Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 6, 2017

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 7T/130/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416010576
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Bašistová
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2017:8416010576.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lucie Bašistovej a prísediacich
Ing. Márie Bačíkovej a JUDr. Dušana Modranského v trestnej veci obžalovaného E. C. pre zločin lúpeže
podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona
formou spolupáchateľstva § 20 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6. júla 2017
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku súd o s l o b o d z u j e obžalovaného E. C., nar. XX. X.
XXXX v P., trvalé bydlisko R. XX, okres Kežmarok, spod obžaloby Okresnej prokuratúry
v Kežmarku, č. Pv 627/14/7703-29 zo dňa 17. 10. 2014 pre skutok , ktorý

m a l s p á c h a ť t a k, ž e

dňa 15. 7. 2014 v čase okolo 22.00 hod. v obci Slovenská Ves, okres Kežmarok, na cestnej
komunikácií v blízkosti rodinného domu č. XX po predchádzajúcej vzájomnej dohode za účelom získania
peňazí a nákupu, ktorý niesol v taške H. E., pristúpili zozadu k H. E., ktorému E.. A. E. priložil ku krku
nájdenú drevenú palicu s úmyslom vzbudiť u poškodeného pocit že je to nôž so slovami: „Toto je prepad,
dávaj peniaze, lebo Ťa zabijeme“, päsťou ho udrel do zadnej časti hlavy, E. C. poškodeného

rukou chytil pod krk, kopol do nohy, následkom čoho poškodený spadol na zem, kde ho kopol do chrbta,
vytrhol mu tašku z rúk a utiekli smerom do obce Výborná, potraviny skonzumovali, čím týmto svojím
konaním H. E. zranenia nespôsobili a odcudzením nákupu mu spôsobili škodu v sume 12,48 eur,

t e d a

proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal závažnejším spôsobom konania-
so zbraňou,

č í m m a l s p á c h a ť

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, s poukazom na § 138

písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

p r e t o ž e

nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného H. E., nar. X. X. XXXX, trvale bytom

J. R. Č.. XX, okres P. s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala dňa 21.10.2014 na Okresný
súd Kežmarok obžalobu na obvinených E. C. a E.. A. E. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2

písm. c) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní dňa 12.10.2016 obžalovaný E.. A. E. uznal vinu za skutok, ktorý sa mu
kládol za vinu, obžalovaný E. C. spáchanie skutku poprel, preto súd postupom podľa § 21 ods. 1
Trestného poriadku trestnú vec obžalovaného E. C. vylúčil na samostatné konanie, ktoré sa vedie pod

sp. zn. 7T 130/2016. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 7T 294/2014 zo dňa 12.10.2016,
právoplatným dňa 12.10.2016, súd uznal obžalovaného E.. A. E. vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188
ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. a) Trestného
zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a uložil mu súhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 24 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia, za súčasného zrušenia výroku o treste z rozsudku Okresného súdu Kežmarok, sp.
zn. 7T 223/2014, zo dňa 28.10.2014, právoplatným dňa 28.10.2014. Poškodenú stranu H. E. súd s jeho
nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Obžalovaný E. C. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku prehlásil, že je

nevinný a na svoju obranu uviedol, že bol E.. A. E. prinútený k tomu, aby sa pri výsluchu ku
skutku priznal, že keď sa prizná, tak ho pustia domov. Hovoril mu to v aute, keď ho policajti predvádzali
na výsluch. K samotnému skutku uviedol, že dňa 15.7.2014 bol síce s A., ale on poškodenému neublížil,
nenapadol ho, ani mu žiadnu tašku nezobral, nič nerobil, od A. stál ďaleko. Poškodeného napadol
A., tak že ho kopol, poškodenému dal pod krk palicu, stiahol ho na zem a zobral mu tašku, potom utiekol

preč a on odišiel domov. Napadnúť poškodeného bol A. nápad, nevedel, čo má A. v úmysle, videl len
ako sa A. rozbehol k poškodenému, a keď bol poškodený na zemi, vtedy na A. po rómsky zakričal, aby to
nerobil, on k poškodenému nešiel, zľakol sa a išiel domov, Lukáš utiekol prvý, nevedel kam.

