Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 8, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1518/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712202237
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712202237.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra

Priehodu a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci navrhovateľky
V. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. K. č. XXX/X, XXX XX D. nad S., zastúpenej JUDr. Dušanom
Klimom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Sládkovičova 16/61, 965 01 Žiar nad Hronom,
proti odporcovi Slovenská republika - zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie
13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody z nesprávneho úradného postupu vo výške 110.117,95
Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene zo dňa
12.09.2014, č. k. 16C/52/2012-157, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť
zaplatiť Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR trovy konania vo výške 27,93
Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol tak s odôvodnením, že nebol zistený nesprávny
úradný postup konajúceho Okresného súdu v Žiari nad Hronom vo veci sp. zn. 5C/131/2003 v spojení
s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 12Co/348/2004 v zmysle §

9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z.

Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie navrhovateľka. Žiadala rozsudok okresného súdu
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukazovala na to, že okresný súd vo
veci nesprávne rozhodol. V dôvodoch rozhodnutia konštatuje, že bol nadbytočný výrok v rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní sp. zn. 5C/131/2003 o tom, že pracovný pomer naďalej
trvá. Okresný súd však nevysvetlil, prečo ak prijal takéto konštatovanie, nie je to nesprávnym úradným

postupom. Podľa názoru navrhovateľky z predloženej plnej moci mal okresný súd vedomosť o
tom, že navrhovateľka splnomocnila právneho zástupcu zastupovať ju vo veci neplatného skončenia
pracovného pomeru, teda v tom čase výpovede a okamžitého skončenia pracovného pomeru. Okrem
toho okresný súd sa nevysporiadal so spisovými podkladmi, a to stanoviskom Generálnej prokuratúry
SR a Okresného súdu v Galante, ktoré orgány rozsudok okresného súdu pod sp. zn. 5C/131/2003
považovali v jeho druhom výroku za nesprávny, nadbytočný a nevykonateľný. Pri takomto výroku zo
strany okresného súdu bolo zásahom do práv navrhovateľky to, že u nej vzniklo presvedčenie dané

súdom, že jej pracovný pomer naďalej trvá, čo bolo umocnené aj tým, že jej právny zástupca na základe
vydaného rozsudku ju vyslal k zamestnávateľovi na pokračovanie v práci. Uvedený zásah do práv
navrhovateľky okresný súd žiadnym spôsobom nevysvetlil, a preto jeho rozhodnutie nie je v súlade s§ 157 ods. 2 O.s.p. Žiadala preto rozhodnutie okresného súdu pre nepreskúmateľnosť zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odporca sa na odvolanie navrhovateľky nevyjadril.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a tento v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
potvrdil.

V zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je tiež viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odseku 2 až 7 §
213 ods. 1 O.s.p.

Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania dostali právne poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. o

tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené neskôr, súd neprihliada.

Po tomto poučení zo strany okresného súdu neboli zo strany účastníkov konania dané ďalšie návrhy na
dokazovanie, a preto správne okresný súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Za daného

právneho stavu potom krajský súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom, pretože
neboli splnené dôvody podľa ust. § 213 ods. 2 až 5 O.s.p. na opakovanie dôkazov alebo doplnenie
dokazovania v danej veci.

V zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania zo strany navrhovateľky dospel krajský súd k

záveru, že okresný súd v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy
správne vyhodnotil v súlade s § 132 O.s.p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa ust. § 157 ods.
2 O.s.p. S dôvodmi rozhodnutia okresného súdu sa krajský súd stotožňuje a na tieto v celom rozsahu
poukazuje.

Z podaného návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľka sa domáha proti odporcovi náhrady
škody podľa ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z., a to v dôsledku nesprávneho úradného
postupu zo strany Okresného súdu v Žiari nad Hronom vo veci pod sp. zn. 5C/131/2003, v spojení
so sp. zn. 12Co/348/2004. Za nesprávny úradný postup považovala navrhovateľka výrok v rozsudku
Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 02.08.2004, č. k. 5C/131/2003-76, ktorým za určenie, že

okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 17.06.2003 dané odporcom navrhovateľke je neplatné,
uviedol ďalší výrok, ktorým určil, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu trvá. Tento rozsudok
okresného súdu bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 02.12.2004, č. k.
12Co/348/2004-97.

Práve z výroku rozsudku okresného súdu vo veci sp. zn. 5C/131/2003 odvodzovala navrhovateľka
nesprávny úradný postup, pretože podľa jej názoru týmto výrokom bola uvedená do omylu, keďže bola
v tom, že jej pracovný pomer trvá, pričom toto jej presvedčenie sa neskôr ukázalo ako nepravdivé, čím
jej vznikla škoda, ktorú v konaní vyčíslila.

