Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 7, 2015

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 7P/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214203663
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Komadová

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2015:6214203663.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou v právnej veci navrhovateľky S. M.,

L.. XX. XX. XXXX, bytom J., J.Q. XXX, zamestnanej Eilersen Production Slovakia s. r. o., Ľ. Štúra, Veľký
Krtíš, zastúpenej JUDr. Erikou Mochnackou, advokátkou so sídlom v Lučenci, T. G. Masaryka 14/A, proti
odporcovi X. M., L.. XX. XX. XXXX, J. Č. Č.. XX, invalidného dôchodcu, zastúpeného JUDr. Juditou
Kučerovou, advokátkou so sídlom v Šahách, J. Kráľa 1376/A, o rozvod manželstva a úpravu pomerov
manželovnačasporozvodekmaloletýmdeťomM.C.I.L.I.,L..XX.XX.XXXXS.V.S.,L..XX.XX.XXXX,
oboch zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako opatrovníkom takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky S. M., O.. X. s odporcom X. M. uzavreté dňa 23. 04. 2005 pred Matričným

úradom v Bušinciach r o z v á d z a .

Maloleté deti M. C. I. I., L.. XX. XX. XXXX S. V. S., L.. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j
ú do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že každý z rodičov bude vykonávať osobnú
starostlivosť o maloleté deti po dobu jedného týždňa v čase od nedele od 18:00 h do nasledujúcej nedele
do 18:00 h s tým, že obidvaja majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Prevzatie maloletých detí do osobnej starostlivosti druhého rodiča b u d e realizované v mieste bydliska
toho rodiča, ktorý má deti práve vo svojej osobnej starostlivosti a bude ho realizovať druhý rodič, ktorý
bude mať v ďalšom období dieťa podľa rozhodnutia súdu vo svojej osobnej starostlivosti a to vždy v
nedeľu o 18:00 h.

Súd počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné n e u r č u j e .

Odporca je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletými deťmi počas vianočných sviatkov každý párny rok

od 24. 12. od 08:00 h do 26. 12. do 18:00 h a každý nepárny rok od 27. 12. od 08:00 h do 01. 01. do
18:00 h a počas letných prázdnin od 01. 07. od 08:00 h do 15. 07. do 19:00 h a od 01. 08. od 08:00
h do 15. 08. do 18:00 h, počas veľkonočných sviatkov vo Veľkonočný pondelok každý nepárny rok od
08:00 h do 17:00 h.

Navrhovateľka je o p r á v n e n á stretávať sa s maloletými deťmi počas vianočných sviatkov každý
nepárny rok od 24. 12. od 08:00 h do 26. 12. do 18:00 h a každý párny rok od 27. 12. od 08:00 h do

01. 01. do 18:00 h, počas letných prázdnin od 15. 07. od 19:00 h do 01. 08. do 08:00 h a od 15. 08.
od 18:00 h do 31. 08. do 08:00 h.

Obaja rodičia pokiaľ majú maloleté deti práve vo svojej starostlivosti sú p o v i n n í maloleté deti na
stretnutie s druhým rodičom riadne pripraviť a odovzdať ich druhému rodičovi.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom navrhovateľka žiadala súd, aby rozviedol jej manželstvo s odporcom a na čas po
rozvodemaloletédetizverildojejosobnejstarostlivosti,uložilodporcovipovinnosťprispievaťnamaloleté

deti výživným vo výške po 100 Eur mesačne na každé z detí, zároveň aby súd upravil styk odporcu s
maloletými deťmi a priznal jej náhradu trov konania. V návrhu navrhovateľka uviedla, že manželstvo s
odporcom bolo harmonické, aj keď sa u odporcu prejavovali náznaky žiarlivosti, pričom však došlo k
zásadnej zmene situácie a to od augusta roku 2013 t. j. od doby kedy nastúpila do zamestnania, keďže
odporca začal na ňu bezdôvodne žiarliť, neustále ju kontroloval, podozrieval ju z nevery. Zároveň v
návrhu ďalej uviedla, že súčasná práca, ktorú vykonáva zodpovedá jej kvalifikácii, tiež jej vyhovuje aj

pracovný kolektív a skutočnosť, že ona je v práci šťastná odporcovi nevyhovuje, on nemá záujem na
tom, aby sa neustále vzdelávala a profesijne rástla. Uviedla, že potom ako deti vyrástli a nie sú na ňu tak
naviazané ako keď boli maličké, chce sa vo svojom osobnom živote aj v pracovnom živote realizovať,
lebo ju práca baví, našla si nových kamarátov v kolektívne, čo práve odporcovi vadí, odmieta akceptovať
jej prácu, jej kolegov a jej záujmy. V návrhu ďalej uviedla, že aj napriek tomu, že navštívili manželskú

