Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/215/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817209888
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3817209888.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a sudkýň
Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Advocate, s.r.o., IČO: 36 865 141, Pribinova 25, Bratislava proti povinnému Q. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J.. L. X/XX, XXX XX U. J., o vymoženie istiny 176,- eur s príslušenstvom, na odvolanie

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. júna 2017, č.k. 16Er/2082/2017-13
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie zo dňa 21.06.2017. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 41 ods.2 písm.

d/, § 44 ods. 1, 2 a 3, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok), § 2 ods. 1, § 73 ods. 3 z. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní , § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1
a 5, § 54 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, príslušné ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/ EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
2. Uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 176,-

€ s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeným pri Asociácii pre arbitráž so sídlom v Bratislave sp. zn.: SRSAspA
04436/2016 vydaného dňa 21.07.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2016 a vykonateľnosť
dňa 02.01.2017.
3. Súd prvej inštancie zistil, že dňa 20.06.2014 uzatvoril oprávnený ako veriteľ s povinným ako dlžníkom
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 304603737 (ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Všeobecné

podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému
úver vo výške 300.- eur a povinný sa zaviazal úver vrátiť v dohodnutých mesačných splátkach do
17.06.2015. Dňa 20.06.2014 bola medzi oprávneným a povinným uzavretá rozhodcovská zmluva,
na základe ktorej si rozhodcovský súd založil právomoc rozhodnúť vo veci. Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, nakoľko z obsahu
spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by mu boli poskytnuté peňažné prostriedky na výkon
zamestnania, povolania, a z toho dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Zo samotnej zmluvy a jej
zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred
pripravené „na predtlačenom formulári“, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet
spotrebiteľov. Preskúmaním predmetnej rozhodcovskej zmluvy, konkrétne článku II (predmet zmluvy),
vzhliadol súd prvej inštancie v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. Zmluvné

dojednanie o voľbe spôsobu riešenia sporu v rozhodcovskom konaní predpokladá v zmysle ustanovenia
§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní dohodu obidvoch zmluvných strán voforme osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky k zmluve. Rovnako dohodu vyžaduje
v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 a § 8 zákona č. 244/20002 Z. z. o rozhodcovskom konaní aj
voľba rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovskej zmluvy na

predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si
finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o úvere povinný
vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd prvej inštancie vidí v tom, že
faktickým subjektom, ktorý definuje, kto rozhoduje v tomto prípade je oprávnený, pretože tento zostavil
znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci

svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého
počtu. Súd prvej inštancie dáva do pozornosti rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08
z 6. októbra 2009, Asturcom Telecommunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, v ktorom
bola riešená predbežná otázka, ktorá sa týkala výkladu smernice 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o
neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o
návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa,

musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru
tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné
podmienky upravené v rozhodcovskej doložke. Posudzujúc komplexnú úpravu rozhodcovskej zmluvy v
danom prípade od jednostrannosti výberu riešenia sporu, cez jej vopred pripravené znenie a označenie
rozhodcovského súdu, ktorý bude spor rozhodovať až po v nej upravené postupy, ktorými sa strany v

rozhodcovskom konaní mali riadiť, považuje súd prvej inštancie takto upravenú rozhodcovskú zmluvu v
celostizaneprijateľnúpodmienku.Rozhodcovskázmluvapodľanázorusúduprvejinštanciespĺňavšetky
podmienky tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia
zmluvy, ako aj z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského
práva), aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti v

zmysle § 53 ods. 5 OZ. Existujúca ale neplatná rozhodcovská zmluva nemôže byť potom základom
právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodcovský súd, resp. rozhodca svoju právomoc z takto
uzavretej rozhodcovskej zmluvy založil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno
takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje,
že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého

výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť v zmysle ustanovenia § 41
ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti,
súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa §
44 ods. 2,3 Exekučného poriadku zamietol. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu
právomocirozhodcuvdanejvecikonať,atospoukazomnaneplatnosťrozhodcovskejdoložky,nemožno

považovať za spôsobilý exekučný titul. Pre uvedený rozpor exekučného titulu a tým aj i návrhu a žiadosti
o udelenie poverenia nielen s Exekučným poriadkom ale aj úniovým právom, súd prvej inštancie žiadosť
zamietol v celom rozsahu.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený prostredníctvom právneho
zástupcu, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že exekučný súd rozhodol

nad rámec zverenej právomoci, ktorú mu priznáva Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon
o rozhodcovskom konaní. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní je súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu povinný zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1
písm. b) a c). Exekučný súd sa dostáva do pozície, kedy preskúmava materiálnu stránku, t.j. či

sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými
mravmi) iba za tých podmienok, že tento nedostatok je zjavný z exekučného titulu. Preto namieta,
že v rámci preskúmavania exekučného titulu po stránke materiálnej, nemôže exekučný súd skúmať
samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie oprávňuje na zastavenie exekúcie
za predpokladu, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu

nedovolenému. Takýmto postupom súdu a výkladom ust. § 45 cit. zákona dochádza k nahradzovaniu
konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona.
Ďalej namietol neúplne zistený skutkový stav veci, keď podľa názoru súdu prvej inštancie rozhodcovská
doložka nebola dojednaná individuálne. Mal za to, že táto bola dojednaná formou samostatného
právneho úkonu na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v

rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Navrhol, aby súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku
(ďalej len "CSP") bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 CSP a dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods.

1, 2 CSP z nasledovných dôvodov:
7. Uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky
rozhodcovskej zmluvy a v kolerácii s rozhodovaním súdov v analogických prípadoch nebol zistený
žiadny právne významný dôvod na odlišný postup a rozhodnutie v danom prípade pri posudzovaní
rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami ust. §

220 CSP v spojení s ust. § 234 CSP, preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje
v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a zároveň považuje za potrebné
dodať.
8. Súd prvej inštancie správne uviedol, že zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení
o spotrebiteľskom práve. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že súd môže prvý - krát
poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa)

účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto
charakteristiku spĺňa.
9. Ustanovenie § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) ukladá

exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad
exekučného titulu so zákonom, a to po stránke formálnej a materiálnej, teda i to, či rozhodnutie bolo
vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie (či spotrebiteľská rozhodcovská zmluvy spĺňa podmienky
ustanovené právnymi predpismi).
10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
11. Podľa ods. 2 cit. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
12. Podľa ods. 3 cit. zák, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
13. V súvislosti so skúmaním podmienky v exekučnom konaní, a to (nedostatku) právomoci
rozhodcovského súdu (rozhodcu), pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského

právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto
konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy v žalobe na príslušnom všeobecnom súde (§ 40 ods. 1 písm. c/), skúmanie
tejto právomoci exekučným súdom v exekučnom konaní nevylučuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2013 sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). To znamená, že aj keď účastník

rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci
neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. V tejto súvislosti zdôraznil princíp "vigilantibus

iurascriptasunt"vspotrebiteľskýchveciachvkonkrétnychsúvislostiach(tedavzávislostiodkonkrétnych
okolností), ktorý ustupuje dôležitejšiemu princípu, a tým je ochrana práv spotrebiteľa.
14. Na podporu tohto názoru odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora,
ktorý v rozhodnutí C - 168/05 uviedol, že na rozhodcovský rozsudok v spore zo spotrebiteľskej zmluvy
má súd kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadnuť z hľadiska jeho platnosti, resp. nulity takého

rozhodcovského rozhodnutia a nie je potrebné jeho prípadné zrušenie postupom podľa vnútroštátnych
predpisov.
15. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba

konkrétne znamená (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2013,
sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). Nakoľko nebolo preukázané, že by boli tieto podmienky splnené, rozhodcovská
zmluva sa nepovažuje za dojednanú individuálne.16. Poučenie povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy s tým, že pokiaľ ktorákoľvek
zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov
uvedených v čl. II. rozhodcovskej zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za

rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,
ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci,
v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu, nie je možné považovať za kvalifikované
vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu

na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi za primeraných okolností možnosť sa rozhodnúť vo
vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Ide len o zostručnenie obsahu rozhodcovskej zmluvy v tom smere, že
oprávnený povinnému uviedol, že bude rozhodovať rozhodcovský súd vybratý oprávneným, a že spor
môže byť rozhodovaný aj v súdnom konaní. Uvedené tak nemá za následok, že rozhodcovská doložka
bola dojednaná individuálne.

17. Exekučnýtitulvydanývrozhodcovskomkonanírozhodcovskýmsúdom,ktorýzaložilsvojuprávomoc
na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v
súlade so zákonom.
18. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie v danom prípade správne právne posúdil
rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a

rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa
ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku a správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2,3 Exekučného poriadku).
19. Rovnako je potrebné uviesť, že rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku res iudicata, ktorá
by bránila tomu, aby vec bola opätovne prejednaná. Neplatná rozhodcovská zmluva nemohla platne

založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a ani na vydanie rozhodnutia, keďže v danom
prípade ide o nulitný právny akt. Nič preto nebráni oprávnenému, aby si svoje právo uplatnil v konaní
pred všeobecným súdom.
20. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa §
387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)