Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 11, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/219/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214207045
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8214207045.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Zlaty Simkovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne C. E., nar. X.X.XXXX, bytom T.
XX, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792
752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47
233 516, o neplatnosť revolvingových zmlúv, vydanie bezdôvodného obohatenia, zaplatenia finančného
zadosťučinenia s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.
k. 1C/214/2014-121 zo dňa 25.2.2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bardejov č.
k. 1C/214/2014-159 zo dňa 12.9.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením okrem výroku o vylúčení časti žaloby na
samostatné konanie.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie určil, že zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX sú neplatné, vec v časti
o vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vylúčil na
samostatné konanie s tým, že v uvedenom konaní bude rozhodnuté aj o trovách celého konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že revolvingový úver je úverom, ktorý umožňuje klientovi čerpať
poskytnuté finančné prostriedky opakovane. Môže byť poskytnutý formou kreditnej karty, pri ktorých je
klientovi poskytnutý úverový rámec a pokiaľ klient vyčerpá časť, alebo celý úverový rámec a následne
vyčerpanú sumu splatí jednorázovo, má opäť k dispozícii celý úverový rámec. S poukazom na uvedené
dospel k záveru, že predložené zmluvy označené ako zmluvy revolvingové nemajú charakter zmlúv o
poskytnutí revolvingového úveru, nakoľko nespĺňajú jeho podstatné znaky, pričom ide o úver klasický.
Z uvedeného dôvodu preto možno uvažovať o zámernom klamaní spotrebiteľa.

2. Ďalej bol toho názoru, že dohodnutý úrok z úverov vo výške 70,01 % ročne a v nadväznosti na to
výškaRPMNnemôžebyťvýškouúroku,ktorámôžebyťsúdomakceptovateľná,atoprerozporsdobrými
mravmi. V rozhodnom období totižto banky poskytovali úvery pri úrokovej sadzbe 11,16 až 11,64 %.
Nakoľko žalovaným požadovaný úrok je v rozpore s dobrými mravmi, zmluvy o úvere sú neplatné, pre
absenciu ich podstatnej náležitosti, a to dojednania úroku, a preto žalobkyňa má povinnosť podľa zásad
o bezdôvodnom obohatení vrátiť žalovanému len poskytnutú sumu úveru. Keďže túto časť zmluvy od
zvyšnej časti nie je možné oddeliť, má to za následok, že predmetné zmluvy o úveroch sú neplatné celé

pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie na podporu svojej
argumentácie poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky.
3. Ďalej poukázal na ďalšie nedostatky zmluvy, a to zmätočnosť, nezrozumiteľnosť či nejasnosť
zmluvných dojednaní, drobné písmo v zmluvách o revolvingových úveroch a úverových podmienkach,neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, poplatku za odklad splátok úveru, zmluvných pokút uvedených
v úverových zmluvných podmienkach, ako aj absenciu ďalších obligatórnych náležitosti zmlúv o
spotrebiteľských úveroch, a to termínu konečnej splatnosti úveru, rozpisu splátok úveru, ktoré majú v

konečnomdôsledkuzanásledok,žesaúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkový.Podľanázorusúdu
prvej inštancie aj uvedené nedostatky zmlúv a zmluvné dojednania uplatňované žalovaným odporujú
dobrým mravom, a preto spôsobujú neplatnosť uvedených zmlúv ako celku pre rozpor s ust. § 39
Občianskeho zákonníka.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal nesprávnosť

záverov súdu prvej inštancie ohľadom výkladu pojmu revolvingový úver, neplatnosti zmluvy z dôvodu
úroku uplatňovaného v rozpore s dobrými mravmi, ako aj neprijateľnosť drobného písma zmluvných
dojednaní, ktoré však súd prvej inštancie nijako nezdôvodnil. Zároveň namietal, že súd prvej inštancie
nezdôvodnil ani to, v čom mal za preukázaný naliehavý právny záujem na výroku o určenie neplatnosti.
5. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalobkyňa žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
7. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379-381 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného dôvodné nie je.
8. K odvolacím námietkam týkajúcim sa nezdôvodnenia naliehavého právneho záujmu o určení