poradňu bez pozitívneho výsledku a vzťahy medzi nimi sa nezlepšili, skôr zhoršili, rozhodla sa opustiť
spoločnú domácnosť a od 12. 03. 2014 s odporcom spolu nežijú, deti žijú s ňou, odporcu však pravidelne
navštevujú. V návrhu na začatie konania zároveň uviedla, že počas manželského spolužitia, pokiaľ sa
týka maloletých detí odporca sa nevenoval maloletým deťom, nepodnikali ani spoločné výlety, s deťmi
sa nehral, ani s deťmi nešportoval a aj jeho vyjadrenia na jej osobu vo vzťahu k maloletým deťom sú

podľa jej názoru neakceptovateľné, keďže odporca pred deťmi na jej osobu útočí. S prihliadnutím na
uvedené žiadala, aby súd jej manželstvo rozviedol a pokiaľ sa týka úpravy práv na čas po rozvode,
navrhuje deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a keďže deti majú odporcu radi, nechce mu brániť v
styku s nimi, žiadala, aby súd upravil styk s maloletými deťmi každý druhý víkend. Na pojednávaní
sa navrhovateľka pridržiavala podaného písomného návrhu a ďalej uviedla, že považuje obnovenie

manželského spolužitia za nemožné, najväčší problém podľa jej názoru však nastal potom ako sa im
narodildruhýsyn, ponarodenímaloletéhoS.preňunastalipovinnosti,ktoréboliužajnadrámectoho,čo
onasamabolaschopnázvládnuť.Odporcajejsdeťminepomáhal,neskôrnastaliproblémyajfinančného
charakteru keď odporca sa stal nezamestnaným a nemali dostatok finančných prostriedkov, tiež nemali
spoločných známych. Uviedla, že ona sama mala problém so sebavedomím, mala problémy niekam

ísť, toho príčinou podľa jej názoru bola aj izolácia v ktorej sa ocitla a tiež aj pokiaľ sa týka ich intímneho
života, ona odporcu odmietala, prekážalo jej jednak osobná váha odporcu a uviedla, že kontakt s ním po
intímnej stránke vzbudzoval v nej fyzický odpor, keďže sa odporca prestal o seba starať, o hygienické
potreby a podobne. Uviedla, že podľa jej názoru odporca bol chorobne žiarlivý aj keď dôvod nemal,
pričom potvrdila, že ona nemá mimomanželskú známosť, potvrdila, že má v práci kamaráta a s týmto

je v takom vzťahu, že sa rozprávajú o súkromí.

Odporca na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s rozvodom manželstva, keďže on je nábožensky
založený človek a zároveň uviedol, že pre neho je rodina dôležitá a je ochotný navrhovateľke odpustiť
všetko čo sa v podstate stalo, pričom uviedol, že jeho podozrenia o manželkinom mimomanželskom

vzťahu sa v podstate potvrdili a to tým, že sa mu ona priznala a jej vzťah ku kolegovi v práci mal
vlastne preukázaný aj z jej osobného denníka kde mala zaznamenané svoje city, ktoré prechováva k
tomuto človeku a tiež aké pocity prechováva aj k nemu. Uvedený denník však už k dispozícii nemá, lebo
navrhovateľka ho spálila. Odmietol, že by bol žiarlivým bez dôvodu, odsledoval navrhovateľku, kedy
táto bola v byte kolegu z práce a následne po odchode z tohto bytu ich on videl, že sa s týmto pánom

držala za ruky, bol prítomný aj svedok C., ktorý uvedenú skutočnosť tiež mal zaznamenať. Odmietol
tvrdenie navrhovateľky, že by sa on nebol staral o domácnosť a pomáhal jej, nakoľko ho prinútila k tomu
aj okolnosť, keďže navrhovateľka už neprala, nežehlila, nevarila. Potvrdil, že v spoločnej domácnosti s
navrhovateľkou nežijú od 12. 03. 2014. Zároveň odporca zmenil svoje stanovisko k samotnému rozvodu
jeho manželstva s navrhovateľkou, kedy na pojednávaní dňa 16. 09. 2015 sám uznal, že obnovenie

manželského spolužitia, v prípade ich manželstva neprichádza do úvahy a toto už nie je možné, s
návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Pokiaľ sa týka maloletých detí, žiadal, aby súd zveril maloleté
deti do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.

