Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/32/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313210566
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8313210566.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1./ Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I. XXXX/XX, XXX XX N., zastúpený M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX N., 2./ D.
E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX N., o zaplatenie 2.532,64 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 18C 386/2013-267 zo dňa 06. apríla
2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným sa ich náhrada n e p r
i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„Žalobu zamieta.
Združeniu-Pomocaochranaspotrebiteľa„POS“,IČO:42343828,sosídlomNám.Legionárov5,Prešov,

priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalobcovi.
Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade majú nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu proti
žalobcovi.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 95 odsek 1, § 470 odsek 2 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“); § 2 odsek 1, § 7 odsek 1, § 92 odsek 8 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o bankách“); § 1 odsek 1,

§ 2 odsek 2, § 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“).

3. Vychádzal zo zistenia, že zo Zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu
iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Žalobca v konaní nepreukázal existenciu
písomnej výzvy (banky) po tom, či bol žalovaný (klient banky) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní so splácaním jednotlivých už splatných splátok. Splnenie zákonom požadovaných
predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok nebolo preto v konaní preukázané. Žalobca tak
nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom konaní, lebo zmluva o postúpení
pohľadávky je neplatná, keďže na žalobcu nemohla byť zo strany postupcu postúpená pohľadávkapozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť ešte nenastala, keďže žalobca nie je držiteľom
bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov, teda ani na ich správu, ktorá je súčasťou
bankovej činnosti poskytovania úverov, na ktorú je podľa Zákona o bankách potrebné bankové

povolenie a zároveň neboli naplnené zákonné predpoklady ustanovenia § 92 odsek 8 Zákona o
bankách na postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu (postupníka). Banka môže postúpiť pohľadávku
iba po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníka, čo zo strany žalobcu preukázané nebolo. Žalobca
nepreukázal, aby takáto výzva bola zasielaná obidvom žalovaným a nepreukázal ani jej doručenie. Preto
žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom
rozsahu zmenil tak, že vyhovie žalobe, resp. ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že ustanovenie § 89 odsek 1 Zákona o bankách pripúšťa
úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon
predmetnú odchýlku nevylučuje. Ustanovenie § 92 odsek 8 Zákona o bankách nemožno spájať s

aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava
výnimiekzbankovéhotajomstvaanehovoríopodmienkachplatnostipostúpeniapohľadávok.Zozákona
nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu
postúpenia pohľadávky. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že oznámenie postupcu žalovanému
o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazuje odoslanie tejto písomnosti žalovanému,

ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky.
Z ustanovenia § 92 odsek 8 Zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť len
splatná pohľadávka. Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so
splnenímčolenčastisvojhopeňažnéhozáväzku,môžebankapostúpiťpohľadávkuzodpovedajúcucelej
výške peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Nestotožňuje sa s rozhodnutím o

trovách konania, kedy súd bez bližšieho odôvodnenia priznal Združeniu nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu. Súd prizná nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci len stranám
sporu.

5. Združenie a ani žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že

odvolanie nie je opodstatnené.

7.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej

inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací
súd uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní uzatvorili so N. N., a.s. dňa 12.12.2007 zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 55.000 Sk (1.825,67
Eur). Konečná splatnosť úveru mala nastať 20.11.2017. Dňa 27.09.2012 došlo medzi N. N., a.s. a
žalobcom k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE. Z prílohy č. 1 k zmluve
o postúpení pohľadávok vyplýva, že dátum poslednej úhrady žalovanými bol 21.01.2009. Ku dňu

postúpenia pohľadávky boli žalovaní v omeškaní 1333 dní.

10. Zo spisu vyplýva, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania vznikol z bankového úveru,
regulovaného špeciálnou právnou úpravou Zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia,
ktorej činnosť v zmysle ustanovenia § 2 odsek 3 Zákona o bankách podlieha bankovému povoleniu na

činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže
nikto vykonávať bankovú činnosť. Žalobca v konaní nepreukázal, aby disponoval takýmto povolením, na
základe ktorého by mohol vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaným fyzickým osobám
bankami, teda bankovou činnosťou.11. Podľa ustanovenia § 92 odsek 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením

čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

12. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne poukázal na podmienky,
ktoré pred postúpením pohľadávky banky na iný subjekt musia byť splnené a to na podmienku
predchádzajúcej výzvy, omeškania dlžníka a na podmienku splatnej pohľadávky.

13. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 odsek 8 Zákona o bankách môže
byť však iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej
písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť

splnené v čase postúpenia pohľadávky.

14. Z obsahu spisu nevyplýva, aby podmienka predchádzajúcej písomnej výzvy zo strany N. N., a.s. bola
dodržaná. K podaniu zo dňa 29.11.2014 žalobca síce pripojil listinu nazvanú „Výzva“ zo dňa 27.05.2009,
kde ako adresát je označený žalovaný v 1./ rade, o doručení tejto výzvy však nepredložil žiaden dôkaz.

Rovnako nepredložil žiadny dôkaz o zaslaní predchádzajúcej výzvy aj žalovanej v 2./ rade. Odvolací
súd teda má za to, že predchádzajúca výzva žalovaným nebola doručená.

