Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/18/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114214039
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6114214039.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci

navrhovateľky J.. V. Š., X.. XX. XX. XXXX, L. V. XX, XXX XX L. L., štátnej občianky Slovenskej republiky,
zastúpenej JUDr. Ľubomírom Messingerom, advokátom so sídlom Skuteckého 23, 974 01 Banská
Bystrica, proti odporkyni 1) H. Z.É., X.. XX. XX. XXXX, L. S. XXX/XXA, XXX XX J. - P., Č. K., odporcovi 2)
A.. E. P., X.. XX. XX. XXXX, L. R. XX, XXX XX K. R., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, odporcovi
3) A.. E. P., X.. XX. XX. XXXX, L. Y. XXXX/XX, XXX XX H. - J., štátnemu občanovi Slovenskej republiky
a odporkyni 4) Y. D., L. V. XX, XXX XX L. L., Š. S. R. K., odporcovia 1) až 4) zastúpení JUDr. Martin
Repáň, advokát s.r.o. so sídlom Mamateyova 12, 851 04 Bratislava, IČO: 36 861 502, o vypratanie časti

nehnuteľnosti a o vzájomnom návrhu odporcov, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Súd u r č u j e , že odporcovia, podieloví spoluvlastníci stavby - rodinný dom, súpisné číslo
160, postavenej na pozemku, parcela registra C, parcelné číslo 136/1 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 622 m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Š. G. a zapísanej na Z. Y. Č.. XXX pre
katastrálne územie Š. G. sú spoločne a nerozdielne oprávnení z vecného bremena zriadeného in-rem

zodpovedajúcemu právu bezodplatného užívania časti stavby - rodinný dom R. Č.. XXX, postavenej
na pozemku, parcela registra C, parcelné číslo 134/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 127 m2,
nachádzajúcej sa v katastrálnom území Š. G. a zapísanej na Liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne
územie Š. G., a to jednej miestnosti o výmere 12,95 m2 nachádzajúcej sa na prvom nadzemnom podlaží
v juhozápadnej časti stavby, do ktorej je vchod možný výlučne zo stavby R. Č. XXX, S. Y. S. J. Č.. X Y.
G. XX. XX. XXXX A.. G. L., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, ako Izba č. 1 (na
parcele číslo 134/2) o výmere 12,95 m2, tvoriacom prílohu tohto rozsudku.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť trovy konania vo výške 99,50 eura za zaplatený súdny poplatok
a vo výške 1 002,30 eura za zastúpenie advokátom zástupcovi odporcov do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 23. 06. 2014 sa navrhovateľka domáhala voči odporkyni 1) až odporkyni
4) vypratania časti nehnuteľnosti. Návrh odôvodnila tým, že je výlučným vlastníkom stavby so súpisným
č. 159, postavenej na parcele č. 134/2, druh stavby 10, popis stavby rodinný dom, umiestnenie
stavby 1, v podiele 1/1, zapísanej na Z. Č.. XXX v katastrálnom území Š. G., ktorú nadobudla na

základe darovacej zmluvy. odporkyňa 1), odporca 2) a odporca 3) sú podielovými spoluvlastníkmi,
každý v podiele vo výške 1/12 a odporkyňa podielovou spoluvlastníčkou v podiele vo výške 3 stavby
so súpisným číslom 160, postavenej na parcele č. 136/1, druh stavby - 10, popis stavby - rodinný
dom, umiestnenie stavby - 1, zapísanej na Z. Č.. XXX v katastrálnom území Š. G.. Návrhom namajetkovo právne vysporiadanie, úprava susedských vzťahov zo dňa 30. 07. 2012, ktoré navrhovateľka
adresovala odporcom bolo navrhnuté vysporiadanie a usporiadanie vzájomných susedských vzťahov.
Po vzájomnom stretnutí a prerokovaní jednotlivých bodov návrhu došlo však len k čiastočnej dohode

medzi zúčastnenými stranami vo veci zámeny pozemkov. Predmetom návrhu navrhovateľky zo dňa 30.
07. ,2012 bola aj žiadosť o vypratanie izby nachádzajúcej sa na prízemí rodinného domu vo vlastníctve
navrhovateľky, ktorú užívajú odporcovia. Predmetnú izbu užívajú odporcovia rodina D. bez zmluvy a
na základe predchádzajúcej, zrejme ústnej dohody, s pôvodnými vlastníkmi rodinného domu. Užívanie
predmetnej izby nie je, ani nikdy nebolo žiadnym spôsobom upravené. Odporcovia sú si vedomí, že