Vzhľadom na rozpor medzi výpoveďou obžalovaného z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní,

súd postupoval v zmysle ustanovenia § 258 ods. 4 Trestného poriadku a prečítal výpoveď obžalovaného
z prípravného konania, kde sa obžalovaný ku skutku priznal a uviedol, že v deň incidentu bol s A. E. v
Slovenskej Vsi, kde spolu vypili večer liter vína, po ceste domov videli ako z potravín vychádza nejaký
muž, ktorý držal v ruke tašku, išli za ním a keď bol v tme, tak k nemu pribehli, A. mu priložil zozadu ku
krku palicu a povedali mu, aby im dal peniaze, lebo ho zabijú. A. ho udrel do hlavy, on ho chytil pod krk

a kopol do nohy, na zemi ho kopol ešte do chrbta, vytrhli mu tašku a utekali preč.

Po prečítaní výpovede z prípravného konania obžalovaný zotrval na výpovedi z hlavného pojednávania
s tým, že to čo uvádzal v prípravnom konaní nie je pravda, k priznaniu ho nahovoril A..

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedka poškodeného H. E., ktorý zotrval na výpovedi z hlavného
pojednávania, v deň incidentu si dal dve pivá vo večierke v Slovenskej Vsi, po tom ako vypil pivo šiel
domov, v ruke mal tašku, a v nej klobásy a pečivo. Zrazu prišiel k nemu A. E. a povedal toto je prepad,
daj peniaze, lebo ťa zabijem a niečo mu priložil ku krku, nevie čo to bolo, kopol ho do nohy, zobral mu
tašku a utekal preč. Vnímal tam dve osoby. Jednou bol A., toho poznal, druhú osobu nepoznal. Až od A.I.

sa dozvedel, že tou druhou osobou bol obžalovaný. Ten ale nerobil nič, len tam stál asi 5-6 metrov od
neho. Prepadol ho len jeden útočník, ten mu zobral tašku a povedal, že dávaj peniaze, lebo ťa zabijem.
Následne zavolal policajtov, ktorí hneď chytili A..

Svedok poškodený v prípravnom konaní vypovedal zhodne ako na hlavnom pojednávaní až na

skutočnosť, že tašku z ruky mu mali vytrhnúť obaja a rovnako mu obaja nahmatávali vrecká bundy. Súd
tento rozpor odstránil postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku, kedy poškodený
zotrval na výpovedi z hlavného pojednávania, a uviedol, že si výpoveď z prípravného konania neprečítal
a uviedol, že tašku mu nevytrhli, taška mu vypadla, keď ho útočník kopol zozadu. Zotrval na
tom, že tam bo len jeden útočník, ten kričal a takto vypovedal aj pri výsluchu. Od A. E.

vedel, že tou druhou osobou mal byť obžalovaný, on to potvrdiť nemôže, dozadu nevidel. Druhú osobupri prepade nevidel, vnímal ju len tak, že niekto tam bol. Táto osoba nerobila nič, len rozprávala niečo v
tom zmysle, aby Lukáš nechal gadža na pokoji. Rozprávala to po rómsky, keď ho Lukáš zhodil na zem
a vtedy povedal „mug gadža, bo džas andra arešta“, čo v preklade znamenalo, že keď gadža nenechá,

tak pôjde do basy. Nevie, aký predmet mu bol priložený ku krku, ale mal strach, nevedel, či je to nožík
alebo niečo iné. A. zbadal po tom ako spadol na zem, keď ho A. kopol do ľadvín a do nohy, na zemi ho
udrel ešte asi dvakrát, ale nepamätá si kam, vtedy mu aj zobral tašku, s ktorou utiekol preč a vtedy videl
utekať s ním aj druhú osobu. S určitosťou vie povedať, že ho napadla iba jedna osoba. O danom skutku
sa s obžalovaným nerozprával, len na polícií s Lukášom, ktorý sa mu ospravedlnil, že boli opitý a prišiel

aj A. otec a dával mu 100,- eur, aby stiahol obvinenie. Pri podávaní trestného oznámenia uviedol, že boli
dvaja, ale len jeden ho prepadol, druhý nerobil nič, nevie, prečo je to tam ináč napísané.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedka E.. A. E., ktorý ako bývalý spoluobvinený a už aj
právoplatne odsúdený využil svoje právo a na hlavnom pojednávaní nevypovedal.

