Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/514/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115233128
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115233128.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci žalobcu: A.. C.

D., s miestom podnikania G. XXX/XX, B. - L., A.: XX XXX XXX, právne zastúpená JUDr. Ivan Glovniak,
advokát so sídlom D. Dlabača 2748/28, Žilina, proti žalovanému: J. P., nar. X.X.XXXX, bytom R. č. XXX/
XX, X., t. č. I. F., Y., občan SR, o zaplatenie 9.600 eur spolu s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 8.500 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8.500 eur od 20.1.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyňa m á proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 76 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu domáhala voči žalovanému peňažného plnenia vo výške
9.600 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9.600 eur od 29.3.2012 až
do zaplatenia titulom náhrady škody. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že právoplatným rozsudkom
Okresného súdu Žilina zo dňa 24.9.2015 sp. zn. 28T 95/2015 bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania
trestnéhočinupodvodu,ktorýmspôsobilžalobkyniškoduvovýške9.600euražalobkyňaakopoškodená

bola odkázaná so svojím nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Žalovaný spôsobenú
škodu neuhradil, a to napriek uplatnenému nároku na náhradu škody v trestnom konaní a viacerým
výzvam žalobkyne a dostal do omeškania so zaplatením náhrady škody dňa 28.3.2012, vzhľadom k
čomu si žalobkyňa uplatňuje aj nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.

3. Rozsudkom Okresného súdu v Žiline, č. k. 17C/514/2015-30 zo dňa 13.4.2016 (v poradí prvým) súd
žalobný návrh zamietol.

4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením č. k. 7Co/232/2016-44 zo dňa 21.9.2016 rozsudok
okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení uviedol, že žalovaný
bol rozsudkom okresného súdu vydaným vo veci sp. zn. 28T/95/2015 uznaný vinným z prečinu
podvodu. Zo skutkovej vety vyplýva, že v trestnom konaní bolo ustálené, že žalovaný uviedol do

omylu Ivanu Holenovú a spôsobil tak škodu na cudzom majetku a to na majetku žalobkyne, čím sa
dopustil trestného činu podvodu. Zo skutkovej vety rozsudku okresného súdu vydaného v trestnej
veci vyplýva, že v príčinnej súvislosti z trestného činu podvodu došlo u žalobkyne ako poškodenej k
spôsobeniu škody. Protiprávnym konaním žalovaného malo dôjsť ku škode na cudzom majetku, išloo príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a škodou na cudzom majetku. Potom v zmysle ust.
§ 420 Občianskeho zákonníka boli naplnené zákonné predpoklady pre nárok žalobkyne na náhradu
škody. Na základe nesprávneho právneho posúdenia okresný súd už neposudzoval ďalšie dôkazy

predložené v prejednávanej veci a to rozsudok Okresného súdu Čadca (č.l. 7) v súvislosti s ktorým bolo
rozhodované o nároku žalobkyne na náhradu škody. Potom je potrebné vyhodnotiť, či u žalovaného a
Ivany Holenovej ide o spoločnú zodpovednosť (§438 a 440 Občianskeho zákonníka), v akom rozsahu
je každý z nich na spôsobenej škode zodpovedný. Tiež nevyhodnotil, či sú alebo nie sú naplnené
podmienky pre zníženie rozsahu nároku na náhradu škody v zmysle ust. § 450 Občianskeho zákonníka,

na splnenie ktorých prihliada súd ex offo. Okresný súd je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom
vysloveným odvolacím súdom a bude sa zaoberať hodnotením (ne) existencie podmienok aplikácie
§ 450 Občianskeho zákonníka, posúdením rozsahu zodpovednosti viacerých škodcov, vo vzťahu ku
ktorým si žalobkyňa nárok uplatňovala. Na základe týchto zistení potom vyhodnotí v akom rozsahu je
povinný žalobkyni nahradiť uplatňovanú škodu žalovaný.

