Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 19, 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/278/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612211688
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1612211688.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarína Ondrejáková, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému:
Slovenská republika,
v zastúpení Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2012 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal,

aby súd zaviazal žalovaného na splnenie povinnosti zaplatiť žalobcovi titulom majetkovej škody sumu
852,15 € a titulom nemajetkovej ujmy sumu 170,43 €, a to z dôvodu, že nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Malacky bola žalobcovi spôsobená škoda tým, že súd nerozhodol o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenom čase. Žalobca žalobu
odôvodnil nesprávnym úradným postupom súdu v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod č.
EX 8501/2010, povinný H. podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do
31.12.2012tým,ževexekučnýchkonaniachvedenýchpodľaprocesnýchpravidielExekučnéhoporiadku
je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti; nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať
svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu a žiadosti

na vykonanie exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom,
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 16.09.2011, konanie sa začalo
dňa 06.07.2010, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, po uplynutí zákonom
stanovenej doby (omeškanie viac ako 437 dní). Uviedol, že
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného v rozhodnom čase nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi
a súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora

do 15 dní od doručenia takejto žiadosti. Nesprávny úradný postup je podľa žalobcu charakterizovaný:
a) nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov, b) vykonaním
úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, ktorý sa prejavil v následku vzniku materiálnejškody predstavujúcej náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní a nemôže preto tiež nastať akceptácia
návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Žalobca si preto z

dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody &
v celkovej výške 852,15 €, predstavujúcej náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť
priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti
dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere; náhradu nemajetkovej
ujmy ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy

do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie práv žalobcu,
stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery
v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženia pohľadávky cestou exekúcie spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu sumu 170,43 €, t.j.
20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou
deformáciou). Súčasne žiadal vydať medzitýmny rozsudok v zmysle § 152 ods. 2 veta druhá zákona

č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá žalobcovi
vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Malacky, pretože tento nerozhodol o žiadosti
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávky žalobcu,
ktoré vznikli neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom, povinný H..

2.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu 30.10.2015, žiadal, aby súd žalobu zamietol
z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok potrebných pre priznanie náhrady škody v
zmysle zák. č. 514/2013 Z.z. V procesných námietkach poukázal na zmätočnosť podania, ktorú videl
v tom, že v žalobe napr. nie je uvedená spisová značka príslušného exekučného konania, chýbajú

relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní
na súd, dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Žalobca síce uviedol časť dôkazov, ale v
skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca
sám. Žalovaný zdôraznil, že tvrdenie žalobcu, že nemá vedomosť o spisovej značke ním uvádzaného
exekučného konania sa nezakladá na pravde, má charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia,

pretože kto iný ako oprávnený má záujem sám identifikovať konanie ktorým mu mala byť spôsobená
škoda. Neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu zo strany exekučného súdu (teda nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí
bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho
ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu (príkladmo rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.

ÚS 211/2012, sp. zn. IV. ÚS 366/2012, sp. zn. IV. ÚS 374/2012). Podľa žalovaného nie je jasný ani
titul nároku na náhradu škody, nakoľko žalobca namieta „nezákonné konanie" v podobe nerozhodnutia
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň
namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Nie je teda zrejmé, na základe akého titulu
si žalobca uplatňuje náhradu škody, keďže v žalobe sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne

neuvádza, z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. K uvádzaným prieťahom žalovaný poznamenal,
že žalobca síce uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, avšak formou „žiadostí o informáciu
o stave konania“, ktoré nie je možné považovať za riadny prostriedok ktorý by smeroval k odstráneniu
prieťahov. Žalovaný má
za to, že všeobecný súd v konaní o náhrade škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu,

túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

3.
K splneniu podmienok uplatnenia nároku na súde žalovaný poukázal na skutočnosť, že dňa 23.04.2012
mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody, pričom žaloba bola podaná predčasne, pred uplynutím šiestich mesiacov
od prijatia žiadosti, teda ide o predčasne uplatnený nárok. Napriek opakovaným výzvam na doplnenie
žiadostí, adresovaným žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, žalovanému bola doručená všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované
skutočnosti a nedoplnil žiadané informácie, nebol ochotný uviesť, kedy sa dozvedel o škode, nepredložil

doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či boli podávané sťažnosti predsedovi
súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani nedoplnil doklady preukazujúce „ohrozenie" práv zánikom
povinného, jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej
ujmy. Vcelku žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, atým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie
sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č.
514/2003 Z. z. preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný.