15. Odvolací súd zastáva názor, že v tomto prípade bolo možné platne postúpiť len splátky, ktoré
ku dňu postúpenia už boli splatné v zmysle uzavretej úverovej zmluvy, a to za splnenia podmienky

omeškania a doručenia výzvy podľa ustanovenia § 92 odsek 8 Zákona o bankách. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že žalobca nepreukázal zaslanie ani doručenie písomnej výzvy banky
v zmysle ustanovenia § 92 odsek 8 Zákona o bankách dlžníkovi - žalovanému. Tým, že banka výzvu
neadresovala dlžníkovi, resp. táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná, neposkytla mu dostatočný
priestor na prípadnú úhradu dlžnej sumy, v dôsledku čoho by nebolo potrebné pohľadávku postúpiť.

Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok teda nebolo
preukázané. Aktívna legitimácia žalobcu nie je preto ani čiastočne daná.

16. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny

nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
súdneho konania. (Porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn.
2Cdo 205/2009)

17. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej
pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie.
Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po výzve na splnenie
pričom výzva musí byť písomná a musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní.

18. V zmysle uvedeného žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom daného
konania, keď bez platného postúpenia záväzku niet na strane žalobcu dostatok aktívnej legitimácie
uplatňovať bankovú pohľadávku.19.Odvolacísúdzdôrazňuje,žežiadnymspôsobomnespochybňujeprávobankypostúpiťajpohľadávku
z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom
a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť

predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie
môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.

20. Z obsahu spisu a napokon i z obsahu samotného odvolania je zrejmé, že postupca neukončil
záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a žalovanými na strane druhej

strane, nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k
odstúpeniu od zmluvy a žalobca nedisponuje dokladmi, ktoré by danú skutočnosť - ukončenie zmluvy -
preukázali. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo až zo strany žalobcu ku dňu 16.10.2012.

21. Špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver, že s bankovým
úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je

produktombanky,naktorýdopadádohľadcentrálnejbankysprísnestanovenýmipravidlamiprebankový
sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať (akokoľvek) bankové oprávnenia a ani používať
bankové úvery. Termín používať prirodzene zahŕňa aj zosplatnenie úveru alebo určité zavŕšenie vzťahu
vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky.

22. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, t.j. nepreukázal, že by došlo k platnému postúpeniu
pohľadávky banky voči žalovaným na žalobcu.

23. V zmysle uvedeného žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom daného
konania, keď bez platného postúpenia záväzku niet na strane žalobcu dostatok aktívnej legitimácie

uplatňovať bankovú pohľadávku.

24. Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcim sa priznania náhrady trov konania Združeniu odvolací
súd uvádza, že procesná aktivita Združenia evidentne súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva
význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov.

25. Občianske združenie je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt,
ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa, a to v zmysle § 93 odsek 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Právo na
právne zastúpenie je garantované Ústavou SR, konkrétne v článku 47 odsek 2. Občianske združenie
ako právnická osoba nemôže byť výnimkou v tom smere, že by sa takému účastníkovi malo toto

ústavné právo odopierať. Je nelogické tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu
práv občana - spotrebiteľa, musí vo svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a
ochranu práv spotrebiteľa po právnej stránke. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je
plne v súlade s plnením účelu a poslania tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri
komplikovanej právnej úprave a často meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia

noriem Európskej únie je nepochybné, že zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov
advokátov je nutné a žiaduce, pričom nijakým spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie
občianskeho združenia. Práve naopak, ide o prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri
ochrane práv spotrebiteľa.

26. Pri posudzovaní účelnosti vynaložených trov je potrebné prihliadnuť na to, že Združenie poskytlo
žalovaným kvalifikovanú ochranu. Ochrana práv spotrebiteľov v tomto konaní zo strany Združenia bola
účinná, nakoľko po vstupe do konania sa vo veci vyjadrilo a vznieslo námietku nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu, čo bol úkon nepochybne na prospech spotrebiteľa.

27. Keďže k procesne relevantnému vyjadreniu k žalobe prostredníctvom právneho zástupcu nemohlo
dôjsť bez prevzatia a prípravy právneho zastúpenia, aj trovy spojené s prevzatím a prípravou právneho
zastúpenia boli vynaložené účelne.

28. Činnosť Združenia bola účelná, pretože viedla k sledovanému cieľu za použitia primeraných

prostriedkov. Pokiaľ jeho činnosť viedla k sledovanému cieľu, nie je možné hodnotiť ju ako neúčelnú.

29. V súvislosti s otázkou vedľajšieho účastníctva odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu sp. zn. 6Cdo/181/2015 zo dňa 22.11.2016, podľa ktorého: „Aj oznámenie určitého subjektu, ževstupuje do konania ako vedľajší účastník na žalujúcej alebo žalovanej strane, je totiž procesným
úkonom,ktoréhoúčinky-vznikvedľajšiehoúčastníctva-zostávajúvzmysle§470ods.2vetaprváC.s.p.
zachované. Iný výklad, podľa ktorého vedľajšie účastníctvo takéhoto subjektu účinnosťou C.s.p. bez

ďalšieho zaniklo, by odporoval ústavným zásadám ochrany nadobudnutých práv a ochrany legitímneho
očakávania, vyplývajúcim z princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu.“

30. Na základe uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 odsek 1 C.s.p v spojení s
§ 255 odsek 1 C.s.p. tak, že žalovaným, ktorí by mali mať s poukazom na úspech v odvolacom konaní
nároknanáhradutrovodvolaciehokonaniaichnáhradunepriznal,pretožeimvodvolacomkonanížiadne
trovy nevznikli.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).