Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/434/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115220510
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115220510.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana, ako členov senátu, v spore
žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803,
zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska č. 5, 851 02
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému O. O., nar. XX. F. XXXX, bytom K. opera E. XX, XXX XX
I. I., zastúpenému ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Segeč s.r.o., so sídlom Skuteckého 26, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 47 258 039 v konaní o zaplatenie 10.050,40 eur s príslušenstvom o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 20C/361/2015-116 zo dňa 14. júna 2016,

takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej ako „súd prvej inštancie“
alebo „prvoinštančný súd“ event. „okresný súd“) žalobu zamietol (prvý výrok) a zaviazal žalobcu zaplatiť
žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.674,72 eur vrátane DPH na účet právneho
zástupcu žalovaného vo L. banka, a.s., č. ú.: Sk XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, v lehote 3 dní odo

dňa právoplatnosti rozhodnutia. (druhý výrok).
1.1 Z rozhodnutia súdu prvej inštancie a z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný dňa 26. mája 2009
uzatvoril so Slovenskou sporiteľňou, a. s., so Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653
(ďalej ako „banka“) Zmluvu u splátkovom úvere č. 0435086202 (ďalej ako „Zmluva“), na základe ktorej
bol žalovanému poskytnutý úver v sume 8.060,- eur. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v mesačných
splátkach vo výške 125,63 eur, pri fixnej úrokovej sadzbe vo výške 13,60 %, ročnej percentuálnej miere
nákladov (ďalej ako „RPMN“) vo výške 15,88 %, pri priemernej hodnote RPMN vo výške 14,05 % a

s celkovými nákladmi v sume 7.222,74 Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13. decembra
2012 došlo medzi Bankou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky z
úveru v sume 13.065,57 eur. Žalobca predložil do konania oznámenie o postúpení pohľadávky Bankou
žalovanému zo dňa 18. decembra 2012 spolu s poštovým podacím hárkom a výzvu žalobcu žalovanému
k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 05. februára 2013.
1.2 Súd prvej inštancie posúdil Zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, v rámci ktorej vystupoval žalobca ako
dodávateľ a žalovaný ako fyzická osoba spotrebiteľ. Prvoinštančný súd sa zaoberal najmä námietkou

žalovaného ohľadom aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu s poukazom na § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách (ďalej ako „zákon č. 483/2001“) s tým, že spôsobilým predmetom postúpenia
môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatné za predpokladu predchádzajúcej písomnej
výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedenépredpoklady sú zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené
v čase postúpenia. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná a teda
jej postúpenie je objektívne neprístupné, zakázané, v priamom rozpore so zákonom a ako také je

neplatné. Okresný súd mal za preukázané že žalobca oznámil žalovanému vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru ku dňu 05. februára 2013, avšak nepreukázal, že pred postúpením pohľadávky
Banka žalovaného písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku. Žalobca síce do konania predložil
listinu, ktorou chcel preukázať že Banka vyzvala žalovaného na zaplatenie pohľadávky ešte pred jej
postúpením na žalobcu, no nepreukázal, že táto listina sa dostala do dispozície žalovaného. Vzhľadom

na uvedené prvoinštančný súd skonštatoval, že nepreukázanie doručenia predmetnej listiny má za
následok nedokázanie aktívnej legitimácie žalobcu ako postupníka. Okresný súd potom s poukazom
na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona 483/2001 Z.z žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na
strane žalobcu zamietol.
1.3 Súd prvej inštancie rozhodol ťažiskovo s poukazom na ustanovenia § 524 ods. 1, 2 a § 565
Občianskeho zákonníka Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. Na rozhodnutie

o trovách konania aplikoval § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
ako „Občiansky súdny poriadok“), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal. V prejednávanej veci bol úspešný žalovaný, okresný súd mu preto priznal trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 1.674,72 eur.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku prvoinštnačného súdu odvolanie žalobca
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal najmä na to, že v konaní predložil
relevantné oznámenie postupcu (Banky) žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom
preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti, ktoré zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie

postúpenej pohľadávky.
Žalobca ďalej uviedol, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. nemožno spájať s aktívnou
legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek
z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Norma obsiahnutá
v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi

banky, v tomto prípade žalovanému, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou
Slovenska podľa § 50 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z.
Doručenie písomnej výzvy Banky dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. navyše podľa
názoružalobcuniejepodmienkoupreplatnépostúpeniepohľadávky.Snedoručenímtakejtovýzvymôžu
byť spojené len sankcie vyplývajúce z uvedeného zákona. S takýmto nedoručením nemôže byť spojená

sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len zodpovednosť banky v zmysle
ustanovenia § 50 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z.
Žalobca upriamil pozornosť aj na skutočnosť, že žalovaný bol ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní
po dobu viac ako jedného roka. S poukazom na dĺžku omeškania zastával žalobca názor, že Banka
by konala v súlade § 98 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu

žalovanému nezaslala. Z výzvy zo dňa 20. januára 2010, ktorú predložil žalobca v konaní vyplýva, že
Banka vyzvala žalovaného k úhrade dlžnej sumy, čím bolo v konaní preukázané, že zo strany Banky
nedošlo k porušeniu bankového tajomstva.
V neposlednom rade žalobca skonštatoval, že pri zmene veriteľov na základe postúpenia pohľadávky
sa táto zmena nedotýka práv, ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho z už vzniknutého záväzku

a preto sa na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky nevyžaduje súhlas dlžníka. Pohľadávky banky
voči klientom navyše nemožno považovať za druh pohľadávok, ktoré v zmysle ustanovenia § 525 ods.
1 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť. Takýmto postúpením totiž nedochádza k zmene v ich
obsahu a ani k zhoršeniu postavenia dlžníka, ale len k zmene v osobe veriteľa.
Na základe uvedeného navrhol žalobca odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že

žalobe vyhovie v plnom rozsahu, resp. predmetný rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Žalobca si v odvolaní zároveň uplatnil voči žalovanému trovy odvolacieho konania.

3. K odvolaniu žalobcu podal dňa 12. augusta 2016 žalovaný vyjadrenie, v ktorom uviedol, že považuje
rozhodnutie prvoinštančného súdu za správne v celom rozsahu. Vzhľadom na to navrhol odvolaciemu

súdu, aby rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len ,,C. s. p.“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté pred dňomnadobudnutia jeho účinnosti Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd, ako funkčne príslušný na prejednanie odvolania v zmysle § 34 C. s. p., vec preskúmal v
rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok
prvej inštancie podľa § 387 ods.1, 2, C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 C.s.p.;
§ 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a

procesnýmpostupomsúduprvejinštancie,ktorýpredchádzalvydaniunapadnutéhorozsudkuzhľadiska,
či (ne)došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

8. V zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 prvá a druhá veta zákona č. 483/2001 Z. z. účinného do
31. decembra 2012, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient

nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka
alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil

banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho
príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého
peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

9. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie

spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v konaní. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval relevantné zákonné ustanovenia a vec správne právne posúdil. Súd prvej
inštancie skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v prejednávanom spore a dospel k záveru, že

právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v prejednávanom spore je správne. Žalobca na základe uvedeného nie je nositeľom nároku
voči žalovanému, ktorý uplatnil žalobou.
9.1 Žalobca v podanom odvolaní namietal, že aktívnu vecnú legitimáciu nadobudol zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 13. decembra 2012 a v dôsledku oznámenia postupcu (Banky) o postúpení

pohľadávky žalovanému.
9.1.1 Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka zakladá nový záväzok
len medzi postupníkom a postupcom; obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku
postupcu do majetku postupníka; obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným
uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka; jeho postavenie sa mení

až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi (§ 526 Občianskeho zákonníka); nemení sa
nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť; postavenie dlžníka sa po tom, ako mu
niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným
v ustanovení § 526 Občianskeho zákonníka mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi
musí dlh splniť postupníkovi; pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a

takýmto plnením sa zbaví záväzku (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1ObdoV/82/2005 zo dňa 28.11.2007).
9.1.2 Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení
pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky;
súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a

platnosť zmluvy o postúpení; dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky
preukazoval zmluvou o postúpení postupník (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdua rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 119/2003); zo skutkových okolností veci, v ktorej bolo
vydané uvedené rozhodnutie vyplýva, že riadne doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany
postupcu dlžníkovi bolo v konaní nepochybne preukázané.

