Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/206/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114219194
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114219194.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členovsenátuJUDr.Ing.JánaGandžalu,PhD.aJUDr.JanyHaluškovej,vsporežalobcuPROFICREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516,
proti žalovanej E. R., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom E. XXXX/X, XXX XX T. T., o zaplatenie 3

002,76 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
14C/57/2015-48 zo dňa 14. 10. 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 14. 10. 2015 žalobu zamietol (prvý výrok). Žalovanej

náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).
Okresný súd uviedol v odôvodnení rozsudku, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 3 002,76
Eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3 002,76 Eur od 26. 03. 2013 do zaplatenia
na základe Dohody o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX so splátkovým kalendárom zo dňa 18. 03. 2010.
Žalovaná a veriteľ (spoločnosť PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o., so sídlom Mliekarenská 10,
Bratislava 26, IČO: 35 792 752) uzavreli dňa 19. 06. 2007 Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/

zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorého bol zo strany veriteľa poskytnutý žalovanej úver
vo výške 40 000,- Sk, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v mesačných splátkach vrátane úroku vo
výške 2 253,- Sk, pričom splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci) bol 48/16. Zmluvná
odmena bola dohodnutá vo výške 68 144,- Sk, nominálna hodnota úveru 108 144,- Sk, predpokladaná
RPMN 82,06 %, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 35 688,- Sk, predpokladaná RPMN úveru
po poskytnutí revolvingu 73,73 %, typ požadovaného úveru T..

Dňa 18. 03. 2010 bola medzi účastníkmi (od 01. 07. 2016 stranami - pozn. odvolacieho súdu) uzatvorená
Dohoda o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX so splátkovým kalendárom (ďalej aj ,,Dohoda o uznaní dlhu“),
ktorúpodpísaliobezmluvnéstrany.Predmetomdohodybolouznaniedlhuzostranyžalovanej azároveň
záväzok žalovanej splatiť dlh vo výške 3 215,76 Eur, formou 36 mesačných splátok vo výške 140,06
Eur mesačne.
Podľa názoru okresného súdu Dohoda o uznaní dlhu je „typickým formulovaným ošetrovaním

vzniknutého stavu“, kedy sa na podpis spotrebiteľom predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach.
Uvedenú dohodu je potrebné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku. V danom prípade sa jednalo o
nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj o potenciálne riziko, že takéto konanie
naruší správanie spotrebiteľa.
Súd prvej inštancie ustálil, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je právnym vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú

právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony,
ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. Vdanom prípade pri uzatváraní dohody o uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v
rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, a ktorá podstatne narušuje, alebo môže podstatne narušiť
ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobkom, alebo k službe ku ktorému

sa dostane, alebo ktorá je mu adresovaná. Ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu
spotrebiteľov.Vdanomprípadepriuzatváranídohodydošloknekalejobchodnejpraktike,pretožeobidva
tieto znaky nekalosti, nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko,
že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa, boli naplnené. Z tohto hľadiska sa preto javí dohoda o
uznaní dlhu so splátkovým kalendárom ako nekalá obchodná praktika, neplatná.

Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica Rady
AEP 2005/29 bod 19 preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ
podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej smernice (čl. 5 a
9) o nekalú obchodnú praktiku a neodbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí.
Keďže Dohoda o uznaní dlhu je neplatná, nemôže mať právne následky riadneho uznania dlhu, okresný
súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania okresný súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej aj „O.s.p.“). Žalovaná bola v konaní úspešná, preto jej vzniklo právo na náhradu trov konania.
Žalovaná si však právo na náhradu trov konania neuplatnila, preto súd rozhodol o trovách konania tak,
že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku okresného súdu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie žiadal, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa jeho názoru
rozsudok okresného súdu je nepreskúmateľný, pretože neobsahuje náležitosti v zmysle ustanovenia
§ 157 ods. 2 O. s. p. Uviedol, že uznanie dlhu je inštitút upravený zákonom, ktorý určuje jeho obsah
formu a právne dôsledky. Uplatnenie uznania dlhu v spotrebiteľských právnych vzťahoch nie je zákonom

