Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/99/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816213833
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816213833.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a sudkýň
Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom v Bratislave 831 04, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, zastúpeného
JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave 821 01, Martinčekova 13 proti
povinnému D. U., bytom H. o vymoženie istiny vo výške 1.377,44 € s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/2715/2016 - 18 zo dňa 10. januára
2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd ako súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 41 ods.

2 písm. d), § 44 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku, § 52, § 53 § 54 Občianskeho zákonníka, § 2
ods. 1, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
príslušné ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie
sumy 1.377,44 € s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, sp.zn. II/2014 - 1421, vydaný rozhodcom
JUDr. Ľubicou Adamcovou dňa 12.02.2016, právoplatný dňa 26.06.2016 a vykonateľný dňa 29.06.2016.
Okresný súd sa oboznámil s návrhom na vykonanie exekúcie, so žiadosťou o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, s exekučným titulom, so Zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru č.
001044911090408 zo dňa 09.04.2008 a zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
je potrebné zamietnuť. Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru, na základe ktorej právny predchodca

oprávneného (Všeobecná úverová banka) poskytol povinnému úver vo výške 1.991,64 € a dlžník sa
zaviazal tieto s úrokom, posúdil okresný súd ako zmluvu spotrebiteľskú (s prihliadnutím na povahu
účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy „na predtlačenom formulári“), preto je
potrebné na predmetný právny vzťah aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. V článku IX. bod
3. záverečných ustanovení Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. je obsiahnutá neprijateľná
podmienka - rozhodcovská doložka, ktorú posúdil okresný súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a

ako takú neplatnú. Posudzujúc komplexnú úpravu rozhodcovskej doložky k zmluve v danom prípade od
jednostrannosti výberu riešenia sporu, cez jej vopred pripravené znenie a označenie rozhodcovského
súdu, ktorý bude spor rozhodovať až po v nej upravené postupy, ktorými sa strany v rozhodcovskom
konaní mali riadiť, považuje súd takto upravenú rozhodcovskú doložku k zmluve v celosti za neprijateľnú
podmienku. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany
spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní

(podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) ale
tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnúnerovnováhu(podľaustanovenia§53ods.1Občianskehozákonníka). Rozhodcovskádoložkakzmluve
podľa názoru súdu spĺňa všetky podmienky tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka
platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS (výkladovej pomôcky

ustanovení spotrebiteľského práva), aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá. Táto neplatnosť má formu
absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods.5 OZ. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka k zmluve
nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodcovský súd, resp. rozhodca
svoju právomoc z takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy založil, na ktorom základe následne vydal
exekučnýtitul,nemožnotakétorozhodnutiepovažovaťzarozhodnutievydanéosobounatooprávnenou.

Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť v zmysle
ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie
uvedenéskutočnosti,súdžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciepodľa
§44ods.2,3 Exekučnéhoporiadkuzamietol.Predloženýrozhodcovskýrozsudokvzhľadomnaabsenciu
právomocirozhodcuvdanejvecikonať,atospoukazomnaneplatnosťrozhodcovskejdoložky,nemožno

považovať za spôsobilý exekučný titul. Pre uvedený rozpor exekučného titulu a tým aj i návrhu a žiadosti
o udelenie poverenia nielen s Exekučným poriadkom ale aj úniovým právom, súd žiadosť zamietol v
celom rozsahu.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že zamietnutím

žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia sa mu ako účastníkovi konania odňala možnosť
konať pred súdom, nakoľko mu bolo odopreté právo na výkon vykonateľného rozhodnutia. Namietol,
že súd nesprávne právne vec posúdil, keď rozhodcovskú doložku označil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku a ako takú neplatnú. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná v zmysle
ustanovení Všeobecných obchodných podmienok, na základe splnenia si zákonnej povinnosti právneho

predchodcu oprávneného (Všeobecnej úverovej banky) podľa ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách, podľa ktorého je banka povinná ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Ďalej
uviedol, že v rámci posudzovania zákonných predpokladov po stránke formálnej a materiálnej, exekučný

súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného
súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť
rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní,
exekučný súd nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Preskúmavanie
správnosti rozhodcovského rozsudku je možné iba v prípade, ak rozsudok zaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní). Rozpor je viazaný na plnenie a
nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Uvedeným postupom tak exekučný
súd prekročil preskúmavaciu právomoc v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko
vykonával aj iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení (exekučný titul,

návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia). Vykonaním dôkazov v exekučnom konaní,
prípadne aj tých, ktoré už boli predtým vykonané a následnou zmenou skutkového stavu, z ktorého
exekučný súd vychádzal, zaniká podľa názoru ústavného súdu totožnosť veci v zmysle čl. 48 ods.
2 Ústavy SR (Nález Ústavného súdu II. ÚS 499/2012). Pokiaľ súd konajúci v nachádzacom konaní
je obsadený sudcom, exekučný súd je zásadne obsadený vyšším súdnym úradníkom, konajúcim na

základe poverenia sudcu (zákon č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch). Nie je preto možné, aby
ústavnú funkciu - rozhodovať spory ako súdny orgán - vykonávala osoba, ktorá sudcom nie je. Úverová
zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol
poskytnutý úver bankou, zriadenou a pôsobiacou v Slovenskej republike podľa zákona o bankách, ktorá
podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska; nejde o žiadny nebankový subjekt. Ďalej poukázal na

Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 192/06 z 03. novembra 2006, ktorým bolo vyslovené, že
ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená podstatne
odchylným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami,
nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR; uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 3 Mcdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 18CoE

633/2011 - 25 zo dňa 26.06.2012 atď.. Rovnako namietol nemožnosť aplikácie Smernice EHS č. 93/13/
EHS, nakoľko ide o akt výlučne sekundárnej povahy a judikatúry Európskeho súdneho dvora (ďalej len
ESD),nakoľkojudikatúraESDniejezáväznávočijednotlivcom,atedaanivočiúčastníkompredmetnéhokonania. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a žiadosti súdneho exekútora vyhovel,
prípadne napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. Procesný
postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v § 470 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015

Z. z.), ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle uvedenej úpravy platí, že ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Uznesenie okresného súdu bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky
rozhodcovskej doložky a v kolerácii s rozhodovaním súdov v analogických prípadoch nebol zistený

žiadny právne významný dôvod na odlišný postup a rozhodnutie v danom prípade pri posudzovaní
rozhodcovskej doložky. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami ust. § 220 CSP v
spojení s ust. § 234 CSP, preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje v podrobnostiach
na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a zároveň považuje za potrebné dodať.
6. Okresný súd správne uviedol, že zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení

o spotrebiteľskom práve. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že súd môže prvý - krát
poskytnúťspotrebiteľovizúradnejpovinnosti(tedabezakejkoľvekprocesnejaktivityspotrebiteľa)účinnú
spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku. Základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom

oprávneného túto charakteristiku spĺňa.

10. Podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to po stránke

formálnej a materiálnej, teda i to, či rozhodnutie bolo vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie.
12. V prejednávanej veci okresný súd opodstatnene poukázal na to, že rozhodcovská doložka, ktorá
mala založiť legitimitu pre exekučný titul, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

13. V súvislosti so skúmaním podmienky v exekučnom konaní, a to (nedostatku) právomoci
rozhodcovského súdu (rozhodcu), pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského
právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto
konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy v žalobe na príslušnom všeobecnom súde (§ 40 ods. 1 písm. c/), skúmanie

tejto právomoci exekučným súdom v exekučnom konaní nevylučuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2013 sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného

nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci
neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. V tejto súvislosti zdôraznil princíp „vigilantibus
iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych
okolností), ktorý ustupuje dôležitejšiemu princípu, a tým je ochrana práv spotrebiteľa.

14. Na podporu tohto názoru odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora,
ktorývrozhodnutíC-168/05uviedol,ženarozhodcovskýrozsudokvsporezospotrebiteľskejzmluvymá
súd kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadnuť z hľadiska jeho platnosti, resp. nulity a nie je potrebné
jeho prípadné zrušenie postupom podľa vnútroštátnych predpisov.15. Okresný súd opodstatnene poukázal na to, že rozhodcovská doložka sa javí ako absolútne
nevyváženáapretoneprijateľná.Rozhodcovskádoložkazakladábezďalšiehodohodumedzizmluvnými
stranami o tom, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a

výklad, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom. Oprávnený ako veriteľ do zmluvných
dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky a na ich základe
opakovane zvolil pre riešenie sporu rozhodcovský súd, keď podaním žaloby na tento príslušný súd
vylúčil možnosť, aby sa spor riešil pred všeobecným súdom. V danom prípade je to oprávnený, ktorý
disponujekonanímnastranežalobcuakoveriteľ.Vzmyslezákonaobankách(účinnývčaseuzatvorenia

zmluvy), ktorý upravuje postup a podmienky uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, sa vyžaduje, aby
mal klient (povinný) možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie takejto
zmluvy a taktiež poučovaciu povinnosť zo strany banky o dôsledkoch jej uzatvorenia. Rovnako nie je
klient povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy; ak tento neprijme, prípadné spory sa riešia v konaní
pred všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka neobsahuje žiadne poučenie spotrebiteľa o rozdiele
medzi rozhodcovským konaním a občianskym súdnym konaním. Rozhodcovská zmluva uzavretá so

spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (viď. napr. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013).

16. Na základe takto uzatvorenej rozhodcovskej doložky spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred
vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom oprávneného na riadnom súde
v mieste svojho bydliska. Pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí
spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, preto nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci
exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. K námietke

oprávneného ohľadne aplikácie Smernice EHS č. 93/13/EHS, odvolací súd poukazuje na použitie
inštitútueurokonformnéhovýkladu(nepriamyúčinokprávaEurópskejúnienaprávneporiadkyčlenských
štátov). Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame
dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho
súduanievnútroštátnehoprávnehoaktuimplementujúcehosmernicu.Keďžezmyslom,cieľomaúčelom

právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň
ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné
ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou
smernicou.

17. Rovnako pokiaľ ide o námietku oprávneného, že rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku
res iudicata, ktorá bráni tomu, aby vec bola opätovne prejednaná, považuje odvolací súd za
neopodstatnenú. K tomu uvádza, že neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť právomoc
rozhodcovského súdu na prejednanie a ani na vydanie rozhodnutia, keďže v danom prípade ide o nulitný
právny akt. Nič preto nebráni oprávnenému, aby si svoje právo uplatnil v konaní pred všeobecným

súdom.

18. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).