Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, December 21, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/218/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3808215636
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3808215636.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: K., vo veci pobočky S., Z. K. XX, IČO: XX XXX
XXX, proti povinnému: K., s.r.o., naposledy so sídlom S., S. 6, IČO: XX XXX XXX, t. č. vymazaný z
obchodného registra, o vymoženie 2.909,68 eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Prievidza zo dňa 23. januára 2017, č. k. 9Er/2624/2008-16, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) v
spojenís§58ods.1Exekučnéhoporiadku. SúdnemuexekútoroviJUDr.S.K.,sosídlom Exekútorského
úradu v R., Z. 7, priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 14.11.2008 domáhal proti
povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 2 909,68 eur ( 87 657,-Sk ), na

základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodnutie K. zo dňa 11.09.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 22.10.2008. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo tamojším súdom udelené
súdnemu exekútorovi JUDr. S. K. dňa 03.12.2008. Dňa 16.09.2015 predložil súdu súdny exekútor
podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra bez právneho
nástupcu. Súd mal z výpisu z obchodného registra povinného preukázané, že uznesením Okresného
súdu Trenčín č. k. 29CbR/3/2013-80 zo dňa 20.09.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2013

súd zrušil bez likvidácie spoločnosť K., s r.o., so sídlom S. 6, S., IČO: XX XXX XXX zapísanú v
obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddiele Sro, vložke číslo XXXX/R. Spoločnosť bola ex
offo vymazaná z obchodného registra a nemá právneho nástupcu. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný
bol zrušený bez likvidácie, súd mal za to, že je nemajetný a exekúciu je potrebné zastaviť z dôvodu, že
majetokpovinnéhonepostačujeaninaúhradutrovexekúcie(§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadku).
K uvedenému konštatovaniu súd dospel na základe ustanovenia § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka,

podľaktorého"Zánikuspoločnostipredchádzajejzrušenieslikvidácioualebobezlikvidácie,akjejimanie
prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok
alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz
zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej
podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz
zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti

žiaden majetok". Súd z obchodného registra zistil, že imanie povinného neprešlo na žiadneho právneho
nástupcu a nebolo rozhodnuté o začatí konkurzného konania. Preto súd vychádzal zo situácie, že
likvidácia sa nevyžadovala z dôvodu nevlastnenia žiadneho majetku povinným. Na základe uvedeného
súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Nakoľko súd prvej inštancie
zastavilkonanie,vzmysleust.§262ods.1CSP,ktorýjevovzťahukExekučnémuporiadkulexgeneralis,
rozhodoval o nároku na náhradu trov konania. V zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku priznal

súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Uviedol, že po právoplatnosti
tohto uznesenia súd v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Nesúhlasil s výrokom o trovách,
o ktorom spolu s výrokom o zastavení exekúcie rozhodol súd prvej inštancie. Uviedol, že exekučný súd

bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože bezprostredným
dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra a
preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Na podloženie svojich tvrdení poukázal na uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 377/08-13 zo dňa 05.11.2008, podľa ktorého nárok na náhradu trov
exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie hmotného. Ústavný súd

pripustil, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie,
čo nemusí viesť k protiústavným dôsledkom, pretože toto riziko exekútora je kompenzované jeho
monopolným postavením pri výkone exekúcie. V tejto súvislosti poukázal ústavný súd aj na rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci N., rozsudok zo dňa 23.01.1983. Na základe uvedeného
sa oprávnený domáhal zmeny napadnutého uznesenia - vo výroku o trovách exekúcie tak, že súd
exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná.

3. Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením uznesenia súdu
prvej inštancie a žiadal uznesenie ako vecne správne potvrdiť .

4. Krajský súd ako súd odvolací skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval, či

odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená,
ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

5. Podľa § 470 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

7. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení
exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

10. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí,

ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy
exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
11. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie
nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, kde navrhuje rozhodnúť rovnako zastavením
exekúcie, no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť. Vzhľadom na neprípustnosť

odvolania len proti dôvodom rozhodnutia ( § 358 CSP), odvolací súd odvolanie oprávneného čo do
výroku o zastavení exekúcie odmietol. Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia
exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.

12. Pokiaľ ide o druhý výrok uznesenia súdu prvej inštancie o trovách exekúcie, odvolací súd konštatuje,

že v tomto smere došlo k nesprávnemu poučeniu účastníkov zo strany súdu prvej inštancie o možnosti
podania opravného prostriedku proti nemu.

13. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút, upravený v ust. § 200 a nasl. Exekučného poriadku, účinného
do 31.03.2017, a pokiaľ by zákonodarca chcel proti rozhodnutiu o trovách exekúcie pripustiť odvolanie,

bol by to vyjadril priamo v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch exekučného konania.
Subsidiárne použitie ustanovení CSP podľa § 9a Exekučného poriadku je možné len tam, kde Exekučný
poriadok nemá osobitnú úpravu.14. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že podľa ust.§ 200 ods. 5 Exekučného poriadku,
účinného do 31.03.2017, má súd pri zastavení exekúcie rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy
exekúcie. O trovách exekúcie teda nie je potrebné rozhodovať dvojfázovo (najprv o nároku, potom o

výške), ako v Civilnom sporovom poriadku, ale rozhodne sa jedným uznesením o tom, kto a v akej
výške trovy exekúcie platí.

15. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené dôvody
na odmietnutie odvolania oprávneného v zmysle ust. § 386 písm. c) CSP.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).