Opatrovník maloletých detí žiadal, v prípade splnenia hmotnoprávnych podmienok pre rozvod

manželstva,navrhol,abynačasporozvodemaloletédetibolizverenédostriedavejosobnejstarostlivostiobidvoch rodičov a to najmä s prihliadnutím na jednak závery znaleckého dokazovania a vyjadrenia
znalca na pojednávaní, keďže obidvaja rodičia osobnostne spĺňajú podmienky pre zabezpečenie riadnej
starostlivosti o maloleté deti, deti majú vytvorený vrúcny citový vzťah k obidvom rodičom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, oboznámením sa so znaleckým
posudkom znalca Mgr. Nociara, sobášnym listom účastníkov, rodnými listami maloletých detí,
potvrdeniami o zárobku navrhovateľky a rozhodnutím o výške dôchodku odporcu, potvrdením o
zárobku odporcu na základe dohody, správou Centra pedagogicko-psychologického poradenstva,

správouzReferátuporadensko-psychologickýchslužieb,výpisomzoživnostenskéhoregistra,správouz
prešetrenia pomerov v rodine navrhovateľky a odporcu, potvrdením o evidencii z evidencie uchádzačov
o zamestnanie odporcu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 23. 04. 2005
pred Matričným úradom v Bušinciach, pričom pri oboch účastníkoch ide o prvé manželstvo a z

manželstva pochádzajú dve maloleté deti a to maloletý C. I. I. a V. S.. Posledné spoločné bydlisko
mali účastníci v obvode Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, pričom z vykonaného dokazovania bolo
preukázané, že účastníci spolu nežijú od 12. 03. 2014, navrhovateľka je zamestnaná u vyššie
označeného zamestnávateľa s priemerným mesačným zárobkom vo výške 615 Eur, odporca je
invalidným dôchodcom, jeho invalidný dôchodok predstavuje121,50 Eur, okrem toho pracuje na dohodu

u B. T. kde jeho mesačný príjem predstavuje čiastku cca 65 Eur, okrem toho mesačne príjem z rôznych
brigádnických aktivít predstavuje podľa vyjadrenia cca 150 Eur mesačne. Čo sa týka navrhovateľky,
zo správy z prešetrenia pomerov bolo zistené, že táto okrem príjmu zo zárobkovej činnosti poberá
prídavky na maloleté deti a tiež ešte rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur, keďže maloletý V.
S. je posúdený posudkovým lekárom úradu práce ako dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným

stavom (mal oslabenú imunitu, alergie, je liečený u MUDr. Lakoštíkovej v Lučenci). Zo správy Referátu
poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši súd mal
preukázané, že pokiaľ sa týka návrhu na rozvod manželstva, navrhovateľka na svojom rozhodnutí
rozviesť sa stále trvá a pokiaľ sa týka maloletých detí, je vnútorné nastavená proti striedavej osobnej
starostlivosti, pričom však pravidelné stretávanie detí s otcom považuje za samozrejmosť a dohode

ako takej sa nebráni, pokiaľ sa týka odporcu, tento sa postupne vyrovnával s rozhodnutím manželky
rozviesť sa, aktuálne toto rozhodnutie aj vnútorne akceptuje ako nemenný fakt, avšak obidvaja spoločne
prezentujú spoločný cieľ a to čo najmenej stresovať deti. Zo záveru tohto referátu súd zistil, že rozchod
a rozvod manželstva je z ich pohľadu vnímaný ako nezvratný proces, napätie vznikajúce v dôsledku
tohto psychologického procesu- rozchodu sa dostáva aj do komunikácie v súvislosti s rodičovskými

kompetenciami a táto komunikácia potom stráca často vecnosť a je plná negatívnych emócii z obidvoch
strán. Negatívnym stretom rodičov by bolo možné do výraznej miery predísť kompromisnou rodičovskou
dohodou, tá však musí byť vecná, sformulovaná jasne a zrozumiteľne pre obe strany, aby ju nemohli a
nemali potrebu prekrúcať a aby ju brali ako smerodajnú, záväznú. Aj zo správy z prešetrenia pomerov
v rodine navrhovateľky a odporcu, ktoré vykonal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši

je nesporné, že pokiaľ sa týka navrhovateľky, teda matky maloletých detí, táto v súčasnej dobe žije
sama s maloletými deťmi v družstevnom byte pozostávajúcom z troch izieb, kuchyne a príslušenstva,
jedná sa o kompletne zariadený byt moderným nábytkom, deti majú vlastné priestory, samostatné
lôžka, písacie stoly štandardne vybavené, majú tam svoje hračky, oblečenie, zo správy vyplynulo ďalej,
že pokiaľ sa týka matky, táto je zamestnaná s priemerným zárobkom 560 Eur + rodinné prídavky a

rodičovský príspevok, deti užívajú homeopatiká na odporúčanie psychologičky. Pokiaľ sa týka otca detí,
teda odporcu, tento žije so svojimi rodičmi, on je invalidným dôchodcom, poberá dôchodok vo výške
120 Eur a pracuje na dohodu u B. T.Č., pokiaľ sa týka podmienok, v ktorých otec maloletých detí žije,
býva v rodinnom dome svojich rodičov, tento rodinný dom je kompletne zariadený moderným nábytkom,
kultúra, hygiena rodinného prostredia je na veľmi dobrej úrovni, otec maloletých detí má v dome jednu

