Rozsudok Judgement was issued on Friday, July 12, 2013

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/5/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511010012
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2013:3511010012.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Dlugoša, členov

Ing. Z. Š. a I. K., v trestnej veci vedenej proti obžalovanému Z. N., nar. XX.XX.XXXX v Č., trestne
stíhanému pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení
účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") a iné, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 12. júla 2013 v Novom Meste nad Váhom, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : Z. N., nar. XX.XX.XXXX v Č., trvale bytom N. Y., E. XXX/XX, na slobode,

j e v i n n ý, ž e

dňa 19.06.2010 v čase od 21,00 hod. do 23.00 hod na parkovisku v chatovej oblasti v obci Čachtice
časť Hliník I., fyzicky napadol Z. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. S.. V.. Š. č. XXX/XX, N. Y.,
potom, ako vystúpil zo svojho vozidla, a to takým spôsobom, že po predchádzajúcej slovnej výmene
názorov ho opakovane viackrát udrel striedavo päsťami pravej a ľavej ruky do oblasti tvárovej aj vlasovej

časti hlavy, následkom čoho poškodený spadol na zem na ľavý bok, kde ho obvinený niekoľkokrát kopol
do oblasti rúk, krku a hlavy, čím poškodenému spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy - tváre
s odreninou kože v oblasti tváre vľavo, otras mozgu ľahkého stupňa, ťažké zranenie - krvácanie pod
tvrdú mozgovú plenu v čelovo-spánkovo-temennej oblasti vpravo - subdurálny hematóm s prenosom
stredočiarových štruktúr, prechodné poškodenie - podráždenie - koreňa 6. krčného nervu vľavo, ktoré
si vyžadujú práceneschopnosť, s dobou liečenia a obmedzenie na bežnom spôsobe života najmenej 6
týždňov, avšak môžu spôsobiť i trvalé obmedzenie na bežnom spôsobe života, nakoľko sa jedná o ťažké
zranenie z hľadiska medicínskeho a došlo tu k zraneniu dôležitého orgánu - mozgu,

t e d a

dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a inému úmyselne
spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona spáchaný v súbehu s preči-nom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 41 ods. 1 a § 155 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 37
písm. h) Trestného zákona a s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c) Trestného zákona obžalovanému v rámci probačného dohľadu ukladá
povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému Z. K.,
nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom N. Y., S.. V.. Š. Č.. XXX/XX, škodu vo výške 2.829,10 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodený Z. K., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom N. Y.,

S.. V.. Š. Č.. XXX/XX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 19.01.2011 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. Pv/575/2010
obžalobu na obvineného Z. N. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona
spáchaný v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Súd obžalobu predbežne prejednal na verejnom zasadnutí dňa 14.04.2011.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 12.10.2011 a dňa 20.04.2012 vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného Z. N., výsluchom poškodeného Z. K., výsluchom svedkov Z. I., S. U., S. N., M. K., K.

U., Z. H., F. N., výsluchom znalca MUDr. S. K., čítaním listinných dôkazov a dňa 25.04.2012 vyhlásil
rozsudok, ktorým obžalova-ného podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil,
pričom vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

Obžalovaný Z. N. po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku (vrátane § 257) na

hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný zo skutku,
kladeného mu obžalobou za vinu. Z jeho výpovede ku skutku vyplynulo, že dňa 19.06.2010 aj s S. U.
pomáhali na chate Z. I.. Večer išli do Čachtíc na pivo, asi o 21.00 hod. sa k nim pridala aj manželka
obžalovaného. Keď sa vracali z Čachtíc, mohlo byť medzi 22.00 a 23.00 hodinou. Ako vchádzali do
záhradkárskej osady, vletelo tam vysokou rýchlosťou cez bránu nejaké auto. Zavreli bránu a išli smerom

hore k ich chate. Z auta vystúpil Z. K., „napitý jak kón“. Tohto sa obžalovaný spýtal „Čo nás chceš
pozrážať?“, resp. „Už dávno nebola vyvalená brána?“ Toto sa obžalovaný spýtal z dôvodu, lebo sa už
raz stalo, že K., keď šoféroval pod vplyvom alkoholu, bránu na záhradkárskej osade vyvalil. K. začal
vyskakovať, aby držali „hentok alebo totok,“ lebo ich postrieľa. Ako bol K. pri aute, vošiel doň a tam začal
niečo hľadať. Obžalovaný nevedel, či náhodou nemá pri sebe nejakú zbraň, preto poškodeného chytil

za pás a z auta ho vytiahol von, oprel o auto a vtedy sa poškodený zvalil na zem „jak mech zemákov,
lebo bol ožralý jak svina.“ Poškodený zostal ležať na zemi, pričom stále niečo mrmlal a vykrikoval.
Obžalovaný,jehomanželkaaS.U.potomodišlinasvojuchatu.S.U.povedal,žeonsazastreliťnenechá
a preto zavolal políciu. S políciou spočiatku komunikoval S. U., no keďže tento sa v záhradkárskej osade
nevyznal, odovzdal telefón obžalovanému a s políciou následne ďalej komunikoval obžalovaný, ktorý

im oznámil vyhrážanie sa zastrelením od poškodeného. Príslušník polície mu uviedol, že tam pôjdu
to preveriť. Obžalovaný išiel neskôr k bráne čakať policajtov, avšak títo neprišli. Čakajúc na policajtov,
začul nejaký chrapot. Keď tento zvuk išiel preveriť, našiel poškodeného chrápať pred jeho autom. Keď
čakal asi do 02.00 hod. a policajti neprichádzali, vrátil sa obžalovaný do chaty a išli spať. Na druhý
deň videl poškodeného chodiť normálne po záhrade, aj okolo jeho auta. Ku vzťahom s poškodeným