neplatnosti zmlúv, odvolací súd konštatuje, že naliehavý právny záujem je daný, pretože len určovacou
žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobkyňa nachádza, pretože len deklarovaným
vyslovením neplatnosti žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru môže následne argumentovať vo
vzťahukžalovanému.Právežalobkyňaajejmajetkovásférajevohrození,pretovpostaveníspotrebiteľa
má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami

v spotrebiteľských zmluvách, vyplývajúcich z ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., z čoho taktiež
vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
9. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že úroková sadzba v predmetných
zmluvách bola dohodnutá vo výške 70,01 % ročne. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov
podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov. Doterajšia judikatúra súdom

nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti
v prevažne miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je
vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly.
Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe dojednania s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným

bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou
finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky,
rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Vychádzajúc zo štatistických údajov
zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska, v rozhodnom období boli priemerné
úrokové sadzby pri nových úveroch 11,16 % až 11,64 %. Úroková sadzba predmetných úverov je tak

viac ako 6-násobkom priemernej úrokovej sadzby úverov poskytovaných bankami v rovnakom období.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.
zn. 1Mcdo/1/2009, podľa ktorého hoci maximálna výška úrokov pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch
nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie
je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka,

a teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný.
Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ust. § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka, dostáva sa tak do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39 a
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
10. Keďže žiaden všeobecne záväzný právny predpis neobmedzil súdy, aby korigovali neprimerane

vysoké úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z posudzovania dodržania
imperatívu dobrých mravov zo strany súdu. Sadzba úrokov 70,01 % je úplne neprimeraná a nemá
žiadne opodstatnenie v demokratickej spoločnosti, a preto jej výška je neprijateľná a odporujúca dobrým
mravom. Ďalším žalobným dôvodom bola absencia platnej dohody o RPMN.
11. Predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Návrh zmluvy musí byť

prejavom vôle smerujúcej k uzavretiu zmluvy, musí byť adresovaný a určitý. Včasné vyhlásenie osobou,
ktorej bol návrh určený a z ktorého možno vyvodiť jej súhlas je prijatím návrhu. Dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvysa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj
odmietnutím návrhu.
12. Ak žalovaný mal v úmysle poskytnúť žalobkyni úvery na základe podmienok iných, ako boli uvedené

v žiadostiach žalobkyne o poskytnutie revolvingových úverov, mal uzavrieť zmluvy, obsahom ktorých by
boli jeho nové podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov v čl. 6 zmluvy, označeného
ako údaje o schválenom revolvingovom úvere, resp. formou oznámenia veriteľa o schválení úveru.
Je zrejmé, že žalobkyňa v čase podpisu žiadostí o poskytnutie úverov nemala vedomosť o výške
RPMN, resp. bola jej známa len predpokladaná RPMN, ktorú žalovaný uviedol v článkoch 6 zmlúv. Je

potom potrebné konštatovať, že v žiadosti žalobkyne bol uvedený iný údaj o RPMN ako v oznámeniach
veriteľa o schválení úverov. Preto aj z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť k platnému vzniku zmlúv
o poskytnutie revolvingových úverov. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, a to poplatku za odklad splátok úveru v zmysle ust. § 53 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka. Neprijateľnosť uvedenej zmluvnej podmienky súd vidí nielen v samotnom
predmete tohto dojednania, ale aj v jeho cene a okolnostiach uplatňovania tohto ustanovenia. Uvedená

podmienka sa totižto uplatní aj v prípade, ak spotrebiteľ počas trvania zmluvného vzťahu uvedenú
službu nevyužije, pričom žalovanému pri nevyužití uvedenej služby nevzniká povinnosť takto zaplatený
poplatok spotrebiteľovi vrátiť. Z uvedeného dôvodu je preto celá konštrukcia služby odkladu splátok
a odplaty za ne tak, ako je uvedená v bode 8 zmlúv neprijateľná, výrazne zhoršujúca postavenie
spotrebiteľa, a preto ako neprijateľná je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Tento záver zodpovedá skutočnosti, že podľa dojednania si žalovaný ako veriteľ odplatu vyúčtováva v
čase uzatvorenia zmluvy bez ohľadu na to, či žalobkyňa ako dlžník bude mať o takúto službu záujem
alebo nie, resp. či jej bude poskytnutá alebo nie a na jej poskytnutie nemá žalobkyňa ako dlžník podľa
dojednania právny nárok, pričom odmena ako taká je neprimerane vysoká, keďže dosahuje sumu troch
plátok úveru. Nakoľko uvedená zmluvná podmienka môže reálne viesť k tomu, že spotrebiteľ poskytne

