Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 23, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/13/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113234866
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3113234866.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,

s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35724803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 36613843, proti žalovanému P. K., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom O.
sady XX/X, G. V., štátnemu občanovi SR, zastúpenému Advokátskou kanceláriou OREA Consulting, s.
r. o., so sídlom Zámocká 10, Bratislava, IČO 46962000, o zaplatenie 3.750,74 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.750,74 eur spolu s úrokom

z omeškania zo splátok za obdobie od 21.01.2011 do 04.11.2012 vo výške 90,54 eur a s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.750,74 eur od 05.11.2012 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012
medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s., a žalobcom postúpil postupca žalobcovi pohľadávku voči
žalovanému. Poznamenal, že postupca a žalovaný uzatvorili dňa 14.03.2007 zmluvu č. 274216706,
ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky. Na základe tejto zmluvy postupca poskytol
žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky ich čerpania,

-2- 18C/13/2014

splácania ako i podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti upravuje zmluva a
všeobecné obchodné podmienky. Má za to, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné
náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch. Zdôraznil, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom, a preto právne
vzťahyzozmluvyoúvereuzavretejpred01.01.2008saspravujúObchodnýmzákonníkombezohľaduna

povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Poukázal, že do 31.12.2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách a neprijateľných podmienkach upravených v §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali
len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka
ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. V dôsledku uvedeného sa na účastníkov
nevzťahovala povinnosť podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením §
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa
podľa nich ani platnosť úkonov pred 01.01.2008. Žalobca ďalej uviedol, že jeho pohľadávka ku dňu

postúpenia predstavovala sumu 5.484,64 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 4.476,10 eur, úroku
vo výške 644,93 eur, úroku z omeškania vo výške 318,76 eur a ostatného príslušenstva vo výške
44,85 eur. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo výške 3.319,39 eur, ktorý mal splácať
v mesačných splátkach vo výške 51,38 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. V konaní si uplatňuje splátkyúveru splatné od 20.01.2011 do 20.01.2017 v počte 73 a celkovej výške 3.750,74 eur. Poznamenal,
že splátky splatné od 20.11.2012 do 20.01.2017 sa stali splatnými dňa 04.11.2012, kedy vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru. Ďalej si uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom splatnosti každej

splátky úveru samostatne. Pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti dňa 04.11.2012 si uplatňuje úrok z omeškania od tohto dňa. Podotkol, že žalovaný odo dňa
postúpenia pohľadávky doposiaľ nič neuhradil. Žalobca ďalej uviedol, že ak by pripustil s ohľadom na
spotrebiteľský charakter zmluvy v určitých smeroch aplikáciu Občianskeho zákonníka, nemôže sa táto
aplikácia vzťahovať na posudzovanie premlčania, nakoľko predmetná zmluva je absolútnym obchodom

a je potrebné použiť úpravu Obchodného zákonníka bez ohľadu na spotrebiteľský charakter zmluvy.
Ustanovenie o premlčaní nie je ustanovením, ktoré by smerovalo k ochrane spotrebiteľa, a preto nie
je možné pre otázku premlčania vyvodzovať použitie ustanovení Občianskeho zákonníka. Poukázal
pritom na rozhodnutie Krajského súdu v Ústí nad Labem sp. zn. 69IC/1303/2010 ako aj na rozhodnutie
Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 69ICm/1303/2010. K aplikácii Obchodného zákonníka na absolútne
obchody poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 MCdo/4/2012, 7 MCdo/9/2014, 2MCdo/3/2011. V

otázke aktívnej vecnej legitimácie zdôraznil, že predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o
postúpení pohľadávky s podacím hárkom, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka
na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Poukázal pritom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo/210/2001
ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/133/2013. K použitiu ustanovenia § 92 ods.
8 zákona o bankách uviedol, že toto ustanovenie nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu

ako postupníka pohľadávky. Účelom tohto ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a
nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých
nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v
dotknutom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Do pozornosti
dal článok doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD., LL.M. publikovaný v časopise Súkromné právo č. 1/2015,

podľa ktorého účelom § 92 Zákona o bankách je úprava výnimiek
-3- 18C/13/2014

z bankového tajomstva. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách nehovorí nič o podmienkach
platnosti postúpenia pohľadávky, ale iba o podmienkach za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu

bankového tajomstva. Hlavný účel § 92 Zákona o bankách bol aj podľa dôvodovej správy prelomenie
bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Vzhľadom na uvedené, navrhuje
vykladať vzťah medzi bankovým tajomstvom a platnosťou postúpenia pohľadávky tak, ako to urobil NS
ČR, resp. Nemecký spolkový súdny dvor, a to, že porušenie bankového tajomstva, vrátane porušenia §
92 ods. 8 Zákona o bankách, nevedie k súkromnoprávnej sankcii v podobe neplatnosti postúpenia, ale

výlučne k sankciám predpokladaným Zákonom o bankách. Z toho vyplýva, že doručenie výzvy bankou
dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky.
Žalobca ďalej dodal, že v súlade s prílohou číslo 1 k zmluve o postúpení pohľadávok bol žalovaný do dňa
postúpenia pohľadávky v omeškaní 1314 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaného so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol 1 rok. Vzhľadom k dikcii ustanovenia

