Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/94/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117206267
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117206267.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.
Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: M. W., T.. XX.X.XXXX, H. Y. G. U. XX,
XXX XX C., právne zastúpená JUDr. Milan Szöllössy, advokát, so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice,
protižalovanej:Slovenskákanceláriapoisťovateľov,sosídlomBajkalská19B,82658Bratislava,IČO:36
062 235, zastúpená: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova

4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 11C/7/2017-62 zo dňa 6.10. 2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o nepriznaní nároku na náhradu
trov konania.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„Súd z a s t a v u j e konanie o zaplatenie istiny 9.780 Eur.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 52,54 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov konania“.

2. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa žalobou zo dňa 7.3.2017 domáhala voči žalovanému náhrady
škody z ublíženia na zdraví titulom bolestného vo výške 9.780,- eur s úrokmi z omeškania 5 % ročne od
19.2.2017 do zaplatenia. Podaním doručeným súdu dňa 18.4.2017 zobrala žalobu ohľadom zaplatenia
bolestnéhozdôvodujehoúhrady31.3.2017späť,trvalavšaknapriznaníúrokovzomeškaniazaobdobie
od 19.2.2017 do 31.3.2017, ktoré kapitalizovala na sumu 53,59 eur. Späťvzatie žaloby odôvodnila tým,

že oznámením zo dňa 31.3.2017 plnila poverená spoločnosť KOOPERATÍVA poisťovňa za bolestné
sumu 9.780,- eur. Predmetom sporu po späťvzatí ostal nárok na úroky z omeškania, ktoré žalobkyňa
kapitalizovala na sumu 53.059,- eur a súd jej v tejto časti čiastočne vyhovel, ak priznal sumu - úroky od
20.2.2017 do 30.3.2017, nakoľko podľa tvrdenia samotnej žalobkyne, k splneniu došlo 31.3.2017 a za
uvedené obdobie dlh, t. j. uplatnený úrok z omeškania predstavuje sumu 52,54 eur, preto v tejto časti
vyhovel a keďže žalobkyňa daný nárok uplatnila vo vyššej sume, v prevyšujúcej časti súd jej žalobu

zamietol. Taktiež konanie o zaplatenie istiny 9.780,- eur zastavil.

3. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade by
tento nárok v zmysle Civilného sporového poriadku prislúchal žalobkyni s poukazom na § 256 ods. 1
CSP, keďže k plneniu zo strany žalovaného došlo až po podaní žaloby. Pre posúdenie tohto nároku
však platí osobitná právna úprava v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. (Zákon o povinnom zmluvnom

poistení pri prevádzke motorových vozidiel), a to konkrétne ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) a § 5
citovaného zákona, pričom súd nezdieľal nárok žalobkyne, že táto osobitná úprava o nepriznaní nárokunanáhradutrovprávnehozastúpenia,sanetýkasúdnehokonania.Zákonodarcatotižtútoúpravunezúžil
len na mimosúdne konanie. Je potrebné vychádzať z účelu a zmyslu tejto osobitnej právnej úpravy. Bolo
by v extrémnom rozpore so spravodlivosťou, ak poistnú udalosť zaviní manžel, alebo osoba žijúca v

domácnosti s poškodeným, a poisťovňa by mala z prostriedkov poistného, ktoré uhrádzajú poistenci,
platiť trovy právneho zastúpenia poškodenému. O to viac v danom prípade, keď vinník nehody - syn
žalobkyne, ktorý s ňou žije v domácnosti, porušil viaceré pravidlá cestnej premávky a dokonca vozidlo
nebolo ani poistené povinným zmluvným poistením v zmysle zákona číslo 381/2001 Z. z., ktorý ukladá
povinnosť tomuto poisteniu. Navyše žalobkyňa by si mala uvedomiť aj to, že poisťovňa (tak, ako už to

avizovala), si uplatní ako regres v zmysle § 24 ods. 7, zákona číslo 381/2001 Z. z. voči vinníkovi nehody,
teda jej synovi to, čo jej plnila, alebo bude plniť z tejto škodovej udalosti.

4. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie vyslovil v bode 4 rozsudku, že strany nemajú nárok na náhradu
trov tohto konania.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá napadla len štvrtý
výrok rozsudku, v ktorom okresný súd (súd prvej inštancie) nepriznal žiadnej zo strán právo na
náhradu trov konania. Poukázala, že zákon číslo 381/2001 Z. z., vrátane jeho ustanovení, a to §
4 ods. 2, ako aj § 5, je hmotnoprávnym právnym predpisom, a upravuje jednotlivé hmotnoprávne
nároky poškodeného voči poisťovateľovi zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla. Nie je to však ustanovenie procesnoprávne, a upravuje nárok poškodeného na náhradu trov
nákladov spojených s právnym zastúpením poškodeného pri uplatnení jednotlivých nárokov. Nakoľko
však ide o hmotnoprávne ustanovenie, toto nerieši prípadnú náhradu trov konania medzi sporovými
stranami v civilnom sporovom konaní, ktorými by eventuálne mohli byť poškodený ako žalobca, a
poisťovateľ ako žalovaný. Rieši len hmotnoprávny nárok poškodeného na náhradu nákladov spojených

s právnym zastúpením pri uplatňovaní jednotlivých nárokov, ktorý vznikol mimo civilného sporového
konania. Náklady právneho zastúpenia v sporovom konaní sú súčasťou trov súdneho konania, a to
v zmysle § 251 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo
bránením práva. Ich prípadná náhrada je už otázkou procesného práva a je komplexne riešená v

