Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2018

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7P/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717204286
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2018:2717204286.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľky: Ž. Y., K..

XX.X.XXXX, O. V. Z. XXXX/XX, W. proti manželovi: D. Q., K.. XX.X.XXXX, O. V. Z. XXXX/XX, W., o
návrhu na rozvod manželstva a úprave práv a povinností k mal. dieťaťu: K. Q., K.. XX.X.XXXX, dieťa
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, takto

r o z h o d o l :

SúdmanželstvonavrhovateľkyŽ.Y.,Y..Y.,K..XX.X.XXXX ajejmanželaD.Q.,K..XX.X.XXXX,uzavreté
P. X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu O. H.., vo zväzku R. , ročník XXXX, na
strane XX , pod poradovým číslom XX rozvádza.

Maloletý K. W.a zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je povinný platiť na výživu mal. K. sumu 100 eur mesačne splatnej k rukám matky vždy do 20. dňa
toho ktorého mesiaca vopred odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 26.6.2017 domáhala rozvodu manželstva a úpravy

práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu na čas po rozvode s tým, aby bol mal. K. zverený do jej osobnej
starostlivosti a otcovi bolo určené výživné vo výške 200 eur mesačne vopred k rukám matky, styk nateraz
neupravovať keďže je otec vo výkone trestu odňatia slobody.

2. Navrhovateľka a kolízny opatrovník boli na pojednávaní prítomní. Manžel navrhovateľky nebol na
pojednávaní prítomný, svoju neúčasť neospravedlnil, nežiadal odročiť termín pojednávania. Manžel
navrhovateľky je vo výkone trestu odňatia slobody a bol k veci vypočutý cestou dožiadaného súdu.

3. Navrhovateľka na podanom návrhu trvala, manžel navrhovateľky nesúhlasil s navrhovanou výškou
výživného pre K..

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, rodným listom mal. dieťaťa, sobášnym listom,
správou mesta Skalica, lustráciou v Sociálnej poisťovni na otca dieťaťa, potvrdením o príjme rodičov
dieťaťa, vyjadrením manžela navrhovateľky na dožiadanom súde, ako i ostatným obsahom spisu a zistil

tento skutkový stav veci:

5. Účastníci uzavreli manželstvo P. X.X.XXXX B. F., U.. Pre navrhovateľku i jej manžela to bolo prvé
manželstvo. Navrhovateľka je slovenskej štátnej príslušnosti, jej manžel je ruskej národnosti a je občanF.. Z ich manželstva sa narodilo jedno dieťa, ktorá je doposiaľ maloleté. Posledné spoločné bydlisko
mali na adrese: V. Z. XXXX/XX, W..

6. Navrhovateľka k vzťahu s manželom uviedla, že sa zoznámili v Nemecku v roku 199 a manželstvo
uzavreli po 11 mesiacoch známosti. Spoločne najprv bývali v Nemecku, v roku 2010 sa presťahovali
na Slovensko. Po príchode na Slovensko sa podľa navrhovateľky správanie manžela zmenilo, chodil
do krčmy piť, domov sa vracal až nad ránom, o dieťa nemal záujem. Začal viacej piť, čas trávil cez
deň spaním a v noci pozeral TV, bol na PC, preveroval kamarátov pred rodinou. V súčasnosti považuje

manželstvo už tak vážne rozvrátené, že v ňom nemieni zotrvať. Ani jeden z účastníkov okrem mal. K.
iné deti nemá.

7. Navrhovateľka ďalej k veci uviedla, že nebýva s manželom v spoločnej domácnosti od 27.6.2017,
kedy bol manžel vzatý do väzby za drogovú trestnú činnosť. Od vtedy spolu nehospodária, intímne spolu
nežijú. Za hlavný rozpad manželstva považuje to, že manžel nemal nikdy vzťah k ich synovi, robil si čo

chcel. Situácia vyvrcholila, keď začal s drogami, aj keď chodil aj do práce. Navrhovanú výšku výživného
200 eur na syna odôvodnila tým, že manžel jej nechal všetky dlhy a ona to musí sama platiť.

8. Navrhovateľka je zamestnaná, má netto mesačný príjem cca 935 eur, poberá rodinné prídavky na
dieťa. Býva aj s synom v 3-izbovom byte , ktorý patrí do jej BSM s manželom. Jej mesačné výdavky

spojené s bývaním predstavujú nájom 202 eur, elektrina 25 eur, hypotéka na byt cca 207 eur mesačne.
Ďalej mesačne platí internet 12 eur, spláca pôžičku čerpanú na bytové jadro po 40 eur mesačne, pôžičku
na auto 100 eur, pôžičku na chladničku a televízor 45 eur mesačne.