9.1.3 Neskoršia súdna prax sa čiastočne odklonila od uvedeného názoru v tom zmysle, že dlžník
je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola
uzavretá v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo
preukázal postupník (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo/49/2008
zo dňa 14.05.2008, ale najmä rozsudok sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009 uverejnený v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2009); túto súdnu prax
odobrilajústavnýsúd(porovnajuznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.IV.ÚS/337/2012
zo dňa 03.07.2012).
9.1.4 Názor, že oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, však zostal vo všeobecnosti nedotknutý
(porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS/409/2013 zo dňa 11.09.2014, ktorý

odmietol názor okresného súdu a krajského súdu, že bolo nevyhnutnosťou a ich zákonnou povinnosťou
z vlastnej iniciatívy skúmať platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorými mal postupník uplatňované
pohľadávky nadobudnúť, aj keď to dlžník nenamietal, pretože podľa ústavného súdu to nezodpovedá
zákonnej úprave ani ustálenej súdnej praxi, keď podľa ustanovenia § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka
platí, že oznámenie postúpenia doterajším veriteľom zbavuje dlžníka práva požadovať predloženie

zmluvy o postúpení; dlžník tak nemá právo ani zisťovať, či vôbec nejaká zmluva bola uzatvorená
a nemôže namietať ani nedostatky jej platnosti, ibaže by k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore
so zákonom; inak je vo vzťahu k dlžníkovi postúpenie založené len na oznámení veriteľa o tom, že
došlo k postúpeniu, t.j. zmene veriteľa podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka; podľa ústavného
súdu je nerozhodné, či je toto oznámenie kryté aj kauzálnym vzťahom (titulom) medzi postupcom

a postupníkom, teda zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorej existencia je relevantná len vo vzťahu
postupcu a postupníka, ktorí sa prípadne môžu navzájom voči sebe domáhať vydania bezdôvodného
obohatenia; na základe uvedeného ústavný súd zjednodušený záver okresného súdu i krajského súdu,
že skúmanie platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok je akoby automaticky a bez ďalšieho súčasťou
kompetencie súdu v každom konaní, v ktorom sa daná pohľadávka uplatňuje, považoval na pozadí

existujúcej zákonnej úpravy za arbitrárny a nezodpovedajúci požiadavkám práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Uvedený záver platí predpokladu, že k postúpeniu
pohľadávky dôjde pred začatím konania.
9.1.5 Z ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v prípade, ak by postupca
svoju notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplnil, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal

dlžníkovi postupník; na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznamuje bez
toho, že by musel čokoľvek dokazovať, je v prípade postupníka potrebné, aby postúpenie pohľadávky
dlžníkovi preukázal; preukázaním sa má na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky
dlžníkovi; v prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť postúpenia
pohľadávky súčasťou skutkového odôvodnenia žaloby a preukázaná priloženými dôkazmi (ako

prílohami žaloby) s tým, že doručením žaloby je oznámené (resp. preukázané v prípade absencie
oznámenia postupníka) postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi.
9.1.6Odvolacísúdpovyššieuvedenomzhodnoteníprávnejúpravyarelevantnejsúdnejpraxevzhľadom
na konkrétne skutkové okolnosti prejednávaného sporu uvádza, že súd prvej inštancie bol oprávnený
skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13. decembra 2012, ktorou mal žalobca

nadobudnúť spornú pohľadávku voči žalovanému, pretože jej platnosť v spore namietal žalovaný a
na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie ju predložil samotný žalobca. Súdna prax pripustila
možnosť skúmania platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v prípade postúpenia v rozpore so
zákonom; skúmanie platnosti postúpenia bolo preto správne, pretože predstavuje overenie dodržania
zákonného ustanovenia, ktorého účelom je ochrana žalovaného, ktorej sa inak nemôže domôcť.