4.
Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát
zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci: l/ nezákonné
rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným

rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

5.
K nesprávnemu úradnému postupu žalovaný uvádza, že pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie

v zákonom stanovenej lehote žalovaný odkazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. v znení
zákona č. 412/2012 Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu spočívajúceho
v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie, pričom žalobca dôkazy pre posúdenie tejto
otázky žiadne dôkazy nepredložil. Lehota na poverenie exekútora, je výraznou právnou prekážkou toho,

aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom notárska zápisnica alebo
rozhodcovský rozsudok, najmä v prípade existencii dôvodov podľa na § 45 ods. 1 písm. c) zákona č.
244/2002 Z.z..
V tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/2008, ktorý nevylučuje posúdenie
zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Samotný žalobca uvádza znenie § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku účinného od 01.06.2011, s poukazom na ktorý akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z
nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15 dňovej lehote v konaniach začatých po
01.06.2011 nemá oporu v zákone. Pred 01.06.2011 § 44 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku znel:
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. § 41 ods. 2 písm. d) po
01.06.2011sasprávneaplikovalajnarozhodcovskérozsudkypred01.06.2011.Zároveňvtejtosúvislosti

zdôrazňuje žalovaný tú skutočnosť, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že
lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia.
15-dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného
titulu (okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku).

6.
Knesprávnemuúradnémupostupuďalejžalovanýuvádza,žezatakýtonemožnopovažovaťzamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Za nesprávny úradný postup možno považovať,
v súlade s rozhodovacou praxou súdov, porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného
postupu štátneho orgánu, ktorý nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí (Rozsudok

NS SR č. 4 Cdo 24/2004, uverejnený pod publikačným číslom 23/2011). V zmysle uvedeného
akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť nesprávnym
úradným postupom, zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je
preto vylúčená. V danom prípade nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, keďže podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Pre úspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je o. i. nevyhnutné, aby
nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, táto podmienka nie je v prípadoch

zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Žalobca tiež uvádza, že
súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal opätovné posúdenie práva na zaplatenie
dlhu. Žalovaný uvádza, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzatvorenej rozhodcovskej

zmluvy, potom je postup všeobecného súdu legitímny.

7.K žalobcom tvrdenej existencii prieťahov v konaní uviedol, že nie je preukázaný nesprávny úradný
postup spočívajúci v existencii prieťahov, žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, že
by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP

či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaný má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný
postup spočívajúci v existencii prieťahov. Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Žalovaný nepovažuje za preukázanú ani existenciu prieťahov v konaní.

8.
K vyčíslenej výške materiálnej škody žalovaný uvádza, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je o. i. nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku. Podľa
názoru žalovaného žalobca nepreukázal existenciu škody
a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Od povinnosti riadne preukázať
vznik a výšku škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení

a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, teda
skutočnosti, ktorými žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. V časti uplatnenej
materiálnej škody vo výške istiny s príslušenstvom vymáhanej od povinného žalovaný poukázal na
skutočnosť, že pre úspešné uplatnenie nároku je nevyhnutné preukázať existenciu škody, dlžníka a
nevymožiteľnosť pohľadávky. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia iba preukázalo

nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom, nulitný rozhodcovský
rozsudok nespôsobuje prekážku res iudicatae pre uplatnenie práva na všeobecnom súde. Žalovaný mal
možnosť získať exekučný titul, čo nevykonal a svojou nečinnosťou prispel k situáciám, ktoré v žalobe
namieta. Žalovaný tiež nepreukázal ani vznik ani výšku škody.

9.
V súvislosti s uplatňovanou nemajetkovou ujmou vo výške 20 % z istiny a príslušenstva, žalovaný
poukázal na skutočnosť, že žalobcova požiadavka nie je ničím podložená a preukázaná. Žalovaný
poukázal na dve skutočnosti, a to že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a
podlieha podrobnému skúmaniu súdu, a že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických

osôb je odlišný. Žalobca zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, uvedené
zo žalobného návrhu nevyplýva, žalovaný teda nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy
ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Žalovaný tiež poukázal na povahu
a predmet konania, v ktorom malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, pri zohľadnení povahy

podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou
činnosťou je vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na
ochranu spotrebiteľských práv, pričom potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť
žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov, práve uplatňovanie pohľadávok z titulu týchto úverov je
predmetom exekučných konaní, ktoré žalobca inicioval. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou

negatívne, bol predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa
a v konečnom dôsledku práve jeho podnikateľská činnosť podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv
spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Žalovaný
vyjadril názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu

žalobcu s dobrými mravmi, ako aj konštatovanie porušenia práva.

10.
V otázke príčinnej súvislosti žalovaný uvádza, že úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného postupu/nezákonného

rozhodnutia, vzniku škody či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami.
Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu,
je priama väzba javov (objektívnych súvislostí),
v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov je každá
príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva

príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou
na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť' pôsobenia príčiny na
následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následkua vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí,
ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho
a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom

okresného súdu.

11.
Súd sa primárne zaoberal námietkami žalovaného poukazujúcimi na nedostatok procesných podmienok
v konaní, ktoré vidí v zmätočnom žalobnom návrhu a nedostatku právomoci všeobecného súdu

rozhodovať vo veci prieťahov súdu v exekučných konaniach.

12.
Podľa § 103 zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinný do 30.06.2016
( ďalej len O.s.p.) kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

13.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

14.
Podľa § 79 ods. 1, 2 O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§

42 ods. 3 O.s.p.) obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých
sa žalobca dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Ak je účastníkom štát, návrh
musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať.
Žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže
pripojiť bez svojej viny.