VI. hlave Civilného sporového konania. Z tohto dôvodu je zrejmá nesprávnosť právneho posúdenia
otázky náhrady trov medzi stranami konania, ktoré súd prvej inštancie nesprávne posudzoval podľa
hmotnoprávnych ustanovení zákona číslo 381/2001 Z. z.. Má za to, že v danom prípade nebol preto
naplnený hmotnoprávny predpoklad aplikácie ustanovenia § 5 ods. 1 písm. b) zákona číslo 381/2001
Z. z.. Ďalej poukázal, že vodič motorového vozidla N. W. však so žalobkyňou v čase dopravnej nehody

trvalo nežil v spoločnej domácnosti a v prípade týchto osôb, neboli naplnené podmienky súžitia v
spoločnej domácnosti. Nebol preto dôvod daný ani na aplikáciu tohto ustanovenia. Žalobkyňa bola v
konaní úspešná a preto jej v zmysle § 255 ods. 1, prípadne v zmysle § 256 ods. 1 CSP, patrí náhrada
trov konania v plnom rozsahu. Žiadala preto, aby odvolací súd v napadnutej časti zmenil rozsudok súdu
prvej inštancie tak, že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom

rozsahu a že má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

6. K uvedenému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP

(Civilný sporový poriadok, zákon číslo 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
v napadnutom výroku vecne správne.

8. Preto krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovení § 387 ods. 1 CSP.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre
zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:11. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 5 ods. 1, písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. (Zákona o
povinnom zmluvnom poistení), z ktorého vyplýva, že z poistenia zodpovednosti sa nehradí škoda na
veci, trovy právneho zastúpenia, ani ušlý zisk, ktoré poistený (prevádzkovateľ alebo vodič) spôsobil

svojmu manželovi a osobám, ktoré s nim žijú v spoločnej domácnosti. Neide o spornú skutočnosť,
že škodu spôsobil žalobkyni jej syn. Vinník dopravnej nehody N. W., s ktorým sa žalobkyňa viezla
v motorovom vozidle, žil so žalobkyňou v spoločnej domácnosti. Vyplýva to z uznesenia Okresnej
prokuratúry Prešov č. k. XPVXXX/XX/XXXX-XX zo dňa X.XX.XXXX, podľa obsahu ktorého, obvinený
N.B. W., T.. XX.X.XXXX D. C., U. H. C., Y. G. U. Č.. XX, býva na tej istej adrese, ako uvádza sa

v ostatných dokladoch predložených samotnou žalobkyňou, napr. prepúšťacou správou, uplatnením
nároku na náhradu škody a podobne. Opak žalobkyňa nepreukázala, t. j. nepreukázala, aby v čase
dopravnej nehody vodič N.B. W. nežil s ňou v spoločnej domácnosti. Je zrejmé aj to, že škoda na zdraví,
ktorá bola predmetom súdneho konania, bola žalobkyni spôsobená N. W. z dôvodu porušenia pravidiel
cestnej premávky a následného nezvládnutia riadenia motorového vozidla. Vodič motorového vozidla N.
W. teda spôsobil škodu na zdraví osobe, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Podľa názoru odvolacieho

súdu, sú preto splnené podmienky ustanovenia § 5 ods. 1 písm. b) Zákona o PZP, v dôsledku čoho
žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v prejednávanej veci. Odvolací súd má
za to, že predmetné ustanovenie § 5 ods. 1 písm. b), možno posudzovať ako lex specialis vo vzťahu
k § 255 ods. 1 CSP.

12. Odvolací súd v tejto súvislosti súčasne poukazuje, že nie je ani vylúčené v prejednávanej veci
použiť aj ustanovenie § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Je preto možné uvažovať aj o použití uvedeného ustanovenia
CSP, pretože v danom prípade z povahy a okolností sporu vyplynulo, že dopravnú nehodu spôsobila
výlučne osoba žijúca so žalobkyňou v spoločnej domácnosti - syn žalobkyne, ale súčasne je potrebné

zdôrazniť aj tú skutočnosť, že samotná žalobkyňa nedala súhlas na trestné stíhanie svojho syna. V
týchto skutočnostiach súd vidí osobitné okolnosti prípadu, ktoré možno aplikovať aj v prejednávanej
veci, pokiaľ ide o náhradu trov konania.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku

o trovách ako vecne správny. Žalobkyňa nemala úspech ani v odvolacom konaní, a preto súd v zmysle
ustanovení § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP vyslovil, že sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, pretože úspešný žalovaný ich náhradu nepožadoval.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).