Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/963/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714208469
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714208469.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: UK Profit, spol.
s r.o., so sídlom 949 01 Nitra, Hornočermánska 797/59, IČO: 35 937 815, zastúpený splnomocnenou
advokátkou JUDr. Ivanou Zmekovou, Advokátska kancelária ZMEKOVÁ & PARTNERS, so sídlom 811
01 Bratislava, Zámocká 18, proti žalovanej: A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V., A. XXXX/XX,
o zaplatenie sumy 232,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu zo dňa 19.08.2015 proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen číslo konania 10C/121/2014-75 zo dňa 15.07.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie
žalobcu, nakoľko tento nepreukázal, že by mu bola platným spôsobom v súlade so zákonom postúpená
predmetná pohľadávka od pôvodného veriteľa - banky. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že mal
preukázané, že právny predchodca žalobcu - C. C. - uzavrel so žalovanou dňa 31. 07. 2006 Zmluvu
o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorou bol zriadený v prospech žalovanej účet a poskytnuté

povolené prečerpanie účtu po splnení podmienok uvedených v obchodných podmienkach banky
pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám
nepodnikateľom s účinnosťou od 01. 02. 2006. Z oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania
zo dňa 5. 4. 2007 súd zistil, že pôvodný vlastník pohľadávky a pôvodný postupca - banka oznámila
žalovanej, ako majiteľovi bežného účtu, že nakoľko splnila podmienky pre poskytnutie povoleného
prečerpania, od 05. 04. 2007 mala umožnené prečerpávať účet č. XXXXXXXXXX/XXXX do výšky
10 000,- Sk. Ďalej mal súd z odstúpenia od zmluvy zo dňa 23. 07. 2011 zistené, že ho adresovala

banka žalovanej, v ktorom uviedla, že odstupuje od zmluvy na základe ktorej bol poskytnutý žalovanej
účet s povoleným prečerpaním a zároveň týmto úkonom banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť tohto
povoleného prečerpania. Výška pohľadávky banky z účtu, respektíve povoleného prečerpania odo dňa
vyhotovenia tohto oznámenia bola 236,51 eur, ktorú banka požadovala uhradiť v lehote do 7 dní od
doručenia tohto oznámenia na špecifikovaný účet. Súd prvej inštancie poukázal na znenie ustanovenia
§ 92 ods. 8 veta prvá zákona číslo 483/2001 Z. z. o bankách, pričom vychádzal zo skutočnosti, že
posudzovaný záväzkový vzťah je bankový úver, ktorý na rozdiel od úverov od nebankových spoločností

je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou a to zákonom o bankách. Z vykonaného dokazovania
mal súd preukázané, že na žalobcu bola postúpená pohľadávka z bankového úveru, avšak postúpenie
pohľadávky z banky na inú osobu, a to aj osobu, ktorá nie je bankou, je možné realizovať len v súlade so
zákonnými podmienkami upravenými v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách. V prípade bankovýchúverov predmetné zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú
ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovom právnom vzťahu z bankového úveru. Zákonné
ustanovenie vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku a táto výzva je potom jedným zo
zákonných predpokladov platného postúpenia pohľadávky z banky na inú osobu. Súd žalobu zamietol
z dôvodu, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v danom konaní, nakoľko súd nemal
preukázané, že žalobca je nositeľom hmotného práva, o ktoré v konaní ide. Žalobca ani napriek výzve
súdu nepreukázal relevantným spôsobom, že boli splnené podmienky v zmysle citovaného ustanovenia