5. V zmysle intencií odvolacieho súdu súd v ďalšom konaní vec opätovne prejednal a vykonal
dokazovanie v neprítomnosti žalovaného, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody a na výzvu súdu
(účasť nie je nevyhnutná, avšak ak trvá na osobnej účasti na pojednávaní túto skutočnosť nech písomne
súdu oznámil) nereagoval.

6. Právny zástupca žalobkyne žiadal rozhodnúť v tejto veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného a aby
v celom rozsahu žalobe vyhovel. K dôkazu a to rozsudku Okresného súdu Čadca uviedol, že žalobkyňa
nenavrhovala takýto dôkaz vykonať a teda súd by nemal naň prihliadať; teda k uplatnenej výške škody
v sume 8500 eur na základe tohto rozhodnutia sa nevyjadroval. V trestnom konaní bolo ustálená výška
škody spôsobená žalobkyni, ktorá bola prevzatá aj do výroku tohto rozhodnutia a žalobkyňa preukazuje

výšku škody týmto rozhodnutím vzhľadom na to, že táto výška bola ustálená. Úroky z omeškania žiadal
priznať odo dňa ako je označený v podanej žalobe, kedy bola doručená výzva na zaplatenie spôsobenej
škody a aj v trestnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody a jej oboznámením sa žalovaný o nároku
dozvedel.

7. Súd konštatuje v danej veci, že pre rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného na
pojednávaní neboli splnené podmienky, súd síce riadne a včas predvolal žalovaného na pojednávanie,
pričom zohľadnil okolnosti, že žalovaný je vo výkone trestu odňatia slobody a netrval na jeho osobnej
účasti.

8. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 28T 95/2015 zo dňa 24.9.2015 súd schválil dohodu o
vine a treste; obvinený odporca je vinný, že dňa 19.3.2012 v Žiline v prevádzke autopožičovne Ing.
Anny Glovniakovej (navrhovateľka) prevzal od Ivany Holenovej osobné motorové vozidlo zn. Audi
A4 8E, ev. č.: ZA 938EO, ktoré si na obdobie od 19.3.2012 do 26.3.2012, predĺžené do 27.3.2012,
zapožičala požičovnou zmluvou a následne s motorovým vozidlom odišiel na neznáme miesto a v

zmluvne dohodnutej lehote ho nevrátil, napriek viacerým výzvam na vrátenie od Ivany Holenovej, čím
spôsobil škodu Ing. C. vo výške 9.600 eur; teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol
niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, čím spáchal prečin podvodu, za čo
bol odsúdený. Poškodená navrhovateľka s nárokom na náhradu škody bola odkázaná na občianske
súdne konanie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.9.2015.

9. Z obsahu rozhodnutia Okresného súdu Čadca č.k. 16C 205/2013-54 zo dňa 25.10.2013 vo veci
peňažného plnenia žalobkyne proti A. P. súd zistil, že A. P. bola zaviazaná povinnosťou zaplatiť žalobkyni
sumu vo výške 8.500 eur spolu s úrokom z omeškania 5,75% ročne zo sumy 8.500 eur od 25.3.2013 do
zaplatenia. Súd v danom prípade posudzoval záväzkový vzťah medzi žalobkyňou a Ivanou P. a vznik

škody, ktorá žalobkyni nevrátením motorového vozidla vznikla, a to vo výške všeobecnej trhovej ceny
vozidla 8.500 eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.3.2014.

10. V ďalšom konaní súd s poukazom na právny názor vyslovený odvolacím súdom zaoberať sa
hodnotením (ne) existencie podmienok aplikácie § 450 Občianskeho zákonníka, posúdením rozsahu

zodpovednosti viacerých škodcov, vo vzťahu ku ktorým si žalobkyňa nárok uplatňovala takto skutkovo
vymedzený nárok na náhradu škody súd právne posudzoval a to:11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti

12. Základným predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu sú
porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou, zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých
vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo i len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie
je daná.

13. Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.

