Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/149/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211216339
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7211216339.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného N. H. a.s., U. XX, G., IČO: 35 776 005,
proti povinnému D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. W..Č.. XXX/XX, H., t.č. na neznámom mieste,
zastúpeného opatrovníkom JUDr. K. O., zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie, o vymoženie
1 238,48 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 38Er
1518/2011-29 zo dňa 04.03.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o zastavení exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr.
Ivanom Vargom pod č. EX 1433/2011 a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie vo výške 73,39
Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie udelené dňa
20.06.2011.

Podaním zo dňa 25.11.2014 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že šetrením
nebol zistený žiaden majetok povinného, ktorý by mohol byť postihnuteľný výkonom exekúcie.

Následne súd citoval ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný
poriadok) a uviedol, že preskúmaním spisu zistil, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov
exekúcie. Z tohto dôvodu exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože
ďalšie vykonávanie exekúcie by len zvyšovalo trovy exekúcie.

O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle ust. § 196, § 200 ods. 2 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku
a na ich náhradu zaviazal oprávneného. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie celkom vo
výške 73,39 Eur v súlade s ust. § 14, § 15 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov (ďalej len citovaná vyhláška). Súdnemu exekútorovi priznal zákonnú minimálnu
paušálnu odmenu vo výške 33,19 Eur náhradu hotových výdavkov predstavujúcich poštovné a hotové
výdavky vo výške 27,97 Eur. Súd zvýšil o 20 % - nú daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) odmenu a

hotové výdavky súdneho exekútora t.j. o sumu 12,23 Eur.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o zastavení exekúcie odvolanie oprávnený. Nesúhlasil
so zastavením exekúcie z dôvodu, že súdny exekútor mu neposkytol zoznam vykonaných úkonov

exekučnej činnosti, čo zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia. Uviedol, že povinný je
osobou v produktívnom veku, preto tu je predpoklad, že v budúcnosti sa zamestná, začne podnikaťprípadne nadobudne majetok iným spôsobom. Zastavenie exekúcie po uplynutí 4 rokov považoval za
predčasné a odporujúce účelu exekučného konania. Zastavením exekúcie by mohlo dôjsť k premlčaniu
práva oprávneného a tým k zmareniu úspešného vymáhania predmetnej pohľadávky. Z uvedených

dôvodov nesúhlasil so zastavením exekúcie a navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť.

Súdny exekútor ani opatrovník povinného sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona

č.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov,ďalejlenO.s.p.),vzhľadom
na včas podané odvolania (§ 204 ods. 1 O.s.p) preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo
dňa 02.06.2011 na základe exekučného titulu, ktorými sú platobné výmery Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou č. PV 801/03884/2010 zo dňa 27.09.2010 a č. PV 801/03883/2010 zo dňa
27.09.2010.

Súdnemu exekútorovi bolo dňa 20.06.2011 udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním zo dňa
09.10.2014 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že lustráciou nebol zistený
žiaden majetok povinného, ktorý by mohol byť postihnuteľný výkonom exekúcie. Z tohto dôvodu súd
prvého stupňa zastavil exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

Preskúmaním obsahu spisu a obsahu spisu súdneho exekútora č. EX 1433/2011 odvolací súd zistil,
že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení,
správne vo veci rozhodol, keď exekúciu zastavil. Vecne správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého
uznesenia, v dôsledku čoho je jeho odôvodnenie presvedčivé, s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje

(ust. § 219 ods. 2 O.s.p.) a dodáva, že v danom prípade bolo nepochybne preukázané splnenie
predpokladov pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku tak v
čase rozhodovania súdu prvého stupňa, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (ust. § 154 ods.
1 O.s.p.). Po dôkladnom prešetrení osobných a majetkových pomerov povinného zo strany súdneho
exekútora je nutné konštatovať, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tejto situácii by

vykonávanieďalšíchúkonovsúdnehoexekútorabolonehospodárneaneúčelné,pričomichrealizáciaby
viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré by neboli z výťažku exekúcie kryté (princíp procesnej
ekonómie).

Rozhodujúca je tá skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom

odvolací súd dáva do pozornosti, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2011 a počas 4
rokov nedošlo k žiadnej (pozitívnej) zmene u povinného, ktorý ako vyplýva z exekučného spisu, sa
toho času zdržiava na neznámom mieste (vyplýva z osobného šetrenia súdneho exekútora v mieste
trvalého pobytu povinného), nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla, nemá
účet v banke a zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že povinný bol zamestnaný na dohodu od

01.11.2005 do 30.06.2006 a nie je poberateľom dôchodku, dávky v nezamestnanosti ani nemocenskej
dávky. Na základe uvedeného možno konštatovať, že nejde len o prechodný stav, kedy nie je možné
exekúciu vykonávať a nie je možné predpokladať, že by v blízkej budúcnosti došlo k zmene osobných
a majetkových pomerov povinného. Akékoľvek úvahy oprávneného o budúcom možnom zlepšení
majetkových pomerov povinného, vychádzajúce z jeho doteraz zistených pomerov, nemajú žiadne

reálne opodstatnenie a sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto uznesenie vo
výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p..O náhrade trov odvolacieho konania účastníkov, odvolací súd nerozhodoval, pretože návrh na ich
priznanie predložený nebol (ust. § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.