto časti zrušil a konanie
v uvedenej časti zastavil.

6.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016,

ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk
uplatnenýchodvolacíchdôvodov(§365ods.1písm.f/ah/ CSP)adospelkzáveru,žeodvolaniežalobcu
nie je dôvodné ,preto rozsudok vrátane výroku o trovách konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3 CSP).

8.Žalobca podal odvolanie z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP , pretože súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .

9.Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu

prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov

účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§
191 ods 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobomvyplývajúcimzust.§192,193a205CSP,pričomsajednáotakéskutkovézistenia,nazáklade
ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

10.K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právnehopredpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný

skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

11.Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nebol naplnený. Súd prvej inštancie vykonal vo
veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy
hodnotil podľa ust. § 191 ods 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v
hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní
napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej
inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods.
1 písm. f/ CSP preto nebol naplnený. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil

pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania, preto nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

12. Súd prvej inštancie zmluvný vzťah sporových strán správne posúdil ako vzťah spotrebiteľský a
úverovú zmluvu uzavretú stranami sporu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 129/2010

Z.z. a správne zameral dokazovanie na zistenie, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti
predpísané v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129 /2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy a vzhľadom na spotrebiteľský charakter vzťahu správne zameral na dokazovanie aj na
zisťovanie, či obsahom zmluvy nie sú aj iné neprijateľné zmluvné podmienky.

13. Nenáležité sú aj odvolacie námietky žalovaného vo vzťahu k záverom súdu o chýbajúcich
náležitostiach zmluvy o úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z. .
Z vykonaného dokazovania súd dospel k správnemu záveru, že zmluva uzavretá stranami sporu
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a
v dôsledku toho je potrebné v zmysle ust. § 11 ods. 1 cit. zák. poskytnutý úver považovať za bezúročný

a bez poplatkov.

14.Odvolací súd v danom prípade dáva čiastočne za pravdu odvolateľovi, nakoľko sa jedná o
revolvingový úver pri takomto type úveru nebolo možné jednoznačne uviesť v čase uzatvárania zmluvy
RPMN pre trvanie celého úveru. Tento údaj sa dá určiť len na začiatku poskytnutého úveru na základe

známych vstupných údajov (výška úveru, úroky, poplatky, obdobie úverového vzťahu a jednotlivé
splátky), nie je ho však možné vyčísliť v priebehu revolvingu, keďže úver možno čerpať a priebežne
dopĺňať, v dôsledku čoho sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Zároveň však v zmysle úpravy
platnej v čase uzatvárania zmluvy o úvere v prípade, ak nemožno určiť percentuálnu mieru nákladov,
musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite,

ročnej úrokovej sadzbe , poplatkoch a podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená a doplnená,
ako aj o spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

15.Odvolací súd má za to, že tieto podmienky riadne splnené neboli, a preto je možné považovať
poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Ako prvé odvolací súd uvádza, že, že zmluva o

revolvingovom úvere síce obsahuje indikatívny výpočet RPMN, ale ten je uvedený takmer nečitateľným
drobným písmom spolu s uvedením zložitého matematického vzorca ,v dôsledku čoho možno takýto
údaj považovať za nezrozumiteľný, nečitateľný, t.j. akoby ani neexistoval. Aj v tomto vzťahu má súd
povinnosť chrániť spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu, či už z dôvodu informovanosti alebo slabšej
vyjednávacej pozície, a preto takto uvedený výpočet, ktorý je ťažko čitateľný a v ktorom ani nie je

ozrejmené čo znamená označenie „indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov“. Zároveň
odvolací súd poukazuje na to, že tento indikatívny výpočet nezohľadňuje všetky relevantné zložky
ovplyvňujúce výšku RPMN, nakoľko v ňom nie sú zahrnuté jednotlivé poplatky, ktoré boli následne
žalovanému účtované tak , ako to vyplýva z výpisu z bankomatovej karty, ktorý predložil žalobca (správa
kartového účtu, poplatok za úverové rizikové poistenie typu B) .

16.Ďalej odvolací súd má za to, že aj keď pri revolvingovom úvere nie je možné určiť presný počet
splátok, je nevyhnutné, aby spotrebiteľovi zo zmluvy jednoznačne vyplývali pravidlá vzťahujúce sa na
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymiúrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, a to aj pre prípad uplatnenia sankcií
v prípade porušenia platobných povinností.
V neposlednom rade súd zohľadnil aj to, že v zmluve nie sú jasne a zrozumiteľne uvedené sankcie

dohodnuté pre prípad porušenia povinností zo strany spotrebiteľa, ustanovenia týkajúce sa možnosti
splatenia úveru pred lehotou splatnosti, spôsobu započítania splátky na istinu a úroky, spôsoby zániku
záväzku, práva na odstúpenie od zmluvy. V prípade, ak sa niektorá z vyššie uvedených náležitostí v
zmluvenachádzajeuvedenátakmalýmnečitateľnýmpísmom,žesajuaniodvolaciemusúdunepodarilo
identifikovať v zmluve.

17. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ niektoré náležitosti zmluvy o úvere predpokladané zákonom č.
129/2010 Z.z. boli upravené v zmluvných podmienkach nepodpísaných zmluvnými stranami, takáto
dohoda o podstatných náležitostiach úverovej zmluvy nespĺňa podmienku písomnej formy (požadovanú
v § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.).

18. Na základe vyššie uvedených skutočností bol správny záver súdu o tom, že predmetný
spotrebiteľský úver sa považuje v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez
poplatkov. Na uvedenom závere nemení nič ani námietka žalobcu, ktorú odvolací súd považoval za
dôvodnú a to, že v čase uzatvárania predmetnej zmluvy MF SR nezverejňovalo údaj o výške priemernej
RPMN vo vzťahu k revolvingovým úverom formou čerpania na kreditnú kartu.

19. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku vo vzťahu k uplatnenej sume (nad rámec v ktorej
časti bolo pripustené späťvzatie žalobného návrhu a konanie zastavené). Odvolací súd teda dospel
k záveru, že postupu prvoinštančného súdu v konaní, ani jeho rozhodnutiu nie je možné vytknúť

pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatnených odvolacích dôvodov, a preto
napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane správneho výroku o
trovách konania.

20.O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca

bol v konaní neúspešný, a to aj v časti, v ktorej došlo k zastaveniu konania, keďže zavinil zastavenie
konania späťvzatím žaloby, nemá preto právo na náhradu trov konania. Úspešnému žalovanému trovy
konania preukázateľne nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).