§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že pokiaľ
žalobca poukázal na list - odstúpenie od zmluvy zo dňa 23. 07. 2011, ktorým bola vyhlásená mimoriadna
splatnosť povoleného prečerpania, súdu nijakým spôsobom nebolo preukázané, že predmetný list bol
žalovanej doručený, respektíve jej bol aspoň odoslaný. Súd preto musel vychádzať z toho, či nedošlo k
platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky a to prvotnou zmluvou o postúpení pohľadávky č. XXXX/
XXXX/F. zo dňa 27. 09. 2013 a následne potom ani k platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky

zmluvou o postúpení pohľadávok č. X/XXXX zo dňa 08. 09. 2014 z predchádzajúceho postupníka na
súčasného žalobcu s poukazom na zásadu civilného práva, že nikto na iného nemôže previesť viac
práv, než má sám. Bez ohľadu na uvedené súd v dôvodoch rozsudku poukázal aj na ustanovenie
zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/F. zo dňa 27. 09. 2011, v zmysle ktorej bola príloha č.
1 odovzdaná postupníkovi až ku dňu účinnosti tejto zmluvy, t. j. ku dňu pripísania odplaty na bankový

účet postupcu, čo znamená, že v čase podpisu tejto zmluvy jej zmluvnými stranami, kedy mala zmluva
nadobudnúť platnosť, nebol známy predmet postúpenia - konkrétne pohľadávky, ktoré mali byť touto
zmluvou postúpené z postupcu na postupníka. Okrem toho v zmluve o postúpení pohľadávok č. X/XXXX
zo dňa 08. 09. 2014 je taktiež uvedené, že príloha č. 1 tejto zmluvy, v ktorej mali byť špecifikované
pohľadávky, ktoré boli predmetom postúpenia, mala byť odovzdaná postupníkovi až dňom účinnosti

tejto zmluvy s tým, že zmluva mala nadobudnúť účinnosť dňom udelenia súhlasu banky s postúpením
pohľadávok podľa tejto zmluvy, pričom žalobca opäť nijakým spôsobom nepreukázal, že k takémuto
udelenia súhlasu došlo a teda, že zmluva o postúpení pohľadávky nadobudla účinnosť. Aj v dôsledku
tejto skutočnosti sa platnosť týchto postúpení pohľadávok javila súdu ako sporná a v tejto súvislosti
aktívnu legitimáciu žalobcu považoval súd prvej inštancie za nepreukázanú. Okrem uvedeného súd

poukázal v odôvodnení rozsudku aj na ďalšiu nezrovnalosť, keď vo všetkých dokladoch, napríklad v
zmluve o bežnom účte zo dňa 31. 07. 2006, oznámení o povolení prečerpania zo dňa 05. 04. 2007,
v odstúpení od zmluvy zo dňa 23. 07. 2011, respektíve vo výpise z účtu, je číslo účtu uvádzané
XXXXXXXXXX, avšak v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/F. zo dňa 27. 09.
2013,akoajvpríloheč.1kzmluveopostúpenípohľadávokč.X/XXXX,jeakopohľadávkavočižalovanej

uvádzanápohľadávkazčíslaúčtuXXXXXXXXX,čímnemalsúdtútopohľadávkuzastotožnenú.Nakoľko
súd zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, s poukazom na zásadu
hospodárnosti konania sa ďalej nezaoberal vecou samou a nepreskúmaval, či pohľadávka žalobcu voči
žalovanej nie je premlčaná. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.
v znení platnom a účinnom v čase vyhlásenia rozsudku a žalovanej náhradu trov konania nepriznal,

nakoľko aj keď bola úspešná v konaní v celom rozsahu, žiadne trovy konania si neuplatnila a ani z
obsahu súdneho spisu nevyplynulo, že by jej boli nejaké trovy konania vznikli.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Súd
podľa jeho názoru nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Súd v odôvodnení

rozsudku uviedol, že nemá preukázané relevantným spôsobom, že boli splnené podmienky v zmysle
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 Z. z. o bankách, napriek jeho výzve voči žalobcovi.
Žalobca argumentuje, že v podaní zaslanom súdu dňa 21. 6. 2015, doručenom súdu do dňa 24. 06.
2015, reagoval na výzvu súdu a uviedol, že banka odstúpila od zmluvy a vyhlásila mimoriadnu splatnosť
povoleného prečerpania a vyzvala žalovanú na uhradenie dlhu a to listom zo dňa 23. 07. 2011, ktorý