predmetná izba patrí k rodinnému domu navrhovateľky a bola vždy vo vlastníctve rodiny Š.S.. Vzhľadom
k tomu, že užívanie predmetnej izby nebolo ani nie je medzi účastníkmi upravené a týmto užívaním
dochádza k obmedzovaniu vlastníckych práv navrhovateľky, sa navrhovateľka domáhala ochrany svojho
vlastníckeho práva súdnou cestu. Užívaním izby, ktorá sa nachádza v rodinnom dome navrhovateľky
a teda patrí do výlučného práva navrhovateľky, odporcami sú obmedzené jej vlastnícke práva, ktoré
jej zaručuje Ústava Slovenskej republiky ako aj zákony Slovenskej republiky upravujúce vlastnícke

právo. Nehnuteľnosť tak nemôže využívať navrhovateľka v plnom rozsahu, preto sú odporcovia povinní
predmetnú izbu vypratať. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľka navrhla, aby súd vydal rozsudok
v znení: „odporcovia sú povinní izbu nachádzajúcu sa na prízemí rodinného domu, súpisné č. 159,
postaveného na parcele č. 134/2, druh stavby - 10, popis stavby - rodinný dom, umiestnenie stavby - 1,
v podiele 1/1, zapísanej na Z. Č.. XXX v katastrálnom území Š. G., vo vlastnícke navrhovateľky vypratať

na vlastné náklady do 10 od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a nahradiť je trovy konania“.

Odporcovia sa k návrhu vyjadrili písomným podaním doručeným súdu dňa 04. 08. 2014, v ktorom
potvrdili vlastnícke vzťahy uvedené navrhovateľkou. Podľa nich podstata právnych vzťahov siaha niekde
do roku 1923. Otec odporkyne 4) (F. Š., X.. XX. XX. XXXX) bol bratom starého otca navrhovateľky A. Š.,

X.. XXXX, ako aj ďalších piatich detí. Pôvodný rodinný dom bol postavený na pozemku, na ktorom dnes
stoja stavby súpisné č. 159 a 160 a ktorý dedili F. Š. C. A. Š.. G. F. Š. dedil časť domu súpisné č. 160,
na parcele č. 136/1, ktorá pozostávala z hospodárskych (skladových) priestorov a jednej izby, na ktorú
si uplatňuje nárok navrhovateľka, ktorá je dispozične umiestnená na parcele č. 134/2. F. Š. na svojej
časti domu upravil murované priestory na prevádzkovanie živnosti a pre svoju rodinu v podkrovnej časti

zriadil z dreva bývanie pozostávajúce z dvoch izieb, kuchyne a komory nachádzajúcej sa dispozične
v priestore nad spornou izbou. Už v roku 1923 vznikli dva funkčne samostatné objekty, ktorým medzi
časom boli pridelené súpisné čísla, stavby súpisné č. 150 a 160. V roku 1952 pôvodný rodinný dom F. Š.
vyhorel, pričom právny predchodcovia odporkyne 4) obývali prízemnú časť pôvodného rodinného domu,
ktorá bola postupne upravovaná a rekonštruovaná. V súlade s právnymi predpismi právni predchodcovia

odporkyne 4) pôvodný rodinný dom zrekonštruovali a pôvodné priestory (sklady, pohostinstvo) prestavali
na kuchyňu, komoru a dve izby. Z podkrovných priestorov bola zrekonštruovaná len jedna izba a celá
stavby bola zastrešená provizórne, v rámci svojich finančných možností. Rekonštrukcia podkrovia a
oprava prízemných častí do terajšej podoby bola vykonaná v rokoch 1980 až 1983 zákonnými dedičmi
nehnuteľnosti po F. Š. a jeho manželke na základe stavebného povolenia č. UP-1005/1980-GO, Ev. č.

133/1980 a rešpektovaná vyjadreniami účastníkov stavebného konania. Predmetom stavebných úprav
bola aj spodná izba, v ktorej okrem iných stavebných prác bol menený rozvádzač elektrickej energie,
slúžiaci potrebám celej nehnuteľnosti. Rekonštrukcia stavby do terajšej podoby bola ukončená vydaním
kolaudačného rozhodnutia, aj na základe predkolaudačného konania, na ktorom sa zúčastnila aj suseda
- H. Š., H. A. Š. a stará matka navrhovateľky, kde svojim podpisom vyjadrila súhlas s vykonanými

stavebnými úpravami. Vzhľadom na rozličnú výmenu jednotlivých stavieb bolo dohodou A. Š.V. C. F. Š.
určené, že miestnosť o výmere 12,95 m2 nachádzajúca sa na prvom nadzemnom podlaží juhozápadnej
časti stavby, súpisné č. 159 (ďalej len „spálňa“), ktorá sa dispozične nachádza v stavbe súpisné č. 159
(ktorábolavovlastníctveA.Š.)budevbezodplatnomužívanívlastníkovstavbysúpisnéč.160.Kdohode
o užívaní priestorov domu dospeli F. Š. C. A. Š. niekedy v roku 1923 a bola zainteresovanými stranami