15.
Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP), ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16.
Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17.

Náležitosti návrhu na začatie konania Občiansky súdny poriadok platný a účinný v čase začatia konania
trval len na tých, ktoré sú celkom nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade
má súd rozhodovať, právna úprava platná do 30.06.2016 nevyžadovala osobitné náležitosti. Opisom
rozhodujúcich skutočností žalobca prezentuje skutkové okolnosti, od ktorých odvodzuje opodstatnenosť
svojho návrhu. Povinnosť žalobcu uviesť rozhodujúce skutočnosti vyplývala aj z ustanovenia § 120

O.s.p, z ktorého je zrejmá povinnosť preukázať tvrdenia účastníkov konania a po 01.07.2016 vyplýva
z § 132 CSP. Vymedzenie rozhodujúcich skutkových okolností priamo závisí od obsahu právnej úpravy
obsiahnutej v hmotnoprávnych predpisoch, ktoré sú predmetom konania. Rozhodujúce skutočnosti
musia byť opísané aspoň takým spôsobom, aby umožňovali posúdenie totožnosti veci. Splnenie
povinnosti opísať rozhodujúce skutočnosti pravdivo nie je procesnými prostriedkami vynútiteľné a môže

nájsť svoj odraz iba v rozhodnutí vo veci samej. Posudzovať súlad žaloby s hmotným právom ešte pred
tým,akobudepožadovanýnárokvecneprejednaný,súduneprislúcha.Rizikoaprocesnázodpovednosť,
že takto formulovanej žalobe nebude vyhovené, v plnom rozsahu zaťažuje žalobcu.

18.

Súd vyzval žalobcu výzvou zo dňa 21.10.2015 na doplnenie žaloby a predloženie potvrdenia o podaní
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a doručil mu vyjadrenie žalovaného s
výzvou na vyjadrenie k jeho obsahu. Žalobca súdu doložildo všetkých konaní vedených na tunajšom súde jedno vyhotovenie žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku o náhradu škody (toto bolo založené do súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6C/278/2012). K
vyjadreniu žalovaného sa žalobca napriek výzve súdu, ktorú prevzal 27.01.2017 nevyjadril, iné dôkazy

na preukázanie svojho nároku neoznačil a ani nepredložil.

19.
Podľa § 177 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

20.
Podľa § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo,
c) to ustanovuje tento zákon.

21.
V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 2 CSP vyhlásil dňa 19.09.2017 rozsudok bez nariadenia
pojednávania. Podľa § 219 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej
úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 22.08.2017. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav:

ZosúdnehospisuOkresnéhosúduMalacky23Er/3274/2010,ktorýakodôkazoznačilžalobca,postupom
v ktorom mala byť žalobcovi spôsobená škoda, súd zistil, že návrhom
na vykonanie exekúcie vedenej exekútorom pod sp.zn. EX 8501/10, spísaným
do zápisnice súdnym exekútorom JUDr. C. dňa 06.07.2010, si žalobca ako oprávnený uplatnil nárok

na vymoženie povinnosti zaplatiť sumu 212,40 € s prísl. voči povinnému H., ktorá pohľadávka bola
žalobcovi ako oprávnenému priznaná rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 14633/09 zo
dňa 15.04.2010, právoplatným 17.05.2010, vykonateľným 20.05.2010. Žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 12.08.2010 a súd uznesením č.k. 23Er/3274/2010-11
dňa02.05.2011žiadosťsúdnehoexekútoraovydaniepovereniavčastizamietolzdôvoduneprijateľnosti

zmluvných podmienok, na základe ktorých bol priznaný, dňa 23.08.2011 súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenia v celom rozsahu a následne zo dňa 23.08.2012 zastavil exekučné
konanie, právoplatné dňa 04.01.2013. Exekučné konanie bolo teda začaté 06.07.2010 a súd vo veci
rozhodol dňa 02.05.2011.

22.
Zo Sprievodného listu k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s prílohami
(súdu známe z jeho činnosti založené do spisu sp. zn. 6C/148/2012) vyplýva, že žalobca doručil
žalovanému dňa 25.09.2012 žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa
21.09.2012, každá jednotlivá žiadosť podľa obsahu sprievodného listu má pozostávať zo šiestich strán

a jej prílohou malo byť plnomocenstvo. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
v súdenej veci napriek výzve súdu žalobca nedokladoval. Prílohou listu je len tabuľka so zoznamom
exekučnýchkonaní,tátoobsahujeúdaje:Okresnýsúd,číslozmluvyoúvere,menopovinného,priezvisko
povinného, dátum narodenia povinného a spisová značka súdneho exekútora.

23.
Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tento zákon
upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci
pri výkone verejnej moci.

24.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe
d) nesprávnym úradným postupom.25.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

26.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2012), vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa §3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje

inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

27.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2012), štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

28.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2012), právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

29.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 01.01.2013), štát zodpovedá za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy SR a postup alebo výsledok postupu
vlády SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy SR.

30.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013, pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch

v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

31.
Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013 právo

na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

32.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred prerokovať na základe písomnejžiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom
podľa § 4.