miestnosť pre seba, čo sa týka detí, tieto majú v domácnosti otca tiež svoju vlastnú izbu zariadenú
dvomi lôžkami, skriňou, komodou, kde majú svoje osobné veci ako aj základné hygienické potreby, v
rodinnom dome je aj pracovný kút, v ktorom si maloleté deti môžu robiť svoje domáce úlohy, pripravovať
sa na vyučovanie počas školského roku, vonku v záhrade majú vybudované pieskovisko, majú vlastné
bicykle, hračkárenský traktor, tiež bazén a množstvo iných hračiek, čo sa týka pomerov majetkových a

sociálnychotca,tentonevlastnížiadnenehnuteľnosti,anihnuteľnýmajetokväčšejhodnoty,jeinvalidným
dôchodcom, v súčasnej dobe otec detí udržiava s deťmi pravidelný kontakt, deti u neho trávia víkendy,
pričom ich frekvencia závisí od dohody s matkou. Podľa záverov z prešetrenia pomerov v rodine
obidvoch rodičov Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny bol toho názoru, že maloleté deti v prípaderozvodu manželstva účastníkov bude vhodné, aby tieto sú zveril do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov.

Svedok C. C. pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 13. 10. 2014 uviedol, že niekedy v marci v
roku 2014, keď sa vracal z práce okolo polnoci mu telefonoval odporca a následne bol svedkom, že
v byte, ktorý mu ukázal odporca sa rozsvietilo, po takých 15-tich minútach išla z tohto obytného domu
navrhovateľka s nejakým pánom, pričom vyšla len ona a tento pán, bola síce tma, ale mal taký pocit,
že sa držali za ruky.

Svedok Q. uviedol, že s navrhovateľkou je v kolegiálnom priateľkom vzťahu, bližší vzťah k nej poprel,
potvrdil, že sa s navrhovateľkou stretol aj osamote, pričom sa však rozprávali len o práci, pozerali
televízor, išli domov neskôr, za ruky sa však nedržali, vylúčil iný vzťah akým napríklad by bol milenecký
vzťah medzi nimi.

Svedkyňa S. X., matka navrhovateľky pri svojom výsluchu uviedla, že manželstvo účastníkov sa jej
javilo ako harmonické, podľa jej vedomostí odporca žiarlil, bez príčiny, problémom bolo to, keď sa
navrhovateľka zamestnala, od dcéry mala informácie, že ju odporca neustále ponižoval, zakazoval jej
stretávať sa s kamarátmi. Pokiaľ sa týka striedavej osobnej starostlivosti, podľa jej názoru táto forma
starostlivosti nie je v záujme detí a to najmä z toho dôvodu, že navrhovateľka s odporcom nevedia

komunikovať a nevedia sa dohodnúť na podstatných, ale ani na nepodstatných veciach. Uviedla, že deti
boli svedkami konfliktov obidvoch rodičov, potvrdila však, že deti otca ľúbia.

Svedok I. M. pri svojom výsluchu uviedol, že podľa jeho názoru bol odporca, ktorý je jeho synom
zodpovedným manželom, staral sa aj o rodinu a pomáhal s domácnosťou, s deťmi a podobne. Potvrdil,

že vedel o nejakých finančných problémoch rodiny, uviedol, že v predchádzajúcom období mal on v
podstate dobrý vzťah s navrhovateľkou a čo sa týka detí, k týmto on má vytvorený pozitívny vzťah.

Svedkyňa S. Š., ktorá je kolegyňou navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že bola oslovená spoločným
známym, aby zistila, či navrhovateľka nemá mimomanželskú známosť, čo ju zaskočilo, ale aj rozčúlilo

a následne túto skutočnosť aj navrhovateľke oznámila, od vtedy sú v podstate v priateľskom vzťahu,
avšak o vzťahu navrhovateľky a svedka Q. žiadne informácie nemá.

Svedkyňa R. K. na pojednávaní dňa 16. 09. 2015 uviedla, že podľa jej názoru, keďže riešili poradenským
systémom vzniknutú situáciu v rodine, resp. najskôr školskú zrelosť maloletého C., má vedomosti o

rodine a podľa jej názoru, keďže maloleté deti sú veľmi inteligentné a že sa prispôsobujú a vedia
sa prispôsobiť rýchlo na zmeny, nemá problém predstaviť si aj striedavú osobnú starostlivosť, avšak
nie v súčasnej dobe, o nejaké dva tri roky, ale za danej situácie v tomto období je podľa jej názoru
vhodnejšie, aby deti zostali v prostredí v ktorom v súčasnej dobe žijú, pričom poukázala na to, že deti
potrebujú jednak bezkonfliktové prostredie, pravidelný režim a ďalšia potreba je najmä to, aby rodičia

spolu bezkonfliktne komunikovali, spolu dobre vychádzali a aby deti mali stabilný domov a aby u nich
bolo čo najmenej zmien.

