Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 8, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/48/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113234042
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6113234042.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom, v právnej veci

navrhovateľa CASH COLLECTORS SK s. r. o. so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 44
703 015, zastúpeného Havel, Holásek & Partners, s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy
49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584, proti odporkyni 1) Y. Ď., U.. XX. XX. XXXX, R. H. XX, XXX XX
H., Š. O. E. A. a odporcovi 2) G. M., U.. XX. XX. XXXX, F. D. U. R. XX/XX, T. G., štátnemu občanovi
Slovenskej republiky, toho času na neznámom mieste zastúpenému opatrovníčkou F. Š., E. F. O.T. E. R.
R.,zaúčastivedľajšiehoúčastníkanastraneodporkyne1)aodporcu2)VŠEOBECNÁOCHRANAPRÁV
SPOTREBITEĽOV, občianske združenie so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362

962, zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava,
o zaplatenie 312,68 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne 1) a
odporcu 2) vo výške 66,42 eura za zastúpenie advokátom, zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne 1) a odporcu 2) v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 09. 12. 2013 domáhal voči odporcom práva na zaplatenie

sumy 312,68 eur s príslušenstvom, ktorý odôvodnil tým, že odporkyňa 1) uzatvorila dňa 05. 04. 2005 so
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. Zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý
úver vo výške 3 319,40 eura. Odporkyňa 1) sa zaviazala splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami
vo výške 78,17 eura, dátum splatnosti prvej splátky bol 20. 05. 2005 a konečná splatnosť úveru
bola určená dňom 20. 03. 2010. Odporca 2) uzatvoril dňa 05. 04. 2005 so spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa, a.s. Dohodu o ručení, na základe ktorej sa zaviazal uhradiť všetky pohľadávky definované
v dohode, ktoré vzniknú v prípade, ak si odporkyňa 1) nebude včas a riadne plniť svoje splatné

záväzky. Odporkyňa 1) využila možnosť čerpať úver od Slovenskej sporiteľne, a.s., avšak podmienky pre
splácanie riadne nedodržiavala a dostala sa so splácaním do omeškania, Slovenskej sporiteľni, a.s. tak
vzniklapohľadávkavočiodporcomnasumucelkomvovýške5557,54eura,pričomtátosumapozostáva
z istiny úveru po splatnosti vo výške 4 213,55 eura, z vyčísleného riadneho úroku vo výške 343,50 eura
a z úrokov z omeškania z nezaplatených splátok vyčíslených od prvého omeškania do dňa postúpenia
pohľadávky t.j. do 26. 10. 2010 v sume 1 000,49 eura. Slovenská sporiteľňa, a.s. a spoločnosť Havel,
Holásek & Partners, s.r.o. uzatvorili dňa 21. 10. 2010 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0918/2010/

CE, v prílohe č. 1 pod č. 573 je uvedená aj pohľadávka voči odporkyni 1). Slovenská sporiteľňa, a.s.
oznámila postúpenie pohľadávky odporcom doporučeným listom zo dňa 12. 11. 2010. Spoločnosť Havel,
Holásek & Partners, s.r.o. a navrhovateľ uzatvorili dňa 01. 12. 2010 Zmluvu o postúpení pohľadávok s
účinnosťou ku dňu 01. 12. 2010, v Prílohe č. 1 je pod č. 573 uvedená aj pohľadávka voči odporkyni. Nazáklade uvedeného prešla na navrhovateľa pohľadávka zo zmluvy, jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené. Spoločnosť Havel, Holásek & Partners, s.r.o. oznámila postúpenie pohľadávky odporkyni
1) a odporcovi 2) Oznámeniami zo dňa 20. 12. 2010, ktorými ich zároveň vyzvala na okamžitú úhradu

pohľadávky. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha zaplatenia len nepremlčaných splátok, ktorých
konečná splatnosť nastala v zmysle článku I. Zmluvy dňa 20. 03. 2010 s tým, že pri uvedených splátkach
ešte neuplynula premlčacia doba. Vzhľadom na uvedené si navrhovateľ uplatňuje pohľadávku vo výške
312,68 eura, ktorá pozostáva zo 4 nepremlčaných splátok, každá vo výške 78,17 eura a príslušenstva.
Nakoľko odporcovia pohľadávku navrhovateľovi neuhradili, domáhal sa zaviazania odporkyne 1) a

odporcu 2) zaplatiť navrhovateľovi 312,68 eura, zmluvný úrok vo výške 12,60 % ročne zo sumy 312,68
eura od 21. 03. 2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 312,68 eura od
21. 03. 2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Návrh spolu s prílohami bol doručený do vlastných rúk odporkyni 1) dňa 22. 10. 2014, k podanému
návrhu sa nevyjadrila.