obžalovaný uviedol, že poškodený sa mu ešte stále vyhráža likvidáciou, tiež tým, že ho dostane do basy,že od neho bude požadovať 100.000 Eur a pod. S poškodeným sú síce spolužiaci a aj neskôr spolu
varievali v záhradkárskej oblasti guláš a mali dobré vzťahy, avšak pod vplyvom požívania alkoholu sa
správanie poškodeného k obžalovanému začalo meniť a stávalo sa čoraz neznesiteľnejším. Poškodený

vulgárne nadáva aj manželke obžalovaného. Poškodený má okrem toho problémy s viacerými členmi
záhradkárskej osady, keďže stále do niekoho rýpe.

Z odpovedí obžalovaného na doplňujúce otázky ďalej vyplynulo, že poškodený K. sa obžalovanému
už minimálne dva roky vyhráža zastrelením. V záhradkárskej osade strieľa z pištole, pričom ide zrejme

o prerobenú zbraň zo vzduchovky alebo niečoho podobného. Súc si vedomý tejto skutočnosti aj v
inkriminovaný večer, obžalovaný pre istotu vytiahol poškodeného z auta potom, ako sa po vyslovených
vyhrážkach poškodený začal prehrabávať v aute. Tento sa potom, ako ho obžalovaný oprel o auto,
zošuchol po aute a spadol na zem. Obžalovaný nevidel, že by S. U. alebo jeho manželka boli v ten
večer udreli poškodeného. Či bol niekto iný na záhradkách, sa nevedel vyjadriť. Na ďalší deň ráno
začalo pršať. Vstali asi o deviatej, urobili si kávu a sedeli v altáne. Poškodeného bolo vtedy vidno

chodiť po záhrade, keďže zo záhrady obžalovaného je vidno na záhradu poškodeného. Obžalovaný
na poškodeného predtým za jeho vyhrážanie sa trestné oznámenie nepodával, nakoľko nemal dobré
skúsenosti s políciou. Aj preto, že poškodeného považoval za kamaráta. Problémy s poškodeným
K. začali potom, ako ho raz vyhodil zo svojej chaty, keď tam začal byť vulgárny. Odvtedy sa mu
poškodený vyhráža a znepríjemňuje mu život v záhradkárskej osade. Vyhráža sa mu aj vypálením chaty.

V záhradkárskej osade je vyše 30 záhradkárov a nepríjemné skúsenosti s poškodeným majú z nich
viacerí.Poškodenývosadestálevykrikuje.Cezdeňsaprespí,vnocipotomvyhukuje.Užhoniektoríkvôli
jeho správaniu aj naháňali. O zlých skúsenostiach s poškodeným by mohli referovať pán Š. z Trenčína,
pani Q., ktorej sa vyšpinil pred dvere. Tiež pán Q., pán I., O. P., pán H., pán H.. Dokedy žil poškodeného
otec, nebol poškodený taký. Kde robil, odvšadiaľ ho vyhodili kvôli požívaniu alkoholu. Naposledy keď

pracoval v Čachticiach na družstve. Obžalovaný a poškodený spolu v minulosti pracovali v Chirane
Stará Turá. Aj odtiaľ poškodeného vyhodili kvôli požívaniu alkoholu. Obžalovanému sa poškodený stále
vyhráža, že ho musí dostať do basy a že vysúdi od neho 100.000 Eur. Tomuto bol prítomný O. P..

Vzhľadom na zistené rozpory medzi výpoveďami bol na žiadosť prokurátora obžalovaný konfrontovaný

so svojou výpoveďou z prípravného konania (č.l. 10-16 spisu), z ktorej vyplynulo, že počas čakania
na políciu dole pri bráne prišli za obžalovaným aj S. U. aj jeho manželka. Obžalovaný následne na
vysvetlenie rozporov uviedol, že dole bola za ním iba jeho manželka, S. U. nie.

Z výpovede poškodeného Z. K. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že dňa 19.06.2010, bola sobota,

vo večerných hodinách sa vracal do záhradkárskej osady z Čachtíc, pričom bolo ešte šero. Keď si
sadol za stôl, zistil, že si v aute zabudol doklady. Vrátil sa preto za týmto účelom k svojmu autu, ktoré
mal zaparkované v záhradkárskej osade. Videl pritom, ako obžalovaný vyprevádzal svojho kamaráta
U. zo záhradkárskej osady, išiel mu otvoriť bránu. Kamarát obžalovaného bol nejaký blonďák, nebol
to podľa poškodeného ten, ktorý bol prítomný v budove súdu ako svedok obžalovaného. Poškodený

obžalovanému povedal, že dúfa, že tú bránu potom dobre zavrie. Obžalovaný sa na to na poškodeného
vulgárne verbálne oboril, začal mu nadávať do kokotov, podišiel k nemu s rozpaženými rukami
a následne začal do neho kopať. Kopance obžalovaného smerovali proti poškodenému odspodu.
Poškodený pár kopov rukami odrazil. Keď si už myslel, že kopy obžalovaného prestávajú, rozhodol sa
obžalovanému útok aktívne opätovať. Zrazu však už len tma. Pamätá si potom iba, ako sa prebral,

pričom si myslel, že je ešte večer. Prebrali ho kvapky dažďa. Keď sa prebral, ústa mal strnuté, ruku a
nohu „neposlušnú.“ Nemohol sa takmer pohnúť a cítil, že mu je veľmi zle. Volal o pomoc, ale nikto mu
neodpovedal. Keďže má za sebou ošetrovateľský kurz, domnieval sa, že má otras mozgu. Nejako sa
mu podarilo vyštverať sa na auto a dostať sa do chaty. V chate zvracal, v sude si potom umyl hlavu.
Ľahol si a zaspal. Zobudil sa až okolo obeda. Telefonicky žene oznámil, že Z. N. ho napadol, ako mu je,

