Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113011346
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113011346.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Martiny Zeleňakovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.02.2017 v
Prešove, v trestnej veci proti obž. X.. K. S. pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods.
4 Tr. zák. a iné, o odvolaní okresného prokurátora a o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov sp. zn. 33T/105/2013 zo dňa 15.03.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného X.. K. S. a okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obž. X.. K. S. vinným v bodoch 1 až 20 zo zločinu
skrátenia dane a poistného podľa
§ 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. v bodoch 4, 5 a 10 v jednočinnom súbehu s prečinom daňového podvodu
podľa § 277a ods. 1 Tr. zák. v znení od 1. októbra 2012 na tom skutkovom základe, že

konajúc ako štatutárny zástupca daňového subjektu X.. K. S. - S., so sídlom S. X, N., IČO: XX XXX XXX,

1. podal dňa 25.01.2005 v Prešove na Daňovom úrade Prešov I. daňové priznanie k DPH za zdaňovacie
obdobie IV. štvrťrok 2004, v ktorom deklaroval základ dane vo výške 1.524.083.-Sk (50.590,28 €),
odpočítanie dane vo výške 277.119.-Sk (9.198,66 €) a priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške

12.457.-Sk (413,49 €), pričom správca dane pri daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt nezaúčtoval do
účtovníctva vystavené faktúry pre 15 spoločností so základom dane vo výške 9.273.335.-Sk (307.818,33
€) bez DPH a nepriznal z nich daň a z ďalších 6 dokladov si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane v
sume 6.103.-Sk (202,58 €), čím takto svojím konaním za IV. štvrťrok 2004 skrátil DPH podľa znaleckého
posudku vo výške 1.309.648.- Sk (43.472,35 €),

2. ako účastník združenia S., záujmové združenie, S. X, N., v percentuálnom pomere 50:50 k výdavkom
a príjmom, podal dňa 29.03.2005 v Prešove na Daňovom úrade Prešov I. daňové priznanie k dani
z príjmov fyzickej osoby (DPFO) za zdaňovacie obdobie roka 2004, v ktorom deklaroval príjmy vo
výške 1.999.389.-Sk (66.367,55 €), výdavky vo výške 1.906.373.-Sk (63.279,99 €), základ dane vo
výške 107.535.-Sk (3.659,50 €) a priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 5.070.-Sk (168,29 €),
pričom správca dane pri daňovej kontrole zistil, že vystavené faktúry pre 16 spoločností v celkovej sume

17.332.323,24 Sk (575.327,72 €) bez DPH neboli zaúčtované do zdaniteľného príjmu, čím takto skrátil
DPFO za rok 2004 podľa znaleckého posudku vo výške 2.044.354.- Sk (67.860,12 €),

3. ako účastník združenia S., záujmové združenie, S. X, N., v percentuálnom pomere 50:50 k výdavkom
a príjmom, podal dňa 23.03.2006 v Prešove na Daňovom úrade Prešov I. daňové priznanie k DPFO
za zdaňovacie obdobie roka 2005, v ktorom deklaroval príjmy vo výške 3.006.320.-Sk (99.791,54 €),

výdavky vo výške 2.901.536.-Sk (96.313,35 €), základ dane vo výške 104.784.-Sk (3.478,19 €) a priznal
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 11.713.-Sk (388,80 €), pričom správca dane pri daňovej kontrolezistil, že vystavené faktúry pre 22 spoločností v celkovej sume 31.082.097,60 Sk (1.031.736,60 €) bez
DPH neboli zaúčtované do zdaniteľného príjmu, čím takto skrátil DPFO za rok 2005 podľa znaleckého
posudku vo výške 3.322.875.- Sk (110.299,24 €),

4. podal dňa 25.04.2005 v Prešove na Daňovom úrade Prešov I. daňové priznanie k DPH za
zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2005, v ktorom deklaroval základ dane vo výške 289.467.-Sk (9.608.54
€), odpočítanie dane vo výške 114.006.-Sk (3.784,30 €) a uplatnil si nadmerný odpočet vo výške 59.007.-
Sk (1.958,67 €), pričom správca dane pri daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt vystavil faktúry pre

8 spoločností so základom dane vo výške 3.568.254.-Sk (118.444,33 €) bez DPH a nezaúčtoval ich do
účtovníctva, z týchto nepriznal a neodviedol daň a z 3 dokladov si neoprávnene uplatnil odpočítanie
dane v sume 1.314,90 Sk (43,64 €), čím takto za I. štvrťrok 2005 skrátil DPH podľa znaleckého posudku
vo výške 465.342.-Sk (15.446,52 €) a súčasne si neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške
59.007.-Sk (1.958,67 €),

5. podal dňa 06.06.2006 v Prešove na Daňovom úrade Prešov I dodatočné daňové priznanie k DPH za
zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2005, v ktorom deklaroval základ dane vo výške 749.900.-Sk (24.892,11
€),odpočítaniedanevovýške152.899.-Sk(5.075,31€)auplatnilsinadmernýodpočetvovýške10.418.-
Sk (345,81 €), pričom správca dane pri daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt vystavil faktúry pre
12 spoločností so základom dane vo výške 6.937.237.-Sk (230.274,08 €) bez DPH a tieto faktúry

nezaúčtoval do účtovníctva, z nich nepriznal a neodviedol daň a zároveň z predložených dokladov si
neoprávnene uplatnil odpočítanie dane v sume 21.315.-Sk (707,52 €), čím takto za II. štvrťrok 2005
skrátil DPH podľa znaleckého posudku vo výške 761.477.-Sk (25.276,41 €) a súčasne si neoprávnene
uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške 10.418.-Sk (345,81 €),