žalobca súdu zaslal. K postúpeniu pohľadávok na právneho predchodcu žalobcu zo strany banky došlo
27. 09. 2014, z čoho vyplýva, že od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti po postúpenie pohľadávok
prešlo viac ako 90 dní a žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie dlžnej čiastky zo strany banky, čo je
považovanézapísomnúvýzvubankypodľadanéhozákona.Vprílohekzmluveopostúpenípohľadávok,
ktorú žalobca súdu zaslal, je uvedené, že žalovaná bola pri postúpení pohľadávky v omeškaní 768

dní. Pokiaľ súd konštatoval, že žalobca nepreukázal, že toto odstúpenie od zmluvy bolo žalovanej
doručené, žalobca uviedol, že na základe odstúpenia od zmluvy banka zrušila účet žalovanej a ako
vyplýva z predloženého výpisu z účtu, účet bol zrušený ku dňu 25. 07. 2011, pričom výpoveď zmluvy
bola žalovanej doručená a táto uvedené nerozporovala. Z toho dôvodu má žalobca za to, že súdnesprávne vyhodnotil predložený dôkaz - výpis z účtu a odstúpenie od zmluvy. Pokiaľ súd v odôvodnení
rozsudku konštatoval, že nebola preukázaná aktívna legitimácia žalobcu, žalobca uviedol, že mu nie je
známy dôvod tohto konštatovania, keďže súd mal k dispozícii dôkazy preukazujúce aktívnu legitimáciu

žalobcu a to konkrétne odstúpenie od zmluvy, oznámenie o postúpení pohľadávky pre žalovanú zo
strany banky s vyčíslenou pohľadávkou ku dňu vyhotovenia oznámenia a aj zo strany predošlého
vlastníka pohľadávky, prílohy k zmluvám o postúpení pohľadávky, na základe ktorých prvoinštančný
súd sám pripustil do konania žalobcu, ako následného postupníka. Pokiaľ súd konštatoval, že žalobca
nepreukázal, že došlo k súhlasu banky na postúpenie pohľadávky, žalobca uviedol, že tento doklad,

samozrejme, má k dispozícii, avšak súdom na jeho zaslanie nebol vyzvaný, preto žalobca mal za to, že
ak v konaní bolo preukázané oznámenie postupcu dlžníkovi a príslušné zmluvy s prílohami, je dôkaz
o súhlase banky nadbytočný. Pokiaľ súd poukázal v odôvodnení rozsudku na nezrovnalosti v číslach
účtov, žalobca v odvolaní uviedol, že k zmene čísla účtu žalovanej nedošlo, avšak pôvodné číslo účtu
XXXXXXXXXX/XXXX bolo zrušené odstúpením od zmluvy, žalovaná teda nemohla tento účet používať
na zaplatenie dlhu, preto banka uviedla číslo účtu, kde má svoj dlh zaplatiť a to XXXXXXXXXX/XXXX a

toto číslo účtu následne banka používala pri dlžníčke a toto číslo účtu je uvedené v zmluvách o postúpení
pohľadávky, aj na odstúpení od zmluvy. Ide teda o číslo účtu, ktoré sa neobjavuje u žalovanej až pri 2.
postúpení pohľadávky, ako sa prvoinštančný súd mylne domnieva, ale vygenerovala ho už banka ako
pôvodný veriteľ tejto pohľadávky a preto ho aj žalobca, ako aj jeho právny predchodca, uvádzali ako
číslo účtu žalovanej, nakoľko ním aj preukázateľne je. Ide o bežnú prax všetkých bánk. Opätovne súd

tak nesprávne vyhodnotil predložený dôkaz a napriek tejto nejasnosti nevyzval žalobcu na objasnenie a
vyvodil si záver tak, aby mu to zapadlo do kontextu rozhodnutia. Postup súdu v konaní považuje žalobca
za porušujúci rovnosť účastníkov konania so znevýhodnením žalobcu a rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za arbitrárny. Na základe uvedeného potom odvolateľ navrhuje, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie žalobe v celom rozsahu, alternatívne aby zrušil rozsudok a

vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. K odvolaniu žalobca pripojil ako listinný dôkaz odpoveď
na žiadosť o vystavenie súhlasu na odpredaj pohľadávok C. C., a.s., udelený právnemu predchodcovi
žalobcu a datovaný dňa 11. 09. 2014.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného
súdu podľa ustanovenia podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Podľa ustanovenia § 470 ods. 4 CSP konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a
funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie
začalo.

8. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že odo dňa 01.07.2016

nadobudol účinnosť nový procesný predpis č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. V zmysle
intertemporálneho ustanovenia § 470 ods. 1 CSP sa ustanovenia Civilného sporového poriadku aplikujú
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

9. Pôvodný žalobca si žalobou datovanou dňa 10. 06. 2014 uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie

sumy 232,33 Eur s príslušenstvom, pričom právny základ uplatneného nároku vznikol zo Zmluvy o
bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorú uzatvorila žalovaná so C. C., a.s. so sídlom v E. dňa 31. 7.
2006 a na základe ktorej zriadila banka v prospech žalovanej, ako majiteľa účtu, bežný účet s povoleným
prečerpaním po jeho schválení do limitu 10.000,- Sk. Pôvodný žalobca v žalobe uviedol, že predmetnúpohľadávku z bankového úveru nadobudol od svojho právneho predchodcu - banky na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/F. uzavretej dňa 27. 09. 2013 medzi postupcom C. C., a.s. so
sídlom v E. a pôvodným žalobcom. V priebehu konania došlo k následnému postúpeniu pohľadávky z

pôvodného žalobcu na terajšieho žalobcu a to Zmluvou o postúpení pohľadávok č. X/XXXX zo dňa 08.
09. 2014. Svoje tvrdenie o aktívnej vecnej legitimácii preukázal pôvodný žalobca, ako aj terajší žalobca
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/F. uzavretej dňa 27. 09. 2013 medzi postupcom C.
C., a.s. so sídlom v E. a pôvodným žalobcom, ako postupníkom a Prílohou č. 1 k predmetnej zmluve o
postúpení pohľadávok a Zmluvou o postúpení pohľadávok č. X/XXXX. zo dňa 08. 09. 2014 uzatvorenou

medzi postupcom DPS financial consulting, s.r.o. so sídlom Trnava, Mikovíniho 10, IČO: 46 713 930,
ako pôvodným žalobcom a terajším žalobcom, ako postupníkom a Prílohou č. 1 k predmetnej zmluve o
postúpenípohľadávok.Odvolacísúdďalejzobsahuspisukonštatuje,žežalobcabolvyzvanýuznesením
súdu prvej inštancie č.k. 10C/121/2014 - 26 zo dňa 24. 10. 2014 na predloženie všetkých listinných
dôkazov, na ktoré sa odvoláva, na ktoré uznesenie žalobca reagoval predložením zmluvy o bežnom účte
číslo: XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 31. 07. 2006, oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania C.

C. adresovaným žalovanej dňa 05. 04. 2007, predložením odstúpenia od zmluvy C. C. adresovaného
žalovanejadatovanéhodňa23.07.2011,zobsahuktoréhovyplýva,žeC.C.,a.s.vsúladesobchodnými
podmienkami upravujúcimi práva a povinnosti zmluvných strán odstúpila uvedeným podaním od zmluvy,
na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý účet číslo XXXXXXXXX a to s účinnosoťu ku dňu doručenia
tohto oznámenia a súčasne týmto úkonom došlo k zrušeniu povoleného prečerpania k danému účtu,

pričom odo dňa doručenia tohto oznámenia už povolené prečerpanie nebude poskytované a zároveň
týmtolistombankavyhlásilamimoriadnusplatnosťtohtopovolenéhoprečerpania.Vuvedenomlistinnom
dôkaze je uvedená výška pohľadávky banky ku dňu vyhotovenia tohto oznámenia vo výške 236,51 Eur
s výzvou žalovanej, aby uhradila túto pohľadávku banke v prospech účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX
v lehote do 7 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia. Žalobca ďalej ako listinný dôkaz predložil súdu

oznámenie C. C. o postúpení pohľadávky podľa ustanovenia § 526 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka adresované žalovanej a datované dňa 11. 10. 2013 a oznámenie o postúpení pohľadávky
adresované pôvodným postupníkom žalovanej dňa 25. 09. 2014 a výpisy z účtu XXXXXXXXXXX C.
C. patriaceho žalovanej ako majiteľke účtu.

10. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
ním uplatnené právo, respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo
pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania
(viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/205/2009 ). Súd prvej inštancie

sa tak správne v konaní zameral predovšetkým na skúmanie vecnej a procesnej legitimácie strán
sporu, predovšetkým na skúmanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, teda vysporiadanie sa s otázkou
platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe ktorej by súd mohol konštatovať, že žalobca je
skutočným nositeľom práva, ktorého sa v spore voči žalovanej domáha.

11. Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj
bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

12. Podľa ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by

postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

13. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2000 vydal Z. z. o bankách ( ďalej Zákon o
bankách), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku

voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného

predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiaholjeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

14. Nakoľko aktívnu vecnú legitimáciu v danom spore mal žalobca nadobudnúť podľa svojho tvrdenia na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok od pôvodného veriteľa, ktorým bola banka, okrem všeobecnej

právnej úpravy postúpenia pohľadávky vyplývajúcej z ustanovenia § 524 a násl. Občianskeho
zákonníka, bolo nevyhnutné skúmať platnosť postúpenia pohľadávky aj podľa osobitnej právnej normy
upravujúcej pôvodný zmluvný vzťah medzi pôvodným veriteľom - C. C., a.s. E., ktorý je bankový subjekt
a žalovanou, pričom vzhľadom na právny status pôvodného veriteľa sa právne vzťahy vyplývajúce z
úverových zmluvných vzťahov medzi bankou a klientmi banky spravujú osobitnou právnou úpravou -
zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Pokiaľ osobitná právna norma ako lex specialis upravuje osobitne

zákonné podmienky a predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky z bankových úverov - konkrétne
ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, súd prvej inštancie správne aplikoval a vyložil predmetné
zákonné ustanovenie ako zákonné podmienky, ktoré banka, ako pôvodný veriteľ, bola povinná splniť
na to, aby došlo z jej strany k platnému postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej z bankového úveru voči
dlžníkom na ďalší subjekt.

15. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na závere, že žalobca nie je v danom spore aktívne
legitimovaným a nositeľom práv z predmetnej pohľadávky, pretože súdu nepreukázal, že by na neho
právne relevantným a zákonným spôsobom prešiel nárok uplatňovaný žalobou. Odvolací súd s
poukazom na citáciu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách zdôrazňuje, že zákon o bankách,

ako osobitná právna úprava, pre platné postúpenie pohľadávky banky vyžaduje súčasné splnenie
oboch podmienok v zmysle tohto zákonného ustanovenia (osobitná písomná výzva banky klientovi a
relevantná doba omeškania dlžníka aj napriek písomnej výzve banky), pričom súd nemal v konaní
preukázané splnenie jednej z uvedených zákonných podmienok - a to hodnoverne preukázané zaslanie
písomnej výzvy banky žalovanej ako dlžníčke tak, ako to predpokladá uvedené zákonné ustanovenie.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a pokiaľ ide o stanovenie
podmienok pre platné a zákonné postúpenie pohľadávok banky alebo pobočky zahraničnej banky na
tretiu osobu, ustanovenie § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 Z.z. o bankách je ustanovením špeciálnym
vo vzťahu k ustanoveniam § 524 a nasl. lex generalis Občianskeho zákonníka, upravujúceho postúpenie
pohľadávok. Odvolací súd v súvislosti s aplikáciou predmetného ustanovenia osobitnej právnej normy

poznamenáva, že nie je podstatné, či banka postupuje splatné alebo nesplatné pohľadávky, pretože
z logického, jazykového aj slovného výkladu dikcie uvedeného zákonného ustanovenia nevyplýva, že
by banka nemohla postúpiť pohľadávku na nebankový subjekt z takzvaného živého úveru, teda aj
doposiaľ nesplatnej časti úveru. Ak je pohľadávka banky splatná postupne v splátkach, teda v čase
postúpenia by ešte všetky splátky splatné neboli, banka alebo pobočka zahraničnej banky má právo

postúpiť postupníkovi celok, teda aj nesplatenú časť pohľadávky z úveru, avšak len za podmienok, ktoré
vyplývajú z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, teda pokiaľ klient nesplní riadne a včas čo i len
jednu splátku istiny úveru, jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a súčasne
na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol preukázateľne písomne bankou vyzvaný.

