Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš

Judgement was issued by JUDr. Daniel Marcián

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/112/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616203619
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616203619.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanému U. I., nar. XX.X.XXXX,
bytom B. XXXX/X, J. Q., o zaplatenie 4.310,09 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýje povinnýzaplatiťžalobcovisumu3.125,75eurspolusúrokomzomeškaniavovýške8%
ročne zo sumy 3.125,75 eur od 15.7.2016 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.

III. Z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie sumy 1.184,34 eur a úroku z omeškania vo výške 8,50%
ročne zo sumy 1.184,34 eur od 18.6.2013 do zaplatenia.

IV. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 45,04 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 17.5.2016 sa právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer
Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 domáhal vydania

rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 4.310,09 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 4.310,09 eur od 18.6.2013 do zaplatenia.

2. Uvedený žalobný návrh odôvodnil právny predchodca žalobcu nasledovnými skutkovými a právnymi
tvrdeniami. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili 6.6.2012 zmluvu o pôžičke ev.č.: 6120786,
na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému celkovú sumu pôžičky vo výške
7.485 eur. Podľa tejto zmluvy mal žalovaný splácať poskytnutú pôžičku v pravidelných 60 mesačných

splátkach po 124,75 eur. K dátumu spísania žaloby (16.5.2016) žalovaný uhradil sumu 874,25 eur.
Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp.
jednotlivé splátky riadne a včas, právny predchodca žalobcu listom z 29.5.2013 označeným ako
„Predžalobná upomienka“ vyzval žalovaného k okamžitej jednorazovej úhrade všetkých dlžných splátok.
Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 4.310,09 eur, pretože k tomuto
dňu mal žalovaný uhradiť právnemu predchodcovi žalobcovi sumu 5.184,34 eur, od ktorej právny
predchodca žalobcu odpočítal žalovaným zaplatenú sumu 874,25 eur. Právny predchodca si súčasne

uplatnil nárok na zákonné úroky z omeškania.

3. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení právny predchodca žalobcu ako dôkazy označil a
pripojil : zmluvu o pôžičke zo 6.6.2012, všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu,prehľad splátok a úhrad žalovaného v prospech právneho predchodcu žalobcu (vyhotovený k 3.4.2016),
predžalobnú upomienku právneho predchodcu žalobcu z 29.5.2013 adresovanú žalovanému (spolu s
doručenkou na meno adresáta A. O., X.. V. XXX, B. G..)

4. V písomnom vyjadrení žalovaného k žalobe z 8.12.2016 doručenom na tunajší súd 12.12.2016
žalovaný uviedol, že na základe zmluvy uvedenej v žalobe mu žalobca požičal 4.000 eur, pričom na
splátkach uhradil 874,25 eur, preto istina nemôže predstavovať sumu 4.310,09 eur. List žalobcu z
29.5.2013 mu nebol nikdy doručený. Nakoľko od poslednej ním zaplatenej splátky 17.12.2012 uplynula

dlhšia doba vzniesol námietku premlčania. Žalovaný nenavrhol vykonať žiadne dôkazy.

5. Uznesením tunajšieho súdu z 7.3.2017, č.k.: 6C/112/2016 - 44 súd pripustil, aby do konania namiesto
dovtedajšieho žalobcu - spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12,
Kežmarok, IČO: 35 923 130 (právny predchodca žalobcu) ako žalobca vstúpila spoločnosť Intrum
Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154 (žalobca.) Toto uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 1.4.2017.

6. V písomnom podaní žalobcu z 28.8.2017 doručenom na tunajší súd 30.8.2017 žalobca dodatočne
špecifikoval svoje skutkové tvrdenia zo žaloby, keď potvrdil vyjadrenia žalovaného o tom, že poskytol
žalovanému pôžičku v sume 4.000 eur, a že žalovaný doteraz uhradil na splátkach sumu 874,25 eur.

Žalobcatiežuznalbezúročnosťabezpoplatkovosťtohtospotrebiteľskéhoúveruavyhlásil,ženapodanej
žalobe v časti prevyšujúcej rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru vo výške 4.000 eur a doteraz
zaplatenou sumou vo výške 874,25 eur ďalej netrvá, pričom vyhlásil, že berie späť žalobu v časti istiny vo
výške 1.184,34 eur a úroku z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 1.184,34 eur od 18.6.2013 do
zaplatenia. Vzhľadom na uvedené upravil petit žaloby tak, že sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým

by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 3.125,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50%
ročne zo sumy 3.125,75 eur od 18.6.2013 do zaplatenia.

7. K uvedenému podaniu žalobca ako dôkaz predložil prehľad splátok a úhrad žalovaného v prospech
právneho predchodcu žalobcu (vyhotovený k 29.7.2016.)

8. Súd na prejednanie tohto sporu nariadil pojednávanie na 31.8.2017. Na tomto pojednávaní sa
zúčastnil iba žalovaný, ktorý na ňom zopakoval obsah svojho písomného vyjadrenia k žalobe z
8.12.2016.

9. Vzhľadom na uvedené vyjadrenia žalovaného súd v zmysle § 186 ods. 2 Civilného sporového
poriadku nevykonával dokazovanie o zhodných tvrdeniach strán, nakoľko nemal dôvodnú pochybnosť
o ich pravdivosti. Súd si tak osvojil ako zistený skutkový stav zhodné tvrdenia strán o tom, že právny
predchodca žalobcu so žalovaným 6.6.2012 uzavreli zmluvu, na základe, ktorej právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanému sumu 4.000 eur, pričom žalovaný doteraz na splátkach právnemu

predchodcovi žalobcu resp. žalovanému zaplatil 874,25 eur. Takisto považoval súd za nesporné tvrdenie
o tom, že 29.5.2013 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu jednorazovú splatnosť celej dlžnej
sumy. Sporným zostala skutočnosť, či táto predžalobná upomienka bola žalovanému doručená a kedy
sa tak malo stať.