6. podal dňa 25.10.2005 v Prešove na Daňovom úrade Prešov I. daňové priznanie k DPH za zdaňovacie
obdobie III. štvrťrok 2005, v ktorom deklaroval základ dane vo výške 2.386.526.-Sk (79.218,15 €),
odpočítanie dane vo výške 437.703.-Sk (14.526,07 €) a vlastnú daňovú povinnosť vo výške 15.737.-
Sk (522,37 €), pričom správca dane pri daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt vystavil faktúry pre
14 spoločností so základom dane vo výške 6.937.237.-Sk (230.274,04 €) bez DPH a tieto faktúry

nezaúčtoval do účtovníctva, z nich nepriznal a neodviedol daň a zároveň z predložených dokladov si
neoprávnene uplatnil odpočítanie dane v sume 1.550,00 Sk (51,45 €), čím takto za III. štvrťrok 2005
skrátil DPH podľa znaleckého posudku vo výške 943.878.- Sk (31.331,01 €),

7. podal dňa 25.01.2006 v Prešove na Daňovom úrade Prešov I. daňové priznanie k DPH za zdaňovacie

obdobie IV. štvrťrok 2005, v ktorom deklaroval základ dane vo výške 2.372.036.-Sk (78.737,17 €),
odpočítanie dane vo výške 428.204. Sk (14.213,76 €) a vlastnú daňovú povinnosť vo výške 22.483.-
Sk (746,29 €), pričom správca dane pri daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt vystavil faktúry pre
17 spoločností so základom dane vo výške 14.468.005.-Sk (480.249,78 €) bez DPH a tieto faktúry
nezaúčtoval do účtovníctva, z nich nepriznal a neodviedol daň a zároveň z predložených dokladov si

neoprávnene uplatnil odpočítanie dane v sume 877.- Sk (29,11 €), čím takto za IV. štvrťrok 2005 skrátil
DPH podľa znaleckého posudku vo výške 1.413.418.-Sk (46.916,88 €),

8. podal dňa 25.04.2006 v Prešove na Daňovom úrade Prešov I. daňové priznanie k DPH za zdaňovacie
obdobie I. štvrťrok 2006, v ktorom deklaroval základ dane vo výške 575.093.-Sk (19.089,59 €),

odpočítanie dane vo výške 104.899.-Sk (3.482,-€) a vlastnú daňovú povinnosť vo výške 4.369.-Sk
(145,02 €), pričom správca dane pri daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt nepriznal a neodviedol
daň zo zdaniteľných obchodov od 11 subjektov a uplatnil si odpočítanie dane z nečitateľného dokladu vo
výške 1.143.936.- Sk (37.971,71 €), čím takto za I. štvrťrok 2006 skrátil DPH podľa znaleckého posudku
vo výške 594.906.-Sk (19.747,26 €),

9. podal dňa 25.07.2006 v Prešove na Daňovom úrade Prešov I. daňové priznanie k DPH za zdaňovacie
obdobie II. štvrťrok 2006, v ktorom deklaroval základ dane vo výške 2.433.628.-Sk (80.781,65 €),
odpočítanie dane vo výške 432.389.-Sk (14.352,68 €) a vlastnú daňovú povinnosť vo výške 30.001.-Sk
(995,85 €), pričom správca dane pri daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt nepriznal a neodviedol

daň zo zdaniteľných obchodov od 20 subjektov a uplatnil si odpočítanie dane z faktúry, ktorú nevedel
predložiť, resp. nepoužil pre svoje zdaniteľné plnenia vo výške 3.160.485.-Sk (104.908,88 €), čím takto
za II. štvrťrok 2006 skrátil DPH podľa znaleckého posudku vo výške 1.540.251.- Sk (51.126,97 €),10.podaldňa25.10.2006vPrešovenaDaňovomúradePrešovI.daňovépriznaniekDPHzazdaňovacie
obdobie III. štvrťrok 2006, v ktorom deklaroval základ dane vo výške 2.267.296.-Sk (75.260,43 €),
odpočítanie dane vo výške 803.067.-Sk (26.656,94 €) a uplatnil si nadmerný odpočet vo výške

368.752.-Sk (12.240,32 €), pričom správca dane pri daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt nepriznal
a neodviedol daň zo zdaniteľných obchodov od 24 subjektov ustálenú správcom dane vo výške
4.240.543.- Sk (140.760,24 €), čím takto za III. štvrťrok 2006 skrátil DPH podľa znaleckého posudku vo
výške 2.328.266.-Sk (77.284,27 €) a súčasne si neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške
368.752.-Sk (12.240,32 €),

11.podaldňa25.01.2007vPrešovenaDaňovomúradePrešovI.daňovépriznaniekDPHzazdaňovacie
obdobie IV. štvrťrok 2006, v ktorom deklaroval základ dane vo výške 3.009.909.-Sk (99.910,67 €),
odpočítanie dane vo výške 423.422.-Sk (14.055,03 €) a vlastnú daňovú povinnosť vo výške 150.497.-Sk
(4.995,58 €), pričom správca dane pri daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt nepriznal a neodviedol
daň zo zdaniteľných obchodov od 31 subjektov a uplatnil si odpočítanie dane z nákupu tovarov a služieb

z nečitateľnej faktúry a faktúry, ktorú nevedel nepredložiť, vo výške 4.715.664.-Sk (156.531,36 €), čím
takto za IV. štvrťrok 2006 skrátil DPH podľa znaleckého posudku vo výške 2.258.833,50 Sk (74.979,54
€),

