Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/44/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234277
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112234277.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a JUDr. Blaženy Stašíkovej v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátska
kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi:
Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava,
o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 18C/293/2012-66 zo dňa 7. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol, odporcovi náhradu trov konania
nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ si podaným návrhom uplatnil voči odporcovi podľa zák.
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej už len „zák. č.
514/2003 Z. z.“) právo na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, keď škoda a nemajetková
ujma mu mala byť spôsobená tým, že exekučný súd nerozhodol v exekučnom konaní o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti.
Podstata jeho rozsiahleho odôvodnenia spočívala v nasledovných záveroch:
Navrhovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú skutočnosť
odporca nerozporoval. Nepochybnou bola i skutočnosť, že nárok navrhovateľa na náhradu škody alebo
jeho časti nebol v zákonnej lehote 6 mesiacov uspokojený. Na prejednávaný prípad aplikoval znenie
zák. č. 514/2003 Z. z. platné do 31.12.2012. Zo spisu sp. zn. 20Er/2991/2010 mal preukázané, že
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 16.07.2010. Exekučný

súd uznesením zo dňa 19.11.2010 žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Odvolací súd na podklade
odvolania podaného oprávneným uznesením zo dňa 27.04.2011 uznesenie okresného súdu potvrdil.
Vychádzajúc z týchto zistení sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že by postup súdu v exekučnom
konaní bol nesprávny, naviac lehota 15 dní sa v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vzťahovala len na vydanie poverenia. S poukazom na judikačnú prax Ústavného súdu SR (napr. I.ÚS
16/2002), nie každý prieťah v konaní možno hodnotiť ako zbytočný prieťah. Nedodržanie zákonných
lehôt sa nepovažuje vždy automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. S poukazom na uvedené skutočnosti mal okresný súd za to, že nedošlo k vydaniu
nezákonného rozhodnutia, ani k nesprávnemu úradnému postupu súdu, ktorý by spočíval v nesprávnej
aplikácii právnych predpisov. Navrhovateľ v konaní nepreukázal ani vznik škody ako majetkovej ujmy. Čo
sa týka náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľ uviedol, že považuje to za satisfakciu za porušenie jehozákonného nároku, absolútnu nemožnosť strateného času, čo malo vyvolať u neho neistotu, nedôveru
v právo a rovnosť v spoločnosti, úzkosť, pocit frustrácie, zánik ďalších podnikateľských aktivít a pod.
Okresný súd s touto argumentáciou nesúhlasil, považoval ju za účelovú a špekulatívnu. Navrhovateľ

ničímnepreukázalúdajnénásledky,akosúpocitúzkosti,frustrácie,....Vkonaníbolotiežpreukázané,že
exekučný súd rozhodol po približne 4 mesiacoch od doručenia žiadosti, pričom navrhovateľ nesprávne
uvádzal meškanie viac ako 281 dní.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“),
podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné

uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie.
Podstata jeho odvolacích námietok spočívala v tvrdení, že pred vynesením rozsudku nebol oboznámený
s písomným vyjadrením žalovaného k žalobe a toto mu bolo doručené až so samotným rozsudkom

vo veci samej. Takýto procesný postup považoval za porušenie základného práva na kontradiktórny
súdny proces i porušenie ust. § 114 ods. 2 O. s. p. Ďalej namietal, že nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a tvrdeniam vyjadriť a sám nemal možnosť
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Ďalej namietal, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania, keď okresný súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie z

odôvodneniarozhodnutiapoznateľný.Inapriektomu,ževtextežalobyuviedolskutočnostinasvedčujúce
tom, že sudcu, ktorému bola vec pridelená, je potrebné z konania vylúčiť, tento sudca vec prejednal o nej
rozhodol. V závere odvolania uviedol, že okresný súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že
ním namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové
úseky tomu nenasvedčujú.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O. s. p. preskúmal rozsudok

okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O. s. p.), podľa § 219 ods.
1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k

záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods.
2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných

bodoch na ne odkazuje, a preto uvádzať ďalšie dôvody už nepovažuje za potrebné.

Odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
Námietka navrhovateľa, že mu nebolo doručené vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie konania
nezodpovedá skutočnosti, nakoľko z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že predmetné

vyjadrenie bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené dňa 25.09.2013. Neobstojí ani námietka
navrhovateľa, že ako strana konania nemala možnosť vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu. Odvolací
súd po preskúmaní spisového materiálu mal preukázané, že navrhovateľ a jeho právny zástupca riadne
prevzali predvolanie na pojednávanie. Právny zástupca navrhovateľa síce mailovým podaním zo dňa
07.11.2013 (45 minút pred začiatkom pojednávania) požiadal o zrušenie pojednávania, okresný súd mu

však obratom mailovou správou oznámil, že jeho žiadosti o zrušenie pojednávania sa nevyhovuje. Za
uvedenej situácie boli teda v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. splnené všetky predpoklady na prejednanie
veci bez prítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a pokiaľ okresný súd na nariadenom
pojednávaní dôkazy vykonal, neodňal tým navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto
možnosti (v dôsledku toho, že sa na pojednávanie nedostavil) sám zbavil. Neobstojí ani námietka

navrhovateľa, že sudcu, ktorému bola predmetná vec pridelená na konanie a rozhodnutie, bolo potrebné
z konania vylúčiť. V tomto smere poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.05.2013,
č. k. 5NcC/377/2013-31, ktorým konajúca sudkyňa nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania
predmetnej veci. Nakoniec neobstojí ani námietka navrhovateľa, že okresný súd sa dopustil viacerýchomylov, keď konštatoval, že ním namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, nakoľko z
odôvodnenia napadnutého rozsudku takéto konštatovanie okresného súdu nevyplýva. S prihliadnutím
na skutočnosť, že odvolacie námietky neboli podané proti výroku o trovách konania, eventuálne odporca

proti tomuto výroku odvolanie nepodal, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O. s. p.
ako vecne správny potvrdil.

Odporcovi nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, nakoľko si ich neuplatnil, resp. v tomto
smere nepodal žiadny návrh (§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.