16. Závery súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že neboli naplnené zákonné podmienky pre platné
postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa - banky na následných postupníkov a to z dôvodu
nepreukázania naplnenia zákonných predpokladov vyplývajúcich z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona
o bankách, boli správne. Súdu prvej inštancie síce bolo ako listinný dôkaz predložené odstúpenie od
zmluvy zo dňa 23. 07. 2011 C. C., a.s. so sídlom v E. adresované žalovanej a z obsahu ktorého

(okrem iných skutočností) vyplynula výzva na splatenie dlhu po tom, ak týmto úkonom banka odstúpila
od zmluvy o bežnom účte a súčasne vyhlásila mimoriadnu splatnosť dlhu žalovanej vyplývajúceho z
povoleného prečerpania na danom účte, avšak tak pôvodný žalobca, ako aj terajší žalobca neuniesli
v konaní dôkazné bremeno, pretože nepreukázali hodnoverným dôkazom zaslanie tejto písomnej
výzvy pôvodného veriteľa - banky žalovanej. Žalobca nepreukázal súdu ani odoslanie tejto písomnosti

banky žalovanej, ani prevzatie tejto písomnosti žalovanou. Takýto dôkaz nepredložil žalobca ani v
štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd poznamenáva, že neobstojí argument žalobcu, že doručenie
uvedeného oznámenia banky klientke - žalovanej možno mať za preukázané už len z tej skutočnosti,
že banka jej po tomto úkone zrušila bežný účet, pričom žalovaná túto skutočnosť (údajne) nijakonerozporovala. Z konštatovaného nemožno nijako vyvodiť „dôkaz“ o odoslaní a doručení predmetného
relevantného oznámenia a výzvy banky žalovanej. Taktiež sa nemožno stotožniť s argumentom, že bolo
povinnosťou súdu žiadať preukázanie aktívnej legitimácie v spore od žalobcu, vyzývať ho na predloženie

listinných dôkazov a skutočností, ktoré by bez akýchkoľvek pochýb odôvodňovali jeho aktívnu vecnú
legitimáciu v konaní, ani ho upozorňovať na nesplnenie si povinnosti preukázať svoju aktívnu legitimáciu
v konaní. Vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti konania, ktorá je nosnou zásadou v sporovom konaní
a povinnosti tvrdenia a preukázania tvrdenia, ako aj povinnosti znášať a uniesť dôkazné bremeno o tom,
že žalobcovi skutočne náleží v spore uplatnené právo či nárok, súd nie je povinný vyzývať žalobcu na

splnenie povinnosti, ktorá je jeho elementárnou povinnosťou, pokiaľ má záujem v konaní uspieť a uniesť
dôkazné bremeno (s poukazom na čl. 8 Civilného sporového poriadku, § 132 ods. 1 a 3 CSP). Okrem
uvedeného konštatovania však odvolací súd poznamenáva, že napriek tomu, že to nebolo povinnosťou
súdu, z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie, nad rámec zákonnej povinnosti a napriek už
konštatovanej povinnosti žalobcu predložiť súdu aj bez osobitného vyzvania všetky listinné dôkazy, súd
napriek tomu vyzval žalobcu prípisom zo dňa 01. 06. 2015, aby preukázal, že pri prvotnom postúpení

