Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 30, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/64/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313201490
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8313201490.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu R. Y.Í. L. na ulici D. R. č. XXX,
so sídlom v Medzilaborciach, na ul. D. R. č. XXX, prváne zast. JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, so
sídlom v Humennom, na ul. Starinskej č. 2272, poti žalovanému S. R., C..R.., so sídlom v Bratislave,
na ul. H. Č.. X, právne zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o. so sídlom v Bratislave, na ul. Dr. Vladimíra
Clementisa č. 10, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Humenné zo dňa 21.11.2016 č.k. 17C/36/2013 - 259 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov
konania v celom rozsahu.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalobca sa v prebiehajúcom
konaní domáha vypratania nehnuteľnosti, a to strešnej plochy budovy obytného domu a zároveň
zrušenia vecného bremena zapísaného v prospech žalovaného v rozsahu ustanovenia § 66 ods. 1

písm. a) zákona o elektronických komunikáciách, t.j. oprávnenia zriaďovať a prevádzkovať verejné siete
a stavať ich vedenie na cudzej nehnuteľnosti. Právni predchodcovia žalobcu a žalovaného uzatvorili
nájomnú zmluvu podľa ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka o nájme strešnej plochy budovy,
za účelom umiestnenia zariadení, systémov a antén pre riadne fungovanie siete mobilných telefónov
GSM. V ustanovení § 4 tejto nájomnej zmluvy bola upravená doba trvania zmluvy. Následne strany
sporu uzatvorili dodatky č. 1 a č. 2 k zmluve. Bez ohľadu na existenciu nájomnej zmluvy a jej skončenia,
došlo v tomto prípade k zriadeniu vecného bremena zo zákona a to v zmysle ustanovenia § 12

ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 110/1964 Zb., keďže tento zákon bol účinný do 01.07.2000 a
nájomná zmluva bola uzavretá dňa 17.06.1997. Z tohto vecného bremena bol povinný žalobca, resp.
jeho právny predchodca a oprávnený žalovaný, resp. jeho právny predchodca. O existencii zákonného
vecného bremena v zmysle zákona č. 610/2003 Z. z. nesporne svedčí aj listinný dôkaz predložený zo
strany žalovaného a to list z Telekomunikačného úradu SR, odboru technickej regulácie, adresovaný
žalovanému s názvom „Potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti“, v ktorom Telekomunikačný úrad
SR podľa ustanovenia § 14 ods. 3 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení

neskorších predpisov a podľa článku II. bod 7 všeobecného povolenia č. 1/2005 na poskytovanie
elektronických komunikačných služieb v znení zmien potvrdil splnenie oznamovacej povinnosti o
poskytovaní elektronických komunikačných sieti a elektronických komunikačných služieb s termínom
začatia od 01.12.2006 a podľa ustanovenia § 12 zákona o elektronických telekomunikáciách č. 610/2003Z. z. bol žalovaný oprávnený poskytovať elektronické komunikačné siete a služby za podmienok
ustanovených zákonom o elektronických komunikáciách a všeobecným povolením č. 1/2005. Z
uvedeného vyplýva, že aj od účinnosti zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách má

žalovaný oprávnenie podľa ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a) v nevyhnutnom rozsahu, ak je to vo
verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenie na cudzej nehnuteľnosti.
Žalovaný je preto povinný zabezpečiť integritu svojich sieti s cieľom zaručiť kontinuitu poskytovania
služieb prostredníctvom týchto sieti tak, aby pridružené prostriedky zodpovedali technickým normám
a technickým špecifikáciám pre siete ako služby z hľadiska bezpečnosti prevádzky siete a z hľadiska

pripojenia koncových zariadení.

3. Ustanovenie § 151 n) ods. 1 O. z. definuje vecné bremeno tak, že toto obmedzuje žalobcu ako
vlastníka označenej nehnuteľnosti tým, že je povinný strpieť užívanie predmetnej časti pozemku a
nehnuteľnosti pri prevádzkovaní technického zariadenia žalovaného. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie
žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko žalovaný má oprávnenie strešnú časť budovy užívať z titulu

existencie zákonného vecného bremena. Skončenie nájmu je preto v tomto prípade irelevantnou
skutočnosťou, pretože žalobca v konaní nepreukázal zánik predmetného vecného bremena podľa §
151p Občianskeho zákonníka.

4. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods.