33.
Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. ako bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento
orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky
podania žiadosti zostávajú zachované.

34.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 01.01.2013), ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení
nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne
prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná

poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najneskôr
dňom oznámenia, že neuspokojí nárok
na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ak súd
neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

35.
Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012 každý je povinný bez zbytočného
odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré
majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

36.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

37.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012 v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

38.
Podľa§17ods.3zákonač.514/2003Z.z.účinnéhodo31.12.2012výškanemajetkovejujmyvpeniazoch
podľa odseku 2 sa určuje najmä s prihliadnutím na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

39.
Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013 výška náhrady nemajetkovej

ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným
násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

40.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane

predbežného prerokovaní nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.

41.
Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným

súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

42.Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom.

43.
Podľa § 36 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie,
exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

44.
Podľa § 44 ods. 1 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie,
exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného
navykonanieexekúcie,predložítentonávrhspolusexekučnýmtitulomnajneskôrdo15dníoddoručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

45.
Podľa § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ak ide o exekučné

konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o
štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

46.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku
dňu podania návrhu podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade c) notárskych zápisníc,
ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny
dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d)
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov

a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

47.
Žalobca sa domáha nároku na náhradu škody poukazujúc na nesprávny úradný postup súdu, ktorým
mu mala byť spôsobená škoda, vzniknutá v čase účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zák. č.

508/2010 Z.z., teda do 31.12.2012, rovnako nárok na náhradu škody u žalovaného, ako aj na súde,
si uplatnil v čase účinnosti znenia zákona do 31.12.2012, súd preto na prejednávanú vec aplikoval
ustanovenie § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. do 31.12.2012, teda ustanovenie platné v čase vzniku nároku,
resp. v čase uplatnenia nároku poškodeného súdnou cestou. Ustanovenie, podľa ktorého otázku, či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR, bolo vnesené do právnej úpravy až novelou zákona č.
514/2003 Z.z. účinnou od 01.01.2013, preto súd aplikoval hmotnoprávne ustanovenie platné v čase
vzniku škody, nároku, resp. v čase uplatnenia nároku na predbežné prerokovanie nároku príslušným
orgánom a na súde. Vzhľadom na uvedené všeobecný súd je oprávnený rozhodovať o nároku žalobcu v
prípade prieťahov konania, resp. nesprávneho úradného postupu, uplatneného žalobou dňa 27.09.2012

podľa hmotnoprávnych ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2012.

48.
Žalobca žiadal o veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods. 2 O.s.p.( § 214 CSP). Súd v prejednávanej veci nevyhovel návrhu žalobcu, nakoľko mal za to, že
vo veci nie je potrebné vydanie zvláštneho rozhodnutia a je možné rozhodnúť o celom predmete sporu
čo do základu nároku, ako aj jeho výšky, nakoľko v merite veci dospel súd k záveru, že žalobe nie je

možné vyhovieť, nakoľko nebola splnená žiadna podmienka pre priznanie žalobou uplatneného nároku.

49.
Podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho
orgánu v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. na súde je predchádzajúce prerokovanie nároku

na príslušnom orgáne na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku,
až v prípade neuspokojenia nároku alebo jeho časti týmto orgánom v lehote šiestich mesiacov od
doručenia žiadosti, sa môže poškodený domáhať svojho nároku na náhradu škody súdnou cestou.
Právna úprava teda umožňuje poškodenému domáhať sa svojho nároku na náhradu škody, resp.
neuspokojenej časti na súde, avšak iba v prípade, ak príslušný orgán neuspokojí nárok poškodeného
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak poškodený uplatnil nárok na náhradu škody bez

predchádzajúceho predbežného prerokovania, nemôže súd ani zamietnuť návrh, ani konanie zastaviť,
ale má poškodeného vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej
lehoty(pôvodnevčasepodaniažalobypodľa§43ods.1O.s.p.)Vprípadepodanianávrhunapredbežné
prerokovanie mal by súd počkať až do skončenia prerokovania pred príslušným ústredným orgánom
bez toho, aby konanie prerušil (R 20/1981).

50.
V prejednávanej veci síce žalobca preukazoval, že podal na príslušný orgán, ktorým je Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, avšak
súd nemal za preukázané tvrdenie, že žalobca podal riadnu a úplnú žiadosť o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Malacky.
Z vyjadrenia žalovaného súd zistil skutočnosť, že dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, avšak obdržanie žiadosti týkajúcej sa práve
prejednávanej veci pred Okresným súdom Malacky žalovaný nepotvrdil. Žalobca v žalobnom návrhu
označil ako dôkaz Potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, na

výzvu súdu doručil na tunajší súd v jednom vyhotovení do všetkých konaní vedených na tunajšom súde
„Sprievodný list k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody“ zo dňa 25.09.2012
(súdom bolo podanie založené do spisu sp. zn. 6C/148/2012), doručený žalovanému v súdenej veci
podľa pečiatky podateľne, ktorého prílohou však bola len tabuľka so zoznamom exekučných konaní,
táto obsahuje údaje: Okresný súd, číslo zmluvy o úvere, meno povinného, priezvisko povinného, dátum