12.podaldňa25.04.2008vPrešovenaDaňovomúradePrešovI.daňovépriznaniekDPHzazdaňovacie

obdobie I. štvrťrok 2008, v ktorom deklaroval základ dane vo výške 1.678.494.-Sk (55.715,79 €),
odpočítanie dane vo výške 312.216.-Sk (10.363,67 €) a vlastnú daňovú povinnosť vo výške 6.698.-Sk
(222,33 €), pričom správca dane pri daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt nepriznal a neodviedol daň
zo zdaniteľných obchodov od 9 subjektov, čím takto za I. štvrťrok 2008 skrátil DPH podľa znaleckého
posudku vo výške 432.739.- Sk (14.364,30 €),

13.podaldňa25.07.2008vPrešovenaDaňovomúradePrešovI.daňovépriznaniekDPHzazdaňovacie
obdobie II. štvrťrok 2008, v ktorom deklaroval základ dane vo výške 1.682.680.-Sk (55.854,74 €),
odpočítanie dane vo výške 300.709.-Sk (9.981,71 €) a vlastnú daňovú povinnosť vo výške 19.001.-Sk
(630,71 €), pričom správca dane pri daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt nepriznal a neodviedol daň

zo zdaniteľných obchodov od 18 subjektov, čím takto za II. štvrťrok 2008 skrátil DPH podľa znaleckého
posudku vo výške 1.038.819.- Sk (34.482,47 €),

14.podaldňa27.10.2008vPrešovenaDaňovomúradePrešovI.daňovépriznaniekDPHzazdaňovacie
obdobie III. štvrťrok 2008, v ktorom deklaroval základ dane vo výške 2.535.983.-Sk (84.179,21 €),

odpočítanie dane vo výške 470.839.-Sk (15.628,99 €) a vlastnú daňovú povinnosť vo výške 10.998.-Sk
(364,96 €), pričom správca dane pri daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt nepriznal a neodviedol
daň zo zdaniteľných obchodov od 24 subjektov, čím za III. štvrťrok 2008 skrátil DPH podľa znaleckého
posudku vo výške 2.062.767,50 Sk (68.471,34 €),

15.podaldňa26.01.2009vPrešovenaDaňovomúradePrešovI.daňovépriznaniekDPHzazdaňovacie
obdobie IV. štvrťrok 2008, v ktorom deklaroval základ dane vo výške 2.275.220.-Sk (75.523,46 €),
odpočítanie dane vo výške 377.218.-Sk (12.521,34 €) a vlastnú daňovú povinnosť vo výške 55.074.-Sk
(1.828,12 €), pričom správca dane pri daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt nepriznal a neodviedol
daň zo zdaniteľných obchodov od 32 subjektov, čím za IV. štvrťrok 2008 skrátil DPH podľa znaleckého

posudku vo výške 3.546.618,50 Sk (117.726,17 €),

16. ako účastník združenia S., záujmové združenie, S. X, N., v percentuálnom pomere 50:50 k výdavkom
a príjmom, podal dňa 25.03.2009 v Prešove na Daňovom úrade Prešov I. daňové priznanie k dani z
príjmov fyzickej osoby (DPFO) za zdaňovacie obdobie roka 2008, v ktorom deklaroval príjmy vo výške

4.108.553.-Sk (136.378,97 €), výdavky vo výške 3.876.994.-Sk (128.692,62 €), základ dane vo výške
231.559.-Sk (7.686,35 €) a priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 25.282.-Sk (839,20 €), pričom
správca dane pri daňovej kontrole zistil, že príjmy z podnikania, z inej zárobkovej činnosti a prenájmu
v celkovej výške 27.493.079.- Sk (912.603,03 €) neboli zaúčtované do zdaniteľného príjmu, čím takto
skrátil DPFO za rok 2008 podľa znaleckého posudku vo výške 5.206.137.-Sk (172.812,09 €),

17.podaldňa27.04.2009vPrešovenaDaňovomúradePrešovI.daňovépriznaniekDPHzazdaňovacie
obdobie I. štvrťrok 2009, v ktorom deklaroval základ dane vo výške 42.038,92 €, odpočítanie dane vo
výške 7.720,43 € a vlastnú daňovú povinnosť vo výške 266,96 €, pričom správca dane pri daňovejkontrole zistil, že daňový subjekt nepriznal a neodviedol daň zo zdaniteľných obchodov od 9 subjektov,
čím za I. štvrťrok 2009 skrátil DPH podľa znaleckého posudku vo výške 18.716,59 €,

18. podal dňa 22.07.2009 v Prešove na Daňovom úrade Prešov I. dodatočné daňové priznanie k DPH za
zdaňovacieobdobieII.štvrťrok2009,vktoromdeklarovalzákladdanevovýške77.982,80€,odpočítanie
dane vo výške 14.508,93 € a vlastnú daňovú povinnosť vo výške 307,80 €, pričom správca dane pri
daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt nepriznal a neodviedol daň zo zdaniteľných obchodov od 9
subjektov, čím za II. štvrťrok 2009 skrátil DPH podľa znaleckého posudku vo výške 117.790,99 €,

19.podaldňa26.10.2009vPrešovenaDaňovomúradePrešovI.daňovépriznaniekDPHzazdaňovacie
obdobie III. štvrťrok 2009, v ktorom deklaroval základ dane vo výške 268.260,31 €, odpočítanie dane vo
výške 45.316,52 € a vlastnú daňovú povinnosť vo výške 5.652,94 €, pričom správca dane pri daňovej
kontrole zistil, že daňový subjekt nepriznal a neodviedol daň zo zdaniteľných obchodov od 12 subjektov,
čím za III. štvrťrok 2009 skrátil DPH podľa znaleckého posudku vo výške 123.888,65 €,