že nemá kľúče od auta a domov nepríde. V nedeľu sa s obžalovaným nerozprával, iba zaznamenal, ako
odišiel aj s manželkou preč. V pondelok vzhľadom na svoj stav išiel autobusom lekárke, tá ho poslala
S.. K., odtiaľ bol odoslaný na röntgen, neskôr hospitalizovaný v nemocnici, až napokon ho helikoptéra
odviezla na Kramáre do Bratislavy.
Z odpovedí poškodeného na doplňujúce otázky vyplynulo, že incident sa odohral medzi 21.00 až 22.00

hodinou. Obžalovaného ani jeho manželku nikdy nenapadol. Je si vedomý toho, že medzi záhradkármi
nie je veľmi obľúbený, pričom tam má záhradku vyše tridsať rokov. Noví záhradkári do všetkého pchajú
nos a keď im niečo povie, je hneď zle. V minulosti s obžalovaným vychádzali dobre, vzťahy sa však
časom zhoršili. Keď bol práceneschopný, obžalovaný sa o jeho zdravotný stav nezaujímal. V súčasnostije na polovičnom invalidnom dôchodku (41 %). Odkedy bol napadnutý, dosť zabúda. Zhoršuje sa mu
tiež zrak. Ruku má, aj keď menej, doteraz „gramblavú.“ Trnú mu niektoré prsty na ruke až po lakeť.
Občas ho pobolieva hlava, logopédka ho po zranení učila hovoriť. Vyšetrovaný na CT bol mnohokrát,

ešte ho nejaké vyšetrenia čakajú. S obžalovaným sa o incidente nezhováral. Nekomunikujú spolu. Keď
manželke oznamoval, čo sa mu stalo, povedala mu na to, že vedela, že to zle dopadne. Manželku o
pomoc nežiadal, iba jej oznámil, že nepríde domov. Pomoc nevolal, lebo hoci sa cítil zle, neuvedomoval
si spočiatku, že jeho zdravotný stav je až taký vážny. Kľúče od auta doteraz nenašiel. Pravdepodobne
mu ich vzal obžalovaný alebo manželka obžalovaného. Po útoku obžalovaného mu zostalo dotrhané

čiernetričko.Priznal,žemásignálnupištoľpootcovi.Plašístýmškorcov.Manželkamujukdesivyhodila.
V stanovách záhradkárskej osady majú povolené poplašné zbrane a vzduchovky. Ohľadne svojej osoby
poškodenýuviedol,žemalproblémysozákonom,vsúvislostisjazdoumotorovýmvozidlompodvplyvom
alkoholu. Obžalovaný ho vtedy udal. V rámci reakcie na otázku ohľadne viacerých priestupkových
postihov uviedol, že „nie je baránok.“ Z toho, čo si sám pamätá z útoku obžalovaného na neho, vyplynulo,
že obžalovaný ho iba kopal, tieto kopy mu však poškodený vychytal. Nepamätá si, resp. nevšimol si,

že by ho obžalovaný rukami či päsťami udieral do hlavy, resp. že by bol uderený päsťou do brucha. Či
niekto odzadu ho udrel do hlavy, on nevidel ani nevnímal, resp. si nevšimol.

Na výpoveď poškodeného reagoval na hlavnom pojednávaní obžalovaný, ktorý uviedol, že poškodený
si to celé vymyslel, aby sa dostal k peniazom.

Z výpovede svedka Z. I. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že dňa 19.06.2010 požiadal Z. N. aj S.
U. o pomoc - porezať dosky, ktoré mal na záhradke v chatovej oblasti. Boli u neho do pol siedmej až
siedmej. Okolo siedmej ich zviezol do Čachtíc. Skutok nevidel, nebol tam. Do chatkovej oblasti prišiel
na druhý deň, asi o pol desiatej. Bol pri včelách a počul, že sa tam niekto rozčuľuje. Zistil, že to je

poškodený K., ktorý chodil okolo chatky, bol nervózny a húkal. Húkal ako to u neho bývalo bežné. Svedok
sa veľmi neukazoval, išiel si po svojom. V ten deň sa s poškodeným nerozprával. Poškodený je podľa
svedka konfliktný typ. V záhradkárskej osade je asi 30 ľudí a možno sa spýtať hocikoho. Poškodený
robí zlo. Keď má vypité, je vulgárny, a to je dosť často. Medzi obžalovaným a poškodeným je veľký
rozdiel. Obžalovaný je seriózny, poškodený bol oplzlý už aj na svojho otca. Svedok sa domnieva, že

poškodený mohol zranenia utrpieť aj tak, že spadol z rebríka, avšak na vlastné oči to nevidel. Je to iba
jeho domnienka. K. aj svedkovi naznačoval, že ho zastrelí.