rešpektovaná bez výhrad do roku 2012. Jednoznačný dôkaz o existencii dohody o užívaní spálne, t.j.
dokument potvrdený pečaťou správneho orgánu pochádza z roku 1980. O existencii tejto dohody okrem
iného svedčí aj nespochybniteľný a nevyvrátiteľný dôkaz, ktorým je skutočnosť, že do spálne, napriek
tomu, že sa reálne nachádza v stavbe súpisné č. 159, existuje jediný prístup a to cez dvere zo rodinného
domu súpisné č. 160. Navrhovateľka ako vlastníčka stavby súpisné č. 159 do spálne prístup nemá a ani

nikdy nemala, pretože od samotného začiatku boli dvere do spálne výlučne zo stavby súpisné č. 160.
Existenciu dohody jednoznačne potvrdzuje dôkaz, stavebný výkres schválený dňa 17. 06. 1980 ONV
Banská Bystrica, na ktorom sú znázornené iba jedno okno smerom do priečelia stavby a jedny dvere
do stavby súpisné č. 160. Všetky rekonštrukčné práce boli zo strany odporcov vykonávané podľa tohočasu platných predpisov. V súvislosti s prebiehajúcimi konaniami mali predkovia navrhovateľky možnosť
vyjadriť svoje námietky, pričom v každom prípade sa vyjadrili, že námietky nemajú. Najneskôr od roku
1980 právny predchodcovia odporcov a odporcovia preukázateľne neprerušene a nerušene spálňu

užívajú. Ani po smrti F. Š.V. C. J. R. A. Š. nikto nevzniesol odporcom žiadne námietky voči užívaniu
spálni. Námietky voči odporcom vzniesla až navrhovateľka v roku 2012. Na základe uvedeného majú
odporcovia zato, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu bezodplatne užívať spálňu odporcovia
odvodzujú od práva svojich právnych predchodcov (právo F. Š.), ktorý ju nadobudol na základe dohody
so svojim bratom A. Š. najneskôr 17. 06. 1980, čo vyplýva zo stavebného výkresu zo dňa 17. 06.

1980. Odporcovia preto uplatňujú voči navrhovateľke vzájomný návrh a žiadajú, aby súd určil, že sú
oprávnení z in rem vecného premena zodpovedajúcemu právu bezodplatného užívania spálne. Na
základe uvedeného navrhli návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť a určiť, že odporcovia sú
oprávnení z vecného bremena zriadeného in rem a náhrady trov konania.

K vyjadreniu odporcov sa vyjadrila navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 06. 10. 2014 v ktorom

uviedla, že vyhlásenia odporcov sú nepravdivé, pretože podľa toho, ako bola informovaná od svojich
právnych predchodcov aj z písomných dokladov bratia A. a F. Š. si dom rozdelili na dve rovnaké časti a
to prednú, obytnú, časť a zadnú, skladovú, časť, z ktorej vznikli dva funkčne samostatné objekty, ktorým
boli neskôr pridelené súpisné č. 159 a 160 tak, ako sú stavby v súčasnej dobe zapísané aj v katastri
nehnuteľností. Vzhľadom k tomu, že F. Š. mal v tom období už 4 deti a A. Š. ešte žiadne deti nemal, F.

Š. v rámci tohto rozdelenia užíval nielen skladové priestory ale aj niekoľko izieb na prízemí a poschodí
domu, aby sa všetci zmestili do domu. Imrich Š. ako bezdetný dostal dve izby, kuchyňu a maštaľ. Bratia
sa pravdepodobne dohodli tak, Ž. F. Š. mal právo užívať jednu izbu, ktorá patrila k domu A. Š. C. F.
Š. ju užíval ako krčmu. Na základe tejto dohody právni predchodcovia odporcov uvedenú izbu v dome
A. Š. mali právo užívať. O tejto skutočnosti ale nikdy nebola spísaná žiadna písomná dohoda a všetci

vedeli, že izba je súčasťou domu A.H. Š. a vlastníctvo k tejto izbe vždy patrilo a patrí vlastníkovi domu,
v ktorom sa izba nachádza. Požiar, ktorý vznikol na 08. 03. 1952 zničil časť domu a zápisnica o tomto
požiare vyhotovená dňa 09. 03. 1952 potvrdzuje tú skutočnosť, že poschodový dom v tom období bol
vlastníctvom F. Š. a A. Š. rovným dielom. Po smrti rodičov odporkyne 4) sa sestry rozhodli urobiť úpravy
podkrovia. Technická správa na úpravu doriešenia využitia podkrovia domu č. 160 v Š. G. zo dňa 30. 09.