20.podaldňa22.01.2010vPrešovenaDaňovomúradePrešovI.daňovépriznaniekDPHzazdaňovacie
obdobie IV. štvrťrok 2009, v ktorom deklaroval základ dane vo výške 290.218,38 €, odpočítanie dane vo
výške 20.238,77 € a vlastnú daňovú povinnosť vo výške 4.902,72 €, pričom správca dane pri daňovej
kontrole zistil, že daňový subjekt nepriznal a neodviedol daň zo zdaniteľných obchodov od 10 subjektov,

čím za IV. štvrťrok 2009 skrátil DPH podľa znaleckého posudku vo výške 60.312,79 €,

celkom svojím konaním podľa znaleckého posudku skrátil DPH vo výške 941.334,51 EUR, skrátil DPFO
vo výške 350.971,45 €, spolu skrátil daň vo výške 1.292.305,96 EUR, a zároveň si neoprávnene uplatnil
nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH v celkovej výške 14.544,80 €.

Za to mu súd uložil:
Podľa § 276 ods. 4 Tr. zákona, s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2,
3 Tr. zákona, pri existencii poľahčujúcich okolností podľa
§ 36 písm. j/, l/ Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona úhrnný trest

odňatia slobody v trvaní 4 rokov a 8 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2, 6 Tr. zákona uložil trest zákazu činnosti výkonu podnikateľskej činnosti a výkonu
funkcie štatutárnych orgánov právnických osôb na dobu 6 rokov.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení okresný prokurátor odvolanie, ktoré písomným
podaním následne vymedzil tak, že ho podáva v neprospech obžalovaného, a to proti výroku o

treste. Vytýkal okresnému súdu, že uložené tresty odňatia slobody a trest zákazu činnosti nie sú
dostatočné, pretože obžalovaný bol uznaný vinným za celkovo 20 čiastkových útokov pokračujúceho
zločinu, za skutok, ktorý je úmyselným trestným činom, pričom tento skutok páchal po dobu takmer
piatich rokov, vo vzťahu k dvom druhom daní a viacerým daňovým obdobiam, keď skrátenie DPH
predstavuje sumu presahujúcu 900.000,- eur a skrátenie dane predstavuje sumu vyše 350.000,- eur,

čím obžalovaný niekoľkonásobne presiahol hranicu škody veľkého rozsahu /133.000,- eur/. Odvolateľ
dodal, že použitie § 39 ods. 1 Tr. poriadku podľa neho neprichádza do úvahy, pretože v pomeroch
obžalovaného nebolo zistené nič mimoriadne, obžalovaný žil bežným spôsobom života, má manželku,
dospelé deti a žiadnu zohľadniteľnú výnimočnú okolnosť, jeho doterajšia bezúhonnosť bola zohľadnená
ako jedna z poľahčujúcich okolností, pričom to, že sa na neho vzťahuje trestná sadzba 7 až 12 rokov

sa stalo len v dôsledku jeho zavinenej činnosti, no takúto hrozbu trestu ignoroval. Ďalej odvolateľ
poukázal na opakované obštrukcie zo strany obžalovaného v priebehu súdneho konania a ohradil sa
proti odôvodneniu napadnutého rozsudku, podľa ktorého nemal záujem o dohode o vine a treste, pričom
poukázal jednak na to, že zníženie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu nie je automatické,
ale je len možnosťou vyplývajúcou z Trestného poriadku, a jednak na to, že práve obžalovaný odmietol

uzavrieť dohodu o vine a treste napriek tomu, že prokurátor záujem na takej dohode mal. Neprimeranosť
výroku o treste zákazu činnosti videl odvolateľ v tom, že pri ukladaní trestu za následok niekoľkonásobne
presahujúci dolnú hranicu sumy veľkého rozsahu by mal byť ukladaný trest pri hornej hranici trestnej
sadzby, a tak považoval za potrebné výmeru tohto trestu sprísniť.V podstate na základe týchto dôvodov okresný prokurátor navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý
rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. vo výroku o treste a vrátil vec súdu prvého stupňa

na opätovné prejednanie a rozhodnutie alebo, aby sám rozhodol uložením obidvoch druhov trestov pri
hornej hranici ich trestnej sadzby.

V zákonom ustanovenej lehote, písomne prostredníctvom svojho obhajcu, podal odvolanie aj
obžalovaný, pričom ho obmedzil len námietkami proti výroku o treste. S odkazom na ustanovenia §

34 ods. 1,3,4, § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák. a judikatúru uviedol, že za okolnosti umožňujúce
výnimočne znížiť trest aj pod dolnú hranicu trestu stanovenú v osobitnej časti Trestného zákona sú
najmä inak poľahčujúce okolnosti za predpokladu, že ich rozsah alebo význam prekračuje hranice bežné
pre priznanie statusu poľahčujúcich okolností napr. osobné pomery páchateľa, silné citové rozrušenie,
nevyliečiteľná choroba páchateľa a podobne. Obžalovaný považoval uložený trest za neprimeraný, a
to vzhľadom na okolnosti prípadu, svoju spoluprácu v trestnom konaní, uznanie viny, oľutovanie, na

základe čoho došlo podľa tohto odvolateľa k bezodkladnému a hospodárnemu rozhodnutiu v danej veci
bez akýchkoľvek prieťahov. Ďalej odvolateľ zdôraznil svoje pomery, zahŕňajúce zlý zdravotný stav, účel
trestu, skutočnosť, že doposiaľ nebol trestne stíhaný a nikdy sa nedopustil konania, ktoré by mohlo
byť posúdené ako nedovolené, prípadne nedobromyseľné, pričom vo svojom okolí mal povesť človeka,
ktorý vedie riadny a usporiadaný súkromný, rodinný aj podnikateľský život, pričom v minulosti bol

postihnutý len za jeden priestupok. K svojim pomerom obžalovaný doplnil, že je dlhoročným futbalovým
rozhodcom, uznávaným dlhoročným členom a delegátom Slovenského futbalového zväzu, výrazne sa
podieľal na zveľaďovaní Prešova a okolitých obcí. Dodal, že jeho zdravotný stav je značne zhoršený, má
diagnostikovanú ťažkú cukrovku, vysoký krvný tlak, problémy so srdcom a postupné zlyhávanie obličiek.

Za nesprávny a zjavne nezákonný považoval obžalovaný aj výrok o uložení trestu zákazu činnosti, ktorý
mu podľa jeho názoru do budúcna celkom znemožní zabezpečovanie nielen jeho obživy, ale tiež obživy
jeho rodiny a považoval za nemysliteľné a neakceptovateľné, aby v dobe trhového hospodárstva mu
bolo de facto v celom rozsahu zakázané uskutočňovať podnikateľskú činnosť. Podľa názoru odvolateľa
tento výrok ohrozuje jeho existenciu, je zdrvujúci, pričom bez jeho nápravy odvolacím súdom by hrozilo

jemu a jeho rodine nebezpečenstvo vážneho ohrozenia života a zdravia.

V podstate na základe týchto dôvodov obžalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
v časti výroku o treste a sám rozhodol tak, že mu uloží primeraný trest za spáchané trestné činy, za
ktorý považoval trest odňatia slobody na spodnej hranici mimoriadne zníženého trestu odňatia slobody,

teda v trvaní dvoch rokov, a to s podmienečným odkladom jeho výkonu, pričom uloženie trestu zákazu
činnosti nepovažoval za potrebné uložiť v takom dlhom rozsahu, ako mu bol okresným súdom uložený.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Vzhľadom na to, že krajský súd v danom prípade nezistil také chyby,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmaval len napadnutý

výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto preskúmaní dospel k záveru, že podané odvolania
nie sú dôvodné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že zohľadnil prijatie vyhlásenia obžalovaného

o vine a zistil poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. j), l) Tr. zák., pričom nezistil žiadnu
priťažujúcu okolnosť. Zároveň zdôraznil, že odsudzoval obžalovaného za dva trestné činy, pričom pri
ukladaní úhrnného trestu vychádzal z trestnej sadzby v rozpätí od sedem do dvanásť rokov, no zároveň
konštatoval splnenie podmienok pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ktoré videl
v tom, že obžalovaný viedol doposiaľ riadny život. Podľa okresného súdu vzhľadom na spôsobenú

škodu by trest nespojený s výkonom nezabezpečoval dostatočne generálnu a individuálnu prevenciu
a zároveň dolnú hranicu trestnej sadzby znížil o jednu tretinu z dôvodu, že prokurátor nemal záujem o
uzavretie dohody o vine a treste a v takej výmere tak okresný súd považoval uložený trest za primeraný,
zákonný a spravodlivý. Uloženie trestu zákazu činnosti okresný súd odôvodnil tým, že obžalovaný satrestnej činnosti dopustil v súvislosti s výkonom funkcie štatutárneho orgánu právnickej osoby, a tak trest
zákazu činnosti uložený vo výmere šesť rokov vzhľadom na všetky okolnosti okresný súd považoval
za primeraný.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a vykonaní verejného zasadnutia, odvolací súd zistil,
že okresný súd vykonal dokazovanie zákonným spôsobom, rešpektoval a dodržal všetky základné
zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. poriadku, najmä zásady zákonného procesu
podľa § 2 ods. 7 Tr. poriadku, práva na obhajobu podľa § 2 ods. 9 Tr. poriadku, rovnosti strán

(kontradiktórnosť) podľa § 2 ods. 14 Tr. poriadku, dodržal zákonný postup pri prijatí vyhlásenia
obžalovaného o vine. Po doplnení dokazovania krajským súdom bol zistený skutkový stav veci v rozsahu
nevyhnutnom na rozhodnutie o trestoch, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. poriadku. Krajský
súd konštatuje, že okresný súd dospel k vyhlásenému rozsudku po správnom procesnom postupe a v
súlade so všetkými ustanoveniami, ktoré trestný proces upravujú.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa v súlade s § 168 ods. 1 Tr. poriadku v
dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov pre
potreby výroku o treste a hoci nevychádzal zo správneho právneho posúdenia skutku, ktorú skutočnosť
ale krajský súd nemohol napraviť, až na nižšie uvedené výhrady, krajský súd s výrokom o treste súhlasil.

Podstata nesprávnej právnej kvalifikácie zisteného skutku spočívala v tom, že v bodoch 4, 5 a 10 výroku
o vine okresný súd nesprávne posúdil tieto dielčie skutky ako jednočinný súbeh zločinu skrátenia dane
a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. s prečinom daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr.
zák., pričom ušlo jeho pozornosti, že tieto trestné činy sú vo vzájomnom vzťahu špeciality, ktorý vylučuje
ich súbežné spáchanie tým istým konaním.

Ustanovenie § 277a Tr. zák. je, ako už na to bolo poukázané, v pomere ku skutkovým podstatám
obsiahnutým v § 276 Tr. zák. ustanovením špeciálnym, od ktorých sa ustanovenie o daňovom podvode
podľa § 277a Tr. zák. odlišuje jednak v rozsahu trestného činu, no najmä v skutočnosti, že oproti objektu,
ktorým je záujem štátu na správnom vymeraní všetkých druhov dane, pri trestnom čine daňového

podvodu je objektom užšie vymedzený záujem štátu, a to záujem na riadnom odvádzaní len dane z
pridanej hodnoty a spotrebných daní. Jednočinný súbeh týchto trestných činov je preto vylúčený.