§ 92 ods. 8 zákona o bankách s poukazom na to, že omeškanie žalovaného trvalo nepochybne viac ako
rok má za to, že právny predchodca žalobcu by konal v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 aj v takom
prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému nezaslal. Tiež poukázal na rozhodnutie Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 12C/63/2014. Domnieva sa, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje,
že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Z gramatického

výkladu je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje 2 pojmy, a to peňažný záväzok ako celok a časť peňažného
záväzku. Ak sa v prvej vete súvetia použil pojem peňažný záväzok ako celok s tým, že zákonodarca
jednoznačne identifikoval súčasne aj pojem časť peňažného záväzku, je potom zrejmé, že ak v druhej
vete súvetia použije pojem z prvej vety súvetia, bude ho chápať v tom istom význame. Predmetné
ustanovenie je teda potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho

peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku,
a nielen časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie
len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení
výslovneuvedené.KtomuuviedolrozhodnutieKrajkséhosúduvBanskejbystricisp.zn.15Co/511/2015,
KrajskéhosúduvBratislavesp.zn.8Co/163/2015.Napriekvyššieuvedenémupoukázalnavýzvuzodňa

19.06.2009 ktorou právny predchodca žalobcu splnil všetky povinnosti, ktoré mu ustanovenie § 92 ods.
8 zákona o bankách ukladá. Zdôraznil, že v konaní predložil oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré
bez ďalšieho zakladá je aktívnu vecnú legitimáciu a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez
toho, aby skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takom prípade nemôže úspešnedovolať neplatnosti zmluvy a postúpení. Do pozornosti dal v tejto súvislosti rozhodnutie Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 1Co/387/2015, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/564/2015 a Krajského súdu
v Nitre sp. zn. 9Co/133/2013. Dodal, že ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu

vzťahov medzi bankou a klientom odchylne od ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon predmetnú
odchýlku nevylučuje. Zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchylne od predmetného zákona vo
všeobecnýchobchodnýchpodmienkachvbode19.16.Vňomsidohodlimožnosťpostúpeniapohľadávky
nepodmienené počtom dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy. Vzhľadom na to možno
konštatovať, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. S uvedeným záverom sa stotožnil aj Krajský

súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 11Co/11/2015, sp. zn. 9Co/145/2015 a sp. zn. 11Co/206/2015. V
otázke
-4- 18C/13/2014

mimoriadnej splatnosti podotkol, že zmluvné strany si v zmluve o splátkovom úvere dojednali plnenie
v splátkach s presným stanovením termínov splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaný sa dostal do

omeškania, uvedené termíny neplnil a právnemu predchodcovi žalobcu tak vzniklo právo pristúpiť k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Ten však toto svoje oprávnenie nevyužil, pričom mimoriadnu
splatnosť vyhlásil žalobca. Postúpením pohľadávky sa stal sám žalobca veriteľom pohľadávky, pričom
základným právom veriteľa je v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka právo na plnenie od dlžníka
záväzkového vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať

splnenie svojej pohľadávky. Na základe uvedeného považuje za nesporné, že spolu s postúpenou
pohľadávkou prešli na žalobcu všetky práva s touto pohľadávkou spojené, teda aj právo vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru. Zosplatnenie dlhu znamená, že dlh už nie je možné zo strany dlžníka
zaplatiť v splátkach. Táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na výšku alebo existenciu dlhu dlžníka,
týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. Má preto za to,

že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie
pohľadávky.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a túto žiadala zamietnuť. viedol, že žalobca nepreukázal, že
pohľadávka v čase jej postúpenia bola spôsobilá na strpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.