14. V citovanom ustanovení § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vyjadrená zásada solidárnej
zodpovednosti viacerých škodcov, to znamená, že viacerí škodcovia voči poškodenému zodpovedajú

spoločne a nerozdielne. Solidárna zodpovednosť sa uplatní vtedy, keď škodu spôsobilo spoločne viac
škodcov. Nezáleží na tom, či ich účasť spočíva v spoločnom zavinení škody, alebo v ich objektívnej
účasti na spôsobení škody. Rozhodujúca je iba skutočnosť, že viaceré osoby svojou činnosťou, prípadne
nečinnosťou spôsobili spoločne inej osobe škodu. Pri solidárnej zodpovednosti, ak jeden z viacerých
škodcov nahradí celú škodu, povinnosť ostatných škodcov nahradiť škodu poškodenému zanikne. Tým

však nie je ešte vyriešená otázka vzájomného vyporiadania náhrady medzi tými, kto škodu nahradil a
medzi ostatnými spoločnými škodcami. Toto vyporiadanie škody je už výrazom vnútorného vzťahu medzi
viacerými škodcami, ako solidárnymi dlžníkmi a nemá vplyv na ich vzťah k poškodenému.

15. Podľa § 450 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody

primerane zníži. Vezme pri tom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové
pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pri tom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola
poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

16. Zo skutkovej vety rozsudku vydaného v trestnej veci vyplýva, že v príčinnej súvislosti trestného

činu podvodu došlo u žalobkyne ako poškodenej k spôsobeniu škody. Škodou podľa § 124 ods. 1
Trestného zákona sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku, alebo reálny úbytok na majetku
alebo právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom bez
ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie
aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. V zmysle citovaného ustanovenia §

450 Občianskeho zákonníka súd konštatuje, že zníženie náhrady škody neprichádza do úvahy, ak ide
o škodu spôsobenú úmyselne a to znamená, že zníženie náhrady škody je možné iba pri škodách
spôsobených z nedbanlivosti. Zníženie náhrady podľa tohto ustanovenia je vylúčená a to iba v jedinom
prípade, a to vtedy, keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Preto súd nemohol ani uvažovať o znížení
náhrady škody spôsobenej úmyselne, nakoľko z právoplatného rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa

24.9.2015 sp. zn. 28T/95/2015 bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania trestného činu podvodu.

17. Ústavne konformný výklad § 193 CSP veta tretia (ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo

zániku spoločnosti) totiž vyžaduje, aby súd rozhodujúci v občianskoprávnom konaní o náhrade škody
spôsobenej trestným činom, bol viazaný právoplatným odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu,
jeho výrokovou časťou a to vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia
páchateľa za tento trestný čin. Zodpovednosť škodcu za škodu spôsobenú trestným činom treba potom
posudzovať v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu

ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Na druhej strane však stále platí, že občianskoprávny súd
nie je viazaný výškou škody, aj keby bola vo výroku trestného rozsudku presne vyčíslená. Vyplýva to
z toho, že v trestnom konaní sa výška škody spravidla nezisťuje presne, s výnimkou prípadov, keď
trestný súd rozhoduje aj o nároku poškodeného na náhradu škody podľa § 287 Trestného poriadku. V
prejednávanej veci navyše trestný súd iba schvaľoval dohodu o vine a treste pre ktoré konanie je typický

podstatne nižší rozsah dokazovania ako pri štandardnom formalizovanom trestnom procese.

18. Pokiaľ teda súd v trestnom konaní právoplatne rozhodol o tom, že žalovaný konaním opísaným v
skutkovejvetevýrokovejčastirozsudkuuviedoldoomyluA.P.aspôsobiltakškodunacudzommajetkuaspôsobil tak škodu na majetku žalobkyne vo výške 9600 eur súd pri rozhodovaní o žalobe poškodenej je
viazaný a nárok žalobkyne na náhradu škody voči žalovanému považoval čo do základu za preukázaný
a v ďalšom konaní vykonal následne dokazovanie ohľadom výšky náhrady škody, teda posudzoval, v

akom rozsahu je teda nárok žalobkyne na náhradu škody voči žalovanému dôvodný.

19. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný uviedol do omylu A. P. a spôsobil
tak škodu na majetku žalobkyne, čím sa dopustil trestného činu podvodu a v príčinnej súvislosti
s trestného činom došlo u žalobkyne ako poškodenej k spôsobeniu škody. Žalovaný neoprávnene

disponoval s motorovým vozidlom (Audi A4 ev. č. ZA 938EO), ktoré bolo predmetom nájomnej zmluvy
uzavretou medzi žalobkyňou a A. P. a o nároku žalobkyne na náhradu škody bolo rozhodované rozsudok
Okresného súdu Čadca č.k. 16C 205/2013-54 zo dňa 25.10.2013 a v súvislosti so škodou ktorá
žalobkyne vznikla nevrátením predmetného motorového vozidla bola škoda ustálená vo výške trhovej
ceny vozidla 8.500 eur.

20. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli
preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech.
Žalobkyňu tak v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie ňou tvrdenej výšky škody 9.600
eur. Žalobkyňa na preukázanie výšky škody 9.600 eur iný dôkaz ako rozhodnutie v trestnej veci (č.k.
28T 95/2015 zo dňa 24.9.2015) neprodukovala a preto súd vychádzal z rozhodnutia Okresného súdu

Čadca č.k. 16C 205/2013-54 zo dňa 25.10.2013.

21. V danom prípade ide o solidárnu zodpovednosť tak žalovaného ako i A. keďže škodu spôsobili
spoločne žalobkyni. Preto súd pri aplikácii ustanovenia § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka na túto
sumu 8.500 eur ako dôvodnej výšky náhrady škody zaviazal žalovaného ako ďalšieho škodcu. V tom

prípade trestná činnosť žalovaného viedla ku vzniku jedinej škody (škodlivého následku) ako výsledok
súbežnej činnosti oboch škodcov. Vo zvyšnej časti (1.100 eur) ako nepreukázaný nárok na náhradu
škody, súd žalobu žalobkyne zamietol.

22. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa ustanovenia § 3 nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom od 1.2.2013) výška

úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Žalobkyňa si zároveň uplatnila i úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9.600 eur od
29.3.2012 až do zaplatenia. Úroky z omeškania výlučne súvisia s peňažnými záväzkami. Z pojmového

vymedzenia tohto sankčného mechanizmu vyplýva, že veriteľ ich môže od dlžníka požadovať v
prípade, ak dlžník poruší svoju povinnosť plniť riadne a včas a dostane sa do omeškania s plnením
peňažného záväzku. Omeškanie dlžníka je právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje zmenu v obsahu
záväzkového vzťahu a ktorej korešponduje hmotnoprávne oprávnenie veriteľa v občianskoprávnych
vzťahoch požadovať popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania, pričom právnu relevanciu má, ktorým

momentom sa dostáva dlžník do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z
omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom
takéhoto omeškania je existencia pohľadávky tj. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. V Občianskom
zákonníku je všeobecná úprava v ustanovení § 563 Občianskeho zákonníka (ak čas plnenia nie je
dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh

prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal). Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba
za kvalifikované požiadanie považovať žalobu, dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe nebude
deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň po doručení tejto žaloby žalovanému. Žalobkyňa
nepreukázala svoje tvrdenia, že vyzvala žalovaného na uhradenie škody, ktorú jej spôsobil. Žalovaný
sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu dňom 20.1.2016, tj. nasledujúci deň potom ako mu

bola doručená žaloba (dňa 19.1.2016 čl. 17 spisu). Základná úroková sadzba k 20.1.2016 bola 0,05 %
a preto súd priznal žalobkyni k istine 8.500 eur aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 20.1.2016
až do zaplatenia a vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania (nad rozsah 5,05% do 9% ) súd
žalobu zamietol.25. Podľa §262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. V danom prípade každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala

strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010) a podľa procesného výsledku sporu v konaní bola
úspešnážalobkyňavpomere76% avtomtorozsahusúdrozhodolojejnárokunanáhradutrovkonania.

28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§

366 Civilného sporového poriadku).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).