Svedok I. X. pri svojom výsluchu uviedol, že sa na odporcu v podstate hnevá, keďže podľa jeho
vedomostí chce odporca navrhovateľku, ktorá je jeho dcérou „vyšachovať“ aj z určitých majetkových

vzťahov a uviedol, že podľa jeho názoru striedavá starostlivosť nie je vhodným a dobrý riešením a to
najmä z toho dôvodu, že u odporcu v jeho rodine sú násilnícke tipy, keďže tak ako mu to povedal otec
odporcu, v prípade, ak dôjde k rozvodu on bude viesť deti k tomu, aby na matku pľuli.

Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov

rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona. Po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené hmotnoprávne podmienky pre rozvod

manželstva účastníkov, manželstvo účastníkov si neplní od 12. marca 2014 ani jednu zo svojich funkcii,
bolo nesporne preukázané, že účastníci spolu nežijú, spolu nehospodária a spolu ani nezabezpečujú
starostlivosť o maloleté deti pochádzajúce z manželstva. Podľa názoru súdu v dôsledku názorových
nezhôd, povahových odlišností, ale aj v dôsledku určitých finančných problémov dochádzalo medziúčastníkmi k nedorozumeniam, navrhovateľka pociťovala zo strany odporcu nezáujem, neskôr tlak na
jej osobu, keď mala pocit, že odporca je bráni, aby sa realizovala v zamestnaní, tiež z jej pohľadu bol
odporcapodozrievavýažiarlilbezdôvodne,pričomodporcamalvdôsledkusprávaniasanavrhovateľkyk

nemu pocit, že je mu neverná, že ho podvádza s iným mužom a uvedené okolnosti vyústili k vzájomnému
odcudzeniu manželov. Za súčasného stavu, v dôsledku vzájomných animozít medzi manželmi došlo k
takému citovému odlúčeniu a ochladnutiu vzájomných citov, že v súčasnej dobe si manželstvo neplní
ani jednu zo svojich funkcii a preto ani nie je možné očakávať od účastníkov, aby obnovili manželské
spolužitie.Vtejtosúvislostisúdpoukazujeajnatúskutočnosť,žeanizasúčasnéhostavumanželiaspolu

nekomunikujú tak ako to aj vyplynulo zo správy Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu
práce,sociálnychvecíarodinyvoVeľkomKrtíši,niejetupredpokladnanápravupartnerskéhovzťahuani
na jeho obnovení poradenskou formou. Aj počas konania o rozvod manželstva sa potvrdila nemožnosť
obnovenia manželského spolužitia a to aj v dôsledku jednoznačných stanovísk navrhovateľky, ktorá
jednoznačne verbalizovala nezáujem o odporcu ako manžela pre stratu citového vzťahu k nemu, pričom
z jej pohľadu sa javilo problematické aj intímne spolužitie, o ktoré ona záujem už neprejavovala. V tejto

súvislosti, aj keď jednoznačne nebola preukázaná nevera navrhovateľky, súd však poukazuje na to, že
správanie navrhovateľky smerujúce k podozreniu z nevery bolo určitým spôsobom z jej strany vyvolané,
kedy táto bola v neštandardnú hodinu v neštandardný čas (v neskorých nočných hodinách) videná spolu
s kolegom z práce aj keď vzťah medzi touto osobu a ňou navrhovateľka poprela a v konaní preukázaný
nebol. Tak ako už bolo uvedené, vyplynulo z vyjadrení účastníkov nesporné stanovisko, že stratili k

sebe citový vzťah, toto aj preukázali vzájomnými postojmi a ani jeden z nich už za súčasného stavu
nemá záujem na udržaní manželstva. Preto potom za takého stavu, podľa názoru súdu, je manželstvo
účastníkov už len formálnym zväzkom, pričom podľa názoru súdu rozvod nie je a ani nebude v rozpore
so záujmami maloletých detí a to aj najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť, že maloleté deti boli často
svedkami (podľa vyjadrení obidvoch účastníkov) vzájomných nedorozumení, hádok medzi manželmi,

preto potom súd manželstvo účastníkov rozviedol.

Podľa ustanovenia § 113 ods. 1 O. s. p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu
pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 1, 2, Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja

rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak
súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a
ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti
každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti
rodičov výživné neurčuje.
Súdprisvojomrozhodovanívychádzalzvyššiecitovanýchustanovenízákona.Prirozhodovaníootázke,

ktorému z rodičov zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti prihliadol najmä na záujem maloletých
detíatonajmänaichcitovéväzby,vývinovépotrebyastabilituvýchovnéhoprostredia.Súdmalnesporne
preukázané z vykonaného dokazovania a to jednak z výsluchu znalca, z výsluchu rodičov maloletých
detí, ako aj zo samotného znaleckého posudku a z prešetrenia pomerov v rodine, že za súčasného
stavu aktuálne sa javí pre maloleté deti forma striedavej osobnej starostlivosti rodičov ako vhodná.