1977 riešili úpravy, ktoré sa týkali podkrovia domu a nie prízemnej časti domu. Preto nie je sporné ani
vydané kolaudačné rozhodnutie zo dňa 07. 02. 1984, ktoré povoľuje užívať stavbu: prestavbu - úpravu
podkrovia domu v obci Š. G. Č.. G. XXX, na parcele č. 138. Preto zo strany rodiny A. Š. (právnych
predchodcovnavrhovateľky)nebolivočivydaniuvyššieuvedenéhokolaudačnéhorozhodnutiavznešené
žiadne námietky. Tvrdenia odporcov, že predmetom stavebných úprav bola aj spomínaná izba, je len ich

tvrdením, ale vôbec nevyplýva z technickej správy k projektovej dokumentácii. Odporcovia vo svojom
vyjadrení tvrdia, že vzhľadom na rozličnú výmeru jednotlivých stavieb bolo dohodou A. Š. C. F. Š. určené,
že miestnosť o výmere 12,95 m2 (predmetná izba) bude v bezodplatnom užívaní vlastníkov stavby
súpisné č. 160. Na takého tvrdenie nemajú odporcovia žiaden dôkaz a je len ich tvrdenie, rovnako je len
ich tvrdením, že sa jednalo o rozličnú výmeru jednotlivých stavieb. Dohoda medzi F. C. A. Š. o používaní

predmetnej izby, ktorú vo vyjadrení odporcovia spomínajú, a ktorá je predmetom sporu, bola len na určitú
dobu a bol to ústretový krok Imrich, aby F. Š. mohol najskôr prevádzkovať krčmu a neskôr mal kde bývať
so svojou početnou rodinou. Tvrdenie, že navrhovateľka ako vlastníčka stavby 159 do izby prístup nemá
a nikdy nemala (nemohla ho mať, keď tam v minulosti bola krčma), pretože od samotného začiatku
boli do izby výlučne zo stavby súpisné č. 160, nie je dôveryhodne podložené a z terajších nákresov

pôdorysu domu je zjavné, že spodná izba sa nachádza v dome so súpisným č. 159 a je vlastníctvom
navrhovateľky. Navrhovateľka nenamieta, že nejaká dohoda o spôsobe užívanie predmetnej izby v
minulosti medzi právnymi predchodcami bola uzatvorená, aj keď len ústne, že dohodnutým spôsobom
aj izbu užívali, ale nikdy nie tak, aby k predmetnej izbe mohli vydržať vlastnícke právo, resp. prípadne
práva zodpovedajúce vecnému bremenu. Išlo len o užívanie izby na prechodnú dobu, resp. neurčitý

čas, ale nikdy nie tak, aby vlastník domu, v ktorom sa izba nachádza stratil vlastnícke právo k tejto izbe,
resp. právo jej užívania v budúcnosti. Navrhovateľka namietala, že súd nemôže určiť vecné bremeno
z dôvodu, ktorý navrhujú odporcovia a poukázala na zákonnú úpravu v Občianskom zákonníku, ktorá
sa týka presne taxatívneho vymedzenia dôvodov, za ktorých môže súd pristúpiť ku zriadeniu vecného
bremena. Pokiaľ ide o vydržanie vecného bremena, tu je základnou podmienkou pre vydržanie práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnená držba tohto práva, držiteľ musí byť teda so zreteľom
na všetky okolnosti v dobrej viere, že vykonáva práva zodpovedajúce vecnému bremenu k vydržaniu
nestačí správanie, ktoré by mohlo byť obsahom takéhoto práva, ak má viesť také správanie k vydržaniu,
musí byť využívané ako práva a ten, kto sa takto správa musí byť so zreteľom na všetky okolnosti dobrejviere, že je subjektom vykonávaného práva a že toto právo vykonáva pre seba. Právnym následkom
vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je, že sa doterajšia oprávnená držba tohto práva
premení na samostatné právo z vecného bremena. Vydržaním možno nadobudnúť len také oprávnenie z

vecného bremena, ktoré je možné podľa ustanovenia § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe
uvedeného navrhovateľka navrhla, aby súd vzájomný návrh odporcov v plnom rozsahu zamietol.

Odporcovia podaním doručeným súdu dňa 20. 10. 2014 navrhli zmenu návrhu, a to tak, že žalovaní,
podieloví spoluvlastníci stavby - rodinný dom, súpisné číslo 160, postavenej na pozemku, parcela

registra C, parcelné číslo 136/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 622 m2, nachádzajúcej sa v
katastrálnom území Š. G. a zapísanej na Liste vlastníctva Č. XXX pre katastrálne územie Š. G. sú
spoločne a nerozdielne oprávnení z vecného bremena zriadeného in-rem zodpovedajúcemu právu
bezodplatného užívania časti stavby - rodinný dom súpisné č. 159, postavenej na pozemku, parcela
registra C, parcelné číslo 134/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 127 m2, nachádzajúcej sa
v katastrálnom území Š.J. G. a zapísanej X. Z. Č.. XXX pre katastrálne územie Š. G., a to jednej