Žalobcom predložený podací hárok č. EPH000252928, list č. 45/79 na č. l. 24 spisu nepreukazuje
doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému postupcom. Podľa zmluvy o postúpení
pohľadávkyz13.decembra2012,článokVII.Oznámenieopostúpenípohľadávok,bod7.1malpostupca
odovzdať postupníkovi oznámenia o postúpení v lehote do 14 pracovných dní od účinnosti zmluvy a
postupník sa zaviazal doručiť ich dlžníkovi a garantom do 30 pracovných dní od prevzatia oznámení

o postúpení. Žalobcom predložený poštový podací hárok sa neviaže ani k tomuto oznámeniu, podľa
údajov k zásielke bola žalovanému s variabilným symbolom 2598923 doručená zásielka o zosplatnení.
Označenieodosielateľaadátumodoslaniazhárkuzistiteľnýnieje.Vkontextevyjadrenížalobcuodvolací
súd usudzuje, že ide o podací hárok žalobcu o odoslaní oznámenia o zosplatnení dlhu žalovanému.9.1.7 Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne
neplatnosti postúpenia pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13. decembra
2012 vo vzťahu k postúpeniu spornej pohľadávky pôvodného veriteľa (Banky), voči žalovanému zo

zmluvy o splátkovom úvere č. 0435086202 zo dňa 26. mája 2009 na žalobcu, a to pre nesplnenie
podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. účinného ku dňu uzavretiu postúpenia
pohľadávky. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že právo banky na postúpenie pohľadávky
voči dlžníkovi vznikne tretej osobe až po splnení zákonných podmienok, t.j. omeškaní dlžníka s plnením
peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní napriek písomnej výzve na plnenie (podľa odvolacieho

súdu časť druhej vety za bodkočiarkou sa vzťahuje len na možnosť banky postúpiť pohľadávku aj
napriek jej čiastočnej úhrade v prípade ak omeškanie klienta presiahlo jeden rok, nemá však vplyv
na povinnosť banky písomne vyzvať dlžníka na plnenie). Účelom uvedeného ustanovenia je ochrana
klientov pred postúpením pohľadávky voči nim pred splnením na subjekty, ktoré nepodliehajú dohľadu
národnej banky. Zákonné predpoklady na vznik práva postúpiť pohľadávku musia byť splnené v čase
postúpenia pohľadávky. Postúpenie pohľadávky napriek nesplneniu zákonných podmienok predstavuje

postup v rozpore so zákonom, ktorý má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení
pohľadávok (vo vzťahu k tejto pohľadávke) podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa odvolacieho
súdu predstavuje uvedené ustanovenie špeciálnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia
pohľadávky v Občianskom zákonníku. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že
predmetné ustanovenie má charakter len ochrany bankového tajomstva, pretože i keď je zaradené

v časti zákona č. 483/2001 Z. z. upravujúcej bankové tajomstvo, podľa obsahu nejde len o bankové
tajomstvo v zmysle úpravy podmienok sprístupnenia neverejných informácií o klientovi tretej osobe,
ale o nadobudnutie pohľadávky a všetkých práv s ňou spojených, čo jednoznačne presahuje inštitút
bankového tajomstva (zaradenie ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách do časti
o bankovom tajomstve považuje odvolací súd za nedôslednosť zákonodarcu, čo potvrdila aj neskoršia

úprava, pretože s účinnosťou od 10.06.2013 došlo zákonom č. 132/2013 Z. z. k zmene označenia
uvedenej časti zákona nazýva na „ochrana klientov a bankové tajomstvo“). Z vykonaného dokazovania
nevyplývadoručeniepísomnejvýzvynaplneniežalovanémuBankoupreduzavretímzmluvyopostúpení
pohľadávok zo dňa 13. decembra 2012. Táto zmluva je v časti postúpenia spornej pohľadávky voči
žalovanému na žalobcu neplatná pre rozpor so zákonom, pretože bez preukázania doručenia písomnej

výzvy na plnenie žalovanému zo strany Banky pred uzavretím uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok,
nebolo v prejednávanom spore preukázané splnenie zákonných podmienok na postúpenie pohľadávky
voči žalovanému zo zmluvy o splátkovom úvere 0435086202 zo dňa 26. mája 2009 na žalobcu ako tretiu
osobu. Zamietnutie žaloby žalobcu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v dôsledku
nepreukázania platného postúpenia pohľadávky v zmysle ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001

Z. z. a § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potom správne.

10. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil vo veci samej aj v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania, ktorý je v súlade s vtedy
účinným § 142 ods. 1 O. s. p.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 C. s. p. V dôsledku miery úspechu žalovaného v odvolacom konaní mu vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol, tak že žalovanému priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

12. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu

a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C. s. p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).