Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/35/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217204541
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8217204541.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.
3, XXX XX T., právne zast.: JUDr. Jozef Karabaš, advokát so sídlom Ružová 10, 083 01 Sabinov, proti
žalovanému: U.. H. M., S. XXXX/XX, XXX XX W., o zaplatenie 500 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcuažalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduBardejovsp.zn.1C/24/2017-85zodňa05.10.2018
takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok v zamietavom výroku.

II. Odmieta odvolanie žalobcu voči vyhovujúcemu výroku.

III. Rozsudok vo výroku o trovách konania sa zrušuje a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu I. inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, cit:
„ Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť 10,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od
14.12.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Stranám nepriznáva nárok na náhradu trov konania.“

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, okrem iného, odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal
od žalovaného zaplatenia sumy 500 eur spolu s úrokom z omeškania. Mal za preukázané, že medzi
žalobcom a žalovaným prebehla komunikácia a osobné stretnutie týkajúce sa právneho poradenstva

ohľadne veci žalobcu vo vzťahu k Y. SR. Súdu je z jeho činnosti známe, že žalovaný pôsobil ako
advokát a momentálne ďalej túto činnosť vykonáva, ale v inkriminovanom období advokátsku činnosť
nevykonával (činnosť pozastavená). Medzi sporovými stranami nevznikol zmluvný vzťah. Nebolo
sporné, že žalovaný od žalobcu prevzal finančné prostriedky, sporná však bola ich výška. Nárok
žalobcu preto posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný uznal dlh voči žalobcovi v sume 10 eur. Žalobca nepreukázal
poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému v sume 500 eur, preto súd zaviazal žalovaného na

vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 10 eur. Nakoľko žalobca neprodukoval relevantný a
jednoznačný dôkaz o poskytnutí finančných prostriedkov v rozsahu 500 eur, súd prvej inštancie v
prevyšujúcejčastižalobuzamietol.Keďžeježalovanývomeškanísvydanímbezdôvodnéhoobohatenia,
priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania 5 % ročne od 14.12.2016 do zaplatenia.3. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a § 257 CSP a uviedol, že by bolo v rozpore so zásadou

spravodlivosti, priznať náhradu trov konania žalovanému, keďže nárok žalobcu, čo do hmotnoprávneho
základu bol daný a preukázaný. Z tohto dôvodu stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti vyhovujúcemu a
zamietavému výroku a žalovaný proti výroku o trovách konania.

5. Žalobca namietal nedostatočné zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci.
Rozhodnutie považoval z dôvodu nedostatočného odôvodnenia za nepreskúmateľné. Z SMS
komunikácie jednoznačne vyplýva, že žalovaný počas konania klamal a zavádzal. Prijatie sumy 500
eur žalovaným od žalobcu preukazuje to, že žalovaný mal žalobcu zastupovať v právnej veci týkajúcej
sa finančných nárokov žalobcu zo služobného pomeru v sume 25.000 eur. Tarifná odmena za jeden

úkon právnej služby zo sumy 25.000 eur predstavuje suma 419,94 eura + režijný paušál. Rozsudok je
postavený na subjektívnom názore a neodzrkadľuje objektívne skutočnosti, rozhodnutie je jednostranné
bez toho, aby dalo odpoveď na všetky otázky a skutočnosti, ktoré vyšli najavo, a ktoré sú podstatné.
Navrhol preto rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v plnom rozsahu alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalovaný vo vzťahu k výroku o trovách konania namietal nesprávne právne posúdenie veci.
Nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane je výnimočné a musia byť splnené predpoklady
spočívajúce v dôvodoch hodných osobitného zreteľa, medzi ktoré sa zásada spravodlivosti nezahŕňa,
pričom súd prvej inštancie dôvody hodné osobitného zreteľa ani neskúmal. Žalobca bol úspešný v

rozsahu 2 %, preto odvolaciemu súdu navrhol aby zmenil výrok o trovách konania a priznal žalovanému
náhradu trov konania v rozsahu 96 %.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že v konaní jednoznačne preukázal
hmotnoprávny základ podanej žaloby, a to bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu.

Žalovaný uviedol žalobcu do omylu pokiaľ ide o doklad o prevzatí preddavku vo výške 500 eur. Bolo
by nespravodlivé, ak by žalobca, ktorý sa stal obeťou podvodného konania mal hradiť žalovanému
trovy konania. Zastúpenie žalovaného v konaní advokátom považoval za účelové, nakoľko žalovaný je
advokátom a vie sa zastupovať sám.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 379 a nasl. CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
proti vyhovujúcemu výroku je potrebné odmietnuť a vo zvyšku je odvolanie nedôvodné a rozsudok vo
výroku o trovách konania je potrebné zrušiť a v rozsahu zrušenia vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
Žalobca podal odvolanie aj voči výroku ktorým bolo jeho žalobe vyhovené, a teda rozhodnuté v jeho

prospech. Preto odvolací súd odvolanie žalobcu voči vyhovujúcemu výroku odmietol.

11. Vo vzťahu k zamietavému výroku súd prvej inštancie zistil správne skutkový stav, správne z neho
vyvodil právne závery, vo veci samej aj správne rozhodol, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetkos prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

13. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty

strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Danáprávnavecjenepochybnevecsporová,vktorejsauplatňujeprejednaciazásada.Stranasporu
má jednak povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne

nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu
nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným
bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané
jeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom

dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli
preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu
nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo
preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.

15. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré museli byť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

16. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon. (čl. 15 základných zásad CSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej
vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri
hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom
má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.9.2011, sp. zn. 3Cdo/204/2009.

17. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje princíp formálnej pravdy, čím sa rozumie, že súd pri
rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k
úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom

mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú
diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer
bezvýhradne na strany sporu.

18. Z ust. § 185 CSP vyplýva, že súd môže vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom

sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

19. Podľa ust. § 153 CSP ods. 1, 2, 3, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie
sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na

rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

20. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.21. Koncentrácia konania má podľa zákonodarcu predstavovať efektívny nástroj racionálneho
a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Sudca so znalosťou konkrétnej veci vie podľa
zákonodarcu najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a

prostriedkov procesnej obrany, preto je nóvum spočívajúce v zavedení inštitútu sudcovskej koncentrácie
podľa neho plne odôvodnené a žiaduce. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela
ani ich nemohla predvídať a ktoré vyšli najavo až potom, ako mala strana povinnosť označiť a
predložiť skutočnosti a dôkazy. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu

pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte
sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Uvedená objektívna časová hranica má veľký význam
pre moment viazanosti súdu.

22. V predmetnom konaní nebolo sporné, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalovaného.
Otázkou, ktorú bolo však potrebné vyriešiť bola výška bezdôvodného obohatenia. Za stavu ak žalobca v

priebehu celého konania nepreukázal výšku bezdôvodného obohatenia v rozsahu v akom si ho žalobou
uplatnil, nemohol byť úspešný v celom rozsahu. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť
dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať existenciu
bezdôvodného obohatenia a jej výšku. Pokiaľ to preukázal, uniesol tak bremeno tvrdenia ako aj bremeno
dôkazu.

23. Je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide
o výšku bezdôvodného obohatenia sa žalovaného v sume 500 eur. Predložená komunikácia medzi
žalobcom a žalovaným síce preukazuje dojednanie vykonania služby žalovaným pre žalobcu za odplatu,
avšak z jej obsahu nie je zrejmá poskytnutá výška odplaty. Procesná obrana žalobcu spočívajúca v

tvrdení, že žalovaný mal žalobcu zastupovať v konaní, ktorého hodnota mala byť 25.000 eur a následne
z tejto hodnoty bola vyrátaná aj odmena vo výške 500 eur neobstojí, nakoľko aj v prípade pravdivosti
tejto skutočnosti, by bolo potrebné dané tvrdenie preukázať.

24. V sporovom konaní nie je úlohou súdu zisťovať skutočnosti z vlastnej iniciatívy, je naopak

povinnosťou žalobcu, ak chce byť úspešný, tvrdiť a svoje tvrdenia aj náležite preukázať.

25. Za stavu, ak svedkyňa nebola prítomná pri odovzdávaní peňazí a o výške vie sprostredkovane od
žalobcu potom súd správne vyhodnotil neunesenie dôkazného bremena v neprospech žalobcu.

26. Za takejto situácie ak všetky námietky žalobcu uvedené v odvolaní sú neopodstatnené, odvolací
súd postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP so stotožnením sa s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie
napadnutý rozsudok v zamietavom výroku ako vecne správny potvrdil.

27. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie odcitoval ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 CSP a §

257 CSP. Každé z týchto ustanovení predstavuje odlišné a samostatné rozhodnutie o trovách konania a
predpokladá rozličný úspech vo veci samej. Výrok o náhrade trov konania v napadnutom rozsudku znie,
žestranámsanároknanáhradutrovkonaniažiadnejzostránnároknanáhradutrovkonanianepriznáva,
t.j. znenie výroku zodpovedá skôr ustanoveniu § 255 ods. 1 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je
zrejmé, ktoré z citovaných ustanovení súd prvej inštancie aplikoval. Uvedené spôsobuje zmätočnosť

výroku a nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

28. Obsahové náležitosti rozhodnutia určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so

základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd
pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2
CSP dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre
ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym
obsahom. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom

konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.29. Rozhodnutie o trovách konania hodnotí odvolací súd ako nedostatočne odôvodnené, nakoľko nie je
zrejmé akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil, ak bez ďalšieho považoval za spravodlivé nepriznať
náhradu trov konania žiadnej zo strán. Odvolací súd poukazuje na rozdielnu povahu konania o náhradu

škody a konania o vydanie bezdôvodného obohatenia. Zatiaľ čo v konaní o náhradu škody, konečná
výška náhrady škody závisí o úvahy súdu alebo od znaleckého posudku uplatňuje sa zásada úspechu
vo veci, a teda žalobca sa považuje za plne úspešného už pri samotnej skutočnosti, že je jeho žaloba
dôvodná, tak naopak v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia celkovú výšku bezdôvodného
obohatenia určuje a preukazuje žalobca a preto, ak žalobe nie je vyhovené v plnom rozsahu, nemožno

považovať žalobcu za plne úspešného. Inštitút náhrady škody a bezdôvodného obohatenia nemožno
stotožňovať, či zamieňať. Ak bol teda súd prvej inštancie toho názoru, že aj napriek úspechu žalovaného
je potrebné aplikovať ust. § 257 CSP, bolo jeho úlohou svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť tak aby
zodpovedalo požiadavkám ust. § 220 ods. 2 CSP.

30. Keďženedostatočnezdôvodnenierozhodnutiajepotrebnéhodnotiťakonesprávnyprocesnýpostup

súdu, ktorým bolo znemožnené stranám, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia §
389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok vo výroku o náhrade trov konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

31. Prvoinštančnýsúd,ktorýjeviazanýprávnymnázoromodvolaciehosúdu(§391ods.2CSP)vnovom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP) a bude skúmať existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).