Z výpovede svedka S. U. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že dňa 19.06.2010 počas dňa pomáhal s
obžalovaným Z. N. na chate pánovi I.. Potom odišli do Čachtíc, kde si s obžalovaným a jeho manželkou

niečo vypili. Keď sa asi okolo jedenástej večer vracali do záhradkárskej osady a obžalovaný chcel zavrieť
vstupnú bránu, zjavilo sa auto, ktoré išlo „nenormálnou rýchlosťou.“ Podľa svedka mohlo ísť rýchlosťou
až 40 km/h. Auto viedol poškodený Z. K.. Obžalovaný sa ho po zastavení spýtal, či ich chce pozabíjať.
Poškodený začal šmátrať niečo v aute a kričať na nich, že ich pozabíja, že ich postrieľa. Obžalovaný ho
preto išiel vytiahnuť z auta, pričom keď poškodeného vytiahol z auta a postavil, tento spadol na zem „jak

prasátko.“ Poškodeného v ten večer nebil ani obžalovaný, ani svedok. Potom, ako poškodený z dôvodu
svojej opitosti spadol na zem, odišli všetci traja spolu na chatu obžalovaného. Tam svedok zavolal na
políciu a chcel im oznámiť, čo sa stalo. Keďže však nevedel polícii presne vysvetliť, kde sa nachádzajú,
odovzdal telefón obžalovanému, ktorý ďalej komunikoval s políciou. Svedok potom išiel spať. Na žiadosť
prokurátora bol svedok konfrontovaný v tejto časti so svojou výpoveďou z prípravného konania (č.l.

45-47 spisu), v ktorej uviedol, že keď odchádzali od na zemi ležiaceho poškodeného do chaty, svedok
s S. N. odchádzali popredu, pričom obžalovaný išiel „vzápätí za nimi.“ K uvedenému rozporu svedok
vysvetlil, že obžalovaný išiel hneď za nimi. Z ďalšej časti výpovede svedka na hlavnom pojednávaní
vyplynulo, že keď na druhý deň po udalosti prišla do záhradkárskej osady manželka svedka, videl svedok
poškodeného K. chodiť okolo jeho chatky. Nevidel vtedy na ňom, že by mal nejakú ujmu na zdraví.

Bolo od neho vzdialený asi 15-20 metrov, keď prechádzal okolo. K. vtedy na svedka nerozprával. Počas
nedele potom svedok, jeho manželka a manželia N. odišli na Starú Turú. Čo sa dialo potom, nevie. K
osobe poškodeného svedok uviedol, že tento má všade problémy, a to aj na Starej Turej. Kam príde,
odvšadiaľ ho vyháňajú, lebo všade robí problémy. Samotnému svedkovi už stihol poškodený vynadať do
buzerantov. Svedok bol prítomný aj tomu, ako sa obžalovanému poškodený vyhrážal tým, že ho zastrelí,

vypáli mu chatu, dostane ho do basy.

Z výpovede svedkyne S. N. - manželky obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že večer dňa
19.06.2010 bola aj s manželom a S. U. v Čachticiach, kde každý z nich vypil jedno až dve pivá. Akosa vracali do chaty a nachádzali sa kúsok od brány do záhradkárskej osady, počuli, ako smerom do
brány, ktorá má asi 3 až 4 metre do šírky, ide veľkou rýchlosťou nejaké auto. Ak by sa nachádzali trochu
nižšie, mohlo ich to auto aj zachytiť. Potom, ako auto preletelo cez bránu, zostalo stáť. Jej manžel sa

poškodeného Z. K., ktorý auto šoféroval, spýtal, čo letí ako blázon. Neskôr K. vytiahol z auta, keďže tento
bol spitý na mol. Ako poškodeného vytiahol, tento sa začal v aute prehrabávať, že ich všetkých zabije,
že ich postrieľa. Následne, ako bol opretý o auto, poškodený padol na zem. Uvedené pozorovala zo
vzdialenosti asi 3 alebo 4 metrov. Jej manžel poškodeného vôbec neudieral. Nikto tam nikoho neudieral.
Keď poškodený padol na zem, zobrali sa všetci traja preč a odišli na chatu, keďže sa nechceli s opilcom

naťahovať. S. U. zavolal na políciu a chcel oznámiť, čo sa stalo. Neskôr s policajtmi komunikoval jej
manžel, ktorý potom po nejakej dobe išiel pozrieť dole, či policajti prišli. To bolo byť asi o pol druhej v
noci. Manžel sa potom vrátil. Ona s manželom vonku nebola, zostala v chate s S. U.. Na druhý deň
videla poškodeného pohybovať sa pri jeho chate. S poškodeným sa nerozprávali.

Svedkyňa bola na návrh prokurátora konfrontovaná s časťou svojej výpovede z prípravného konania

(č.l. 52-54 spisu), v ktorej uviedla, že potom, ako poškodený padol na zem ako kabela, odišli na chatu,
pričom obžalovaný mal prísť na chatu asi minútu potom, ako na chatu dorazili ona a S. U.. K uvedenému
rozporusvedkyňauviedla,ženachatuišliposebe,pričomjejmanželišielsodstupomniekoľkýchmetrov.
Prečo uviedla, že prišiel za nim až po minúte, vysvetliť nevedela.

K dôvodom zranení poškodeného sa svedkyňa vyjadriť nevedela, zrejme ich utrpel v dôsledku svojej
opitosti.

Z výpovede svedkyne M. K. - manželky poškodeného, na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že udalosť
zo dňa 19.06.2010 jej manžel oznámil telefonicky asi v nedeľu po tom v popoludňajších hodinách.

