Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/122/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313203964
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8313203964.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej v spore žalobcu CD Consulting, s.r.o., Příkop 843/4,
Zábrdovice, Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanej X. X., bytom V. XXXX/XX, Z.,
o zaplatenie 168,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa
30.3.2017 č. k. 6C/41/2013-79 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o čiastočnom zastavení konania.

Nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, konanie v časti o zaplatenie

zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 168,- eur od 28.1.2010 do zaplatenia zastavil a
vyslovil, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
2. Súd prvej inštancie zdôraznil, že predmetom konania je spor zmenky, ktorú žalobca predložil ako
dôkaz osvedčenia uplatneného nároku. Táto zabezpečuje splnenie záväzku žalovanej zo zmluvy o
úvere, ktorú uzatvorila so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľom. Je známe z rozhodovacej
činnosti súdu, že táto spoločnosť vykonáva poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, preto považoval
veriteľa za dodávateľa a žalovanú za spotrebiteľa, a preto vec posúdil v súlade s ust. § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb.. Zistil, že uzatvorenie
spotrebiteľskej zmluvy bolo podmienené podpisom zmenky na strane spotrebiteľa, čo vyplýva z
rovnakého dátumu zmenky a zmluvy o spotrebiteľskom úvere a čl. 14 Všeobecných podmienok
úverovej zmluvy. V momente uzatvárania zmluvy obsahovou náležitosťou bola povinnosť dohodnúť
sa na vypísaní zmeny podľa článku 14 Všeobecných podmienok ako podmienky poskytnutia úveru.
Táto je neprijateľnou zmluvou podmienkou podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože nie je
individuálne so spotrebiteľom dojednaná, nakoľko tvorila neoddeliteľnú súčasť Všeobecných podmienok

formulárovej úverovej zmluvy a bez jej podpisu by spotrebiteľ nedostal úver, preto podmieňovala
uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, poskytnutie úveru a spotrebiteľ obsah úverovej zmluvy, ako aj čl. 14
Všeobecných podmienok o vyplnení zmenky nemohol ovplyvniť. Dojednanie v čl. 14 Všeobecných
podmienokjeneprijateľnouzmluvnoupodmienkouajpodľa §53ods.4písm.a/Občianskehozákonníka,
lebo spotrebiteľ nemal možnosť sa s týmto ustanovením oboznámiť pred uzavretím spotrebiteľskej
zmluvy. Dohoda o vyplňovacom práve zmenky je podľa súdu prvej inštancie neprijateľnou zmluvou
podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. b/, m/ OZ, preto, že na základe tejto podmienky vystavená

zmenka umožnila previesť indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa práva zo zmluvnej strany pôvodného
veriteľa na žalobcu, čím došlo k zhoršeniu postavenia a ochrany práv spotrebiteľa. Zmenka a jej
indosácia nadmerne sťažili spotrebiteľovi možnosť realizovať práva spotrebiteľa a takýto záver vyplýva
už z charakteru zmenkového konania, ktoré nepripúšťa skúmanie dôvodu vzniknutého záväzku, aniex offo ochranu spotrebiteľských práv. Zároveň je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53
ods. 4 písm. j/ OZ, pretože výška úveru a úroku má byť takto určená až v čase splnenia, v tomto
prípade splatnosti úveru, kedy vzniklo veriteľovi právo vypísať zmenkovú sumu a splatnosť zmenkového

úroku podľa čl. 14 Všeobecných podmienok. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie nárok žalobcu
na zaplatenie nárokov zo zmenky zamietol a zastavil konanie v časti zmenkového úroku z dôvodu
späťvzatia žaloby. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p..
3. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o čiastočnom zastavení konania podal včas odvolanie žalobca,
ktorý navrhol v tejto časti rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené a zároveň si uplatnil nárok

na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Vytýka súdu prvej inštancie, že vykonal dokazovanie oboznámením úverovej zmluvy, exekučného
spisu, ako aj ďalších listinných dôkazov, ktorých vykonanie sporové strany nenavrhli. Podľa ust. §
120 O.s.p., dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd
vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli.
Súd v zmysle uvedeného ustanovenia síce môže vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ale len

výnimočne, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci alebo nevykonanie nejakého dôkazu môže byť
príčinou toho, že súd vo veci rozhodnúť nemôže. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Voči forme a obsahu zmenky
zo strany žalovanej žiadne námietky neboli, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Predpokladom vydania rozsudku v

tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a ods.
6 Nariadenia č. 861/2007 vzniesť námietky voči zmenke, ak tak neurobila, musia byť akékoľvek iné
námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd
prvej inštancie navyše vychádzal podľa neho z nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval
to, že žalovaná so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., uzatvorila zmluvu o úvere, že zmenka je

zabezpečovacou zmenkou a že žalovaná uzatvorila zmluvu ako spotrebiteľ. Tieto údajne nesporné
fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol, a preto ich nemožno považovať za nesporné.
Žalovaná ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nevyjadrili, a preto neexistuje spôsob, akým by súd
mohol dospieť k záveru o nespornosti uvedených skutočností. Súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu
na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov a nesprávnej interpretácie príslušných právnych

predpisov a práva EÚ. Zdôrazňuje, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej
povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Súd sa
aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal
a ignoroval predmet sporu. Je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky
voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovanej a predovšetkým žalovaná v tejto

situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Vzhľadom na úplnú samostatnosť a
nezávislosť zmenkového záväzku nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky
zákonom predpísané náležitosti, teda ide o platnú zmenku a nárok žalobcu je tak v celom rozsahu
dôvodný. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukazuje na viaceré rozhodnutia súdov v pôsobnosti

Slovenskej republiky a v zmysle týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.
5. Odvolací súd vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len C.s.p.) preskúmal rozsudok v napadnutej časti, a teda okrem výroku o
čiastočnom zastavení konania v zmysle zásad vyjadrených v ust. § 379, § 380 C.s.p., vec prejednal bez
nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

6. Nie je možné stotožniť sa s argumentáciu spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov.
V prejednávanom spore predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu
sídliaceho v Českej republike, ktorý následne svoje práva vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom
Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 z 11.7.2007. Článok 4 Nariadenia upravuje
zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s
cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Žalobca začne konanie vyplnením príslušného tlačiva
a jeho zaslaním na súd. Pokiaľ by súd nemal na základe vyplneného tlačiva k dispozícii všetky
potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, môže žalobcu vyzvať k doplneniu tlačiva a na iné úkony tiež

použitím príslušného tlačiva. Znenie Čl. 4 Nariadenia môže vzbudiť dojem, že súd nemá k dispozícií iné
dôkazné prostriedky ako príslušné tlačivá a v zásade nemá možnosť oboznámiť sa s inými písomnými
dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Takýto výklad je ale nesprávny. Cieľom Nariadenia č.
861/2007 totiž nie je obmedziť sudcov pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci,ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo
čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Z Čl. 8 a 9 uvedeného nariadenia jednoznačne
vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné

dokazovanieanariadiťústnepojednávaniepokiaľtopovažujezapotrebné.Zjednodušenáformakonania
podľa tohto nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex
offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi za predpokladu ak nie je ustanovené inak procesným právom
členského štátu v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva v čl. 19 Nariadenia č. 861/2007.

7. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 v ustanovení § 120 upravoval dôkaznú
povinnosť. Ust. § 120 ods. 1 O.s.p. umožňovalo súdu výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú
účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Aj súčasná právna úprava Civilného
sporového poriadku v ust. § 295 zakotvila možnosť súdu vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ
nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom takýto dôkaz súd bez návrhu

obstará alebo zabezpečí. V danom prípade žalobcom predložená zmenka má svoj základ v dohode
o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej vo Všeobecných úverových podmienkach jeho právneho
predchodcu. Za takejto situácie súd prvej inštancie mohol z úradnej povinnosti skúmať, či medzi jeho
právnym predchodcom a žalovanou došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo nie.

8. V zmluve o úvere zo dňa 25.8.2009, okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovanej (meno a
priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu), iné údaje uvedené
nie sú.

9. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy bola zakotvená v zákone

č. 258/2001 Z. z.. Tento právny predpis v § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver na účely tohto
zákona ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Podľa § 2 písm. b/ citovaného
zákona, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, v ktorej sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

10. Veriteľom podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 3 ods. 2).

11. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym
predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Právny predchodca žalobcu mal v predmete svojej
činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo preukázané, aby úver poskytol

žalovanému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. S prihliadnutím
na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca.
Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené

pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci
údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď
na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania, zamestnania, resp. podnikateľská činnosť s
uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