dodávateľovi plnenie bez reálneho protiplnenia, čo spôsobuje značnú nerovnováhu medzi dodávateľom
a spotrebiteľom, ktorá nie je vyrovnaná žiadnym benefitom pre spotrebiteľa, preto súd prvej inštancie
postupoval správne, pokiaľ uvedené zmluvné dojednanie posúdil ako neplatné. Taktiež je dôvodný
právny záver o neprijateľnosti dohôd o zrážkach zo mzdy uvedených v čl. 13.2 zmluvných podmienok
zmlúv o revolvingovom úvere. Podľa názoru odvolacieho súdu sú predmetné dohody o zrážkach zo

mzdy nielen neprijateľným zmluvným dojednaním, ale aj absolútne neplatným právnym úkonom pre
rozpor s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu nesplanenia podstatných náležitosti dohody
o zrážkach zo mzdy predpokladaných zákonom.
13. Podľa § 551 Občianskeho zákonníka dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať označenie
účastníkov, identifikáciu pohľadávky, výšku zrážok zo mzdy, ako aj platiteľa mzdy. Keďže v predmetných

dohodách o zrážkach zo mzdy absentujú všetky náležitosti predpokladané ust. § 551 Občianskeho
zákonníka, ide o neplatný právny úkon.
14. Zároveň neprijateľným zmluvným dojednaním sú aj rozhodcovské zmluvy uzatvorené medzi
stranami sporu v čase uzatvorenia zmlúv o revolvingovom úvere. Rozhodcovské zmluvy dojednané
medzi stranami sporu sú na samostatnej listine podpísané obidvoma zmluvnými stranami, čím je

dodržaná jej písomná forma vyžadovaná zákonom v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.
v znení účinnom ku dňu ich uzatvorenia. Rozhodcovskú zmluvu nie je možné považovať za neplatný
právny úkon pre jej neurčitosť, nakoľko zákon v rozhodcovskom konaní, konkrétne v ust. § 3 ods. 1 túto
definuje ako dohodu medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi
vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom

konaní. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné, aby v zmluvných dojednaniach rozhodcovskej zmluvy boli
presne špecifikované všetky budúce spory, ktoré bude rozhodcovský súd rozhodovať.
15. V zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľmi riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

V súlade s citovaným ustanovením Občianskeho zákonníka je potrebné uviesť, že podľa názoru
odvolacieho súdu o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom
konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
všeobecnýmsúdom,alevprípade,akbypodľauvedenejpoložkyzačalorozhodcovskékonaniananávrh
dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Predmetné rozhodcovské

zmluvy boli uzatvorené vo formulárovej podobe, ktorú predkladal žalovaný spotrebiteľom a táto nemohla
byť individuálne dojednaná, keďže jej obsah spotrebiteľ ani ovplyvniť nemohol a dopĺňali sa len údaje
o spotrebiteľovi s uvedením jeho mena, bydliska a dátumu narodenia. Veriteľ teda môže na základe
takto sformulovanej rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, a takvylúčiť z prejednania všeobecný súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ tým stráca právo brániť
sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami
rozhodcovskej zmluvy spočíva výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný

návrh, ktorý v zásade iniciuje veriteľ. Práve veriteľ zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej
vopred pripravenej forme a jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená.
Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti
za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Na základe uvedených skutočností preto predmetné rozhodcovské zmluvy

napriek tomu, že majú povahu samostatných zmlúv nemožno považovať za zmluvy individuálne
dojednané, nakoľko boli vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť
akokoľvek do ich textu zasiahnuť.
16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v zmluvách chýba údaj o konečnej
splatnosti úverov. V zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch (č. 129/2010 Z.z.)
je však tento údaj obligatórnou náležitosťou zmluvy. Tento údaj musí byť v zmluve výslovne uvedený

a nemožno ho vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu splátok úveru). Počet a
výška splátok úveru nie je samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú súčasne nemožno stotožňovať s
chýbajúcim údajom o konečnej splatnosti úveru. Nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou
úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod
písm. k), kde sa uvádza aj počet splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou

úveru, a preto pri písm. f) citovaného ustanovenia iný výklad než ten, že konečná splatnosť úveru musí
byť určená dátumovo neprichádza do úvahy.
17. Zároveň je nepochybné, že revolvingový úver je definovaný ako úver, ktorý umožňuje klientovi
čerpať poskytnuté zdroje opakovane bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania banku alebo nebankový
subjekt. Príkladom revolvingového úveru sú kreditné karty, pri ktorých je klientovi poskytnutý úverový

rámec. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorázovo,
hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca
postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa
zároveň s každou splátkou zvyšuje (Slovník finančných pojmov). Na základe uvedeného sa preto možno
stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že na základe predmetných úverových zmlúv neboli žalobkyni

poskytnuté revolvingové úvery, ale úver klasický. Keďže žiaden údaj uvedený v predmetných zmluvách o
spotrebiteľnom úvere nenasvedčuje skutočnosti, aby išlo o úver revolvingový, možno aj v danom prípade
uvažovať o zámernom klamaní spotrebiteľa. Je nepochybné, že priemerný spotrebiteľ nemôže mať
prehľad o náležitostiach jednotlivých typov úverov, zvlášť pri tak neprehľadných zmluvách a množstve
údajov uvedených v spodnej časti rovnopisov zmlúv.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

19. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu,
ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. Ak
právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov
a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči
účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

20. Odvolací súd nie je zástancom teórie zneplatňovania zmlúv, ale naopak teórie zachovania platnosti
zmlúv v záujme právnej istoty strán sporu. Napriek tejto zásade však odvolací súd rovnako ako súd prvej
inštancie musí konštatovať neplatnosť právnych úkonov v celom rozsahu. Aj odvolací súd považoval
za dôležité posúdiť, či z objektívneho hľadiska sú úverové zmluvy z dôvodu neplatnosti jednotlivých
klauzúl ako celok ešte udržateľné. Neprihliadalo sa pritom na výhodnosť neplatnosti zmlúv pre toho,

ktorého účastníka zmluvy, ale na objektívne hľadisko, či je zmluva ako celok neplatná, resp. ďalej
možná (cieľ zakotvený v čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS). Za dôležité sa tiež považuje, či by
zmluvné strany mali vôľu na kontrakte bez neplatných klauzúl. V rámci interpretačného pravidla sa
vychádzalo z dobromyseľnosti spotrebiteľa, ktorému bola predložená vopred naformulovaná zmluva.
Všeobecne k predmetným úverovým zmluvám odvolací súd konštatuje, že existuje nezanedbateľné

nebezpečenstvo extrémneho nárastu dlhu a postihu majetku spotrebiteľa bez súdnej kontroly tak, ako
to bolo konštatované vyššie. Predmetné zmluvy však vykazujú závažné vady, nielen čo do podstatných
náležitostí zmlúv, ale aj množstvo neprijateľných zmluvných dojednaní, ktoré umožňujú neoprávnený
zásah do majetku spotrebiteľov. Plošné používanie takýchto zmlúv ako štandardných a typovýchevidentne zakladá nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zakázaná v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č.
250/2007 Z.z. Aj napriek teórii v prospech zachovania platnosti zmlúv iný záver nebol dobre možný
ako ten, ku ktorému dospel súd prvej inštancie. Napriek tomu, že súd prvej inštancie poukazoval aj

na ďalšie vady zmlúv a zmluvných podmienok, ktoré však skutkovo ani právne neodôvodnil, odvolací
súd už k týmto nezaujal bližšie stanovisko s poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti, ktoré sami o
sebe spôsobujú absolútnu neplatnosť vyššie uvedených revolvingových zmlúv pre rozpor s ust. § 39
Občianskeho zákonníka.
21. Na základe uvedeného preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti

v spojení s opravným uznesením ako vecne správne v súlade s ust. § 387 Civilného sporového poriadku
potvrdil.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. 396 v spojení s ust. §
255 Civilného sporového poriadku tak, že náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal.
Úspešnej žalobkyni trovy odvolacieho konania nevznikli a žalovaný bol neúspešný.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).