Konkrétne jej mal uviesť, že „ten kokot N. ma napadol, dobil ma a išiel preč.“ Ona mu na to povedala,
že ju to nezaujíma, nech si svoje problémy riešia spolu a zložila manželovi telefón, keďže vedela, že jej
manžel sa s obžalovaným Z. N. spolu nebavili. Manžel jej ešte stihol oznámiť, že ho bolí hlava, nemá
kľúče od auta a preto nepríde domov. O pomoc ju nežiadal. Následne v pondelok jej znovu telefonoval,
že musí ísť lekárovi. Od lekára bol hneď odoslaný do nemocnice, kam mu v pondelok popoludní odniesla

veci. Jeho zdravotný stav bol napohľad zlý, ľavá noha a ruka boli nehybné, zle rozprával. Jednu stranu
hlavy mal oškretú. Keď sa neskôr vrátil z nemocnice, vyjadril sa o udalosti, že mu „niekto treščil po
hlave“, ale že ani on sám nevie, kto to bol. Neskôr sa ustálil na tom, že to bol Z. N.. Svedkyňa mala
vedomosť o tom, že jej manžel a obžalovaný mali ťahanice medzi sebou už predtým, ona sa však do
toho nechcela miešať. Príčinu týchto nezhôd nepozná. Predtým boli dobrá partia, niečo sa tam však

stalo a vzťahy sa zhoršili. Ona však osobne s obžalovaným žiadny problém nemá. Jej manžel je taký,
že čo má na jazyku, to aj povie. Hneď každému povie, čo si myslí. Čo jej referoval o pôvode svojich
zranení, považovala za pravdu. Akú povesť na záhradkárskej osade požíva jej manžel, uviesť nevie.
Bola aj za obžalovaným, ktorého sa na to pýtala. Ten jej povedal, že sa nepobili, ale že jej manžel spadol
na zem. Tiež chcela vedieť, kde sa to stalo, nakoľko hľadala kľúče od auta, ktoré sa napokon nenašli. Asi

3 mesiace po návrate z nemocnice mal jej manžel problémy s použiteľnosťou ľavej ruky na bežné úkony.
Aj v súčasnosti má s touto rukou občas problémy, niekedy mu predmety z nej vypadávajú. Tieto prejavy
má odvtedy, odkedy sa vrátil z nemocnice. Svedkyňa si ich dáva do súvislostí so zraneniami, ktoré utrpel.

Z výpovede svedka K. U. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že pozná aj obžalovaného, aj

poškodeného. Vie zbežne, že majú niečo medzi sebou. Sám nie je členom záhradkárskej osady, nevie
ani,kdemajúobajachaty.Vzáhradkárskejosadenebol.Obžalovanéhopovažujezanormálnehochlapa,
s ktorým sa dá vyjsť.

Z výpovede svedka Z. H. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že s obžalovaným Z. N. sú susedmi na

záhradkárskej osade v Čachticiach. Záhradku a chatku tam má aj poškodený Z. K.Ý.. Svedok je tam od
jej založenia od roku 1974. Vďaka poškodenému Z. K. sú tam však v súčasnosti také zlé vzťahy, aké
tam ešte neboli. Nikto už svedkovi nechce prísť na chatu na záhradkársku osadu ako hosť. Najskôr sa
pozvaní informujú, či tam je prítomný aj K.. Ak áno, radšej tam nikto nejde. Hlavne popoludní, keď stúpne
alkohol v krvi, stáva sa správanie Z. K. čoraz vulgárnejšie. Popoludní sa prespí a potom navečer robí

hluk. Kamaráta okrem predsedu tam nemá asi nikoho. Všetci ho neznášajú. Svedok by preto bol rád,
keby sa vzťahy konečne konsolidovali. Na to, že poškodeného mal niekto zbiť, svedok uviedol, že „by
si to aj zaslúžil.“ Už aj jeho synovia povedali, že by bolo dobre K. pre jeho správanie preplesknúť. Keď
je pod vplyvom alkoholu, je poškodenému jedno, koho uráža. Naproti tomu obžalovaný nikoho nikdyneurážal, svedok na neho nepočul žiadne sťažnosti. Nikto proti nemu nemá žiadne pripomienky. Svedok
počul, ako K. stále vykrikuje, že N. sa mu nedoplatí, že mu N. bude do smrti platiť. Bolo to vtedy, keď
poškodený K. videl ísť obžalovaného N.. K. po ňom vykrikoval „už mi tam idú peniaze“. V júli a auguste

roku 2010 K. na záhradkárskej osade nevidel. Všetci sa tešili, že je kľud. V podstate všetci majú voči K.
väčšiu alebo menšiu averziu. V záhradkárskej osade je rušivým elementom. Svedkovi poškodený sám
raz ohľadne svojich zranení povedal, že bol napadnutý zozadu a že to bola manželka obžalovaného Z.
N., ktorá ho mala praštiť niečím po hlave. Svedok počul od poškodeného takúto verziu.

Z výpovede svedka F. N. - syna obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že poškodený Z. K.
je podľa neho cvok, ktorý by sa mal ísť liečiť. Nepovažuje ho za zdravého. Najmä preto, že vykrikuje
po jeho rodičoch, že ich zastrelí. Podľa názoru a vedomostí svedka jeho rodičia poškodenému nikdy
nijakým spôsobom neublížili. Vzhľadom na správanie poškodeného si ho svedok raz odchytil a dohovoril
mu, že ak sa ešte raz bude jeho rodičom vyhrážať, bude mať do činenia so svedkom. Poškodený mu na
to odpovedal „Ivko prepáč, vieš, keď je človek opitý.“ Keďže sa to zopakovalo, svedok si poškodeného

odchytil opätovne, pričom to bolo vtedy, ako vychádzal z obchodu a v ruke mal tri fľaše vína. Znovu
poškodenému dohovoril, aby sa jeho rodičom nevyhrážal. Zhodil mu pritom šiltovku z hlavy, ktorú si
poškodený bleskovo zdvihol zo zeme. To bolo vtedy, kedy mal byť poškodený práceneschopný. Údajné
napadnutie poškodeného svojím otcom považuje svedok za výmysel. Rozprával sa o tom s otcom, aj
s mamou. Obaja mu uviedli, že poškodeného nikto v ten večer nezbil. Rovnako mu o tom referoval aj