12. Správnym nie je ani tvrdenie, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku
sa malo vychádzať jedine z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok
neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných
právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru

nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia Čl. 10 jednoznačne vyplýva,
že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň
zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa
treba vykladať so zreteľom na Čl. 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochranyspotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec
ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora zahŕňajúci aj
povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým

prvom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý nepripúšťa, aby súd pri
uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu
o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Spotrebiteľ takisto
nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Rešpektovanie

abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora. Súdny dvor už
totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci
vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôžu predstavovať
skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS
spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri
vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah

spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide o zníženie právnej
ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je totiž
nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, keďže
v konaní o vymáhaní pohľadávky nie je možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi
samozrejme aj v takejto situácii ostáva možnosť uspokojiť veriteľa (nadobúdateľa indosovanej zmenky)

a následne ho žalovať o náhradu škody, ale v zmysle ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb.,
by spotrebiteľ musel v takomto prípade dokázať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu
dlžníka. Dokázať takúto skutočnosť samozrejme nie je nemožné, avšak dokazovanie tejto skutočnosti
neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľa. Navyše je zrejmé, že takáto požiadavka nie je v súlade s
právom únie, keďže ochrana spotrebiteľa v zásade nie je závislá od zavinenia veriteľa.

13. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený už v ustanovení § 4 ods. 6 zákona
č. 258/2001 Z.z.. Podľa tohto ustanovenia v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej
osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a

zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške max. 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú
veriteľomvrozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľvekna
požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia

práv zo zmenky.

14. Vykonaným dokazovaním bolo v danom prípade preukázané, že právny predchodca žalobcu v
priamom rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. účinnom v čase podpisu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a v čase vystavenia zmenky vyplnil zmenkovú sumu nad hodnotu 30 % istiny

poskytnutého spotrebiteľského úveru, preto vyplnená zmenka na sumu 168,- eur je neprípustná.

15. Teda aj z uvedenej právnej normy bolo možné vyvodiť jednoznačný záver, že nie je možné
odčleňovať zmenku od noriem spotrebiteľského práva, teda, ak je táto vydaná v rozpore so zákonom, v
danom prípade so Zákonom o spotrebiteľskom úvere, potom je neplatná v zmysle ust. § 39 OZ. Keďže

predmetná úverová zmluva a zmenka vznikli za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý v súlade s ust.
§ 4 ods. 6 zakazoval splnenie dlhu zmenkou a zabezpečenie jeho splnenia zmenkou bolo prípustné iba
do výšky 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, potom, ak k vystaveniu predmetnej zmenky
došlo v rozpore s citovaným zákonným ustanovením, je potrebné túto vyhodnotiť ako neplatnú pre
rozpor s ust. § 39 OZ.

16. Na podporu tohto návrhu je možné použiť aj pripomienky Európskej komisie zo dňa 12.2.2014 vo
veci C-558/2013, kedy v bode 17 uviedla, že Smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňuje v prejednávanej
veci, nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia jej čl. 9 jednoznačne
vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu

spotrebiteľa, pod ktorou je potrebné chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa zahŕňajúceho aj
povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok.17. Podľa bodu 19 spomínaných pripomienok, rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky by bolo
podľa komisie neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu, v
zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom

alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu
ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice 93/13/EHS, spotrebiteľovi musí byť poskytnutá. Zároveň
navrhla, aby na predloženú prejudiciálnu otázku Súdny dvor poskytol odpoveď, že čl. 6 Smernice Rady
93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl. 4, 9 a 14 Smernice
Rady 87/102/EHS z 22.12.1986, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru sa majú vykladať v tom zmysle,

že im odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá
vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky neumožňuje v zásade v žiadnej
fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej
podmienky.

18. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto ak má byť právom akceptovateľná ako

prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody žiadne
informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovanú nevyplývajú. Žalobca a ani jeho právny
predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôžu zbaviť
ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením

jehodôsledkovvneprospechžalovaného.Kýmrešpektovanietohtoprincípuvspotrebiteľskýchprávnych
vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech
spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti
prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane
spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy

spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje
požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

19.Sozreteľomnavšetkytietodôvodyodvolacísúdtaknapadnutýrozsudok,okremvýrokuočiastočnom

zastavení konania, potvrdil postupom podľa § 387 C.s.p..

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods.
1 C.s.p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania právo na náhradu trov nemá a žalovanej
v tomto štádiu trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).