10. Súd preto na pojednávaní vykonal iba listinný dôkaz doručenkou k vyššie uvedenej predžalobnej
upomienke z 29.5.2013, z ktorej zistil, že právny predchodca žalobcu nedoručil predmetnú predžalobnú
upomienku žalovanému, nakoľko na tejto doručenke je uvedené ako meno adresáta A. O., X.. V. XXX,
B. G..

11. Takto zistený skutkový stav súd následne podrobil právnemu posúdeniu.

12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia
predmetnejzmluvyopôžičke,ďalejlen„OZ“)zmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvoreniapredmetnej zmluvy o pôžičke (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

14. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľský úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa na účely
tohto zákona rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľský úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v
rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

16. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 563 OZ ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

18. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

19. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ
(v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke, ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba A. D. O. platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom v časti o zaplatenie sumy 1.184,34 eur a úroku z
omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 1.184,34 eur od 18.6.2013 do zaplatenia a súhlas žalovaného
s týmto späťvzatím udelený na pojednávaní konanom na tunajšom súde 31.8.2017, súd podľa § 145
ods. 2 Civilného sporového poriadku zastavil konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia uvedenej sumy aj

s príslušným úrokom z omeškania.

22. Predmetná zmluva o pôžičke podľa § 657 OZ uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 6.6.2012
tiež spĺňa definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských
úveroch, nakoľko v danom prípade išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe

zmluvy vo forme pôžičky poskytnutej právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom, teda ako právnickou
osobou, ktorá ponúka, resp. poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
žalovanému ako spotrebiteľovi, teda ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci
svojho podnikania alebo povolania.

23. Keďže právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku v sume 4.000 eur, pričom žalovaný
vprospechprávnehopredchodcužalobcuresp.neskôržalobcudoterazzaplatilibasumu874,25eur,súd
podľa § 657 OZ priznal žalobcovi nárok na rozdiel medzi týmito sumami, teda na sumu 3.125,75 eur (tak
ako to žiadal priznať aj samotný žalobca v čiastočnom späťvzatí žaloby.) Žalovaným uplatnenú námietku
premlčania súd neuznal, nakoľko vyhlásením jednorazovej mimoriadnej splatnosti 29.5.2013 (v súlade

so zmluvou o pôžičke, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu
žalobcu) došlo totiž k novému určeniu termínu splatnosti dlžných súm odlišnému od určenia splatnosti
jednotlivých splátok v zmysle zmluvy o pôžičke, pričom od 29.5.2013 do dátumu podania žaloby
(17.5.2016) neuplynula trojročná premlčacia doba. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na úrok z
omeškania keďže z dôkazu navrhnutého právnym predchodcom žalobcu na preukázanie skutočnosti, že

predžalobná upomienka z 29.5.2013 bola doručená žalovanému (z pripojenej doručenky k predžalobnej
upomienke z 29.5.2013) nevyplynulo, že by bola táto predžalobná upomienka žalovanému doručená,
žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, a súd mu tak nemohol priznať nárok na úrok
z omeškania od 18.6.2013 ako si to žalobca uplatnil, ale v zmysle § 563 OZ až od druhého dňanasledujúceho po doručení žaloby (súdom) žalovanému (žaloba mu bola doručená 13.7.2016), teda
od 15.7.2016 do zaplatenia, nakoľko v zmysle stabilnej judikatúry v prípade nepreukázania doručenia
výzvy veriteľa na úhradu dlžnej sumy sa za tento okamih, od ktorého sa tiež odvíja splatnosť dlžnej

sumy, považuje až moment doručenie žaloby žalovanému súdom. Úrok z omeškania pritom súd priznal
žalobcovi v úrokovej sadzbe 5,50 % ročne podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia,
pretože základná úroková sadzba A. D. O. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
(k 15.7.2016) predstavovala 0,50 %. Vo zvyšnej časti súd teda žalobu zamietol ako nedôvodnú.

24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

26. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

27. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku o náhradu trov konania rozhodne aj bez

návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 a § 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku s použitím § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi priznal
náhradutrovkonaniavrozsahu45,04%.Včastikonaniaozaplateniesumyistiny1.184,34eur,kdedošlo

k späťvzatiu žaloby bez uvedenia dôvodu zo strany žalobcu, totiž možno dospieť k záveru, o procesnom
zavinení žalobcu na takomto čiastočnom zastavení konania, a tým o plnom neúspechu žalobcu v tejto
časti konania (a plnom úspechu žalovaného.) Vo zvyšnej časti konania (vo vzťahu, ku ktorej nedošlo
k čiastočnému zastaveniu konania, t.j. vo vzťahu ku časti konania o zaplatenie sumy istiny 3.125,75
eur) však už bol žalobca úspešný v plnom rozsahu, nakoľko mu táto suma bola súdom aj priznaná.

Celkovo bol tak žalobca v konaní úspešný v rozsahu 72,52% (3.125,75 eur ako priznaná suma / 4.310,09
eur ako pôvodne v žalobe požadovanú suma) a žalovaný v rozsahu 27,48%. Po odpočítaní úspechu
žalovaného od úspechu žalobcu ako úspešnejšej strany sporu (72,52 % - 27,48 %), súd náhradu trov
konania pomerne rozdelil, a priznal žalobcovi ako úspešnejšej strane sporu náhradu trov konania vo
výške 45,04 %.

29. O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným rozhodnutím, ktoré vydá príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom

súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.