V dôsledku toho nemožno mať za preukázané, že toto postúpenie platné a, že žalobca je oprávnený
pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom. Nepredložením dôkazu o odoslaní výzvy v z
mysle § 92 ods. 8 zákona o bankách žalobca neuniesol dôkazné bremeno splnenia tejto povinnosti.
Ak by žalobca doložil výzvu zo systému, musí preukázať, že to výzvu aj skutočne banka zaslala
žalovanému. Pri tom na to smere poukázal na rozhodnutie Okresného súd Prešov Sp. zn. 9C/153/2014,

Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 3C/206/2014, Okresného súdu Trenčín sp. zn. 20C/20/2014.
Názor JUDr. Csacha nespochybnil , avšak zdôraznil že hlavným účelom § 92 zákona o bankách je
nielen prelomenie bankového tajomstva v, ale aj úprava možnosti použiť inštitút postúpenia svojej
pohľadávky zodpovedajúcej nesplácané mu Ú, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Navyše zákon stanovil
podmienky, za akých je možné postúpiť bankovú pohľadávku a jednou z tých je zaslanie písomnej

výzvy klientovi. Poukázal na názor JUDr. Tomlainovej uverejnený v Bulettin Slovenskej advokácie č.
10/2007, kde sa autorka zaoberá podmienkami a platnosťou postúpenia pohľadávky. Uvádza že o
absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky môže ísť v takom prípade pre rozpor s kogentným
ustanovením § 525 Občianskeho zákonníka alebo s ustanoveniami iných osobitných predpisov. K
odkazom na ustanovenia osobitných predpisov priamo uvádza aj § 92 ods. 8 zákona o bankách. Je

teda nespochybniteľné, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi je jednou z podmienok pre platné
postúpenie pohľadávky. Keďže žalovanému nebola žiadna takáto výzva doručená, právny predchodca
žalobcu nedodržal zákonný postup pri postúpení pohľadávky, a preto nemohol túto pohľadávku postúpiť
na žalobcu. Žalovaný ďalej nesúhlasil, že je možné postúpiť pohľadávku ako celok. Z ustanovenia §
92 ods. 8 zákona o bankách je možné vyvodiť, že spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo

strany banky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú splatné. Tento názor vyvodil aj
KrajskýsúdvPrešovevuznesenísp.zn.6Co/119/2013.Bankamôžepostúpiťpohľadávkuzasúčasného
splnenia podmienok § 92 ods. 8 zákona o bankách zodpovedajúcu nesplácané mu dlh len a nie dlh, ktorý
ešte nie je splatný. Namietol, že právny predchodca žalobcu nevyhlásil pred postúpením pohľadávky
mimoriadnu splatnosť úveru. Ak by žalobca predložil dôkaz, že jeho právny predchodca vyhlásil

-5- 18C/13/2014

mimoriadnu splatnosť úveru, považuje to za neplatné, keďže nebolo dodržané ustanovenie § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka. Následkom toho je, že banka úver nezosplatnila. Ustanovenie § 53ods. 9 Občianskeho zákonníka modifikuje ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k
spotrebiteľskýmzmluvám.Aksavspotrebiteľskejzmluvedohodlastratavýhodysplátok,máveriteľprávo
od dlžníka žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Ak chce toto právo uplatniť, môže tak urobiť len ak od

splatnosti nezaplatenej splátky uplynula najmenej trojmesačná lehota. Až po jej uplynutí nastane strata
výhody splátok upravená v § 565 Občianskeho zákonníka. Uplynutie trojmesačnej lehoty od splatnosti
nezaplatenej splátky nepostačuje na splatnosť celého peňažného dlhu. Zákon navyše vyžaduje, aby
veriteľ upozornil dlžníka, že si uplatňuje právo na zaplatenie celého dlhu. Veriteľ musí vopred notifikovať
uplatnenie svojho práva aspoň v 15 dňovej lehote. Po jej vyhlásení sa právo na zaplatenie celej

zvyšnej pohľadávky stáva účinným. Ak teda banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, má za to, že
právny predchodca žalobcu úver zosplatnil v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením. Poznamenal, že
vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie
môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky. Toto oprávnenie žalobca nemá, keďže nemá
bankovú licenciu. Preto aj nárok uplatnený žalobcom, ktorý opiera o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
vykonané v jeho mene, je nárokom, ktorý nemá oporu v zákone, a preto súd nemôže takémuto

právu poskytnúť ochranu. Poukázal pritom na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
16Co/89/2016, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/460/2015, Krajského súdu v Trnave sp. zn.
23Co/574/2015 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/147/2016. Taktiež poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/147/2016, ktorý sa podrobne zaoberal platnosťou postúpenia
pohľadávky v kontexte § 92 ods. 8 zákona o bankách s ohľadom na druhú vetu tohto ustanovenia. V