zakázané alebo obmedzené. Ak teda zákonodarca určuje, aké sú dôsledky takéhoto právneho úkonu,
nezakazuje ho pre oblasť spotrebiteľských právnych vzťahov a súčasne určuje jeho dôsledky, potom
ani súd nie je oprávnený bez dokázania skutkovo a právne relevantných skutočností tvrdiť, že ide o
zákonomnedovolenékonanie.Vkonanípredsúdomprvejinštancienebolodokázané,žebyišloonekalú
obchodnú praktiku. Okresný súd v rozhodnutí neuviedol, žiaden konkrétny skutkový záver, z ktorého

by bolo možné vyvodiť, že uzavretie Dohody o uznaní dlhu narušuje alebo môže narušiť ekonomické
správanie priemerného spotrebiteľa a že ide o konanie v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti.
Okresný súd nemal preukázané, že by žalovaný nevedel o obsahu dohody a čo jej uzavretím sledoval.
Síce okresný súd v rozsudku tvrdí, že došlo k porušeniu odbornej starostlivosti, avšak neuviedol jediný
dôvod tohto porušenia. Podľa jeho názoru rozsudok okresného súdu je všeobecný, nepreskúmateľný,

pretože samotné závery okresného súdu nevychádzajú zo žiadnych skutkových záverov. Aj právne
posúdenie je nepostačujúce, pretože okresný súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s uznaním dlhu
v spotrebiteľských vzťahoch ani relevantnými právnymi normami. Svoj nárok v žalobe riadne odôvodnil,
predložil listinné dôkazy, z ktorých vyplýva jeho nárok.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 08. 12. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015
Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový

procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1
uvádza:„ Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
jehoúčinnosti.“PretožeodvolaciekonanieprebiehaužvdobeúčinnostiCSP,bolopotrebnénaodvolacie
konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti CSP zachované.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných odvolaním (§ 380 CSP),
v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 a cotrario
CSP a odvolaním napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil, pretože neboli splnené

podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1
CSP mu vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.6. Odvolací súd je síce rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, avšak ex lege odvolací súd musí ex offo
prihliadať i na vady konania pred súdom prvého inštancie procesnoprávneho charakteru.

7. V zmysle ustanovenia § 380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne
odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

8. O procesnú vadu ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal strane jej procesné práva.

9. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia
jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie
má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne
správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom
odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a

Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.Rozhodnutiesúdumusídaťdostatočnédôvody,
na základe ktorých je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť podľa
povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci.

10.Pokiaľideouznaniedlhuodvolacísúduvádza,žejetojednostrannýprávnyúkondlžníkaadresovaný

veriteľovi v predpísanej písomnej forme. Uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka zakladá
vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval. K tomu, aby uznanie dlhu malo účinky, je
potrebné, aby a) dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh, b) v písomnom uznaní bol dlh určený (uznaný)
čo do dôvodu a výšky. Uznanie dlhu nespôsobuje zánik pôvodného záväzku a jeho nahradenie novým
záväzkom z dôvodu uznania. Uznať podľa § 558 Občianskeho zákonníka je možné aj premlčaný dlh.

Takéto uznanie však zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, ak dlžník
ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový omyl (error facti)
alebo pre právny omyl (error iuris), napr. pretože nepoznal ustanovenia o premlčaní, nemá jeho uznanie
spomenuté právne následky. Aj uznanie premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku, preto
sa dlžník môže brániť námietkami, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval. Uznanie dlhu

spôsobuje: a) vznik právnej domnienky, že dlh v čase uznania trval b) prerušenie premlčania a začiatok
novej 10 ročnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