Súd so súhlasom prokurátora a obžalovaného postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal
výpoveď svedkyne C. E. - zákonnej zástupkyne odsúdeného E.. A. E. z prípravného konania, ktorá po
zákonnom poučení vypovedala, že s Lukášom už mali problémy v minulosti, priznal sa jej, že s E. C.
ukradli chlapovi zo Slovenskej Vsi nákup. Synovi spolu s manželom dohovárajú, aby viedol riadny život.

Súd vyhodnotením výpovede svedka poškodeného a ďalších dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti ustálil, že skutok sa nepochybne stal a je trestným činom, avšak vykonaným dokazovaním
nebolo žiadnym z produkovaných dôkazov bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázané, že
osobou, ktorá mala spáchať skutok spôsobom, ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby, bol
obžalovaný.

Súd v danom prípade konštatuje absenciu čo i len jedného relevantného dôkazu, ktorý by usvedčoval
obžalovaného zo spáchaného skutku.

Vykonaným dokazovaním a to výsluchom obžalovaného, poškodeného, svedkov ako aj oboznámením

sa s listinnými dôkazmi mal súd jednoznačne preukázané, že dňa 15.7.2014 v čase okolo 22.00 hod.
došlo k lúpežnému prepadnutiu poškodeného H. E..

Súd teda nemal pochybnosti o tom, že skutok sa stal, pochybnosti mal ale o tom, či skutok
spáchal obžalovaný. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že o úmysle E.. A. E. napadnúť

poškodeného v úmysle zmocniť sa jeho veci vedomosť nemal. Na prepadnutí sa vopred nedohodli,
opísal aj spôsob, akým ml. A. E. napadol poškodeného a ako tento bezprostredne po zmocnení sa tašky
poškodeného z miesta incidentu utiekol preč. Zároveň uviedol, že dohováral ml. A. E., aby od konania
upustil.

V súlade s výpoveďou obžalovaného vyznela aj výpoveď poškodeného, ktorý podrobne opísal okolnosti,
za akých k spáchaniu skutku došlo. Za útočníka označil ml. A. E., ktorého poznal už predtým, a opísal
spôsob, akým ho menovaný prepadol a to že mu zozadu priložil ku krku nejaký predmet so slovami
gadžo, daj peniaze, lebo ťa zabijem, pritom ho kopol do ľadvín a do nohy, po útoku poškodený spadol
na zem, kde ho útočník ešte asi dvakrát udrel. Spočiatku nemal vedomosť, kto bol útočníkom, osobu

útočníka opoznal až po páde na zem. Zároveň uviedol, že pri incidente vnímal aj druhú osobu, ktorá
stále obďaleč, túto osobu nepoznal, od ml. A. E. sa dozvedel, že sa jednalo o obžalovaného. Obžalovaný
nič nerobil, len tam stál a po tom, ako na neho zaútočil E.. A. E. obžalovaný na neho zakričal po rómsky
„ mug gadža, bo džas andra arešta“ čo v preklade znamená, aby nechal gadža na pokoji, lebo pôjde
do basy Po útoku a zmocnení sa tašky poškodeného, ml. A. E. z miesta incidentu utiekol, obžalovaný

odišiel pomaly.

Súd na hlavnom pojednávaní odstránil aj rozpory tak vo výpovedi obžalovaného ako aj svedka
poškodeného, keďže vypovedali ináč v prípravnom konaní ako na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný
zmenu výpovede odôvodnil skutočnosťou, že k priznaniu bol nahovorený E.. A. E., pod prísľubom, že

ak sa prizná, pustia ich policajti domov. Vzhľadom na výpoveď poškodeného, ktorý bol na hlavnom
pojednávaní vypočutý dvakrát a zakaždým vypovedal rovnako, pričom rozpor o určitých okolnostiach
skutku uvádzaných v prípravnom konaní aj logicky odôvodnil, súd nemal pochybnosti o hodnovernosti
jeho výpovedí z hlavného pojednávania.Obžaloba spáchanie skutku kládla za vinu obžalovanému E. C. a E.. A. E.. Vzhľadom k tomu, že
obžalovaný E.. A. E. sa v pôvodnej trestnej veci ako spoluobvinený ku skutku priznal,

súd ho právoplatne odsúdil, v prejednávanej trestnej veci bol vypočutý ako svedok, ktorý využil svoje
právo a nevypovedal.