miestnosti o výmere 12,95 m2 nachádzajúcej sa na prvom nadzemnom podlaží v juhozápadnej časti
stavby, do ktorej je vchod možný výlučne zo stavby súpisné č. 160, označenej v Odbornom posúdení č.
1 vyhotovenom dňa 15. 10. XXXX A.. G. L., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie, pozemné stavby
ako Izba č. 1 (na parc. č. 134/2), o výmere 12,95 m2, tvoriacom prílohu tohto rozsudku.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23. 09. 2014, ktoré bolo z dôvodu a na strane navrhovateľky
odročené na deň 23. 10. 2014. Na pojednávaní súd pripustil zmenu vzájomného návrhu odporcov a
z prednesov účastníkov a ich zástupcov, po vykonanom dokazovaní listinami predloženými do spisu
zistil nasledovný skutkový stav: navrhovateľka je odľa katastra nehnuteľností výlučnou vlastníčkou

rodinného domu súpisné č. 159 na parcele č. 134/2, v katastrálnom území Š. G., B. X. Z. Č.. XXX J.
F. Ú. Š. G.. Predmetnú nehnuteľnosť nadobudla darovacou zmluvou spísanou v notárskej kancelárii
JUDr. Vladimíra Gondu, notára, so sídlom v Banskej Bystrici dňa 27. 05. 2003, pod č. N 128/2003, NZ
40993/2003, na základe ktorej bol povolený vklad do katastra nehnuteľností Správou katastra v Banskej
Bystrici, pod č. V 2226/2003 dňa 25. 06. 2003. Súčasťou administratívneho spisu Správy katastra číslo

V 2226/2003 je aj znalecký posudok č. 21/2002, vyhotovený znalcom A.. L. L. R. R. L. L., M. X. Podľa
prílohy číslo 6 ku predmetnému znaleckému posudku, Pôdorys prízemia, predmetom darovacej zmluvy
bol prevod nehnuteľnosti súpisné č. 159, na prvom nadzemnom podlaží o veľkosti 5 izieb, pričom je
z pôdorysu zrejmé, že tento nezodpovedá grafickému zobrazeniu pôdorysu nehnuteľnosti tak, ako je
zakreslený v katastrálnej mape, pre katastrálne územie Š. G.. Odporkyňa 1), odporca 2) a odporca

3) sú podľa evidencie v katastri nehnuteľností podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to stavby
rodinný dom súpisné č. 160, na parcele č. 136/1, zapísanej na LV č. XXX, pre katastrálne územie Š.
G., každý o veľkosti podielu 1/12. Odporkyňa 4) je podielová spoluvlastníčka predmetnej nehnuteľnosti
o veľkosti podielu 3/4. Predmetný podiel na nehnuteľnosti nadobudli odporkyňa 1) až odporca 3) na
základe osvedčenia o dedičstve 24D 202/2005 zo dňa 26. 10. 2005, ktoré bolo do katastra nehnuteľností

zapísané záznamom pod číslom VZ 3/06. Odporkyňa nadobudla svoj podiel na základe výsledkov
dedičského konania po svojej H. H. Š., ktoré bolo vedené pod číslom D 1204/71, a to rozhodnutím
Štátneho notárstva Banská Bystrica, pod číslom D 1204/71-9 zo dňa 12. 10. 1971. Podľa potvrdenia
Miestneho národného výboru v Španej Doline zo dňa 18. 09. 1971, dom súpisné č. 160 pozostával
z 3 miestností. Podiel 1/4 nadobudla odporkyňa 4) od svojej sestry na základe kúpnej zmluvy zo

dňa 05. 02. 1999, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Okresným úradom v Banskej
Bystrici, katastrálnym odborom dňa 26. 10. 1999 pod rozhodnutím o vklade pod č. V 521/99. Súčasťou
administratívneho spisu bol aj znalecký posudok č. 24/1998, vypracovaný A.. G. L., znalcom, sídlom
V. XX, XXX XX B., z ktorého prílohy č. 7 Pôdorys prvého nadzemného podlažia vyplýva, že pôdorys
domu súpisné č. 160, na prvom nadzemnom podlaží nie je zhodný s evidenciou na katastrálnej mape,

keď miestnosť spálňa o veľkosti 350x370 cm zasahuje do vedľajšieho rodinného domu, súpisné č. 159.
Podiel o veľkosti 1/4 predmetnej nehnuteľnosti nadobudla odporkyňa 4) kúpnou zmluvou uzatvorenou so
sestru C. X., X.. XX. XX. XXXX, zo dňa 20. 04. 2010, ktorej vklad bol povolený správou katastra Banská
Bystrica rozhodnutím číslo V 1867/10 dňa 20. 05. 2010. Z písomných listín predložených do spisu a
zhodných tvrdení účastníkov vyplýva, že do domu súpisné č. 159 vo vlastnícke navrhovateľky zasahuje

