Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoE/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614207968
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5614207968.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grosslingová 4,
Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej: L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. G. XX/XX, C. L.,
o vymoženie pohľadávky 661,23 eur s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená na exekútorskom
úrade JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu S. XX, Q., pod sp. zn. Ex 27108/14, v

štádiu konania pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi, na základe odvolania oprávneného voči
uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5Er/1750/2014-8 zo dňa 25. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Povinnému a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd podľa § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 159 ods. 3
O.s.p. exekučné konanie zastavil z dôvodu, že oprávnený sa opakovane domáhal voči povinnej
plnenia z toho istého rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 1882/06, hoci predmetná exekúcia bola
uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 26.11.2012 č. k. 3Er/685/2007-26 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.09.2013, č.k. 5CoE/111/2013-55 zastavená z dôvodu,
že rozhodcovský rozsudok priznáva zákonom nedovolené plnenie, je v rozpore s dobrými mravmi a

podkladom na vykonanie exekúcie bol exekučný titul, ktorý nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.
Súd už teda právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená na podklade predmetného rozhodcovského
rozsudku je neprípustná a toto rozhodnutie predstavuje prekážku rozhodnutej veci. Pokiaľ oprávnený
nedisponuje iným exekučným titulom, je vylúčené aby si novým návrhom na vykonanie exekúcie
uplatnila akékoľvek nároky z listiny, ktorú už súd vyhodnotil ako nespôsobilý exekučný titul.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený prostredníctvom

právneho zástupcu. Ako odvolacie námietky uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie
a súdny exekútor požiadal príslušný exekučný súd o vydanie poverenia. V tejto fáze exekučného
konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom
prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia
o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Zamietnuť žiadosť o vydanie poverenia je exekučný súd
oprávnený výlučne v prípade, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so

zákonom. Exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia
rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania. Oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013.

Ďalej uviedol, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta
a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré

sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s §
45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, aplikovať zásadu res iudicata. Uviedol, že vecou jepotrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov
konania. Na vytvorenie prekážky rozhodnutej veci nestačí, ak sa v konaní nevysloví meritórny záver a
konanie skončí z procesných dôvodov (napr. zastavenie konania pre späťvzatie, zamietnutie žaloby pre

absenciu naliehavého právneho záujmu a pod.), ale je nutné, aby vec bola meritórne prejednaná a by
bolo o tejto veci rozhodnuté. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa
mohlo právoplatne rozhodnúť, predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon
už právoplatne rozhodnutej veci, nemá merito veci. Akékoľvek skončenie exekučného konania preto
nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom

poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu
postupu, teda nepochybne nemal v úmysle, aby táto vada konania bola uplatňovaná použitím ust. § 251
ods. 4 O.s.p.. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Vo vyjadrení zo dňa 30.11.2015(č.l. 39) zákonná sudkyňa uviedla, že nemieni vyhovieť odvolaniu
oprávneného, pretože v danej veci bola zistená procesná prekážka res iudicata, ktorú nemožno
odstrániť.Vpodrobnostiachpoukázalanadôvodynapadnutéhouznesenia,sktorýmisavcelomrozsahu
stotožňuje.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 1 O.s.p.
a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

ZpripojenéhospisuOkresnéhosúduLiptovskýMikulášsp.zn.3Er/685/2007bolozistené,žeoprávnený,

totožný ako v súdenej veci sa domáhal vykonania exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu, sp. zn. SR1882/06 zo dňa 02.06.2006, a to návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 31.07.2007
voči povinnej, totožnej ako v súdenej veci. Prvostupňový súd uznesením č. k. 3Er/685/2007-26 zo dňa
26.11.2012 exekúciu zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.01.2014. Z tohto uznesenia
vyplýva, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol predložený

ako exekučný titul bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý nemal na jeho vydanie právomoc, nakoľko
rozhodcovskú zmluvu v zmysle ktorej konal vyhodnotil okresný súd ako neplatný právny úkon.

Exekúciu na základe rovnakého exekučného titulu si uplatnil oprávnený aj v prejednávanej veci.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu 31) sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

31) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Odvolací súd konštatuje, že na základe toho istého titulu bola vedená exekúcia v prospech toho istého
oprávneného a proti tej istej povinnej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 3Er/685/2007.
TátoexekúciabolazastavenáuznesenímOkresnéhosúduLiptovskýMikulášniezprocesnéhohľadiska,
ale s ustanoveniami upravujúcimi práva a povinnosti spotrebiteľa, teda po meritórnom posúdení

podmienok exekučného konania.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 4Cdo/311/2012 zo dňa 28.03.2013 prekážka právoplatne
rozhodnutej veci sa v exekučnom konaní posudzuje primerane k špecifikám tohto konania. KeďžeExekučný poriadok nemá ustanovenie upravujúce prekážku právoplatne rozhodnutej veci, je potrebné
aj na exekučné konanie primerane aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne upravuje
zásadu, v zmysle ktorej platí, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať

znova. Primeranosť použitia citovaného ustanovenia sa prejavuje napr. v tom, že v sporovom konaní
v zásade platí, že o veci samej súd rozhoduje rozsudkom (§ 152 ods. 1 veta prvá O.s.p.), pričom
zákon stanovuje prípady, v ktorých súd o veci samej rozhoduje uznesením, zatiaľ čo v exekučnom
konaní súd vždy rozhoduje len uznesením. Z uvedeného uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že keďže
Exekučný poriadok nemá ustanovenie upravujúce prekážku právoplatne rozhodnutej veci, je potrebné

aj na exekučné konanie subsidiárne aplikovať O.s.p., ktoré upravuje inštitút res iudicata.

Odvolací súd má za to, že exekučný súd v konaní postupoval správne, keď zastavil exekučné konanie,
ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Exekučný súd vo svojom
uznesení správne konštatoval, že res iudicata je procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť,
nakoľko súd už právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená na podklade predmetného rozhodcovského

rozsudku je neprípustná (t.j. rozhodol meritórne posudzujúc podmienky vedenia exekučného konania,
v danom prípade vykonateľnosť exekučného titulu), čoho dôsledkom bolo zastavenie tejto exekúcie a
toto rozhodnutie teda predstavuje prekážku rozhodnutej veci.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a contrario v spojení s §

224 ods. 1 O.s.p. Úspešným účastníkom súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si
ju neuplatnili.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.