S. U.. Otec svedka je z udalostí spojených s K. nešťastný, obaja svedkovi rodičia sú z toho nervózni.
Svedok v minulosti chodil do záhradkárskej osady rád, až kým nezačali spory s K.. V súčasnosti jeho
priateľka, s ktorou má niekoľkomesačného syna, tam už nechce chodiť. Ku zhoršeniu vzťahov N. Z. K.
došlo podľa svedka asi pred tromi rokmi. Poškodený sa začal správať ako keby bol úplne vymenený.

NahlavnompojednávaníbolvypočutýajMUDr.S.K.,znaleczodboruzdravotníctvoafarmácia,odvetvie
chirurgia a traumatológia. Zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku č. 082/2010, vypracovaného
na základe zdravotnej dokumentácie poškodeného. Z posudku vyplýva, že pri incidente a fyzickom
napadnutí dňa 19.06.2010 utrpel poškodený pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy - tváre s odreninou
kože v oblasti tváre vľavo, otras mozgu ľahkého stupňa, krvácanie pod tvrdú mozgovú plenu v čelovo-

spánkovo-temennej oblasti vpravo - subakútny subrudálny hematóm s presunom stredočiarových
štruktúr, prechodné poškodenie - podráždenie koreňa 6. krčného nervu vľavo. V neurologickom náleze
zo dňa 29.07.2010, ktorý mal k dispozícii, bola uvedená aj tržno-zmliaždená rana v oblasti temena hlavy
bez bližšieho popisu.

Väčšina zranení, ktoré poškodený utrpel, bola z medicínskeho hľadiska ľahká, s výnimkou krvácania
do lebky, ktoré bolo zranením ťažkým. Zranenie poškodeného viedlo ku vzniku komplikácie - krvný
výron svojou veľkosťou spôsobil pretlak stredočiarových štruktúr smerom do ľavej strany. Tlak a presun
stredočiarových štruktúr je nebezpečný a môže pacienta ohrozovať na živote. Zvyčajne si vyžaduje
operačný zákrok - odsatie krvného výronu. V danom prípade vzhľadom na dobrý klinický stav pacienta

bolo pokračovanie v liečbe konzervatívne, nebola indikovaná chirurgická intervencia.

Zranenie poškodeného vzniklo priamym mechanizmom - priamym pôsobením tvrdého tupého predmetu,
ktorý pôsobil na miesta, kde vznikli známky zranenia. Násilie smerovalo proti poškodenému spredu z
ľavej i pravej strany. Vedené bolo na oblasť hlavy a tváre. Intenzita pôsobiacej sily pri vzniku zranenia

bola stredne silná až silná, v stupnici 1-5 by sa dala označiť číslom 3-4. Pri takejto intenzite pôsobiacej
sily môže vzniknúť zranenie charakteru ako utrpel poškodený - krvácanie pod tvrdú mozgovú plenu.
Predmet, ktorý zranenie spôsobil, bol tvrdý a tupý. Týmto predmetom mohla byť ruka útočníka zovretá
v päsť, prípadne i noha útočníka. Taktiež ako predmet spôsobujúci zranenie sa mohla uplatniť aj tvrdá
podložka - zem.

V mechanizme vzniku zranenia sa mohli uplatniť údery vedené rukou útočníka zovretou v päsť, do
oblasti hlavy a tváre, pričom došlo ku vzniku pomliaždenia mäkkých tkanív hlavy a tváre. V dôsledku
úderov mohlo dôjsť k pádu poškodeného na zem, pričom kontaktom s tvrdou podložkou mohlo vzniknúť
zranenie charakteru odreniny kože na ľavej strane tváre. Na zemi mohol poškodený utŕžiť údery vedené
nohou útočníka, pričom týmto úderom (údermi) mohlo dôjsť ku vzniku otrasu mozgu, poškodeniu žily

pod mozgovými obalmi - subdurálnemu krvácaniu, i prípadne ku vzniku tržno-zmliaždenej rany v oblasti
temena. Vnútrolebkové zranenie a zranenie mozgu mohlo vzniknúť relatívne aj po jednom údere.Zranenie - krvácanie do lebky, si vyžaduje najmenej 6 týždňovú dobu liečenia. Doba práceneschopnosti
poškodeného - 7 týždňov je pre dané zranenie adekvátnou.

Spôsobenýmizraneniamibolpoškodenýobmedzenýnabežnomspôsobeživota,najmävoblastimobility
a v oblasti nevyhnutných životných hygienických a stravovacích úkonov.
Znalec zranenia bodovo ohodnotil na 190 bodov, čo pri hodnote bodu 14,89 Eur v celkovom vyjadrení
činilo 2.829,10 Eur.

Z odpovedí znalca na doplňujúce otázky vyplynulo, že všetky zranenia, ktoré poškodený utrpel, nemohli
vzniknúť pri jednom mechanizme, t.j. pri jednom úrazovom deji, napr. 2jednom voľnom páde na zem.
Takto by bolo možné vysvetliť vznik odrenín na tele, avšak nie zranenie v oblasti temena hlavy. Ak by
poškodený padol na pravú stranu tváre, resp. hlavy, museli by byť aj na povrchu hlavy poškodeného
zistené známky kontaktu s tvrdou podložkou, čo zistené nebolo.