Podľa názoru znalca by bolo vhodné, aby sa na výchove a starostlivosti o maloleté deti podieľali naplno
obidvaja rodičia a zároveň, aby títo vyvinuli dostatok snahy a aby mali dostatok ochoty zlepšiť svoju
komunikáciu ohľadne maloletých detí tak, ako je to v záujme maloletých detí, pričom vzhľadom k veku
detí sa ako vhodný javí interval striedania jeden týždeň. Súd zároveň zo znaleckého posudku znalca,
ako aj z jeho výsluchu na pojednávaní zistil, že pokiaľ sa týka staršieho syna C., vzťah k odporcovi,

teda otcovi je u neho na dobrej, prirodzenej úrovni, otca v zásade rešpektuje ako autoritu a jeho vzťah k
nemu je formovaný na základe vzájomných citov, komunikuje s otcom prirodzene, primerane vyjadruje
city a emócie, v rámci svojho introvertnejšieho ladenia tieto prejavy nie sú intenzívne, ale odzrkadľujú
vnútorné prežívanie. Očakáva od otca oporu v situáciách, v ktorých sa sám cíti byť slabý. Pokiaľ sa týkajeho vzťahu s matkou, je citovo a emočne tento sýtený, prežíva pri ňom pocity istoty, bezpečia, s matkou
vychádza dobre, rešpektuje ju ako autoritu, aj má voči nej prirodzenú dôveru, u maloletého je však
zrejmé prežívanie vnútorného konfliktu keď sa cíti pod tlakom otázky preferencie jedného z rodičov. Sám

má rád obidvoch a pocit, že sa má rozhodnúť v ňom vyvoláva neprimeraný emočný tlak, ktorý zasahuje
jeho emočný a citový vývin, pretože rozhodnutie pre jedného rodiča by pre neho znamenalo, že zrádza
druhého, čo je pre neho neprijateľné. Znalec tiež poukázal na to, že je neprimerané vystavovať dieťa
takémuto rozhodnutiu, resp. takým situáciám, kedy má sám dojem, že je od neho takéto rozhodnutie
očakávané. Aj počas vyšetrenia dieťaťa bol u neho zrejmý ten fakt a bolo u neho pozorovateľné

kontrolovanie svojich odpovedí a výpovedí, aby tým nepoškodil jednému či druhému rodičovi. Pokiaľ
sa týka maloletého V., aj jeho vzťah k otcovi je prirodzene vytvorený na základe emočného a citového,
nemá voči nemu vytvorený odpor, či odstup, otca rešpektuje ako autoritu, akceptuje ho ako citovo blízku
osobu. Prirodzene a spontánne vyhľadáva spoločnú blízkosť s otcom, spontánne s ním komunikuje a
vo vzťahu s otcom sa cítil relatívne isto a tento vzťah s otcom mu poskytuje dostatočné emočné a citové
zázemie. Čo sa týka jeho vzťahu k matke, je tento vzťah silne citovo a emocionálne sýtený a majú

vytvorené silné puto, dieťa matke dôveruje, cíti sa pri nej isto a bezpečne a tiež ju rešpektuje ako autoritu.
U tohto maloletého je prežívanie súčasnej rodinnej situácie z časti menej uvedomované, aj keď na jeho
reakciách je vidno, že táto oblasť je aj pre neho zaťažujúcim prvkom. O týchto témach sa hlbšie odmietal
baviť čo podľa vyjadrenia znalca je známka obrany proti emóciám, ktoré súvisia s touto situáciou a
zaťažujú ho a je to tiež jeho obrana pred zaoberaním sa tematikou, ktorej celkom nerozumie a nie je v

nej zorientovaný a cíti sa v tejto situácii neisto. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že pokiaľ sa
týka obidvoch rodičov, u obidvoch je prítomná potrebná spôsobilosť poskytovať výchovu a starostlivosť
o maloleté deti a podľa vyjadrenia znalca osobnostné fungovanie každého z nich je iné a každý má
svoje prednosti a rezervy. Preto je dôležité, aby sa rodičia oslobodili a vysporiadali s ich skrachovaným
vzťahom a v rámci starostlivosti o deti sa vecne venovali potrebnej komunikácii o veciach maloletých