narodenia povinného a spisová značka súdneho exekútora. Napriek výzve súdu konkrétnu žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Malacky vo veci sp. zn. 23Er/3274/2010 súdu nepredložil. Žalobca v tomto smere
neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že konkrétna žiadosť na náhradu škody uplatnenú v
konaní č.k. 6C/278/2012 pred Okresným súdom Malacky bola žalovanému doručená a zaevidovaná,

sprievodný list s prehľadovou tabuľkou nepreukazuje podanie žiadosti v súdenej veci. Možno len
vychádzať z predpokladu, že prílohou sprievodného listu boli aj konkrétne žiadosti vo veciach uvedených
v tabuľke, a že v množstve žiadostí, ktoré sú uvedené v sprievodnom liste, sa nachádzala aj predmetná
žiadosť, relevantný doklad o podaní však nebol súdu predložený. Súd dospel k záveru, že táto
podmienka na súdne konanie bola splnená, avšak žalobca nepreukázal, že nárok mohol byť aj

predbežne prerokovaný. Vzhľadom na uvedené nemal súd za preukázaný titul ani rozsah nároku, ktorý
mal byť údajne predbežne prerokovaný, rovnako ani stanovisko ministerstva k žiadosti poškodeného.
Pokiaľ súd vychádza z predloženého potvrdenia podateľne žalovaného, že žiadosť o prerokovanie
nároku v prejednávanej veci bola doručená 25.09.2012 a žalobca uplatnil identické právo na súde
27.09.2012, teda pred uplynutím šesť mesačnej lehoty, počas ktorej zo zákona ministerstvo malo

uspokojiť nárok poškodeného na náhradu škody, žaloba bola podaná predčasne. Pre súdne rozhodnutie
je však rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu (§ 217 CSP), teda po uplynutí zákonnej lehoty na
predbežné prerokovanie nároku, a z obsahu spisu je nesporné, že žalovaný nároku žalobcu v rámci
predbežného prejednania nároku na náhradu škody nevyhovel, a to ani čiastočne, preto súd vec
prejednal a o uplatnenom nároku žalobcu rozhodol týmto rozsudkom.

51.
Na zodpovednostný právny vzťah súd primárne aplikoval zákon č. 514/2003 Z.z.o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý
nadobudol účinnosť dňa 01.07.2004, nakoľko k nesprávnemu úradnému postupu a prieťahom v konaní
malo dôjsť po účinnosti uvedeného zákona. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom je osobitným druhom zodpovednosti a je zodpovednosťou objektívnou, vzniká za splnenia
všetkých zákonných podmienok vzniku tejto zodpovednosti, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Pri
nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne, pri splnení všetkých podmienok
súčasne sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím je 1/ porušenie

právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo nesprávnom
úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť, prieťahy (§ 3 ods.
1 písm. a ,b, § 5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z.z.), 2/ vznik a existencia škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§ 3 ods. 1, § 17 ods. 1,2,3,4,
§ 18 zákona č. 514/2003 Z.z. a všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka) a 3/ príčinná súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinnosti vznikla, pričom uvedené

podmienky musia byť splnené kumulatívne.

52.
Žalobca v konaní nepreukázal splnenie predpokladov podľa § 9 ods. 1 zákona, teda existenciu
nesprávneho úradného postupu súdu, ktorým mu bola spôsobená škoda. V prejednávanej veci

žalobca tvrdí, že nesprávny úradný postup v jeho exekučnej veci spočíva v postupe exekučného
súdu, a to: a) nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia žiadosti
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. bez zbytočných prieťahov, b)
vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, t.j. rozhodnutím o žiadosti o udelenie
poverenia vydaním poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby, ktorý sa prejavil v následku

vzniku predstavujúcej náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní a nemôže preto tiež nastať akceptácia
návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.

53.

V prípade namietaného nevydania rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súd poukazuje na vyššie
citované ustanovenie § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, kde z povinnosti súdu
rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote 15 dní je
vylúčené rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak je exekučným

titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučné konanie bolo začaté 06.07.2010
a žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 12.08.2010, súd dospel k záveru, že v
uvedenej exekučnej veci však nebol exekučný súd viazaný 15 dňovou lehotou na rozhodnutie o žiadosti
súdneho exekútora. Podľa názoru súdu nie je možné považovať postup súdu spočívajúci v rozhodnutí o
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po lehote 15 dní od doručenia

žiadosti súdneho exekútora za rozporný so zák.č. 233/1995 Z.z., súd sa stotožňuje s argumentáciou
žalovaného poukazujúcej na to, že podľa rozhodného znenia exekučného poriadku účinného v čase
začatia exekučného konania 15 dňová lehota stanovená v § 44 ods. 2 veta druhá sa nevzťahovala na
udelenie poverenia na základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov, ak prišlo k zamietnutiu
žiadosti o udelenie poverenia z dôvodu exekučným súdom ex offo zistenej materiálnej nesprávnosti

rozhodcovského rozhodnutia pre nekalú povahu rozhodcovskej doložky. Preto podľa názoru súdu
samotná skutočnosť, že exekučný súd vydal zamietajúce rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na
udelenie poverenia až po uplynutí 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia,
bez ďalšieho nepreukazuje nesprávny úradný postup. Uvedené podľa názoru súdu platí analogicky v
prípade, keď súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom aj v časti nároku

oprávneného. Z exekučného spisu sp. zn. 23Er/3274/2010 ani nevyplýva žalobcom tvrdená nečinnosť
súdu v trvaní 437 dní. Ako je uvedené vyššie, žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa
12.08.2010, súd rozhodol o žiadosti uznesením dňa 02.05.2011.