jedna obytná miestnosť na prvom nadzemnom podlaží, do ktorej je prístup výlučne zo stavby rodinného
domu č. domu 160 v podielovom spoluvlastnícke odporcov. Prístup do tejto miestnosti je možný výlučne
z domu číslo 160, z domu súpisné č. 159 prístup do tejto miestnosti možný nie je. Navrhovateľka tvrdí,
že táto miestnosť je jej výlučným vlastníctvom a odporcovia nemajú žiadny právny nárok na jej užívanie.Odporcovia tvrdia, že právo užívať predmetnú miestnosť, ktorá sa nachádza v dome vo vlastníctve
navrhovateľky,užívajúnazákladedohodyprávnychpredchodcov,ktoráimumožňujetrvaléužívanietejto
miestnosti, aj keď sa nachádza v dome súpisné č. 159. Oprávnenosť svojej držby spornej miestnosti,

ktorej vypratania sa navrhovateľka podaným návrhom domáha, odvodzujú časovo najneskôr odo dňa
17. 06. 1980, kedy bolo v stavebnom výkrese schválenom dňa 17. 06. 1980 ONV Banská Bystrica
jednoznačne zakreslená sporná miestnosť s tým, že tento stavebný výkres bol súčasťou stavebného
a kolaudačného rozhodnutia rekonštrukcie podkrovia, ktorú vykonali právni predchodcovia odporkyne
a odporkyňa na nehnuteľnosti súpisné č. 159. Aj tým, že právna predchodkyňa navrhovateľky nemala

voči uvedenému výkresu v stavebnom a územnom konaní námietky, majú zato, že predmetná miestnosť
nachádzajúca sa v dome súpisné číslo 159 je trvalo v ich bezodplatnom v užívaní, prislúchajúca k domu
so súpisným číslom 160.

Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,

užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva

zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona

č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite
v držbe ( § 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 135a
ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

Podľa § 97 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

len „OSP“), odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd má z vykonaného dokazovania preukázané, že odporcovia nadobudli právo zodpovedajúce
vecnému bremenu spočívajúce v bezodplatnom užívaní miestnosti, ktorá je stavebne umiestnená v
dome súpisné č. 159 vo vlastníctve navrhovateľky, a táto miestnosť trvale slúži domu súpisné č. 160 vo
vlastníctve odporcov. K takémuto záveru dospel po zvážení všetkých listinných dôkazov.

Je zrejmé, že právni predchodcovia navrhovateľky a odporcov, bratia F. C. A. Š. dedili predmetnú
nehnuteľnosť, každý v jednej polovici. Je zrejmé, že už za ich života došlo ku vzájomnému vyporiadaniu
tohto domu tak, že F. Š. (právny predchodca odporcov) užíval dom, ktorý má v súčasnosti súpisné
číslo 160, v takom rozsahu, že jedna miestnosť zasahovala aj do domu, súčasné súpisné číslo 159
vo vlastníctve jeho brata A. Š. (právneho predchodcu navrhovateľky). Aj keď súdu nebola predložená

písomná dohoda dvoch bratov o takomto vzájomnom vyporiadaní spoločnej nehnuteľnosti, je zrejmé,
že takéto užívanie bolo F. Š. aj jeho právnym nástupcom zo strany A. Š. umožnené a tento za
svojho života nijakým spôsobom nedomáhal sa vypratania tejto miestnosti. Je zrejmé, s prihliadnutím
na čas, kedy k takejto dohode došlo, vzhľadom ku nie konštitutívnym účinkom vkladu do katastranehnuteľností, že bratia nepovažovali za potrebné takúto dohodu písomne potvrdiť a upraviť svoju
vzájomnú dohodu aj po právnej stránke tak, aby bolo zrejmé, že táto miestnosť, aj keď je technicky
a v evidencii katastra nehnuteľností evidovaná ako nachádzajúca sa v dome súpisné č. 159, bude

trvalo slúžiť domu súpisné číslo 160. Je to zrejmé aj z toho, že na druhom nadzemnom podlaží, teda
podkroví predmetnej nehnuteľnosti, už nedochádza k takémuto zásahu a podkrovie je medzi rodinnými
domami rozdelené tak, ako prebieha hranica v katastri nehnuteľností (navrhovateľka túto skutočnosť na
pojednávaní rozporovala, nakoľko však nebola predmetom konania, súd sa ňou ďalej nezaoberal).