11. Odvolací súd vychádzajúc zo znenia Dohody o uznaní dlhu (č.l. 2 súdneho spisu) konštatuje, že
ide o formulárový vopred pripravený dokument, ktorý mal zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanej vo

forme povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom bolo dosiahnutie uznania dlhu, a tým predĺženie
premlčacej lehoty na uplatnenie žalobného nároku. Z textu dohody je zrejmé, že ide o formulár, ktorý
žalobca používal vo viacerých prípadoch so spotrebiteľmi (sú v ňom vopred vypísané jeho údaje) vo
vzťahukneurčitémupočtudlžníkov(údajeodlžníkochajednotlivýchzáväzkochsúnáslednedopisované
do formulára rukou). Ak dlžník (spotrebiteľ) podpisuje takúto dohodu, neurobí to z dôvodu, aby uznal

svoj dlh, ale aby dosiahol splatenie dlhu formou splátok. Uznanie dlhu je cieľ sledovaný žalobcom a nie
žalovaným (dlžníkom). Keďže ide o predformulované tlačivo, dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach
nemôže jeho obsah ovplyvniť.

12. Z uvedených dôvodov uzatvorenie Dohody o uznaní dlhu a okolnosti tomu predchádzajúce (známe

odvolaciemu súdu z jeho rozhodovacej činnosti) v rovine verejnoprávnej ochrany odvolací súd (zhodne
s názorom okresného súdu) považoval za neprijateľné zmluvné podmienky (ustanovenie § 53 ods. 3
Občianskeho zákonníka obsahuje len demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok) a
za nekalé obchodné praktiky, ktoré sú zakázané, pričom výkon práv po použití neprijateľnej zmluvnej
podmienky a nekalej obchodnej praktiky je v rozpore s dobrými mravmi, preto nemôže používať

súdnu ochranu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda je neplatný podľa ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka.

13. Zo žaloby ako aj z Dohody o uznaní dlhu vyplýva, že predmetom Dohody o uznaní dlhu bol dlh
žalovanej voči žalobcovi zo Zmluvy o revolvingovom úvere/pôžičke č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi

stranami dňa 19. 06. 2007 (č.l. 21 spisu).

14. Okresný súd síce správne ustálil, že Dohoda o uznaní dlhu je neplatným právnym úkonom,
avšak sa vôbec nevysporiadal s otázkou, či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie žalovanej istiny spríslušenstvom (viď petit žaloby), a to s odkazom na Zmluvu o revolvingovom úvere uzavretej medzi
stranamidňa19.06.2007.Odvolacísúdzdôrazňuje,žepredmetomkonanianebolourčenie(ne)platnosti
právnehoúkonu(Dohodyouznanídlhu),kedybypostačovalaprávnaargumentáciasúduprvejinštancie,

a to bez skúmania nároku žalobcu na zaplatenie peňažného plnenia. Je nesporné, že predmetom
konania bolo zaplatenie sumy 3002,76 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej istiny
od 26. 03. 2013 do zaplatenia. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu však absentuje akákoľvek
argumentácia, či žalobcovi vznikol nárok na peňažné plnenie od žalobkyne.

15. Hoci okresný súd pri rozhodnutí vychádzal z premisy, že Zmluvu o revolvingovom úvere (na základe
ktorej došlo k uzavretiu Dohody o uznaní dlhu) je nutné klasifikovať ako zmluvu spotrebiteľskú, avšak
ďalej mal okresný súd skúmať, či žalobcovi vznikol voči žalovanej nárok na zaplatenie žalovanej istiny
s príslušenstvom. Vzhľadom na uvedené mal Zmluvu o revolvingovom úvere podrobiť ex offo súdnej
kontrole, zistiť, či predmetná zmluva obsahuje obligatórne náležitosti, či ide platne uzavretú zmluvu,
v prípade neplatne uzavretej zmluvy mal ustáliť, či na strane žalovanej došlo k vzniku bezdôvodného

obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 a nasl. OZ, v akej výške je povinná vydať bezdôvodné
obohatenie, respektíve ex offo vysporiadať sa s eventuálnym premlčaním pohľadávky žalobcu (§ 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších právnych predpisov).

16. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako rozsudok okresného súdu

zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP)
ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP mu vec v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

17. V ďalšom konaní bude úlohou okresného súdu opätovne rozhodnúť o žalobcom uplatnenom nároku,

pričom posúdi záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou, ku ktorému malo dôjsť na základe
Zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle vyššie vyslovených právnych názorov odvolacieho súdu.

18. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 CSP).

19. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).