detí. Súd poukazuje aj na výsluch znalca na pojednávaní dňa 16. 09. 2015, kedy znalec jednoznačne
potvrdil, že vzťahy medzi deťmi a rodičmi sú založené na vzájomnej citovej väzbe, aj z toho dôvodu ako
vhodnú formu starostlivosti o maloleté deti navrhuje striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov aj s
prihliadnutím na vek maloletých detí ako aj školskú dochádzku maloletého C. a predškolskú dochádzku
maloletého S., so striedaním sa v rozmedzí jedného týždňa, ktorý sa javí najvhodnejší a to najmä s

prihliadnutím na vek detí aby tieto neboli dlhšiu dobu odlúčené od jedného z rodičov. Aby tieto neboli
ochudobnené ani o jedného z rodičov a preto aj jednoznačným záujmom maloletých detí je ich zverenie
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, preto potom súd maloleté deti zveril do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, pričom pri rozhodovaní o zverení detí neprihliadol na vyjadrenie
svedkyne G.. R. K., jej výpoveď sa súdu javila ako tendenčná, nepresvedčivá, bez znalostí jednotlivých

súvislostí a bez potrebných poznatkov o pomeroch otca len s jednostranným tvrdením matky, na základe
ktorého svedkyňa ako psychologička predniesla svoje závery, kedy podľa jej názoru za súčasného
stavu by bolo najvhodnejším zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľke. Súd v
danom prípade zdôrazňuje, že je dôležité najmä prihliadnuť na záujem maloletých detí, pričom nesúhlas
matky so striedavou starostlivosťou sa vo vzťahu k záujmom detí javí ako bezvýznamným nemôže byť

dôvodom, pre ktorý by nemohol súd deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti.
Pri rozhodovaní o výživnom na maloleté deti, keďže maloleté deti zveril do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov so striedaním v intervaloch jedného týždňa, súd výživné neurčil, keďže
s prihliadnutím na schopnosti a možnosti rodičov súd vychádzal z toho, že obidvaja rodičia majú v
podstate rovnaké príjmy, keďže matka je zamestnaná a jej zárobok predstavuje v priemere 560 až 600

Eur, zároveň pokiaľ sa týka otca, teda odporcu, tento je invalidný dôchodca, okrem tohto dôchodku vo
výške 121 Eur on ešte pracuje na dohodu kde zarobí cca 65 Eur + podľa jeho vyjadrenia, mesačne
si brigádnicky privyrobí čiastku cca do 200 Eur a za súčasného stavu otec maloletých detí si vybavuje
živnostenské oprávnenie, kedy je tu predpoklad k ďalšiemu zlepšeniu jeho príjmov a zároveň odporca,
teda otec maloletých detí ani s prihliadnutím na svoj nižší príjem výživné od navrhovateľky nežiadal

určiť. Súd vyhodnotil pomery obidvoch rodičov, mal za to, že príjmové, sociálne a majetkové pomery či
už na strane navrhovateľky, teda matky a odporcu, teda na strane otca sú pomerne približne rovnaké
a zároveň maloleté deti sú zverené rovnaké obdobie do starostlivosti každého z nich (obtýždeň) čo
znamená, že rodičia zdieľajú v podstate rovnakú výšku nákladov, zabezpečujú v podstate v rovnakom
časovom rozmedzí starostlivosť o maloleté deti, preto podľa názoru súdu nie je ani dôvodné, aby súd

určoval výživné.
Súd zároveň upravil styk toho rodiča, ktorý práve nemá maloleté deti vo svojej starostlivosti počas
výkonu striedavej osobnej starostlivosti a to na obdobie letných prázdnin, vianočných sviatkov a vo
Veľkonočný pondelok, keďže v zmysle ustanovenia § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžudohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza
manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov

s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia styk žiadajú neupraviť. Keďže
odporca nepredniesol návrh na úpravu styku, avšak navrhovateľka nesúhlasila so striedavou osobnou
starostlivosť a žiadala, aby súd upravil styk rodičov, teda odporcu s maloletými deťmi, súd v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia, keďže k dohode rodičov o úprave styku s maloletými deťmi nedošlo,
upravil styk pričom prihliadol pri úprave styku najmä na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti, keďže

v zmysle rozhodnutia súdu rodičia maloletých detí, teda navrhovateľka a odporca budú zabezpečovať
starostlivosť o maloleté deti každý rovnomerne v týždenných intervaloch. Súd dospel k záveru aj s
prihliadnutím na vyjadrenie znalca na pojednávaní, že v prípade striedavej osobnej starostlivosti by
bolo vhodné upraviť styk 50:50, preto potom, keďže styk rodiča s maloletým dieťaťom má zaistiť čo v
najväčšej miere vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obidvom
rodičom, aby dieťa, pokiaľ je to možné v čo najmenšej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine k