Zo správ Mesta Stará Turá (č.l. 124, 153, 181 spisu) vyplýva, že obžalovaný je ženatý, vedie usporiadaný
rodinný život. Je priateľskej povahy, vzťah k spoluobčanom má kamarátsky. Na mestskej polícii nebol
riešený za priestupok. Zo správ Obvodného úradu Nové Mesto nad Váhom (č.l. 125, 152, 201 spisu)
vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol riešený za priestupok. Z odpisu z registra trestov obžalovaného
(č.l. 204 spisu) vyplýva, že doposiaľ nebol súdne trestaný.

Zo správy Mesta Stará Turá (č.l. 154 spisu) vyplýva, že poškodený je ženatý. V rokoch 2003 až 2010 bol
priestupkovo postihnutý mestskou políciou celkom 12-krát, väčšinou za verejné pohoršenie a priestupky
proti občianskemu spolunažívaniu. Z úradnej činnosti súdu je známe, že rozsudkom Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom, č.k. 1T/177/2010-53 zo dňa 10.01.2011, právoplatným dňa 10.01.2011 bol

odsúdený za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. b) Trestného
zákona. Z rozkazu o uložení sankcie za priestupok, č. A/2011/01059, PK 26/2011, vydaného dňa
04.02.2011 Obvodným úradom Nové Mesto nad Váhom, právoplatného dňa 04.03.2011, vyplýva, že
Z. K. bol uznaný za vinného z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm.
d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil

hrubým správaním tým, že dňa 29.10.2010 v čase o 18.00 hod. v Starej Turej na ul. Gen. M. R.
Štefánika v priestoroch Irish Pubu sa vyhrážal Z. N. vyhrážal, že ho zastrelí, dostane guľu do čela a
odjebe ho, opakovane mu rukou naznačoval, že ho zastrelí a zároveň v presne nezistenom dni a čase,
pravdepodobne v mesiaci júl 2010, v čase okolo 16.00 hod. v bistre LUNA na autobusovej stanici v
Starej Turej mu povedal, že ho zastrelí.

Z prepisu zvukového záznamu linky „158“ zo dňa 19.06.2010 v čase od 23.00 hod. do 23.40 hod. (č.l.
86-87 spisu) ako aj zo zvukového záznamu, vykonaného na hlavnom pojednávaní, vyplýva, že S. U.
oznámil napadnutie spolumajiteľom záhradkárskej osady a vyžiadal si poslanie policajnej hliadky na
miesto, kde k tomu malo dôjsť.

Z úradného záznamu (č.l. 85 spisu) vyplýva, že od 23.30 hod. dňa 19.06.2010 do 01.15 hod. dňa
20.06.2010 bola policajná hliadka preveriť v Čachticiach, časť Hliník, oznámenie podané Z. N.. Po
príchode hliadky sa oznamovateľ na mieste nenachádzal a do odchodu hliadky sa hliadke nik neprihlásil.

Prokurátor na hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2012 požiadal o opätovné vykonanie dôkazu prehratím
zvukovéhozáznamulinky„158“zodňa19.06.2010.Podľa§272ods.3Trestnéhoporiadkusúdopätovné
vykonanie tohto dôkazu odmietol, nakoľko tento dôkaz bol riadne v zmysle Trestného poriadku vykonaný
na hlavnom pojednávaní dňa 12.10.2011.

Obhajoba dňa 20.04.2012 predložila súdu fotodokumentáciu, ktorá sa mala týkať vonkajšieho okolia
chatky poškodeného. Súd podľa § 274 ods. 1 Trestného poriadku rozhodol o tom, že tento dôkaz sa
nevykoná, prihliadnuc na námietku prokurátora o nedostatočnej preukaznosti takéhoto dôkazu.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285

písm. c) Trestného poriadku. Proti oslobodzujúcemu rozsudku podal prokurátor odvolanie, v ktorého
písomnom vyhotovení uviedol nasledovné: „Poškodený Z. K. opakovane označil práve obžalovaného
za osobu, ktorá ho dňa 19.06.2010 v chatovej oblasti viackrát napadla opakovanými kopmi a ktorá
mu mala spôsobiť zranenia. Zároveň poukazujem na preukázanú skutočnosť, že poškodený hneďpotom, ako na druhý deň precitol, telefonicky potvrdil útok obžalovaného svojej manželke a neskôr aj v
prípravnom konaní, resp. konaní pred súdom. Argumentácia súdu uvedená na strane 10 rozsudku, že
poškodeného mohli napadnúť pre jeho zlé neprispôsobivé správanie pomerným dielom všetci ostatní

obyvatelia záhradnej osady, ktorí ho mohli vidieť ležať na zemi, je právne nelogická. Pri takto extenzívne
chápanej právnej logike by teoreticky mohli do voľne prístupnej osady vkročiť aj ďalší ľudia a napadnúť
poškodeného. táto súdom prezentovaná vyšetrovacia verzia má však podstatnú vadu v tom smere, že
poškodený presne identifikoval ako útočníka práve obžalovaného, ktorý ho za prítomnosti ďalších dvoch
ľudí napadol a svojimi útokmi uviedol až do bezvedomia. Taktiež hodnovernosť výpovede poškodeného

neoslabuje ani výpoveď obžalovaného v tom smere, že sa mu mal poškodený vyhrážať, že ho dostane
do basy a že od neho vysúdi 100 000 Eur. Ani tento aspekt vyjadrenia v uplatnení právneho nároku
na náhradu škody nie je spôsobilý ovplyvniť hodnovernosť výpovede poškodeného, a to hlavne s
poukazom, že poškodenému boli zo strany obžalovaného spôsobené veľmi ťažké zranenia. Výpoveď
poškodeného nakoniec korešponduje aj so závermi znaleckého posudku ako objektívneho dôkazu,
zameraného aj na mechanizmus vzniku zranenia. Odhliadnuc od vyššie uvedeného poukazujem,