54.

Žalobca postup súdu považuje za zbytočné prieťahy v konaní. Rýchlosť a účinnosť súdneho konania
je objektívne podmienená viacerými faktormi, ako charakterom, právnou a faktickou zložitosťou
prejednávanej veci, správaním strán sporu, tiež činnosťou a súčinnosťou štátnych a iných orgánov
zúčastnených na súdnom konaní. Prvoradou povinnosťou sudcu je však organizovať procesný postupv súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa žalobca
obrátil na súd
sožiadosťouojehorozhodnutie.Nesprávnyúradnýpostupmáznačnývplyvprivznikuškodyúčastníkovi

konania v príčinnej súvislosti s prieťahmi v súdnom konaní. Súd sa
po vykonaní dokazovania obsahom pripojeného súdneho spisu sp. zn. 23Er/3274/2010 nestotožnil
s tvrdením žalobcu, že súd porušil svoje zákonné povinnosti nesprávnym úradným postupom
spočívajúcom v nečinnosti, resp. prieťahoch v konaní, nakoľko nie každý prieťah v konaní je možné
vyhodnotiť ako prieťah zbytočný (čl.48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR).

Pri posudzovaní, či prieťah v konaní bol alebo nebol zbytočný, sú rozhodujúce všetky okolnosti danej
veci. Na priznanie oprávnenosti nároku poškodeného za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupomnečinnosťousúdu,musíísťotakývýznamnýprieťah,ktorýmožnokvalifikovaťakoneefektívny
postup súdu a zbytočný prieťah. Rozhodujúcimi faktormi pre takého posúdenie sú nielen obtiažnosť
prejednávanej veci a súčinnosť strán, ale v neposlednom rade aj stav konkrétneho súdneho oddelenia,
ako počet vecí a preťaženosť sudcu, ktorý nepochybne má vplyv na rýchlosť konania súdu. Žalobca

ako poškodený mal postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo),
mal možnosť už v exekučnom konaní poukázať na ním tvrdenú nečinnosť súdu formou sťažnosti
adresovanej predsedovi súdu, ktorý po prešetrení sťažnosti mohol konštatovať, že sťažnosť je
oprávnená a došlo k zbytočnému prieťahu v danom exekučnom konaní, ktorý postup žalobcu z
pripojeného exekučného spisu nevyplýva. Žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa

12.08.2010, súd v uvedenej exekučnej veci rozhodoval o žiadosti exekútora o vydanie poverenia
uznesením dňa 02.05.2011, nezistil ani ďalšie skutkové okolnosti z ktorých by vyplývalo, že tvrdenú
nečinnosť súdu je možné posúdiť ako taký významný prieťah, ktorý možno kvalifikovať ako neefektívny
postup súdu a zbytočný prieťah spôsobilý porušiť ústavné práva žalobcu a rovnako súd nezistil žiadne
okolnosti, z ktorých by mohlo vyplynúť, že žalobcovi vznikla škoda, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti

s údajným oneskoreným vydaním rozhodnutia a že by prišlo k tak významnému zásahu do práva
žalobcu, ktorý by odôvodňoval priznanie odškodnenia z titulu nemajetkovej ujmy. Žalobca nepreukázal,
že pokiaľ by aj mala škoda vzniknúť z dôvodu prieťahov v konaní, išlo o taký významný prieťah, ktorý
možno kvalifikovať ako neefektívny postup súdu a zbytočný prieťah.

55.
Súd sa tiež nestotožnil v namietaným vykonaním úradného postupu súdu v exekučnom konaní
bez splnenia zákonných podmienok, ktorý mal spočívať v tom, že exekučný súd zrealizoval úplný
judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie
zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci, sa postavil do úlohy

orgánu vykonávajúce komplexné preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej
právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného
prezentovaným vo vyjadrení k žalobe o povinnosti vnútroštátneho súdu ex offo preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzatvorenej

rozhodcovskej zmluvy, poukazuje na rozsudok súdneho dvora EU Asturcom C-40/08, týkajúci sa
výkonu právoplatného rozhodcovského rozsudku, založeného na nekalej rozhodcovskej doložke, v
zmysle ktorého Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa

oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,

aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

56.
V prípade namietaného nevydania rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súd poukazuje na vyššie

citované ustanovenie § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, kde z povinnosti súdu
rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote 15 dní je
vylúčené rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak je exekučným
titulom rozhodnutie rozporné so zákonom. Exekučné konanie bolo začaté 06.07.2010 a žiadosťo udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 12.08.2010, súd dospel k záveru, že v uvedenej
exekučnej veci však nebol exekučný súd viazaný 15 dňovou lehotou na rozhodnutie o žiadosti súdneho
exekútora. Z uvedeného dôvodu nie je možné považovať postup súdu spočívajúci v rozhodnutí o

žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po lehote 15 dní od doručenia
žiadosti súdneho exekútora za rozporný so zák.č. 233/1995 Z.z. Súd sa stotožňuje s argumentáciou
žalovaného poukazujúcej na to, že podľa rozhodného znenia exekučného poriadku účinného v čase
začatia exekučného konania platila 15 dňová lehota stanovená v § 44 ods. 2 veta druhá výlučne na
prípad, že súd vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a tohto poveril vykonaním

exekúcie (takúto možnosť upravuje práve § 44 ods. 2 veta druhá). Prípad, nevyhovenia takejto žiadosti
rieši až ods. 3 § 44 stanovujúci (všeobecne bez rozlíšenia druhu exekučného titulu a stanovenia nejakej
lehoty) povinnosť súdu zamietnuť žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, ak zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo
exekučného titulu so zákonom. Preto podľa názoru súdu samotná skutočnosť, že exekučný súd vydal
zamietajúce rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia až po uplynutí 15 dní od

doručenia žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia, bez ďalšieho nepreukazuje nesprávny úradný postup. Uvedené podľa názoru
súdu platí analogicky v prípade, keď súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so
zákonom aj v časti nároku oprávneného.

57.
Súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Malacky v exekučnej veci sp. zn. 23Er/3274/2010, a teda nie je daný
základ nároku na náhradu škody, ktorú si uplatňuje.

58.
Vprípadeuplatnenejmajetkovejujmyvovýške852,15€predstavujúcej náhraduistinyspríslušenstvom,
ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom
konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere,
žalobca ničím nepreukázal vznik škody, okrem nepreukázania samotného vzniku tiež nepreukázal

príčinnú súvislosť s postupom exekučného súdu, ktorý by bol v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi (kauzálny nexus). Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v
majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je
teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza
k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení

majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti
k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí
(R 55/1971, s. 152). Súd neprijal tvrdenie žalobcu týkajúce sa vzniku a výšky takejto majetkovej

ujmy, samotné tvrdenie žalobcu bez relevantného dôkazného preukázania, nie je postačujúce. Žalobca
neodôvodnil a ani nepreukázal nevymožiteľnosť pohľadávky voči dlžníkovi ani skutočnosť, že by k ním
tvrdenej nevymožiteľnosti pohľadávky prišlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu.

59.
Keďže žalobca nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu
a ani vznik škody, nemohla byť rovnako preukázaná ani príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a tvrdenou škodou vo výške 852,15 €, ktorá porušením povinnosti vznikla. Príčinná súvislosť
znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku.

Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno
ju len predpokladať.

60.
Žalobca si ďalej v konaní uplatňoval nemajetkovú ujmu vyčíslenú v sume 170,43 €, čo predstavuje 20

% z istiny a príslušenstva, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného
súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi
zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere; ako primeranú náhraduza vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za
porušenie práv žalobcu, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný
zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženia pohľadávky

cestou exekúcie spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu. Zákon č. 514/2003 Z.z. obsahujúci špeciálnu právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú
orgánom štátu definuje pojem škody v § 17 a upravuje rozsah jej náhrady v § 18. V zmysle § 25
ods. 1 zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania
nároku podľa tohto zákona sa spravujú zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Spôsob a rozsah

náhrady škody v rovnakom znení ako § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. upravuje § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Okrem náhrady škody, tak ako ju upravuje Občiansky zákonník, neobsahuje
zákon č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012, ani žiadny iný právny predpis Slovenskej republiky, žiadny
zvláštny spôsob odškodnenia za prípadný nesprávny úradný postup spočívajúci v neodôvodnených
prieťahoch konania a ani iný platný predpis právneho poriadku SR nezakladá možnosť odškodnenia,
ktoré by nezávisle na majetkovom stave poškodeného a bez ohľadu na majetkovú ujmu stanovil určitú

satisfakciu, ak bolo preukázané porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 38
ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

61.
Nemajetkovú ujmu žalobca uplatnil ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy

do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie práv
navrhovateľa a stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný
zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné
vymoženie pohľadávky. Pojem ujma predstavuje ohrozenie subjektívnych občianskych práv a zároveň
je aj jedným z predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti. Podmienkou priznania náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy v závislosti na individuálnych
okolnostiach daného prípadu existencia kvalifikovanej závažnej ujmy. Za závažnú ujmu považovať ujmu,
ktorú osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie
alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne
pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej

situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná osoba. Nemajetková ujma
je adekvátna, keď sa jedná o stratu dôveryhodnosti, spochybnenie serióznosti a poctivosti konania
poškodeného subjektu, vrátane podnikateľských aktivít. Na rozdiel od škody, ktorá sa musí preukázať,
ujma sa zdôvodňuje čo ale neznamená, že rozhodnutie súdu o priznaní nemajetkovej ujmy môže mať
výlučne teoretický základ bez splnenia reálnych predpokladov pre jej priznanie. Pri stanovení výšky

nemajetkovej ujmy je potrebné zohľadňovať závažnosť a intenzitu konania, dosah a motívy konania,
úmysel konania a dĺžku protiprávneho konania, pričom všetky kritéria je potrebné vyhodnotiť nielen z
hľadiska konania súdu, ale aj z hľadiska navrhovateľa a jeho právneho postavenia ako právnickej osoby.