Nakoľko vyhlásenie obžalovaného o vine viedlo k jeho prijatiu súdom prvého stupňa a toto vyhlásenie
bolo neodvolateľné, mohol odvolací súd, zistiac nedostatky v správnosti právneho posúdenia skutku,

meniťnapadnutýrozsudokvovýrokuovinelenvtomprípade,akbyzistilprítomnosťdovolaciehodôvodu
uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. poriadku a súčasne zákonnej podmienky uvedenej v
§ 371 ods. 5 Tr. poriadku.

Z uvedeného vyplýva, že pri správnom právnom posúdení skutku obžalovaný okrem toho, že v bodoch

1 až 3, 6 až 9, 11 až 20 spáchal zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., v
bodoch 4, 5 a 10 spáchal aj prečin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zák. v znení od 1. októbra
2012. Dvoma skutkami spáchal dva trestné činy, z ktorých jeden bol zločinom, spáchal v ich súbehu
a trest mu mal byť ukladaný podľa zásad uvedených v § 41 ods. 2 Tr. zák. a použitím tzv. asperačnej
zásady, podľa ktorej by tak horná hranica ustanovená za zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276

ods.4 Tr. zák. bola zvýšená z dvanásť na šestnásť rokov.

Táto skutočnosť by ale neovplyvnila výšku dolnej hranice trestnej sadzby, ktorá je zásadná pre
rozhodovanie o obmedzení ukladania trestu odňatia slobody použitím ustanovení o mimoriadnom
znížení trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák., z ktorých vychádzal okresný súd,

a ktoré aj krajský súd považoval za správnu.

V nadväznosti na naposledy uvedené, v zmysle § 371 ods. 5 Tr. poriadku, keďže zistené porušenie
zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obžalovaného, krajský súd zistil, že dôvod dovolania uvedený
v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) Tr. poriadku nemožno použiť, a keďže takáto zmena výroku o vine by

bola v neprospech obžalovaného a absentuje odvolanie prokurátora, ktoré by bolo podané v neprospech
obžalovaného aj čo do výroku o vine, ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por., nemohol krajský súd toto
pochybenie okresného súdu napraviť.Napriek tejto skutočnosti krajský súd pri preskúmavaní zákonnosti a primeranosti uloženého trestu zistil,
že súd I. stupňa dôsledne prihliadol pri ukladaní trestu na ustanovenie § 34 Tr. zák., teda na spôsob
spáchania skutku, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy majúc na zreteli účel trestu vyplývajúci z ust.
§ 34 ods. 1 Tr. zák., ktorým je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život,
odradí iných od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenia páchateľa spoločnosťou.

V predmetnej veci, ako to vyplýva z výroku o vine, bol obžalovaný X.. K. S. uznaný vinným v bodoch
1 až 20 napadnutého rozsudku zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr.
zák. a v bodoch 4, 5 a 10 v jednočinnom súbehu s prečinom daňového podvodu podľa § 277a ods.1
Tr. zák. V rámci použitia znenia Trestného zákona, ktorú okresný súd použil pri ukladaní trestu správne
postupoval, keď oproti dobe, kedy boli predmetné trestné činy spáchané (t.j. v čase platnosti a účinnosti
Zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení platnom a účinnom do 31.09.2012), použil v súlade s

ustanovením § 2 ods. 1 Tr. zák. neskoršie znenie Trestného zákona (Zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný
zákon v znení platnom a účinnom od 1.10.2012), pretože to bolo pre obžalovaného priaznivejšie. Rozdiel
spočíval v miernejšej trestnej sadzbe ustanovenej Trestným zákonom v znení platnom a účinnom od
1.10.2012 za spáchanie prečinu daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zák.

Okresnému súdu je ale potrebné vytknúť vyhodnotenie prístupu prokurátora k možnosti skončenia
prejednávanej veci uzavretím dohody o vine a treste.

Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že v prípravnom konaní práve na výzvu
prokurátora na možnosť konania o dohode o vine a treste podľa

§ 232 a nasl. Tr. poriadku sa obžalovaný takého konania zúčastnil, no zo zápisnice o konaní o dohode
vine a treste zo dňa 16.10.2013 na Okresnej prokuratúre Prešov obžalovaný bez ďalšieho prehlásil, že
s týmto konaním nesúhlasí a žiada, aby jeho vec bola prerokovaná na súde. Následne prokurátor podal
dňa 18.10.2013 obžalobu a keď bol na deň 12.2.2015 určený dátum konania hlavného pojednávania,
odvtedy museli byť hlavné pojednávania opakovane odročované pre neprítomnosť obžalovaného, ktorý

ju ospravedlňoval zdravotnými ťažkosťami, no tieto ospravedlnenia nemali náležitosti požadované
Trestným poriadkom. Až po vzatí obžalovaného do väzby bolo vykonané dokazovanie na hlavnom
pojednávaní dňa 15.03.2016, na ktorom prokurátor vyhlásil, že nemá záujem o konanie o dohode o vine
a treste so zdôvodnením, že obžalovaný bol predvolaný na také konanie a dohodu odmietol.

Prokurátor teda umožnil obžalovanému využiť svoje právo a uzavrieť dohodu o vine a treste, pričom
vyhlásenie prokurátora len reagovalo na skoršie odmietavé stanovisko obžalovaného a neviedlo pritom
k zbytočnému predlžovaniu trestného konania, pretože práve na hlavnom pojednávaní dňa 15.03.2016
okresný súd o vine a treste obžalovaného rozhodol napadnutým rozsudkom.

