Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 3, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/554/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110226016
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1110226016.18

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú Z. V., O.. XX.XX.XXXX, zastúpenú
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava,
pracovisko Bratislava I, dieťa rodičov: matky - C.. R.. C. V.Ú., Z. V. L. O.. XX, XXX XX V., zastúpená
JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., advokátkou so sídlom Dobrovičova 6, 811 09 Bratislava a otca -
P. I., Z. V. I. X, XXX XX V., zastúpený PhDr. Jozefom Tinkom, PhD., bytom Kadnárova 85, Bratislava, za

účasti Okresnej prokuratúry Bratislava I, so sídlom Kvetná 13, 820 05 Bratislava, o obmedzenie, zákaz
styku otca s maloletou, pozbavenie rodičovských práv, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 29.10.2014, č.k. 1P/129/2010-884, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom uznesení súd prvého stupňa s použitím § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. zamietol návrh otca

na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia súdov vo veciach ochrany osobnosti iniciovaných
zo strany otca proti matke maloletej pre lživé podanie a proti U.. M. Z.W. N.. pre podanie falošného
znaleckého posudku. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že výsledky prebiehajúcich konaní
označených právnym zástupcom otca nemajú význam pre rozhodnutie súdu v predmetnej veci.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej navrhujúc, aby odvolací súd

rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a jeho návrhu na prerušenie konania vyhovel. V odvolaní
poukázal na to, že dôvody prerušenia
meritórneho konania založil na § 109 ods. 1 písm. b / O.s.p., ktoré určuje explicitnú povinnosť súdu
prerušiť konanie . Z obsahu podania pod sp. zn. 19 /192/2014 , ktorý uplatnil voči U.. M. Z. N.. vyplýva ,
že súd v tomto konaní nie je oprávnený riešiť otázku pravdivosti znaleckého posudku vypracovaného
touto osobou. Pritom jeho výroky zásadne ovplyvňujú úvahy súdu pri rozhodovaní o merite veci.

Rovnako z obsahu podania 15 C/191/2014 je zrejmé, že podanie, na ktorom sa zakladá konanie sp.
zn. 1 P 129/2010 je založené na súbore lživých, resp. neoveriteľných tvrdení a neoprávnených zásahov
zo strany matky maloletej do jeho súkromia.

Ostatní účastníci sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods.2 písm. a/ O.s.p.,
vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods.2 O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolanie otca maloletého dieťaťa nie je dôvodné.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že

všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore sústavou, zákonom alebo medzinárodnouzmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tomto prípade postúpi návrh ústavnému súdu na
zaujatie stanoviska.

Podľa § 135 ods.1,2 O.s.p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis
je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika
viazaná/§109ods.1písm.b)/.SúdjetiežviazanýrozhodnutímústavnéhosúdualeboEurópskehosúdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný

podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto
otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

Citované ustanovenie, od ktorého odvíja návrh na prerušenie konania otec maloletého dieťaťa určuje

prípady, v ktorých je súd povinný prerušiť konanie. K otcom tvrdenej povinnosti súdu prerušiť konanie
treba uviesť, že ozrejmenie predbežnej otázky, ktorú nesmie súd sám v danom konaní riešiť ( a kedy
je povinný prerušiť konanie ) je nutné posudzovať v spojitosti s § 135 ods.1,2 O.s.p..

Podľa 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak

prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Citované zákonné ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená prerušenie
konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie dopadá na procesné

situácie, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na
úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však
ako jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú,
môže konanie prerušiť. Výber vhodného opatrenia (napr. spojenie vecí, prerušenie konania, vyriešenie
predbežnej otázky) slúžiaceho účelu racionálnej organizácie postupu pri vedení príslušného konania má

súd podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6
O. s. p.) a spomedzi viacerých opatrení použiť to, ktorým sa ochrana práv účastníkov konania zabezpečí
čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na
ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. musia súdy vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou
Slovenskej republiky (čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho ustanovenia Ústavy SR nemožno vyvodiť, že
prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných
prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného postupu
podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. preto musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v

tomto článku Ústavy SR a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie
napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že otec maloletej podal na Okresnom súde Bratislava I dňa
28.10.2014 voči matke maloletej R. U.. M. Z. N.. návrhy na ochranu osobnosti, v ktorých svoje žalobné

návrhy odvíja na tvrdenej „ falošnosti „ Znaleckého posudku č. 6/2011 vypracovaného Y.. U.. M. Z.,
N.. ku konaniu vedenému na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1P/129/2010 a na námietkách o
lživých tvrdeniach a neoprávnených zásahov do jeho súkromia zo strany matky maloletej v rovnakom
konaní.

Berúc do úvahy predmet posudzovaného konania ( jedná sa o vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa )
je možné konštatovať, že dôvody na prerušenie konania udávané otcom nezakladajú povinnosť súdu
prvého stupňa konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu prerušiť ( § 109 ods.1
písm. b/ O.s.p. ) a jeho prípadné prerušenie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania ( §
109 ods.2 písm. c/ O.s.p.).

Vychádzajúc z obsahu oboch návrhov podaných otcom maloletej pripojených k odvolaniu je treba uviesť,
že tieto nezodpovedajú ust. § 42 ods.3, § 76 ods.1 O.s.p., keď v nich otec maloletého dieťaťa jasne a
zrozumiteľne neuviedol skutkové okolnosti, ktorými odôvodňuje ich podanie a absentuje v nich i jasný,zrozumiteľný a najmä vykonateľný petit budúceho súdneho rozhodnutia, ktorých vydania sa navrhovateľ
( otec maloletej ) voči označeným odporcom domáha.

V danej veci je treba poukázať na to, že tak produkované tvrdenia matky ako účastníka konania,
tak i závery vyplývajúce zo „ Znaleckého posudku č. 6/2011 vypracovaného Y.. U.. M. Z., N.. ku
konaniu vedenému na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1P/129/2010 je oprávnený vyhodnotiť
a posudzovať výlučne súd konajúci v danej veci, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej
súvislosti, pričom je povinný starostlivo prihliadnuť na všetko, čo vyšlo za konania najavo ( § 132 O.s.p.).

Na základe uvedeného odvolací súd vo výroku vecne a právne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa
podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.