9. Manžel navrhovateľky na dožiadanom súde potvrdil, že nebýva s manželkou od 27.6.2017. K návrhu

na rozvod sa nevyjadril, ale nesúhlasil s navrhnutou výškou výživného na syna 200 eur z dôvodu, že
momentálne je bez príjmu. Má stredoškolské vzdelanie s maturitou so strojárskym zameraním. K svojim
majetkovým pomerom uviedol, že okrem bytu vo vlastníctve s manželkou vlastní aj pozemok B. F..

10. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že manžel navrhovateľky naposledy pracoval vo firme

W. W., spol. s r.o. od 9/2016 do 6/2017. Správou tohto zamestnávateľa súd objektívne zistil, že mal za
obdobie 9/2016 až 6/2017 netto mesačný príjem 959,58 eur.

11. Lustráciou v registri ZVJS súd zistil, že manžel navrhovateľky bol od 27.6.2017 vo výkone väzby na
základe konania OS Skalica sp. zn. 0Tp/14/2017. Otec bol v rámci trestného konania odsúdený na trest

odňatia slobody v trvaní 7 rokov a 6 mesiacov.

12. Zo správy kolízneho opatrovníka dieťaťa súd zistil, že Navrhovateľka býva s mal. K. v trojizbovom
byte, ktorý je v BSM oboch rodičov. Matka je zamestnaná a otec dieťaťa bol v čase šetrenia vo výkone
väzby. Matka im povedala, že mal. K. bol prítomný keď polícia priviezla otca domov a robila domovú

prehliadku. K. sa učí priemerne, v škole má školskú asistentku. Navštevuje školskú psychologičku,
lebo má problémy so sústredením. Kolízny opatrovník pri prešetrovaní domácnosti nezistil žiadne
nedostatky v starostlivosti matky o dieťa. V prípade rozvodu navrhol dieťa zveriť matke, otcovi určiť
výživné primerane potrebám dieťaťa, možnostiam a schopnostiam otca.

13. Mal. K. X.e v 5. ročníku ZŠ. V škole sa nestravuje, nenavštevuje platené krúžky. Nemá zdravotné
problémy. K. má vedomosť, kde je jeho otec, ale otca v zariadení nenavštevuje.

14. Podľa Čl.4, veta prvá a druhá zákona č. 161/02015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len
„C.m.p.“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je

účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje
dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej.

15. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zák. č. 36/2005 Z. z.“), súd môže manželstvo na návrh niektorého manželov rozviesť, ak sú vzťahy

medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.16. Podľa § 23 ods. 2, veta druhá zák. č. 36/2005 Z. z. pri rozhodovaní o rozvode súd vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

17. Podľa § 24 ods. 1, 3 zák. č. 36/2005 Z .z. v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (ods.

1). Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná (ods. 3).

18. Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z., rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

19.Podľa§25ods.2zák.č.36/2005Z.z.,aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletýmdieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

20.Podľa§62ods.1zák.č.36/2005Z.z.,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z. z., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta zák. č. 36/2005 Z. z., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

23. Podľa § 62 ods. 5 zák. č. 36/2005 Z. z., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z., pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 76 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

26.Súdzvykonanéhodokazovaniavyvodiltenprávnyzáver,žemanželstvoúčastníkovjehlbokoatrvale
rozvrátené, nakoľko manželia dlhodobo spolu nežijú, manžel navrhovateľky o ňu a ich spoločné dieťa
neprejavoval záujem, uprednostňoval kamarátov pred rodinou, mal iný pohľad na život a budúcnosť.

Súd zobral do úvahy aj skutočnosť, že manžel navrhovateľky bol odsúdený na trest odňatia slobody
v dĺžke viac ako 7 rokov pre svoju drogovú trestnú činnosť. Súd dospel k záveru, že manželstvo je
vážne rozvrátené a nemožno ho obnoviť. Ani jeden z manželov sa nepokúsil o obnovenie manželského
spolužitia, zachovanie manželstva. Účastníci sa postupne jeden druhému navzájom citovo odcudzili,
k čomu prispel aj pobyt manžela navrhovateľky vo väzení, ktorý je v súčasnosti vo výkone trestu.

Vzhľadom na charakter a dĺžku trvania nepriaznivej situácie v manželstve, správanie účastníkov a postoj
účastníkov k manželstvu má súd za to, že neexistuje predpoklad pre obnovenie spolužitia tak, aby si
manželstvo mohlo plniť svoj spoločenský účel. Súd má za to, že rozvod manželstva nebude na ujmu
dieťaťa. Preto rozvod manželstva pre mal. Nica nebude žiadnou zásadnou zmenou a zásahom do jeho
života.

27. Pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov zverí súd dieťa do osobnej starostlivosti na čas po rozvode
súd vychádzal z základnej premisy, že každý z rodičov je oprávnený rovnakou mierou sa podieľať
na výchove a výžive dieťaťa. Pod výchovou treba pritom rozumieť pomoc v zaužívaní si základnýchspoločenskýchpravidiel,zabezpečiťstravu,pomáhaťvprípravenavyučovanie,učiťdetirobiťsiporiadok
v domácnosti, dbať o zdravý vývoj dieťaťa, a neposlednom rade komunikovať so zdravotníckymi
zariadeniamiprizisťovanízdravotnéhostavudieťaťa.Súdvychádzalzosúčasnejsituácie,keďžemanžel

navrhovateľky je vo výkone trestu a prihliadol aj na odporúčanie kolízneho opatrovníka. Práve z tohto
dôvodu súd nateraz ani neupravil styk otca s dieťaťom majúc na pamäti aj objektívne zistenú skutočnosť,
že dieťa navštevuje v súčasnosti aj psychologičku. Z toho vyplýva, že nateraz má otec s dieťaťom styk
neobmedzený.

28. Pri určení výživného vzal súd do úvahy zárobkové možnosti, schopnosti a zdravotný stav oboch
rodičov, vek a odôvodnené potreby dieťaťa, rozdielne navrhovanú výšku výživného rodičmi a tak tiež
skutočnosť, že dieťa sa má podieľať na životnej rovni svojich rodičov. Súd skúmal potreby dieťaťa, ktoré
je zdravé. Pri určení výživného vzal súd síce na vedomie aktuálnu situáciu manžela navrhovateľky,
nariadený výkon trestu odňatia slobody a teda obmedzené možnosti zárobku , ale nemohol opomenúť
jeho predchádzajúci netto príjem u posledného zamestnávateľa 959,58 eur a fakt, že do väzenia sa

dostal len svojou vinou. Súd vychádzal z toho, že dieťa nemôže byť sankcionované v otázke výživného
len z dôvodu , že otec je vo výkone trestu len vlastným pričinením. Súd pri určovaní výšky výživného
vychádzal z zaužívanej súdnej praxe, že pri maloletom dieťati vo veku do ukončenia základnej školy
sa určuje matematicky ako 20 % z čistého príjmu povinného rodiča a výsledná suma sa delí počtom
detí, ku ktorým má povinný vyživovaciu povinnosť. Čiže otec mal netto mesačný príjem ( u svojho

zamestnávateľa, kde pracoval na pracovnú zmluvu) 959,58 eur a 20 % z toho predstavuje sumu 191,916
eur deleno 1 = 191,916 eur. Súd mal v konaní preukázané, že matka nemá s maloletým mesačné
pravidelné výdavky v takejto sume, preto určenie výživného na dieťa 5. ročníka ZŠ v takejto sume by
bolo neprimerané. Súd uvádza, že matka má výživné používať na výživu, výchovu a starostlivosť o syna
a nie na dlhy, ako to súdu prezentovala na pojednávaní. Súd ďalej podporne prihliadal podporne na

možnosti a schopnosti otca ako i jeho majetkové pomery ( pozemok v F.) a za objektívne považoval
určenie výživného vo výške 100 eur mesačne na syna. Pokiaľ matka bude prispievať mesačne tiež na
dieťa sumou 100 eur, bude mať k dispozícii sumu 200 eur na pokrytie mesačných potrieb dieťaťa.

29. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

30.Otrováchkonaniasúdrozhodolvsúladesustanovením§52CMPažiadnemuzúčastníkovnepriznal
právo na náhradu trov konania.

31. Záverom už len súd dodáva, že navrhovateľka v návrhu žiadala aj o pridelenie majetku, ktorú
spolu s manželom nadobudli. Súd uvádza, že navrhovateľka sa môže domáhať zrušenia a vyporiadania
jej BSM s manželom až po právoplatnosti rozsudku o rozvode a preto sa týmto jej návrhom v tomto
konaní ani nezaoberal, ako predčasný ho zamietol. Pokiaľ navrhovateľ mieni naďalej žiadať o zrušenie
a vyporiadanie BSM, musí tak učiniť samostatnou žalobou až po právoplatnosti rozsudku o rozvode.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť,
že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine)

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné
priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé
priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému
úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska. (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine)

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v
spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola

upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.