O existencii takejto dohody svedčí aj z potvrdenie Miestneho národného výboru v dedičskej veci po
nebohej manželke F. Š., H. Š., ktorá zomrela dňa 10. 08. 1971, kde Miestny národný výbor uvádza,
že nehnuteľnosti vo vlastníctve poručiteľky a pozostalosti, dom pozostával z troch miestností, teda aj
spornej miestnosti. Aj z dostupných pôdorysov a zhodných tvrdení účastníkov je zrejmé, že časť domu
súpisné č. 160 pozostáva na prvom nadzemnom podlaží aj v súčasnosti z troch izieb a ďalej špajze a
pivnice.

Rovnako tak vykonaným dokazovaním súd neprisvedčil argumentom navrhovateľky o tom, že takáto
dohoda mala byť len dočasná. Je zrejmé, že sporná miestnosť, v ktorej bola predtým krčma, aj po zániku
účelu tejto miestnosti na krčmu bola naďalej v užívaní vlastníkov domu so súpisným č. 160. Rovnako
tak aj keď už bolo nadstavené obývateľné podkrovie nad dom so súpisným č. 160 a aj keď vlastník

domu súpisné č. 159 mal neskôr deti a rodinu, nikdy sa nedomáhal od svojho brata uvedenia spornej
miestnosti do pôvodného stavu tak, aby bol do nej prístup možný aj (len) z domu súpisné číslo 159. Teda
ani po zániku krčmy, neboli do tejto miestnosti umiestnené dvere aj z domu súpisné č. 159.

O uvedenom stave svedčia aj znalecké posudky, ktoré boli súčasťou kúpnej zmluvy na spoluvlastnícky

podiel nehnuteľnosti vo vlastnícke odporkyne 4), kde bola táto miestnosť zakreslená znalcom ako
prislúchajúca k domu súpisné č. 160. Aj znalecký posudok priložený ku darovacej zmluve, ktorou
nadobudla vlastníctvo domu súpisné č. 159 navrhovateľka od svojej matky, ktorá bola dcérou A. Š., je v
pôdorysejednoznačnezakreslenéprvénadzemnépodlažiedomusúpisnéč.159bezspornejmiestnosti.

A napokon je nepochybné, že stavebné úpravy vykonané na základe stavebného povolenia vydaného
ONV odborom územného plánovania v Banskej Bystrici dňa 17. 06. 1980 pod č. 133/1980,
UP-1005/1980-Go, evidenčné č. 133/1980, ktorého súčasťou boli aj pôdorysy domu súpisné č. 160,
preukazujú prístup do spodnej miestnosti len z domu súpisné č. 160 a teda táto miestnosť bola v užívaní
vlastníkov domu súpisné č. 160 a nebola užívaná, keď nebol do nej prístup z domu súpisné číslo 159.

Z uvedených dôvodov, pokiaľ súd nemá preukázanú písomnú dohodu F. C. A. Š. o spornej
miestnosti, súd sa priklonil k záveru, že odporcovia nadobudli právo zodpovedajúce vecnému
bremenu v prospech nehnuteľnosti súpisné č. 160, ktorá zaväzuje právnych predchodcov aj právnych
nástupcov navrhovateľky a odporcov tak, že táto miestnosť slúži trvale domu súpisné č. 160, aj

keď sa reálne nachádza v dome súpisné č. 159, čomu svedčí aj zápis v katastri nehnuteľností a
evidencii na katastrálnej mape. Predmetné vecné bremeno prechádza z vlastníctvom nehnuteľnosti na
nadobúdateľa.

Obsah vecných premien je v platnom Občianskom zákonníku podstatne zúžený oproti Občianskemu

zákonníku č. 141/1950 Zb, alebo uhorskému právu, ktoré poznali právny inštitút služobností. Služobnosti
vzniknuté v dobe platnosti uhorského práva sa podľa § 562 Občianskeho zákonníka z roku 1950 zmenili
k 01. 01. 1951 na vecné bremená upravené v § 166 a nasl. Občianskeho zákonníka č. 161/1950. Vecné
bremená po 01. 01. 1951 nepotrebovali pre svoj vznik zápis do pozemkovej knihy. Dovtedy vzniknuté
služobnosti zostali zachované a nezrušil ich ani Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. Ak medzi tým

nedošlo k právnej skutočnosti, s ktorou právne predpisy spájajú zánik vecného bremena, trvajú vecné
bremená založené ako pozemkové služobnosti podľa uhorského práva dodnes a svedčia súčasnému
vlastníkovi panujúcej nehnuteľnosti. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. sa snažil vecné bremená z
nášho právneho poriadku celkom eliminovať a od 01. 04. 1964 mohli vecné bremená vzniknúť iba
zo zákona. Inštitút vecných bremien obnovila novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č.

131/1982 Zb.