Nakoľko sa súdu pobyt odporcu 2) v konaní zistiť nepodarilo, uznesením č.k. 12C/48/2014-95 zo dňa 01.
04.2015mubolapodľa§29OSPnazastupovanievkonaníustanovenáopatrovníčka,súdnatajomníčka
Okresného súdu Banská Bystrica. Návrh spolu s prílohami bol doručený opatrovníčke odporcu 2) do
vlastných rúk dňa 01. 04. 2015, k návrhu sa nevyjadrila.

Oznámením doručeným súdu dňa 22. 10. 2014 oznámil JUDr. Patrik Podhorská, advokát so sídlom
Zámocká 36, 811 01 Bratislava na základe plnej moci udelenej VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, IČO: 42 362 962 zo dňa 25. 08. 2014 vstup vedľajšieho účastníka konania na strane
odporkyne 1) a odporcu 2).

Po námietke navrhovateľa voči vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcov súd
uznesením č.k. 12C/48/2014-97 zo dňa 11. 05. 2015 vyhlásil vedľajšie účastníctvo občianskeho
združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42 362 962 na strane odporkyne
1) a odporcu 2) za neprípustné. Po včas podanom odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcov

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 12Co/306/2015-110 zo dňa 26. 11. 2015 zmenil uznesenie
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 12C/48/2014-97 zo dňa 11. 05. 2015 tak, že vstup vedľajšieho
účastníka VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42 362 962 na stranu odporkyne
1) a odporcu 2) je prípustný.

Návrh spolu s prílohami bol doručený zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcov do vlastných
rúk dňa 11. 01. 2016. Vedľajší účastník na strane odporcov k podanému návrhu uviedol, že sa jedná o
spotrebiteľský vzťah a že navrhovateľ nemohol platne nadobudnúť pohľadávku z dôvodu nedodržania
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
navrhovateľa, keďže zmluvu o postúpení pohľadávok považoval za neplatnú. Na základe uvedeného

navrhol návrh zamietnuť a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcov.

K vyjadreniu vedľajšieho účastníka na strane odporcov sa vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že na vzťah
medzi jeho právnym predchodcom a odporcami sa spravuje aj ustanoveniami Obchodného zákonníka.

K námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že pohľadávka bola postúpená po dátume
konečnejsplatnostiúveruanímcitovanézákonnéustanoveniabysavzťahovalilenvprípadepostúpenia
tzv. živého úveru, teda ak by sa odporcovia dostali s riadnym splácaním úveru do sústavného omeškania
trvajúceho viac ako 90 dní. Navrhol preto zaviazať vedľajšieho účastníka na náhradu trov vzniknutých
navrhovateľovi z dôvodu vyjadrenia k vyjadreniu vedľajšieho účastníka.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 08. 03. 2016, na ktorom po vykonanom dokazovaní listinami
a z prednesov zástupcu navrhovateľa zistil nasledovný skutkový stav: odporkyňa 1) uzatvorila so
Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 05. 04. 2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej boli odporkyni 1) poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 100 000,00 Sk, ktoré sa odporkyňa 1)

zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 2 355,00 Sk, splatnosť prvej splátky
bola 20. 05. 2005 a konečná splatnosť úveru bola 20. 03. 2010. Odporca 2) ako ručiteľ uzatvoril so
Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 05. 04. 2005 Dohodu o ručení, ktorou sa zaviazal uspokojiť nároky zo
Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX ak ich nesplní odporkyňa 1) ako dlžníčka. Listom zo dňa12. 11. 2010, ktorý sa vrátil späť ako neprevzatý od odporkyne 1) aj od odporcu 2) oznámila Slovenská
sporiteľňa, a.s. odporkyni 1) a odporcovi 2) postúpenie pohľadávky na spoločnosť HAVEL & HOLÁSEK
s. r. o. Listom zo dňa 20. 12. 2010 oznámila spoločnosť HAVEL & HOLÁSEK s. r. o. odporkyni 1) a

odporcovi 2) postúpenie pohľadávky na navrhovateľa. Navrhovateľ predložil aj časť prílohy č. 1 k Zmluve
o postúpení pohľadávok č. 0918/2010/CE zo dňa 21. 10. 2010 s vyznačeným riadkom o poskytnutej
sume 3 319,39 a iných číselných údajoch.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. do 30. 06. 2006 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej
právnej forme,

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

Podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku

dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. do 31. 12. 2008 (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na

účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že v prejednávanej veci sa navrhovateľ ako postupník
domáha voči odporkyni 1) a odporcu 2) zaplatenia sumy 312,68 eura s príslušenstvom, pričom ide
o pohľadávku, ktorú nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01. 12. 2010 od

postupcu spoločnosti HAVEL & HOLÁSEK s. r. o. Spoločnosť HAVEL & HOLÁSEK s. r. o. pohľadávku
voči odporcom nadobudla od postupcu, právneho predchodcu navrhovateľa, Slovenskej sporiteľne
a.s., IČO: 00 151 653, ktorá je bankou. Pohľadávka vznikla na základe zmluvy o splátkovom úvere
uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa, Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00 151 653
a odporkyňou 1) podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s Obchodným a Občianskym

zákonníkom.

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok) respektíve mu vyplýva procesné právo si tentohmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane navrhovateľa) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je
imanentnou súčasťou súdneho konania (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29. 06. 2010). Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu
vyhovie len vtedy, ak navrhovateľ preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od odporcu uplatnené
v konaní. V opačnom prípade súd návrh zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
navrhovateľa.

Právna úprava postúpenia pohľadávky je všeobecne upravená v § 524 Občianskeho zákonníka a
spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) vstúpi nový veriteľ
(postupník) na základe zmluvy uzatvorenej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene
v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom
a právami s ňou spojenými. Pri tzv. bankových úveroch, kde postupcom je banka, je zároveň pre platné
postúpenie pohľadávky nutné dodržať podmienky stanovené v ustanovení § 92 ods. 7 zákona o bankách

v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (v súčasnosti ustanovenie § 92 ods. 8)), ktoré je špeciálnou
úpravouvočivšeobecnejúpravepostúpeniapohľadávok.Podľaprvejvety§92ods.7zákonaobankách,
možno pohľadávku banky aj bez súhlasu dlžníka postúpiť inej osobe (aj osobe, ktorá nie je bankou) v
prípade, ak dlžník mešká napriek písomnej výzve banky s čo i len časťou svojho záväzku najmenej
90 dní. Podľa druhej vety § 92 ods. 7 zákona o bankách banka nemôže postúpiť pohľadávku bez

súhlasu dlžníka, ak dlžník pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, ibaže by súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo
len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok (druhá veta za bodkočiarkou).
Z predmetného ustanovenia zároveň vyplýva, že postúpené môžu byť iba splatné pohľadávky a nie
pohľadávky, ktorých splatnosť nastane až po postúpení pohľadávky.

Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 7 zákona o bankách teda môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatnou a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej
výzvy banky a nepretržitého omeškania dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené predpoklady sú
zákonnýmpredpokladompreplatnépostúpeniepohľadávkybanky.Musiabyťsplnenévčasepostúpenia

pohľadávky (napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29. 05. 2014,
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/2013/2015 zo dňa 19. 05. 2015). Banka je teda oprávnená
postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne napriek písomnej výzve banky v omeškaní
viac ako 90 kalendárnych dní.