Okresný súd teda nepostupoval správne, pokiaľ úpravu trestnej sadzby zdôvodnil pasívnym prístupom
prokurátorakmožnostiskoršiehoukončeniatakrozsiahlehoprípadu.Nakoľkokrajskýsúdnezistilžiaden
podklad pre záver, že by v priebehu trestného konania prokurátor nemal záujem o uzavretie dohody o
vine a treste, nemohol túto okolnosť zohľadniť pri ukladaní trestu.

Z dôvodov vyššie uvedených vychádzal krajský súd z toho, že obžalovaný spáchal jedným konaním
dva trestné činy, z ktorých jeden bol zločinom a tak pri ukladaní úhrnného trestu vychádzať zo zásad
uvedených v § 41 ods. 1 Tr. zák., teda bez toho, aby uloženie úhrnného trestu viedlo k zvýšeniu trestnej
sadzby za trestný čin, ktorý bol zo zbiehajúcich sa trestných činov najprísnejšie trestný.

Okresný súd pri ukladaní trestu vychádzal z prijatého vyhlásenia obžalovaného o vine, a tak správne
zohľadnil prítomnosť poľahčujúcej okolnosti uvedenej v ustanovení § 36 písm. l) Tr. zák., teda okolnosti,
že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestným činom a trestné činy úprimne oľutoval. Zároveň
skutočnosti vyplývajúce z odpisu registra trestov, z evidencie priestupkov a správy z miesta bydliska
nasvedčovali tomu, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestných činov riadny život, a tak v jeho

prospech okresný súd správne zohľadnil aj poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. j) Tr.
zák.Obžalovanýdoposiaľnebolsúdnetrestaný,zapriestupokbolpostihnutýlenraz,komisiouverejného
poriadku nebol prejednávaný.Vyhlásenie o vine obžalovaného bolo vzhľadom na rozsah prejednávaného prípadu a jeho povahu
významné pre urýchlenie trestného konania.

Obžalovanýsícespáchaldvatrestnéčiny,tedaviactrestnýchčinov,nonezohľadnenietejtookolnostiako
priťažujúcejokolnostipodľa§37písm.h)Tr.zák. prokurátorvpodanomodvolanívýslovnenenamietal,a
pretoaniodvolacísúdnemaldôvodmeniťnapadnutýrozsudoklenpretentonedostatok,keďžepriznanie
tejto priťažujúcej okolnosti by nezmenilo to, že u obžalovaného prevažovali poľahčujúce okolnosti nad
priťažujúcimi.

Podľa ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanovenú
trestným zákonom, v prípade, ak súd vzhľadom na okolností prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Použitie
citovaného ustanovenia teda prichádza do úvahy vtedy, keď to odôvodňujú mimoriadne, či už okolností

prípadu alebo pomery páchateľa.

Okolnosťami prípadu je potrebné rozumieť najmä skutočnosti, ktoré majú vplyv na hodnotenie
závažnosti činu, skutočnosti na základe, ktorých možno posúdiť prognózu nápravy páchateľa a samotné
znakyskutkovejpodstatytrestnéhočinu.Zhľadiskaokolnostíprípaduprichádzatedapoužitiecitovaného

ustanovenia do úvahy napr. v prípade nízkej závažnosti činu (ale ešte vždy presahujúcej úroveň
nepatrnosti), v prípade keď sú znaky skutkovej podstaty trestného činu naplnené v menšej intenzite pri
dobrej prognóze nápravy páchateľa.

Z hľadiska pomerov páchateľa prichádza do úvahy zohľadnenie jeho majetkových pomerov,

zdravotného stavu, alebo zdravotného stavu jeho rodinných príslušníkov, starostlivosť o rodinu,
poľahčujúce okolnosti, ktoré sa prejavili až po čine a pod.

Krajský súd tak rovnako ako súd okresný zistil u obžalovaného prevahu poľahčujúcich okolnosti
zakladajúca potrebu použitia ust. § 38 ods. 3 Tr. zák., teda úpravy hornej hranice zákonom stanovenej

trestnej sadzby prísnejšie trestného činu (§ 41 ods. 1 Tr. zák.) v smere jej zníženia o jednu tretinu z
rozdielumedzijejhornouadolnouhranicou(§38ods.8Tr.zák.).Prísnejšietrestnýmvtomtokonkrétnom
prípade je zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., za ktorý je možné uložiť
trest odňatia slobody vo výmere od siedmich do dvanástich rokov (za daňového podvodu bolo možné
podľa § 277a ods.1 Tr. zák. uložiť trest odňatia slobody od jeden do päť rokov). Aplikáciou ust. § 38 ods.

3 Tr. zák. bolo potom nevyhnutné hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby zločinu skrátenia
dane a poistného, na účely ukladania trestu v prejednávanej veci, upraviť na úroveň od sedem rokov
do 10 rokov a štyroch mesiacov.

Okresný súd správne dospel k záveru, že uloženie trestu v rámci takto stanovenej trestnej sadzby

by vzhľadom na mimoriadne okolnosti prípadu a pomery páchateľa v prejednávanej veci bolo pre
obžalovaného neprimerane prísne, pričom ochranu spoločnosti je možné zabezpečiť aj trestom
kratšieho trvania uloženého pod vyššie uvedenú dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby, teda že boli
splnené podmienky pre použitie ust. § 39 ods. 1 Tr. zák.