62.

Žalobca nijako nešpecifikoval ani nekonkretizoval, ako skutočnosť, že exekučný súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku
na vymoženie 212,40 € s príslušenstvo, ohrozila jeho subjektívne práva, nepreukázal, že by daná
situácia konkrétnym negatívnym spôsobom ovplyvnila jeho podnikateľskú činnosť, ktorú preukázateľne
naďalej vykonáva, opísal len subjektívne pocity v teoretickej rovine, ktorých objektívna existencia však

nebola preukázaná a ani nevyplýva z obsahu samotnej žaloby: žalobca neuviedol žiadne konkrétne
vnútorné zásahy
do spoločnosti, ku ktorým malo údajne prísť v príčinnej súvislosti s postupom súdu, nešpecifikoval
konkrétne ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania a nakoľko žalobca vystupuje v
konaniach pred tunajším súdom opakovane, súdu ani z rozhodovacej činnosti súdu žiadne takéto

zmeny nie sú známe. Subjektívny pocit straty legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom, straty dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci, nemá oporu v existencii
žiadnej v konaní objektívne preukázanej skutkovej okolnosti. Rovnako postup súdu nebol spôsobilý
vyvolať riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, takéto riziko vyplýva podľa názoru
z charakteru činnosti samotného žalobcu a orientáciou jeho podnikania na cieľovú skupinu

nesolventnýchspotrebiteľov.Zrozhodovacejčinnostisúdujeznámemnožstvoúverov,ktoréžalobcaako
nebankový subjekt poskytuje aj dohodnuté zmluvné podmienky, často majúce vlastnosti neprijateľných
zmluvných podmienok. Finančné profitovanie z týchto úverov v porovnaní s občasným neúspechom
v rámci bežného podnikateľského rizika, nemôže mať zásadný ekonomický dopad na podnikateľskúexistenciu navrhovateľa. Súd vyhodnotil argumentáciu žalobcu ako ničím nepodloženú, bez potrebnej
konkretizácie a zdokladovania údajnej nemajetkovej ujmy.

63.
Procesnou povinnosťou žalobcu v konaní je svoje tvrdenia preukázať. Dôkazným bremenom sa rozumie
procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a z toho
dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je
umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i

v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci,
nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorí z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto
skutočností tiež tvrdí. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010). Strana

sporu má povinnosť označiť dôkazy, povinnosť dôkaz aj zabezpečiť prináleží súdu len vtedy, ak to
nie je v jeho silách, dôkazné bremeno si v takom prípade strana splní tým, že tento dôkaz označí,
a je potom úlohou súdu, aby tento označený a stranou nezabezpečený dôkaz zaobstaral a zaistil. V
prejednávanej veci nie je možné dospieť k záveru, že nie je v silách žalobcu zabezpečiť listinné dôkazy,
ktorými on sám disponuje, pretože ich sám vypracoval a doručil protistrane, teda nie je možné dospieť

k záveru, že žalobca nedisponuje riadnou a úplnou žiadosťou o predbežnom prerokovaní nároku na
náhraduškody,pokiaľbolaskutočnenímpodaná(čonepreukazujepredloženýsprievodnýlistažalovaný
podanie riadnej žiadosti nepotvrdil), ani listinnými dôkazmi preukazujúcimi vznik a výšku ním tvrdenej
škody. Zožiadnehoprávnehopredpisunevyplývapovinnosťsúdupredkladaťdôkazyzastranu,ktoráich
existenciu tvrdí. Žalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, vznik škody

ako majetkovej ujmy a napokon ani príčinnú súvislosť medzi údajným porušením právnej povinnosti
a škodou, ktorá porušením povinnosti vznikla, z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že
žalobca nepreukázal v konaní základ uplatneného nároku a nie je preto ani právny dôvod na priznanie
tvrdenej nemajetkovej ujmy. Nakoľko už uvedené dôvody
(vo vzťahu k základu nároku) sú samostatným dôvodom pre zamietnutie návrhu, potom nepovažoval za

potrebné pre meritórne rozhodnutie zaoberať sa podrobne výškou uplatneného nároku predstavujúceho
uplatnenú majetkovú škodu, nevykonal dokazovanie žalobcom označeným znaleckým posudkom
založeným v konaní spis. zn. 6C/148/2212, ani výškou uplatnenej nemajetkovej ujmy z dôvodov
uvedených vyššie v odôvodnení a rozhodol o žalobe tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

64.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

65.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

67.
Keďže mal žalovaný vo veci plný úspech, súd mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený

(§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon
neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).