ňom prijal záver, že podmienkami pre postúpenie pohľadávky stavenými v tejto vete je dlh dlžníka, s
ktorého splácaním je dlžník v omeškaní viac ako 90 dní. Ak pred postúpením dlžník uhradí svoj dlh,
banka nemôže postúpiť pohľadávku. Ak však uhradil dlh, s ktorým bol v omeškaní viac ako rok, môže
pohľadávku postúpiť. Táto výnimka teda predstavuje možnosť banky po jednoročnom omeškaní klienta
postúpiť svoju pohľadávku, avšak ju nezbavuje povinnosti doručiť klientovi výzvu.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o splátkovom úvere č. 0274216706 zo dňa
14.03.2007, všeobecných obchodných podmienok, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa
16.10.2012, výzvy k úhrade zo dňa 16.10.2012, zmluvy o postúpení pohľadávky č. 1175/2012/CE zo dňa
27.09.2012, pokusu o zmier zo dňa 29.11.2013, výzvy zo dňa 19.06.2009 a zistil nasledovný skutkový

stav:

4. Žalovaný uzavrel dňa 14.03.2007 so Slovenskou sporiteľňou, a. s., zmluvu o splátkovom úvere č.
0274216706, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a. s., poskytla žalovanému bezúčelový spotrebný
úver vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur). Predmetný úver bol poskytnutý jednorazovo bezhotovostne.

Úrok bol dojednaný ako premenlivý vo výške 12,60 % ročne. Poplatok za poskytnutie úveru bol
dojednaný vo výške 2.000,- Sk (66,39 eur). Poplatok za správu úveru predstavoval dojednanú výšku
60,- Sk (1,99 eur) mesačne. Výška splátky bola dojednaná v sume 1.548,- Sk (51,38 eur) mesačne,
pričom splatnosť prvej splátky bola stanovená na deň 20.04.2007 a dátum poslednej splátky (konečná
splatnosť) na deň 20.01.2017. Jednotlivé splátky sa žalovaný zaviazal splácať mesačne vždy k 20. dňu

v kalendárnom mesiaci. Celkový počet splátok bol 118. RPMN bola určená vo výške 15,31 %.
-6- 18C/13/2014

5. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE zo dňa 27.09.2012 postúpila Slovenská sporiteľňa,
a. s., ako postupca spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o., (žalobca) ako postupníkovi pohľadávky

špecifikované v prílohe č. 1. Z prílohy č. 1 je zrejmé, že predmetom postúpenia bola i pohľadávka voči
žalovanému zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 14.03.2007, v rámci ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške
3.319,40 eur, pričom zostatok pohľadávky predstavuje sumu 5.484,64 eur.

6. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.10.2012 oznámila Slovenská sporiteľňa, a. s.,

žalovanému, že došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 5.484,64 eur žalobcovi. Výzvou k úhrade zo
dňa16.10.2012oznámilžalobcažalovanému,žekudňu16.10.2012vyhlásilmimoriadnusplatnosťúveru
a vyzval ho na jeho úhradu v celkovej výške 5.655,03 eur najneskôr do 31.10.2012.

7. Pokusom o zmier zo dňa 29.11.2013 vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlhu v celkovej výške

6.419,04 eur najneskôr do 06.12.2013.

8. Výzvou zo dňa 19.06.2009 vyzvala Slovenská sporiteľňa, a. s., žalovaného na úhradu dlhu v celkovej
výške 186,90 eur, a to najneskôr do 10 dní od doručenia výzvy.9.Podľa§23aods.1,2zákonač.634/1992Zb.oochranespotrebiteľaúčinnéhovčaseuzavretiazmluvy
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,

ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto
predpisu.

10. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 524 ods.1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

12. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky,
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke

alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný

-7- 18C/13/2014

záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky
presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná

odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom nie je dôvodná.
Zmluva o splátkovou úvere bola uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s., ako veriteľom a

žalovaným ako dlžníkom. Žalobca si pohľadávku pôvodného veriteľa (Slovenskej sporiteľne, a. s.)
uplatňuje z titulu postúpenia pohľadávky. Súd sa preto zaoberal otázkou, či k postúpeniu pohľadávky
Slovenskej sporiteľne, a. s., na žalobcu došlo zákonom predpokladaným spôsobom, t. j. platne, a
teda, či je žalobca v tomto spore aktívne vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav
vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v

konaní ide a druhá strana je subjektom hmotnoprávnej povinnosti. Ako vyplýva z ustanovenia § 92 ods.
8 zákona o bankách banka môže postúpiť pohľadávku inej osobe buď so súhlasom klienta, alebo aj
bez takéhoto súhlasu za predpokladu, že klienta písomne vyzvala na plnenie a klient je napriek tejto
výzve v omeškaní so splatením dlhu dlhšie ako 90 dní. V danom prípade žalobca nepreukázal, že by
žalovaný s postúpením pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a. s., na žalobcu súhlasil. V konaní síce