Nový Trestný zákon (zák. č. 300/2005 Z.z.) však opustil materiálne chápanie trestného činu (s jedinou
výnimkou predstavujúcou skúmanie závažnosti prečinu) a vychádza z jeho formálneho chápania.
Trestným činom podľa § 8 Tr. zák. je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone.
Okolnosti, ktoré podmieňujú použitie vyššej trestnej sadzby sú presne zadefinované zákonom ako
osobitné kvalifikačné pojmy (§ 138 až 143 Tr. zák.), pričom pre uznanie viny z kvalifikovanej skutkovej

podstaty trestného činu súd stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť neskúma, postačí, že vyššie
uvedenú okolnosť zistí. Je len samozrejmé, že tá okolnosť, ktorá podmienila použitie vyššej trestnej
sadzby nemôže byť zároveň aj okolnosťou, ktorý by mala odôvodňovať aj mimoriadne zníženie trestu.

Vzhľadom ale na to, že pri spáchaní trestného činu spravidla pôsobia viaceré okolnosti, podľa názoru

krajského súdu, pri ich komplexnom zhodnotení, môže súd dospieť k záveru, že aj napriek existencii
okolnosti, ktorá podmienila použitie vyššej trestnej sadzby, sú v prejednávanej veci ďalšie mimoriadne
okolnosti, ktoré mimoriadne zníženie trestu odôvodňujú.Preto výška spôsobenej škody či dlhší čas trvajúce páchanie trestného činu ako okolnosti podmieňujúce
použitie vyššej trestnej sadzby samy osobe ešte nevylučujú možnosť postupu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ ide o pomery na strane obžalovaného, z lekárskych správ obsiahnutých v spise vyplýva, že
obžalovaný má diagnostikovanú ťažkú cukrovku, vysoký krvný tlak, problémy so srdcom a postupné
zlyhávanie obličiek, ktoré zdravotné ťažkosti bližšie rozpísal, ako aj o tom predložil listinné doklady. V
minulosti nebol odsúdený pre žiaden trestný čin a postihnutý bol len za spáchanie jedného priestupku
pokutou 10,- eur.

Pokiaľ teda obžalovaný, ktorý doposiaľ viedol riadny život sa priznal k spáchaniu rozsiahlej daňovej
trestnej činnosti, svoje trestné činy oľutoval, vyhlásením o vine nepredlžoval trestné konanie pred súdom
a reálne umožnil súdu v tak rozsiahlej veci rozhodnúť o vine a treste, pričom samotný obžalovaný trpí
na závažné ochorenia, ktoré ho výrazne obmedzujú v živote za okolnosti, že v súčasnosti štátu spláca
dlhy na daniach, ide podľa názoru krajského súdu o také okolnosti prípadu, ako aj pomery na strane

obžalovaného, ktoré spôsobujú, že potrestanie v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby (7 až 12
rokov, príp. 7 až 10 rokov a 4 mesiace) by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, a že je namieste
použitie ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. a tým aj mimoriadne zníženie trestu.

Aplikujúc teda vyššie spomínané zásady pre ukladanie trestov dospel aj krajský súd k záveru, že trest

vo výmere štyroch rokov a osem mesiacov je trestom na nápravu obžalovaného ako aj na ochranu
spoločnosti trestom primeraným tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Vzhľadom na závažnosť prípadu, ktorý bol prejavom dlhodobého opakovaného ignorovania povinnosti
riadne si plniť svoje zákonné daňové povinnosti až do sumy niekoľkokrát presahujúcej hranicu škody

veľkého rozsahu zo strany obžalovaného, aj krajský súd dospel k záveru, že nepodmienečný výkon
uloženého trestu nielen z hľadiska individuálnej prevencie ale najmä generálnej prevencie, teda iných
odradiť od páchania daňových trestných činov je na dosiahnutie účelu trestu nevyhnutný. Keďže
obžalovaný v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin
nebol, pre jeho výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom

stráženia podľa
§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Krajský súd nepovažoval ani námietky obžalovaného vo vzťahu k uloženému druhu trestu zákazu
činnosti za opodstatnené. Je nepochybné, že obžalovaný trestné činy spáchal v súvislosti s výkonom

podnikateľskej činnosti a funkcie štatutárneho orgánu, ktorého povinnosťou bolo zabezpečiť riadne a
včasné plnenie daňových povinností podnikateľským subjektom, za ktorý konal. Je teda namieste, aby
po určitú dobu bola obžalovanému zakázaná táto činnosť, pretože pri jej výkone dlhodobo preukázal
nespoľahlivosť riadne takú činnosť vykonávať, teda ju vykonávať bez toho, aby trestnou činnosťou
porušoval zákon.

Ústava Slovenskej republiky v čl. 35 ods. 1 každému zaručuje nielen právo podnikať, ale aj právo na
slobodnúvoľbupovolaniaaprávouskutočňovaťinúzárobkovúčinnosť.Zároveňaleustanovujevodseku
2 tohto článku, že zákon (a teda aj Trestný zákon) môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu
určitýchpovolaníalebočinností(atedaajpodnikaniaavýkonučinnostiresp.funkcieštatutárnehoorgánu

právnických osôb). Právo na prácu je pritom zaručené občanom v čl. 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky, čl. 36 Ústavy SR zaručuje právo zamestnancov na spravodlivé a uspokojujúce pracovné
podmienky.

Uloženým trestom zákazu činnosti súd nezakázal obžalovanému zabezpečovať si prostriedky na

živobytie iným zákonným spôsobom než podnikaním. Pri výmere trestu súd zohľadnil nielen vysokú
závažnosť trestnej činnosti obžalovaného ale aj zákonný záujem spoločnosti na tom, aby trest postihoval
len obžalovaného, mal čo najmenší nepriaznivý dosah na členov jeho rodiny.

Takto uložený trest možno považovať za správny, primeraný, zodpovedajúci zákonu a napĺňajúci účely

generálnej a individuálnej prevencie.

Nezistiac dôvody pre zrušenie či zmenu žiadneho z napadnutých výrokov o treste krajský súd odvolania
obžalovaného a okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol.jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.