2 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Alternatívne požadoval rozhodnutie zmeniť tak, aby
žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Ako dôvod uviedol, že právo na spravodlivý proces spravidla

vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia je inter alia aj zárukou
toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať
právo na opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany
verejnosti. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje
súdy odôvodniť svoje rozhodnutie, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument

účastníka bola daná podrobná odpoveď. Ak ale ide o argument, ktorý je pre verdikt rozhodujúci, vyžaduje
sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Pri rozhodovaní sa súd týmito pravidlami neriadil
a jeho rozhodnutie je arbitrárne a zjavne neodôvodnené, prejavuje sa v ňom rozpor súvislosti jeho
právnych argumentov a skutkových okolnosti prejednávaného prípadu s pravidlami formálnej logiky,
ako aj absencia jasných a zrozumiteľných odpovedí na právne a skutkovo relevantné právne otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Zásah do vlastníctva je možný iba v nevyhnutnej miere, ak
je vo verejnom záujme, pričom takýto zásah sa musí uskutočniť na základe zákona a za primeranú
náhradu. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 38/95 zo dňa 3.4.1996
Ústava Slovenskej republiky neumožňuje, aby k vyvlastneniu alebo nútenému obmedzeniu vlastníckeho
práva došlo priamo zákonom. Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v ustanovení §

66 ods.2 priamo ustanovuje nútene obmedzenie vlastníckeho práva tým, že povinností uvedené v ods.
l písm. a/ tohto ustanovenia vyhlasuje za vecné bremeno viaznuce na dotknutých nehnuteľnostiach.
Predmetné vecné bremeno sa následne iba zapíše formou záznamu do katastra nehnuteľností. Z
uvedeného vyplýva, že príslušný Okresný úrad, odbor katastrálny nerozhoduje sám na základe zákona
o vyvlastnení alebo nútenom obmedzení vlastníckeho práva, ale záznamom v katastri iba deklaruje

nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré vzniklo samotným zákonom. V danom prípade nedošlo
k žiadnemu rozhodnutiu orgánu štátnej správy o vyvlastnení alebo nútenom obmedzení vlastníckeho
práva žalobcu a Správa katastra záznamom v katastri nehnuteľnosti iba navonok deklarovala existenciu
vecného bremena vzniknutého priamo zákonom, čo je v demokratickej spoločnosti aj v intenciách
uvedeného nálezu Ústavného súdu SR neprípustné. Požiadavka nevyhnutného rozsahu vyžaduje, aby

zásah do vlastníctva nebol väčší než je nevyhnutné. Zároveň to vyžaduje, aby zásah netrval dlhšie,
než je nevyhnutné. Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ
uplatnením jedného práva či slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného
práva alebo slobody. Rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom na určenie
primeranosti obmedzenia každého základného práva a slobody. Okrem toho, že došlo k nezákonnému

zriadeniu vecného bremena priamo zákonom, k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu
došlo v rozpore s Ústavou SR aj preto, lebo nie je splnená podmienka zásahu do vlastníckeho práva
vo verejnom záujme. Pojem verejného záujmu je právne vymedziteľný len vo vzťahu ku konkrétnemu
základnému právu alebo slobode. Iba ak účel zamýšľaný obmedzením práva vlastniť majetok nie jemožné dosiahnuť prostriedkami, ktoré zasahujú miernejšie do ústavou chráneného vlastníckeho práva,
a ak verejný záujem je nadradený a objektivizovaný voči záujmom vlastníka, podmienku verejného
záujmu možno pokladať za splnenú. Verejný záujem teda nemožno chápať aritmeticky ani automaticky.

Verejný záujem nie je vždy totožný so záujmom kolektívnym. Verejný záujem je potrebné chápať ako
záujem, ktorý možno označiť ako všeobecne prospešný záujem. Pri rozhodovaní, ktorého podstatou je
otázka existencie verejného záujmu, potom musí jednoznačne vyplynúť, prečo verejný záujem prevážil
nad inými, či už súkromnými alebo verejnými záujmami. Verejné záujem je predmetom dokazovania v
rámci rozhodovania o určitej otázke a nie je ho možné vopred a priori stanoviť. Z tohto dôvodu spadá

zisťovanieverejnéhozáujmudoprávomocimocivýkonnejaniezákonodarnej.Podľaustálenejjudikatúry
Ústavného súdu SR podmienky verejného záujmu možno pokladať za splnené len vtedy, ak verejný
záujem je nadradený a objektivizovaný voči záujmom vlastníka a ak účel zamýšľaný obmedzením práva
vlastniť majetok nemožno dosiahnuť prostriedkami, ktoré zasahujú miernejšie do ústavou chráneného
vlastníckeho práva. Žiadny orgán v danom prípade o nútenom obmedzení vlastníckeho práva žalobcu
nerozhodoval a preto nebolo preukázané, že zásah žalovaného do vlastníckeho práva žalobcu je vo

verejnom záujme. Ako viackrát skonštatoval Ústavný súd SR, toto môže rozhodnúť len moc výkonná,
avšak v žiadnom prípade nie moc zákonodarná. Zápis vecného bremena v prospech žalovaného
viaznuceho na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu bol vykonaný v rozpore s Ústavou Slovenskej
republiky, Listinou základných práv a slobôd, ako aj so zákonom. Vzhľadom na skončenie zmluvného
vzťahu žalobcu so žalovaným je tento povinný vypratať nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu podľa

uzavretej zmluvy.

6. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

7. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku

preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

8. V konaní sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

9. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ustanovenie §
151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na

základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

10. Vyššie uvedené ustanovenie ako jednu z možnosti vzniku vecných bremien uvádza aj vznik vecného
bremena priamo zo zákona. Zákonom zriadené vecné bremeno je vlastník povinný rešpektovať v
nevyhnutnej miere a rozsahu a za obmedzenie svojho vlastníckeho práva má právo žiadať náhradu.
V prípade vecných bremien zriaďovaných priamo zo zákona ide vo svojej podstate o určitý druh
verejnoprávneho obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti. Toto obmedzenie vlastníckych práv je výrazom

prevahy verejného záujmu nad záujmom súkromným bez toho, aby toto zasahovanie bolo podmienené
súhlasom zo strany dotknutého vlastníka.

11. Vecné bremená zriadené ex lege majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na
základe ktorých boli zriadené. Zároveň však majú aj súkromnoprávny prvok. Vecné bremeno totiž

charakterizujeobčianskeprávoakoprávoniekohoinéhonežvlastníkaveci,ktoréhoobmedzujetak,žeje
povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Tzv. zákonné vecné bremená tento charakter
majú tiež. Ich režim nie je úplne totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia
špeciálnou právnou úpravou, avšak nejde o komplexnú úpravu, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej
úpravy občianskeho práva o vecných bremenách. Ak tieto špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu,

riadi sa ich režim všeobecnou úpravou občianskoprávnou.

12. Oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam v súvislosti so zriaďovaním a prevádzkovaním
elektronických komunikačných sietí upravuje i zákon č. 351/2011 o elektronických komunikáciách, čonepochybne vyplýva z ustanovenia § 1 ods. 1 písm. g/ tohto právneho predpisu. Ide o obmedzenie
verejnoprávne, ktoré je i podľa výslovnej dikcie zákona konštruované vo verejnom záujme.

13. V zmysle ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách,
podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné
siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti. Povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa
odseku 1 písm. a/ sú vecnými bremenami viaznúcimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na
vykonanie záznamu do katastra nehnuteľnosti podá podnik ( § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z.).

14. Uvedené zákonné obmedzenie vlastníckeho práva nadväzuje na ustanovenie § 123 Občianskeho
zákonníka, ktoré limituje výkon oprávnenia vlastníka medzami zákona.

15. Vecné bremeno v prospech žalovaného je zapísané na LV č. XXXX kat. úz. H.. V zmysle ustanovenia
§ 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli so

zákona sa do katastra zapisujú záznamom. Medzi takéto práva patria aj vecné bremená. Ustanovenie
§ 35 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. umožňuje správe katastra vykonať záznam bez návrhu prípadne
na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby. Možnosť podania návrhu na vykonanie záznamu do
katastra nehnuteľnosti zo strany žalovaného priamo vyplýva z ustanovenia § 66 ods. 2 zákona č.
351/2011 Z. z..

16. Z potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti zo dňa 5.12.2006 ( č.l. 91 spisu) vystaveného
TelekomunikačnýmúradomSlovenskejrepubliky,odboromtechnickejregulácievyplýva,žežalovanýmá
oprávnenieposkytovaťelektronickékomunikačnésieteaslužbyzapodmienokustanovenýchzákonomo
elektronických komunikáciách a všeobecným povolením č. 1/2005. Žalovaný je poskytovateľom verejnej

siete a takéto poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb rozhodne nemožno
hodnotiť inak ako činnosť vo verejnom záujme. Technické zariadenia systémov antén a káblových
trás pre fungovanie siete mobilných telefónov GSM má žalovaný umiestnené na nehnuteľnosti, ktorej
vypratania sa domáha žalobca, dlhodobo, pričom tieto už zhruba 20 rokov slúžia na poskytovanie
verejných elektronických komunikačných služieb pre významnú časť mesta H..

17. Keďže vecné bremeno spočívajúce v oprávnení žalovaného zriaďovať a prevádzkovať verejné siete
a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti vzniknuté v súlade s ustanovením § 66 ods. 1 písm. a /
zákona č. 351/2011 Z. z. doposiaľ nezaniklo súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalobu žalobcu
zamietol.

18. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.

19. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 % v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanoveniami § 255

ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie.

20. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).