V podanom odvolaní navrhovateľka namietala, že okresný súd vo svojom rozhodnutí nezdôvodnil, že
ak okresný súd v konaní pod sp. zn. 5C/131/2003 uviedol nadbytočný výrok, prečo to nepovažuje za
nesprávny úradný postup.

S takýmto tvrdením zo strany navrhovateľky sa krajský súd nestotožňuje, pretože na strane 10 rozsudku

okresného súdu je uvedené, že nadbytočný výrok rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k.
5C/131/2003-76 zo dňa 02.08.2004, ktorým bolo určené, že pracovný pomer navrhovateľky trvá, nie
je v žiadnej príčinnej súvislosti s tým, že navrhovateľke skončil pracovný pomer výpoveďou ku dňu
30.06.2003. Takýmto nadbytočným výrokom uvedeným v rozsudku, ktorý sa vzťahoval len k prvémuvýroku, ktorým bolo určené, že okamžité zrušenie pracovného pomeru je neplatné, nemohol ani vzniknúť
nový pracovný pomer navrhovateľky u odporcu B., s.r.o., M.. Ďalej okresný súd uviedol, že pokiaľ by
navrhovateľka nebola už skôr daná výpoveď z pracovného pomeru, jej pracovný pomer by na základe

rozhodnutia o určení neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru naďalej trval.

Okresný súd teda v dôvodoch svojho rozhodnutia jednoznačne poukázal na to, že výrok rozsudku
Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 02.08.2004, č. k. 5C/131/2003-76 o tom, že pracovný
pomer navrhovateľky u odporcu trvá, sa vzťahoval len k prvému výroku, ktorý bol uvedený v rozsudku

okresného súdu a v ktorom okresný súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa
17.06.2003 dané odporcom navrhovateľke je neplatné. Tento záver okresného súdu je správny, pretože
tento výrok aj keď by ho bolo možné považovať za nadbytočný, sa mohol vzťahovať len vo vzťahu k
prvému výroku, a teda tomu, čo bolo predmetom daného súdneho konania, pričom z obsahu celého
spisu vyplýva, že v danom konaní išlo o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Pokiaľ navrhovateľka ďalej namietala, že už v podanom návrhu na začatie konania okresný súd vedel o
tom, že jej bola daná aj výpoveď z pracovného pomeru, tak touto okolnosťou sa nemal dôvod okresný
súd v danom konaní zaoberať, pretože predmetom konania bolo okamžité skončenie pracovného
pomeru. Táto otázka nebola predmetom daného súdneho konania, preto rozhodnutím okresného súdu
o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru pracovný pomer navrhovateľke nezanikol

skôr, ale do skončenia výpovednej lehoty tento pracovný pomer navrhovateľke ešte trval. Tomu teda
zodpovedal aj výrok rozsudku okresného súdu vo veci sp. zn. 5C/131/2003, v ktorej len deklaroval
to, že navrhovateľka do skončenia pracovného pomeru výpoveďou mala zachované nároky počas
plynutia výpovednej doby, pretože jej pracovný pomer až do skončenia výpovednej lehoty trval. To, že
navrhovateľka nepodala návrh na neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, nemá žiadny

dopad na správnosť rozhodnutia okresného súdu vo veci sp. zn. 5C/131/2003. Pokiaľ by navrhovateľka
podala návrh o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou a existovalo by právoplatné
rozhodnutie o neplatnom skončení pracovného pomeru okamžitým zrušením, tak až v ďalšom konaní
by sa následne posudzovala tá okolnosť, či by pracovný pomer navrhovateľky ďalej trval alebo nie. Tým,
že návrh na skončenie neplatnosti pracovného pomeru výpoveďou nebol podaný, si tento stav zavinila

sama navrhovateľka. Navrhovateľka v konaní o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru
mala právne zastúpenie advokátom.

Ak právny zástupca navrhovateľky vedel, že okrem okamžitého skončenia pracovného pomeru bola
daná navrhovateľke aj výpoveď, tak po rozhodnutí Okresného súdu v Žiari nad Hronom v spojení s

rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sa nemohla navrhovateľka domnievať, že je pracovný
pomernaďalejtrvá.Ktomumalatotižnavrhovateľkadostaťadekvátneprávnepoučenie.Vtejtosúvislosti
však treba poukázať na obsah spisu.

Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľka sa v konaní pred Okresným súdom vo Zvolene pod sp.

zn. 12C/50/2006 domáhala proti právnemu zástupcovi Q.. Q. W. náhrady škody v dôsledku toho, že
si advokát nesplnil svoje povinnosti, keď na základe písomného splnomocnenia nepodal aj návrh o
neplatnosť skončenia výpovede z pracovného pomeru. Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa
14.09.2007,č.k.12C/50/2006-120bolnávrhnavrhovateľkyvcelomrozsahuzamietnutýsodôvodnením,
že navrhovateľka nepreukázala, že by splnomocnila právneho zástupcu Q.. Q. W. aj na podanie návrhu

o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Rozhodnutie Okresného súdu vo Zvolene bolo
potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16.04.2008, č. k. 17Co/83/2008-170.
Z dôvodov rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že právny zástupca navrhovateľky Q.. Q. W. konal
len v rámci splnomocnenia, ktoré ho oprávňovalo len na podanie návrhu na určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru okamžitým zrušením. Nemohol teda konať proti vôli navrhovateľky a

podať ďalší návrh o určenie neplatnosti výpovede. Okrem toho z rozhodnutia krajského súdu vyplýva,
že navrhovateľka vedela o tom, že sa má domáhať aj neplatnosti skončenia pracovného pomeru
výpoveďou, a to z listu Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 30.05.2003, ktorým reagoval na jej
sťažnosť na spoločnosť B., s.r.o., so sídlom v M. a v ktorom ju poučil o tom, že má podať žalobu o
určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Tento doklad sa nachádza v spise na č. l. 70-71.

Z uvedeného vyplýva, že ani po rozhodnutí Okresného súdu v Žiari nad Hronom vo veci sp. zn.
5C/131/2003 o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, nemohla byť navrhovateľka
presvedčená o tom, že jej pracovný pomer trvá, keď vedela o tom, že má podať návrh o neplatnosťskončenia pracovného pomeru výpoveďou. Správne preto okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia
konštatoval, že výrok rozsudku okresného súdu zo dňa 02.08.2004, č. k. 5C/131/2003-76, ktorým určil,
že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu trvá, sa vzťahoval len k výroku, ktorým určil, že okamžité

skončeniepracovnéhopomerudňa17.06.2003danéodporcomnavrhovateľkejeneplatné.Kužiadnemu
inému výroku sa tento výrok vzťahovať nemohol, len k tomu čo bolo predmetom konania.

Treba poukázať na to, že platná judikatúra umožňovala zamestnávateľovi skončenie pracovného
pomeru vo výpovednej lehote aj iným spôsobom, teda aj okamžitým skončením pracovného pomeru,

ak boli k tomu splnené zákonné dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Ak bola
navrhovateľka presvedčená o tom, že jej nesprávne bolo dané jednak okamžité skončenie pracovného
pomeru, ale aj výpoveď z pracovného pomeru, tak mala postupovať v súlade so zákonom a v zákonom
určenej lehote napadnúť neplatnosť uvedených skončení pracovného pomeru.

Okresný súd preto správne vyvodil, že v postupe Okresného súdu v Žiari nad Hronom v jeho rozhodnutí

zo dňa 02.08.2004, č. k. 5C/131/2003-76 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 02.12.2004, č. k. 12Co/348/2004-97 nebol zistený nesprávny úradný postup, ktorý by zakladal
zodpovednosť odporcu podľa ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z.

Zo skutkových zistení okresného súdu, ako aj právneho záveru, ktoré boli uvedené v rozhodnutí

okresného súdu, ktoré je napadnuté podaným odvolaním, dostatočne vyplýva to, prečo okresný súd
dospel k záveru, že postupom Okresného súdu v Žiari nad Hronom vo veci sp. zn. 5C/131/2003 nebol
zistený nesprávny úradný postup a nebol daný základ zodpovednosti pre náhradu škody podľa zákona
č. 514/2003 Z. z.

Krajský súd preto nepovažoval za dôvodné tvrdenie navrhovateľky v podanom odvolaní, že rozhodnutie
okresného súdu je nepreskúmateľné. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti považoval rozhodnutie
okresného súdu krajský súd za vecne správne, a preto ho v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Navrhovateľka v odvolacom konaní úspech nemala. Odporca mal v odvolacom konaní úspech. Trovy

odvolacieho konania mu nevznikli a ani si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil. Preto aj keď
odporca by mal právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pretože v
konaní mal úspech, tak krajský súd mu náhradu trov odvolacieho konania z vyššie uvedených dôvodov
nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.