pohľadávky boli splnené podmienky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, teda
že žalovaná bola nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní a zároveň jej bola doručená písomná výzva
banky na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku (č. l. 66 spisu). Pokiaľ žalobca aj napriek
výslovnej výzve súdu predložil dôkaz o doručení výzvy banky žalovanej datovanej dňa 23. 7. 2011, alebo
aspoň dôkaz o odoslaní takejto výzvy, musel súd absenciu tohto nevyhnutného dôkazu vyhodnotiť v

neprospech žalobcu, nakoľko nemal v konaní preukázané hodnoverne naplnenie zákonných podmienok
platného postúpenia pohľadávky v zmysle osobitnej právnej normy a teda nemal preukázané platné
nadobudnutie aktívnej vecnej legitimácie tak pôvodného, ako aj súčasného žalobcu. Odvolací súd už len
pre úplnosť poznamenáva, že aj keby takýto dôkaz žalobca predložil až v štádiu odvolacieho konania,
odvolací súd by už naň ako relevantný dôkaz prihliadnuť nemohol s poukazom na ustanovenie § 384

ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku, nakoľko nejde o nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli
byť prezentované v prvoinštančnom konaní.

17. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie tak konštatuje, že v prípade pohľadávky
banky je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách

iba pohľadávka alebo časť pohľadávky z bankového úveru len za predpokladu, že preukázateľne
banka ešte pred postúpením pohľadávky zaslala písomnú výzvu dlžníkovi na splnenie dlhu po tom,
čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú
zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle hmotného práva a musia byť
splnené už v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo zákon o

bankách a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom ochrany bankového tajomstva (uvedenú
skutočnosť odvolací súd konštatuje len pre úplnosť vzhľadom na označenie 14. Časti zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách OCHRANA KLIENTOV A BANKOVÉ TAJOMSTVO, v ktorej je obsiahnuté
aj zákonného ustanovenia § 92 ods. 8), ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky upravené
osobitnou právnou normou, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon

a preto s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, v spojení s ustanovením § 525
ods. 2 Občianskeho zákonníka, je neplatný. Taktiež ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách
neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva, ale priamo stanovuje
hmotnoprávne podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo
vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávok (§ 524 a nasl..

Občianskeho zákonníka). Takémuto záveru nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia („môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky pohľadávku postúpiť “), ako aj jeho zaradenie do časti zákona
o bankách, ktorej nadpis znie “Ochrana klientov a bankové tajomstvo“. Účelom tohto ustanovenia teda
nie je len ochrana bankového tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje
osobitné podmienky, za ktorých môže banka a to aj bez súhlasu klienta postúpiť pohľadávku na inú

osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie
sú, banka platne postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Pokiaľ bola postúpená pohľadávka
bankou bez splnenia podmienok uvedených v uvedenom zákonnom ustanovení, je potrebné takéto
konanie a úkon považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný
podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu

má súd povinnosť prihliadať ex offo. Žalobca v konaní nepreukázal naplnenie jednej zo zákonných
podmienok na platné postúpenie pohľadávky - odoslanie a doručenie predchádzajúcej písomnej
výzvy banky dlžníčke- žalovanej, pričom ani oznámenie banky klientke o postúpení pohľadávky,
respektíve následné oznámenie postupníka o postúpení pohľadávky, nenahrádza takúto osobitnú výzvuvyžadovanú zákonom a možno potom súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o postúpení
pohľadávky, ktorou mal pôvodný žalobca pohľadávku voči žalovanej od banky nadobudnúť, je v rozpore
so zákonom a je neplatná a tak ani následný postupník - žalobca tak nemá v konaní aktívnu vecnú

legitimáciu na vymáhanie žalovanej pohľadávky, nakoľko ju nemal už ani jeho právny predchodca-
pôvodný postupník pohľadávky od banky.

18. Možno potom zhrnúť, že právne a skutkové závery, na základe ktorých súd prvej inštancie meritórne
rozhodol, boli vecne správne a odvolací súd preto z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie

podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 ods.
1 CSP) a vyslovil, že žalovaná, ako plne procesne úspešná strana v odvolacom konaní, má nárok na
náhradu trov odvolacieho konania a to v plnom rozsahu. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie v

súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to
samostatným uznesením.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).