Súd vychádzal pritom z ustálenej judikatúry (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tz
5/2006), z ktorej vyplýva, že bývalý spoluobvinený má právo ako svedok vždy odmietnuť vy-

povedať a to aj za situácie, ak je jeho trestná vec právoplatne skončená, pričom ak toto svoje právo vy-
užije, nie je možné jeho výpoveď, ktorú urobil v procesnom postavení obvineného prečítať. Vzhľadom
k tomu, že ml. A. E. odmietol na hlavnom pojednávaní vypovedať, neboli splnené podmienky na čítanie
jeho výpovede uskutočnenej v prípravnom konaní v procesnom postavení obvineného v zmysle § 263
ods. 3 Tr. por. Výpoveď E.. A. E. bola v prípravnom konaní urobená v procesnom postavení obvinené-
ho, teda nebol poučený ako svedok, keďže procesné postavenie svedka nemal, nemohla

byť na hlavnom pojednávaní prečítaná jeho výpoveď podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku.

Súd zároveň vychádzal z listinných dôkazov a to v rozsahu a spôsobom, ako to vyplýva zo zápisnice
z hlavného pojednávania.

Na preukázanie viny obžalovaného, musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím
nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale
súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na
takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného

stíhania.

K preukázaniu viny obžalovaného by musel mať súd k dispozícii viacero nepriamych dôkazov, nakoľko
nepriamydôkazmásvojuhodnotulenvspojenísinýmidôkazmi.Nepriamedôkazyvedúcekdôvodnému
podozreniu voči obžalovanému, ktoré však nevylučujú reálnu možnosť, že páchateľom trestného činu

mohla byť aj iná osoba, nie sú dostatočným podkladom pre uznanie viny obžalovaného.

V danom prípade možno ako priamy dôkazom preukazujúci nevinu obžalovaného vyhodnotiť výpoveď
svedka poškodeného, ktorý potvrdil, že obžalovaný sa skutku, ktorý sa mu kladie za vinu nedopustil,
nič nerobil, stál obďaleč a dohováral E.. A. E., aby tento nechal poškodeného na pokoji, teda aby od

svojho protiprávneho konania upustil.

Pri hodnotení dôkazov významných pre rozhodnutie o vine obžalovanej súd postupoval podľa § 2
ods. 12 Trestného zákona, teda hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich vzájomnom súhrne.

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby sa obžalovaný s ml. A. E. na spáchaní trestnej
činnosti vopred dohodol, nebola preukázaná ani tá skutočnosť, aby o úmysle E.. A. E. napadnúť
poškodeného s cieľom zmocniť sa jeho veci obžalovaný mal vedomosť, alebo aby bol s jeho
protiprávnym konaním uzrozumený. Práve naopak, súd vykonaným dokazovaním mal preukázanú

skutočnosť, že obžalovaný ako aj útočník E.. A. E. nekonali koordinovane so zjavným účelom si použitia
násilia prisvojiť cudziu vec, obžalovaný počas útoku ml. A. E. na poškodeného stál obďaleč, do incidentu
sa nezapájal, nevyužíval na zmocnenie sa cudzej veci skutočnosť, že jeho spoločník s použitím násilia
zatiaľ prekonáva odpor poškodeného, práve naopak útočníka napomenul, aby od protiprávneho konania
upustil, čím dal najavo, že došlo k vybočeniu resp. k nepredvídanému chovaniu, ktoré neakceptuje.

Na základe takto vykonané dokazovania, keďže jednotlivé dôkazy tvoria logickú sústavu, navzájom sa
doplňujúcich a na seba nadväzujúcich dôkazov, možno vyvodiť záver, že nebolo dokázané, že skutok
spáchal obžalovaný a preto súd postupom podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku spod obžaloby oslobodil.

Vzhľadom k tomu súd postupom podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodenú stranu H. E. s jeho nárokom
na náhradu škody odkázal na civilný proces.
proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal závažnejším spôsobom konania-
so zbraňou,Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.