V konaní bolo z nerozporovaných tvrdení preukázané, že dňa 21. 10. 2010 bola uzatvorená zmluva o
postúpení pohľadávok medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00 151 653 a spoločnosťou
HAVEL & HOLÁSEK s. r. o. ako postupníkom a dňa 01. 12. 2010 bola uzatvorená zmluva o
postúpení pohľadávok medzi postupcom, spoločnosťou HAVEL & HOLÁSEK s. r. o. a navrhovateľom
ako postupníkom, ktorých predmetom bolo aj postúpenie pohľadávky voči odporkyni 1) zo zmluvy o

poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 05. 04. 2005. Súd preto dospel k záveru, že Slovenská sporiteľňa
a.s., IČO: 00 151 653 mohla na právneho predchodcu navrhovateľa a ten na navrhovateľa v čase
uzatvoreniazmluvyopostúpenípohľadávokpostúpiťibasplátkydovtedysplatné,zasúčasnéhosplnenia
obochpodmienokuvedenýchv§92ods.7zákonaobankách(písomnávýzvabanky,omeškanietrvajúce
viac 90 dní), preto súd skúmal, či boli splnené.

Súd z listín predložených navrhovateľom nemá preukázané, že by odporkyňa 1) bola po písomnej
výzve Slovenskej sporiteľne a.s., IČO: 00 151 653 v omeškaní viac ako 90 dní so splnením svojho
peňažného záväzku vo výške tak, ako ho uplatnil navrhovateľ, keď navrhovateľ nepredložil žiadne
písomné výzvy na úhradu dlhu adresované odporkyni 1) a ďalšie návrhy na dokazovanie nemal a to ani

po predbežnom právnom posúdení súdu vyjadrenom podľa § 100 ods. 1 OSP na pojednávaní dňa 08.
03. 2016. Navrhovateľ tak nemohol platne nadobudnúť pohľadávku od spoločnosti HAVEL & HOLÁSEK
s. r. o., ktorá ju nenadobudla od Slovenskej sporiteľne, a.s., nakoľko spoločnosť HAVEL & HOLÁSEK s.
r. o. nenadobudla platne pohľadávku od Slovenskej sporiteľne, a.s. Spoločnosť HAVEL & HOLÁSEK s.
r. o. nemohla postúpiť na navrhovateľa pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní z dôvodu, že nemohla

na navrhovateľa postúpiť viac práv ako mala ona sama.

K argumentom zástupcu navrhovateľa súd predovšetkým uvádza, že na prejednávanú vec sa vzťahuje
aj ustanovenie § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretiazmluvy, t.j. do 30. 06. 2006), v znení: „Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný
predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného
predpisu.“ Uvedené ustanovenie sa dotýka všetkých veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery, teda

aj tých veriteľov, ktorí nie sú bankami. Dotknuté ustanovenie § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských
úveroch, však odkazuje na osobitný predpis, ktorý v poznámke pod čiarou odkazuje na Občiansky
zákonník. Poznámka pod čiarou nemá normatívnu povahu, ide o proklamatívnu časť právneho predpisu,
úlohou poznámky pod čiarou, je úloha informatívna (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Obo/51/2010 zo dňa 26.05.2010). Taktiež dnes už neúčinné legislatívne pravidlá

vlády (Schválené uznesením vlády SR z 25. mája 2010 č. 352 v znení uznesenia vlády SR z 13.
októbra 2010 č. 693, uznesenia vlády SR z 15. decembra 2010 č. 895 a uznesenia vlády SR z 2.
marca 2011 č. 163, pod bodom 22. uvádzali, cit.: „Poznámky pod čiarou k príslušným odkazom nie
sú súčasťou právneho predpisu; majú informatívnu hodnotu. Preto nesmú obsahovať veci, ktoré majú
normatívnu povahu.“ Ustanovenie § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch teda výslovne pri
postúpení pohľadávok uvádza, že postúpenie musí pripúšťať osobitný predpis, ktorým je aj zákon o

bankách. Všeobecnú úpravu postúpenia pohľadávky obsahuje Občiansky zákonník v ustanoveniach
§ 524 - 530, to však nevylučuje osobitnú úpravu, ktorá je obsiahnutá v zákone o bankách. Súd sa
nestotožňuje argumentáciou zástupcu navrhovateľa o tom, že ustanovenie § 92 ods. 7 zákona o
bankách (v znení účinnom do 31.12.2008), upravuje iba prípady výnimiek z bankového tajomstva.
Dotknuté ustanovenie upravuje aj podmienky platnosti postúpenia pohľadávok a nie iba podmienky, za

splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Dotknuté ustanovenie totiž neobsahuje
formulácie ako napríklad, môže banka svoju pohľadávku postúpiť bez porušenia bankového tajomstva,
ale výslovne uvádza podmienky, za ktorých môže banka pristúpiť k postúpeniu pohľadávky bez súhlasu
dlžníka. Taktiež upravuje prípady, kedy banka nemôže postúpiť pohľadávku. Naviac ochrana bankového
tajomstva je výslovne riešená v poslednej vete dotknutého ustanovenia, ktoré prikazuje banke odovzdať

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu a poskytnutie iných informácii viaže na podmienky a rozsah
uvedený v iných ustanoveniach. Je teda zrejmé, že dotknuté ustanovenie zákona o bankách obsahuje
osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, vo všetkých prípadoch,
ak je postupcom banka a postupníkom osoba, ktorá bankou nie je, čo sa dotýka aj prejednávanej veci.
Uvedenú úpravu nevylučuje ani zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý naopak v ustanovení § 4 ods.

6 výslovne pripúšťa možnosť postúpenia pohľadávky len vtedy, ako to pripúšťa osobitný predpis.

Nakoľko súd nemal preukázané splnenie podmienok uvedených v § 92 ods. 7 zákona o bankách na
platné postúpenie pohľadávky banky na spoločnosť HAVEL & HOLÁSEK s. r. o. a tým následne ani zo
spoločnosti HAVEL & HOLÁSEK s. r. o. na navrhovateľa, dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky

uplatnenej návrhom bolo neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a navrhovateľ nenadobudol
pohľadávku voči odporkyni 1) a odporcovi 2). Súd preto z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnému vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcov priznal právo na náhradu trov konania voči v konaní neúspešnému
navrhovateľovi. Nakoľko vedľajšiemu účastníkovi priznáva ustanovenie § 93 ods. 4 OSP rovnaké práva
a povinnosti ako účastníkovi, v prípade úspechu v konaní ním podporovaného účastníka na strane
ktorého vystupuje, má právo na náhradu účelne vynaložených trov. Úkony vedľajšieho účastníka na

strane odporcu boli vykonané účelne, keď sa aktívnym prístupom domáhal priznania svojho postavenia
v konaní (podanie odvolania voči uzneseniu okresného súdu o neprípustnosti vedľajšieho účastníka
na strane odporcu) a súčasne ním podané vyjadrenie zo dňa 03. 02. 2016 (doručené zástupcovi
navrhovateľa dňa 17. 02. 2016) bolo adresné, týkajúce sa konkrétnej prejednávanej veci, s uvedením
konkrétnych časových údajov, teda po naštudovaní podaného návrhu a jeho príloh, a ktoré viedlo v

konečnom dôsledku aj k procesnému úspechu v konaní ním podporovaných účastníkov.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne 1) a odporcu 2) preto súd podľa § 142 ods. 1 v spojení
s § 93 ods. 4 OSP priznal právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi v sume uplatnených
nákladov vedľajšieho účastníka za zastúpenie advokátom vo výške 66,42 eura, na účet jeho zástupcu

(§ 149 ods. 1 OSP). Z priznaných trov zastúpenia advokátom predstavuje odmena 49,80 eura (2x 24,90
eura) podľa § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z.,
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“) za dva vykonané úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky,prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 25. 08. 2014 a podľa písm. c)
písomné vyjadrenie vo veci samej dňa 05. 02. 2016, náhrada hotových výdavkov predstavuje 16,62 eura
(1x 8,04 eura + 1x 8,58 eura) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že zaviazal
navrhovateľanahradiťtrovykonaniavedľajšiehoúčastníkanastraneodporkyne1)aodporcu2)vovýške
66,42 eura za zastúpenie advokátom zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu v lehote do
30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v štyroch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri

odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať

jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.