preukázal, že Slovenská sporiteľňa, a. s., žalovaného na úhradu dlhu vyzvala, avšak nepreukázal, či táto
výzva bola aj žalovanému odoslaná a doručená. Doručenie tejto výzvy je z hľadiska posúdenia platnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky mimoriadne dôležité, nakoľko až keď sa takáto výzva dostane do sféry
dispozície dlžníka a tento svoj dlh neuhradí po dobu najmenej 90 dní, až potom je pohľadávka banky vzmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách spôsobilá na postúpenie. Dovtedy takáto pohľadávka nemôže byť
postúpená.Vzhľadomktomu,žežalobcasúdunepreukázalsplneniezákonompredpísanýchpodmienok
pre platné postúpenie pohľadávky, možno konštatovať, že zmluva o postúpení pohľadávky č. 1175/2012/

CE uzavretá dňa 27.09.2012 medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s., ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom je neplatná. Následkom neplatnosti tejto zmluvy je absencia aktívnej vecnej legitimácie na
stranežalobcu,apretosúdžalobuprávezdôvodunedostatkuaktívnejvecnejlegitimácieakonedôvodnú
zamietol. Pre úplnosť súd dodáva, že k rovnakému právnemu názoru dospeli v obdobných veciach
aj napríklad Krajský súd v Bratislave v uznesení sp. zn. 6Co/203/2015 zo dňa 19.05.2015, Krajský

súd v Prešove v uznesení sp. zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29.05.2014, Krajský súd v Žiline v rozsudku
sp. zn. 9Co/147/2016 zo dňa 21.04.2016, Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. 23Co/574/2015 zo
dňa 26.01.2016, Krajský súd v Trenčíne v rozsudkoch sp. zn. 5Co/460/2015 zo dňa 13.01.2016, sp.
zn. 6Co/603/2015 zo dňa 22.03.2016, sp. zn. 17Co/251/2016 zo dňa 18.05.2016. Žalobca za účelom
preukázania svojej aktívnej vecnej legitimácie argumentoval aj poukázaním na bod 19.16 VOP, podľa
ktorého si jeho právny predchodca a žalovaná dojednali postúpenie pohľadávky bez súhlasu

-8- 18C/13/2014

klienta v spojení s § 89 ods. 1 Zákona o bankách, ktorý takéto dojednanie pripúšťa. Na tomto mieste súd
konštatuje, že v čase postúpenia pohľadávky, t. j. 27.09.2012, žalobcom vyššie uvádzané ustanovenie
§ 89 ods. 1 Zákona o bankách takúto možnosť neupravovalo, keď pojednávalo len o povinnosti

banky požadovať preukázanie totožnosti klienta. Možnosť upraviť si vzájomné práva a povinnosti
odlišne od zákona bola do zákona zakomponovaná až s účinnosťou od 10.06.2013. Preto, ak si
právny predchodca a žalovaný upravili možnosť postúpenia pohľadávky odlišne od zákonného znenia
v čase, keď to zákon neumožňoval, je takéto dojednanie neplatné pre rozpor so zákonom. Pokiaľ sa
žalobca bránil tvrdením, že žalovanému bolo zaslané oznámenie o postúpení pohľadávky a toto teda

zakladá jeho aktívnu legitimáciu, je nutné poznamenať, že zákon o bankách je špeciálnym predpisom k
ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky. Preto je viac než nevyhnutné, aby boli
splnenépodmienkystanovenéprávetýmtošpeciálnympredpisom.Lensamotnéoznámenieopostúpení
pohľadávky je podľa názoru súdu nedostačujúce pre prijatie záveru o aktívnej legitimácii žalobcu. V
neposlednom rade žalobca tvrdil, že banka môže postúpiť pohľadávku tretej osobe bez doručenia výzvy,

ak je dlžník v omeškaní s plnením viac ako jeden rok. Na tomto mieste súd poznamenáva, že takúto
možnosť banka síce má, ale jedná sa o dlh, ktorý dlžník uhradil pred postúpením pohľadávky, pričom
s jeho splatením bol v omeškaní viac ako jeden rok. Povinnosť zaslať výzvu podľa § 92 ods. 8 prvá
veta zákona o bankách tým však nie je vylúčená (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn.
9Co/147/2016).

15. S poukazom na skutočnosť, že súd zamietol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú pre nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie, nezaoberal sa ďalšími v konaní vznesenými námietkami.

16. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. V predmetnej veci mala plný úspech žalovaná, preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.