Vecné bremená obmedzujú vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti v prospech niekoho iného. Z vecného
bremena vzniká teda právny pomer, v ktorom subjektom povinností je vždy vlastník zaťaženejnehnuteľnosti a oprávneným subjektom je vlastník inej panujúcej nehnuteľnosti, z ktorej sa
právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonáva. Základnou podmienkou pre vydržanie práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu je oprávnená držba tohto práva. Držiteľ musí byť teda so zreteľom

na všetky okolnosti v dobrej viere, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vydržaním
nestačí správanie, ktoré by mohlo byť obsahom takého práva, ak má viesť takéto správanie k vydržaniu,
musí byť využívané ako právo, a ten, kto sa takto správa musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v
dobrej viere, že je subjektom vykonaného práva, a že toto právo vykonáva pre seba. Vydržanie vecného
bremena teda predpokladá dobromyseľnosť oprávnenej osoby a nepretržitý výkon práva, ak sú splnené

ostatné podmienky obdobné podmienkam vydržania vlastníckeho práva (Fekete, I.: Občiansky zákonník
1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011).

Z pôdorysu, ktorý bol súčasťou stavebného povolenia z roku 1980, z pôdorysov ktoré boli súčasťou
znaleckého posudku číslo 24/1998 (súčasť pripojeného spisu Okresného úradu v Banskej Bystrici,
katastrálny odbor v Banskej Bystrici číslo V 521/99) a znaleckého posudku číslo 21/2002 (súčasť

pripojeného spisu Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici, Správa katastra číslo V 2226/2013) je zrejmé,
že sporná miestnosť slúžila nehnuteľnosti súpisné č. 160, aj keď sa nachádzala v nehnuteľnosti súpisné
č. 159 a stavebne bola riešená tak, že prístup do nej bol len z domu súpisné č. 160. Z týchto dôvodov má
súd preukázané, že právny predchodcovia odporcov 1) až 3) a odporkyňa 4) minimálne od roku 1980
užívali dobromyseľne predmetnú miestnosť, dôvodne si mysliac, že je trvalo v ich užívaní na základe

dohody, ktorú N. A. C. F. Š.. Pokiaľ ide o dĺžku vydržacej doby, táto je splnená.

Na základe uvedeného nemá súd preukázané splnenie podmienok pre ochranu vlastníckeho práva
navrhovateľky. Aj keď evidencia v katastri nehnuteľností nasvedčuje tomu, že navrhovateľka je výlučnou
vlastníčkou celého domu súpisné č. 159 a teda, že odporcovia užívajú spornú miestnosť v dome súpisné

číslo 159 neoprávnene, bráni úspechu jej návrhu tá skutočnosť, že odporcovia majú k užívaniu spornej
miestnosti právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré odvodzujú od právnych predchodcov. Na
základe uvedeného súd návrh navrhovateľky na vypratanie časti nehnuteľnosti zamietol.

Nakoľko súdu sa nepodarilo v konaní zistiť a nebola preukázaná písomná dohoda bratov F. C. A. Š. o
užívaní spornej miestnosti a odporcovia dobromyseľne užívajú predmetnú miestnosť v domnienke, že im
patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu túto miestnosť užívať, súd rozhodol o deklarovaní tohto
vydržaného vecného bremena tak, ako aj uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia podľa podaného
vzájomného návrhu odporcov.

Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešným odporcom priznal
náhradu trov konania od v konaní neúspešnej navrhovateľky. Súd preto zaviazal navrhovateľku na
náhradu trov konania vzniknutých odporcom vo výške 1 101,80 eura, z toho uhradený súdny poplatok za

podanie vzájomného návrhu predstavuje 99,50 eura a trovy zastúpenia advokátom predstavujú 1002,30
eura. Z trov zastúpenia advokátom predstavuje odmena 658,08 eura (4 x 164,52 eura) za 4 vykonané
úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady
s klientom dňa 30. 07. 2014, podľa písm. c) podanie návrhu na súd dňa 31. 07. 2014 a podľa písm. d)
účasť na pojednávaní dňa 23. 10. 2014 v trvaní od 8:30 do 11:30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), náhrada hotových výdavkov predstavuje
32,16 eura (4 x 8,04 eura) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, náhrada hotových výdavkov za vypracovanie
Odborného posúdenia č. 1 Ing. G. L. predstavuje 100,00 eur podľa § 15 písm. a) vyhlášky,.náhrada za
stratu času za 8 začatých polhodín cestou zo sídla zástupcu odporcov na miesto pojednávania a späť

predstavuje 107,20 eura (8 x 13,40 eura) podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, náhrada za cestovné zo sídla
zástupcu navrhovateľky - Bratislava, na miesto pojednávania - Banská Bystrica a späť, spolu 414 km,
pri cene pohonných hmôt 1,326 eura/1liter, a priemernej spotrebe 5,3 l/100 km predstavuje 104,86 eura
podľa § 16 ods. 4 vyhlášky.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie
alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),
uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku.