Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 24, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13C/295/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114231930
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7114231930.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobkyne: C. R., nar.

X.X.XXXX, trvale bytom F., J. XX právne zastúpená JUDr. Darinou Solárovou advokátkou so sídlom
Škultétyho 3 Košice a advokátom Mgr. Ladislavom Riedlom so sídlom v Prešove, Levočská č. 4703/89
proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Pribinova 25 Bratislava, IČO: 35807598 v konaní
o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

I.ZrušujerozsudokStálehorozhodcovskéhosúduzriadenéhospoločnosťouSlovenskározhodcovská
a. s. spisovej značky SR 11509/14 z 10.11.2014 v plnom rozsahu vrátane výroku o trovách konania.

II. P r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou zo dňa 30.12.2014 doplnenou a opravenou dňa 25.3.2015
domáhala, aby súd zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a. s. spisovej značky SR 11509/14 z 10.11.2014 v plnom rozsahu vrátane výroku o trovách
konania a nahradil jej trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 5.12.2014 prevzala rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s. spisovej značky

11509/14 z 10.11.2014, ktorým jej súd uložil, aby uhradila spoločnosti POHOTOVOSŤ s. r. o. Bratislava
istinu vo výške 3 500 Eur, poplatok vo výške 1 285,20 Eur, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 3 500 Eur
od 26.4.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4 785,20 Eur od 1.9.2013
do zaplatenia, ďalej zaplatila trovy mediačného konania v sume 670,94 Eur, poplatok za upomienky vo
výške 32 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 1 150,47 Eur, to všetko v mesačných splátkach
vo výške 400 Eur vždy k poslednému dňu v mesiaci a to pod následkom straty výhody splátok v prípade
nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.

3. Žalobkyňa dňa 26.10.2012 so žalovaným uzavrela zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 901301549
na sumu 3 500 Eur. Zároveň podpísala rozhodcovskú zmluvu s tým, že všetky spory sa budú riešiť
v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva je štandardným formulárovým tlačivom žalovaného.
Takto dojednané rozhodcovské zmluvy, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné. Rozhodcovská zmluva vo svojich
dôsledkoch predstavuje veľmi výrazný zásah do práv a povinností medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch.

4. V danom prípade rozhodcovskú doložku predložil žalovaný ako štandardný predložený formulár
a vzniká tak nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Žalobkyňasi osobitne - výslovne neželala rozhodcovský súd, pričom ani slovenský jazyk riadne neovláda.
Rozhodcovská zmluva, ktorú podpísala od nej vyžaduje, aby riešila spory výlučne v rozhodcovskom
konaní. Žalobkyňa nemala žiadnu možnosť individuálne si túto zmluvnú podmienku vyjednať, nakoľko ju

dodávateľ mal vopred naformulovanú na predtlačenom formulári a žalobkyňa v skutočnosti ani nemala
možnosť výberu medzi konaním na všeobecnom súde a medzi konaním na súde rozhodcovskom.
Žalovaný ju o tejto možnosti nepoučil a nevysvetlil jej rozdiel medzi vznikom rozhodcovských súdov,
všeobecných súdov, rozdiel medzi konaním rozhodcovským a konaním na všeobecných súdoch.
Žalobkyňa tak inú možnosť voľby ani nemala.

5. Žalobkyňa preto vo svojej žalobe namieta platnosť rozhodcovskej zmluvy v súlade s ustanovením §
40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní z dôvodu osobitného nevyjednania
rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva nebola podľa žalobkyne individuálne dojednaná.

6. Ďalej žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní, keď tvrdila, že došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na
ochranu spotrebiteľa. Nie je daná právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu, že spor zo spotrebiteľskej
zmluvy nie je spôsobilým na rozhodovanie rozhodcovským súdom. Rozhodcovský súd pri rozhodovaní
porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, čo predstavuje samo o sebe
dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobkyňa považovala za podstatné vo svojej žalobe aj

to, že ani miesto rozhodcovského súdu nespĺňalo požiadavku dostupnosti konania pre žalobkyňu. Sídlo
rozhodcovskéhosúduurčenéhožalovanýmsanachádzapribližne500kmodmiestabydliskažalobkyne.

7. Žalobkyňa ďalej poukázala na ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka ods. 1, v ktorom
sa poukazuje, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná
podmienka).

8. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 a 3 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich

obsah.

9. Žalobkyňa ďalej uviedla, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky o spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z uvedených dôvodov považovala rozhodcovskú

zmluvu, ktorú podpísala so žalovaným za neplatnú ako neprijateľnú podmienku.

10. Žalobkyňa ďalej poukázala aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, ktorú treba využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho
poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom

Európskeho súdneho dvora z 27.6.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98,
C-243/98 a C-244/98, v ktorých sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť
len ak Národný súd prehlási, že má právomoc hodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné

aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a spotrebiteľ nemohol mať žiadny vplyv alebo
dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.

11. Podľa článku 3 ods. 1 citovanej Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

12. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21.5.2015 žiadal žalobu zamietnuť, pretože nie
je daný žiadny zákonný dôvod na podanie žaloby o zrušenie rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
a žalobu považoval za neopodstatnenú. Žalovaný sa nestotožnil s názormi žalobkyne, ktoré uviedla

vo svojej žalobe a je toho názoru, že súd by sa v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemal
zaoberať argumentmi žalobcu, ktoré sa obmedzujú na jeho snahu preskúmať vec z hmotnoprávnej
stránky. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je ani riadnym ani mimoriadnym opravným
prostriedkom. Účelom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je umožniť ešte v inom konaníako v konaní o výkon rozhodnutia súdne preskúmanie toho, či boli splnené základné podmienky pre
prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom a či bola dodržaná zákonnosť. Podľa žalobcu žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku môže podať účastník rozhodcovského konania len ak je naplnený

jeden z taxatívne uvedených dôvodov uvedených v § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. Ďalej účastník rozhodcovského konania musí stihnúť urobiť tak do uplynutia zákonnej 30 dňovej
prekluzívnej lehoty uvedené v § 41 vyššie citovaného zákona.

13. Žalovaný poukázal na to, že so žalobkyňou dohodol nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, na

základe ktorej mala žalobkyňa možnosť riešiť spor buď pred Stálym rozhodcovským súdom, alebo
pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Žalobkyňa sa teda uzatvorením tejto rozhodcovskej
zmluvy nevzdala práva na súdnu ochranu poskytnutú všeobecnými súdmi a rozhodcovská zmluva v
sebe obsahuje alternatívu. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi stranami sporu má všetky náležitosti
vyžadované zákonom a preto je podľa žalovaného platná.

14. Ďalej žalovaný uviedol, že rozhodcovská doložka uzavretá medzi stranami sporu nie je výlučná a že
podľa slovenského práva prejednanie spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní v zásade nie je
zakázané. Použitie rozhodcovských zmlúv v spotrebiteľských vzťahoch nie je zakázané ani z pohľadu
komunitárneho práva. Uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím
rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera môže, ale

rovnako nemusí byť uzavretá spolu so zmluvou o úvere. Následne preto, v prípade, že žiadateľ o úvere
uzavrie rozhodcovskú zmluvu, pri vzniku sporu zo zmluvy o úvere má každá strana možnosť voľby
medzi rozhodcovským a súdnym konaním (nakoľko sa jedná o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu).
V prípade, že rozhodcovskú zmluvu žiadateľ neuzavrie, eventuálny spor zo zmluvy o úvere sa bude
riešiť súdnou cestou. Z vyššie uvedeného preto podľa žalobkyne vyplýva, že sa jedná o individuálne

dojednanú zmluvnú podmienku v prípade rozhodcovskej zmluvy.

15. Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku predložila súdu rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spisovej značky SR 11509/14, zmluvu o úvere uzavretú so žalovaným dňa 26.10.2012, rozhodcovskú
zmluvu uzavretú so žalovaným dňa 26.10.2012.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

16. Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava spisovej značky SR 11509/14 vydaného rozhodcom E.. H. K. dňa

10.11.2014 bolo súdu preukázané, že týmto rozsudkom bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému
istinu vo výške 3 500 Eur, poplatok vo výške 1 285,20 Eur, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 3 500 Eur
od 26.4.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4 785,20 Eur od 1.9.2013
do zaplatenia. Zároveň bola zaviazaná zaplatiť žalovanému trovy mediačného konania vo výške 670,92
Eur, poplatok za upomienky vo výške 32 Eur a zaplatiť trovy rozhodcovského konania vo výške 1 150,47

Eur, to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 400 Eur splatných vždy k poslednému dňu
v mesiaci na účet žalovaného s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci
nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia dlhu a to pod následkom
straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenie, čo i len jednej splátky riadne a včas.

17. Uvedený rozsudok rozhodcovského súdu prevzala žalobkyňa dňa 5.12.2014, čo súd zistil z
doručenky založenej v spise Stáleho rozhodcovského súdu spisovej značky SR 11509/14. Návrh
na začatie rozhodcovského konania bol doručený Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej
rozhodcovskeja.s.dňa14.10.2014,ktorýpodalžalovanýatoPOHOTOVOSŤs.r.o.sosídlomPribinova
25 Bratislava proti žalobkyni.

18. Zo zmluvy o úvere, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku súd zistil, že zmluvu
o úvere uzavrel veriteľ spoločnosť POHOTOVOSŤ s. r. o. Bratislava so žalobkyňou ako dlžníčkou, na
základe ktorej poskytol žalobkyni sumu 3 500 Eur. Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť žalovanému túto
sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 1 890 Eur, t. j. celkovo zaplatiť mu sumu 5 390 Eur v 65

mesačných splátkach po 1 078 Eur. Túto pôžičku mala žalovanému začať splácať počínajúc mesiacom
apríl 2012 na účet žalovaného až do jeho zaplatenia. Súčasťou tejto zmluvy o úvere boli Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru vydané žalovaným.19. Žalobkyňa ďalej uzavrela so žalovaným rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasledujúcich zákona
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V článku 1 sa uvádza, že rozhodcovským súdom sa na
účely tejto rozhodcovskej zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská

rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8 Bratislava zapísaná v obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava 1. Rozhodcovským konaním sa na účely tejto zmluvy rozumie konanie pred Stálym
rozhodcovským súdom podľa článku 1 bod 1 tejto zmluvy vedené podľa procesných ustanovení
rokovacieho poriadku štatútu a ostatných predpisov rozhodcovského súdu platných a účinných v
čase začatia rozhodcovského konania za použitia príslušných ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní.

20. V článku 2 sa strany sporu dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 901301243,
ktorú uzatvorili strany sporu dňa 26.10.2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenia ako aj
spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie
budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (Občiansky súdny poriadok).

21. Zmluvné strany sa v článku 2 predmetnej rozhodcovskej zmluvy dohodli, že ktorákoľvek zo
zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu a to v lehote 10 dní od
uzavretia tejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote
druhej zmluvnej strane.

22. Z výpovede žalobkyne súd zistil, že je štátnou občiankou Arménskej republiky. Obrátila sa na ňu
zamestnankyňa žalovaného s tým, že jej môže byť poskytnuté pôžička vo výške 3 500 Eur. Prečítala
si zmluvu o pôžičke, ale keďže je arménska štátna občianka nevedela čítať tieto doklady v slovenčine.
Ďalej poukázala na to, že zmluva o úvere bola písaná veľmi malými písmenami, ktoré vôbec nevedela
prečítať a vôbec im nerozumela. Rovnako nevedela čo znamená rozhodcovská doložka a nechápala

ani obsah tohto pojmu. Pochopila len to, že jej bola poskytnutá pôžička, ktorú má splácať. Tvrdila, že jej
bol doručený rozhodcovský rozsudok, po doručení ktorého podala žalobu o jeho zrušenie.

23. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:

24. Podľa ustanovenia § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je
spotrebiteľský spor začatý pred 1.1.2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom
konaní začatom pred 1.1.2015, zostávajú zachované.

25. Podľa ustanovenia § 73 ods. 2 citovaného zákona na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1.1.2015 sa použijú predpisy účinné do
31.12.2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.

26. Podľa ustanovenia § 73 ods. 3 citovaného zákona rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.1.2015 sa
spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

27. Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov účastník spotrebiteľského rozhodcovského konanie

sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského
rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť
spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol
riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo
mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským

rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním
rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d)
stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol maťvplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3
alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd
nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval. Podľa § 34 ods. 2, 3 z

okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávanie vyplývala potreba jeho nariadenia
najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami
spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený
skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal
navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať

vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol
v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,
a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v
rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma,
či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až 1). Ak sa dôvod
zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok
len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského
rozsudku.

28. Podľa ustanovenia § 41 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom
do 31.12.2014 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa
doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkov rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku.

29. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2014
rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne

vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré je dohodli.

30. Podľa ustanovenia § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,

nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa
rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala pokračuje súd po právoplatnosti
tohtorozhodnutiananávrhzniektoréhozúčastníkovspotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniavkonaní
vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

31. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

32. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).

33. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 citovaného zákona za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.34. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 citovaného zákona ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

35. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) citovaného zákona za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami
riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

36. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

37. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobkyňa podala žalobu voči žalovanému po
doručenírozsudkuStálehorozhodcovskéhosúduspoločnostiSlovenskározhodcovskáa.s.,Karloveské
rameno 8 spisovej značky SR 11509/14, ktorým sa domáhala jeho zrušenia podala včas v súlade

so zákonom č. 244/2002 Z. z. Žalobkyňa sa domáhala zrušenia vyššie citovaného rozhodcovského
rozsudku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Preto sa súd zaoberal posúdením platnosti tejto
rozhodcovskej zmluvy, ktorú žalobkyňa podpísala dňa 26.10.2012.

38. Súd dospel k záveru, že táto zmluva obsahuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

v neprospech spotrebiteľa napriek tomu, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá v samostatnej listine.
Podľa súdu nebola individuálne dojednaná, bola uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa, ktorého
motiváciou bolo uzavretie úverovej zmluvy.

39. Preskúmaním predloženej rozhodcovskej zmluvy k zmluve o úvere č. 9013012343 uzavretej medzi

stranami sporu súd zistil, že podľa tejto zmluvy akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi
zmluvnými stranami z predmetnej zmluvy mali byť riešené v rozhodcovskom konaní alebo v súdnom
konaní, pričom bol určený Stály rozhodcovský súd zo strany žalovaného so sídlom v Bratislave. Súd
uvádza, že sídlo tohto rozhodcovského rozsudku je značne vzdialené od sídla spotrebiteľa (žalobkyne),
čo je jedna z neprijateľných podmienok pre spotrebiteľa, aby takúto rozhodcovskú zmluvu uzavrel.

Zároveň súd dodáva, že žalobkyňa ako príslušníčka arménskej republiky slabo ovláda slovenský jazyk,
nerozumie právnym výrazom uvedených v rozhodcovskej zmluve a aj z tohto dôvodu žalovaný využil
jej neznalosť a dal jej takúto rozhodcovskú zmluvu podpísať. Sama žalobkyňa uviedla, že vedela len o
tom, že jej bude poskytnutá pôžička, ktorú má splácať v pravidelných mesačných splátkach.

40. Súd ďalej uvádza, že ak jedna z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi, spotrebiteľ podľa
nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto rozhodcovskej
zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh žalovaného ako dodávateľa spotrebiteľ je nútený
nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo

dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa
diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany
pred štandardnými zmluvami.

41. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je svojim obsahom najbližšie k problémovej

rozhodcovskej zmluve. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany
a nie z pohľadu dodávateľa. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde je klauzula
neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil alebo
odsunul. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednaní v rozhodcovskej zmluve,
ale ak sa tak rozhodne aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom

bránila bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Ide o tzv. nevýhradnú
rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou
rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom aj nárokov plynúcich zo
štandardne formulovanej zmluvy. Naopak ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva
tak využíva pre neho transparentný štátny súd. Súd nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa

rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu by aj reálne rozhodcovské konanie
využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysle. Neprijateľná rozhodcovská
doložka je absolútne neplatná a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho
posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnýmipodmienkami. Rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci,
respektíve túto iba formalisticky skonštatuje ako danú. Aj toto konanie je právom nerešpektovania práv
spotrebiteľov a absencia nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu. Individuálne dojednanie je však potrebné

rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie
rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene
nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní
zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy
na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom

predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý súd neprijíma a
odcudzuje ho ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné,
aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd
akceptoval rozhodcovskú zmluvu. Je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľom naformulované
zmluvné klauzuly a je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže takúto formulárovú zmluvu meniť. Na strane
žalovaného je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ, teda žalobkyňa si individuálne vyjednala

rozhodcovské konanie.

42. Súd preto vyjadruje záver, rozhodcovská zmluva nebola medzi stranami sporu individuálne
dojednaná. Žalovaný s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné
podmienky a má poznať dôsledky ich používania. Aj keď žalovaný tvrdil, že žalobkyňa mohla od

rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote 14 dní súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je v
rozpore so zákonom a spĺňa podmienky neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka a vyvoláva preto absolútnu neplatnosť rozhodcovskej doložky. Preto žalobkyňa
nemohla odstúpiť od neplatného právneho úkonu, ktorý nikdy nenastal.

43. Zhrnúc vyššie uvedené súd dospel k záveru, že je potrebné zrušiť rozhodcovský rozsudok vydaný
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s. pod spisovou
značkou SR 11509/14 z 10.11.2014 vrátane trov konania a preto žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

44. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP.

45. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

46. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

47. V danom prípade mala žalobkyňa úspech vo veci, preto jej súd priznal právo na náhradu trov konania

voči neúspešnému žalovanému vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do
15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.