splneniu ktorého cieľa by mali prispieť obidvaja rodičia a snažiť sa vytvoriť priaznivé podmienky bez
ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi, bol toho názoru, že počas vianočných sviatkov by mali stráviť
tieto u každého z rodičov a preto potom rozhodol tak, že počas vianočných sviatkov budú maloleté deti
striedavo u jedného z rodičov. Počas letných prázdnin súd zachoval právo obidvoch rodičov stráviť s
maloletými deťmi voľnočasové aktivity v rovnakej miere a každý z rodičov sa bude môcť s maloletými

deťmi stretnúť a absolvovať s nimi letné prázdniny tiež v rovnakom časovom rozpätí. Zároveň, keďže sa
jedná o maloletých chlapcov, súd umožnil odporcovi, aby počas Veľkonočného pondelka maloleté deti
strávili s ním uvedené obdobie. Súd tu poukazuje na právo styku, ktoré vyplýva z viacerých ustanovení
jednak Dohovoru o právach dieťaťa kde je upravené najmä v článku 9, bod 3 právo na pravidelné osobné
kontaktysobidvomirodičmisprihliadnutímnačlánok18bod1,ktorýobidvomrodičompriznávaspoločnú

zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú
aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý zvýrazňuje záujmy maloletého dieťaťa na
udržiavanie rodinných zväzkov s odlúčeným rodičom, aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, resp.,
že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov, prejaviť svoje
city skutočne, slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Preto potom súd

v súlade s vykonaným dokazovaním a závermi znaleckého dokazovania a vyjadrením znalca, berúc do
úvahy záujem maloletých detí upravil styk rodičov s maloletými deťmi, kedy v tejto úprave zohľadnil tie
najlepšie záujmy maloletých detí.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci
nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod, alebo o neplatnosť manželstva, alebo o určenie, či tu

manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov, alebo ich časti ak to odôvodňujú
okolnosti prípadu, alebo pomery účastníkov.
Navrhovateľka žiadala náhradu trov konania, pričom v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona
súd môže priznať i náhradu týchto trov, alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípady, alebo
pomery účastníkov. V tomto ustanovení je zakotvená osobitná úprava čo znamená, že v konaní o rozvod

manželstva nie je možné pri náhrade trov konania postupovať podľa § 142 alebo 143 O. s. p., ktoré majú
všeobecnú povahu. V rozvodovom konaní účastníci konania v zásade nemajú právo na náhradu trov
konania, to znamená, že každý z nich si znáša svoje trovy sám, iba za splnenia určitých okolností je súd
oprávnený priznať jednému z účastníkov konania náhradu trov konania voči druhému účastníkovi a to z
časti, alebo úplne. V prípade, ak by súd rozhodol priznať trovy konania, musí toto jeho rozhodnutie mať

oporu v existencii zákonom predpokladaných skutočností, ktorými sú jednak okolnosti prípadu, alebo
pomery účastníka. Pod okolnosťami prípadu je potrebné rozumieť predovšetkým príčiny, ktoré viedli
k rozvratu manželstva, najmä ak sa koncentrovali iba u jedného z manželov, pomermi účastníkov je
potrebné rozumieť najmä zárobkové pomery, majetkové pomery, starostlivosť o dieťa, zdravotný stav
a podobne. Súd v danej veci však poukazuje, že nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali

priznanie náhrady trov konania, keďže je nesporné, že na rozvrate manželstva v podstate prispeli
obidvaja manželia, každý svojou mierou, pričom konflikty neriešili, tieto neustále stupňovali a práve
navrhovateľka neprejavila ani len najmenšiu ochotu aby vzťahy, ktoré boli narušené nejakým spôsobom
sa snažila urovnať. Súd v tejto súvislosti poukazuje na určité náznaky správania sa navrhovateľky,
kedy určitým spôsobom vzbudzovala možno aj dôvodnú obavu odporcu, že jej konanie v manželstve

smeruje k mimomanželskému vzťahu, kedy sa stretávala s kolegom, pričom bolo preukázané, že to
bolo v neskorých nočných hodinách a že bola sama, uvedenú skutočnosť potvrdil svedok C., aj keď je
pravdou, že neveru a mimomanželský pomer navrhovateľky preukázaný nebol, preto tiež podľa názoru
súdu navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala, že by v súdenej veci existovali aj prípadneďalšie okolnosti, ktoré by svojou povahou mohli mať vplyv na rozhodnutie o trovách. Súd v danej
súvislosti poukazuje na príjem navrhovateľky, kedy tento nie je možné vyhodnotiť tak, že by táto mala
také postavenie, že u nej prichádza do úvahy nárok na oslobodenie od platenia súdneho poplatku, to

znamená, že táto nepreukázala, že by jej zárobkové a majetkové pomery boli také, aby odôvodňovali
aplikáciu odôvodnenia § 144 vety druhej O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to v písomne v štyroch o vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť exekúciu a
súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.