že poškodený sa počas hlavného pojednávania nebránil popieraním jeho negatívnych vlastností
a bolo zrejmé, že si uvedomuje, že svojím správaním nevhodne zasahuje do užívateľských práv
ostatných vlastníkov chatiek. Súd sa teda v rozsudku dostatočne nevysporiadal, resp. úplne absentuje
hodnotenie podstatného osobného dôkazu v podobe obsahu výpovede poškodeného, ako priameho
dôkazu preukazujúceho vinu obžalovaného. Mám za to, že je to práve poškodený, ktorý dokázal

identifikovať útočníka, pričom jeho hodnovernosť nebola počas trestného konania žiadnym spôsobom
oslabená. Súd podľa môjho názoru musí pri rozhodovaní vziať zreteľ na obsah výpovede poškodeného
a nechápať ju ako výpoveď osoby, ktorá ju v rovine viktimológie, teda výpovede osoby, ktorá je v
záhradkárskej osade všeobecne neobľúbená. Súd podľa môjho názoru nesprávne vyhodnotil motív
trestnej činnosti spočívajúci v odplate obžalovaného voči poškodenému za dlhoročné neprispôsobivé

správanie, prakticky voči všetkým obyvateľom záhradkárskej oblasti a predovšetkým voči jeho rodine,
ktorí sa s poškodeným boli nútení stretávať a znášať jeho prejavy správania. na návrh obhajoby
vykonal súd (aj napriek vzneseným námietkam prokurátora na hlavnom pojednávaní) pomerne veľmi
rozsiahle dokazovanie vo vzťahu k osobe poškodeného. V tejto časti poukazujem, že súd povolil
obhajobe vypočuť vlastníkov chatiek, ktorí o uvedenej udalosti priamo nič nevedeli, teda nevedeli

opísať okolnosti, za ktorých sa mal skutok stať a popísať bezprostredné konanie zúčastnených osôb. Z
výpovedí obžalovaného, svedkov, ale aj samotnej manželky poškodeného, bola zistená niekoľkoročná
neprispôsobivosť poškodeného v záhradkárskej osade voči ostatným slušným obyvateľom, vulgárne
nadávky, občasný podnapitý stav je pravým dôvodom histórie predmetnej trestnej činnosti. V tejto
súvislosti podotýkam, že výsluchmi obžalovaného, svedkov a dokonca aj samotného poškodeného je

zrejmé, že poškodený touto vlastnosťou naozaj disponuje. Táto vlastnosť však nemôže byť dôvodom
oslabenia jeho výpovede, a práve naopak, je v nej možné vidieť jednoznačný motív trestnej činnosti,
ktorý mal obžalovaný pri páchaní trestnej činnosti. Rovnako poukazujem na odôvodnenie rozsudku v
časti uvedenej viktimity poškodeného, ktorý podľa môjho názoru nepredstavoval vzhľadom na osobu
poškodeného reálnu hrozbu pre obžalovaného. Bolo dokázané, že poškodený nikdy v predchádzajúcom

období fyzicky nenapadol obžalovaného, alebo členov jeho rodiny. Výpoveď obžalovaného, že pri
uvedenom incidente mal reálny strach z osoby poškodeného, pokladám, predovšetkým s poukazom na
fyzickú a vekovú výhodu obžalovaného, ako aj skutočnosť, že okrem obžalovaného boli na mieste činu
aj ďalšie jemu blízke osoby, za účelové vyjadrenia. na rozdiel od výpovede poškodeného, ktorá bola
počas celého trestného konania prakticky totožná, stoja na druhej strane dokazovania ďalšie subjektívne

dôkazy v podobe osôb, ktoré mali byť priamo na mieste činu, a to obžalovaného Z. N., S. U. M. S.
N.. Na úvod pokladám za potrebné uviesť, že počas hlavného pojednávania boli zaznamenané a zo
strany prokuratúry aj konkrétne pomenované viaceré rozpory, spočívajúce v časových súvislostiach,
ako aj ostatných okolnostiach, ktoré mali vplyv na spáchanie trestného činu a ktoré neboli zo strany
uvedených svedkov ozrejmené. Predovšetkým poukazujem na rodinný a blízky vzťah vyššie uvedených

svedkov k osobe obžalovaného, pričom súd sa mal pri hodnotení týchto osobných dôkazov, ktoré
vykazujú pomerne veľký znak subjektivity, zaoberať aj touto otázkou. Vierohodnosť vyššie uvedených
osobných dôkazov v podobe výsluchov obžalovaného a svedkov S. U. M. S. N., je okrem odlišného
vnímania okolností oproti poškodenému, vnímať aj v kontexte ich výpovedí ohľadom rozsahu konzumu
alkoholu, keď všetci zhodne na hlavnom pojednávaní priznali len konzum nepatrného množstva alkoholu

v uvedený deň, pričom z nahrávky založenej do vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že minimálne osoba
svedka S. U. bola pod značným vplyvom alkoholu. Nestotožňujem sa s názorom súdu, že prokuratúra
sa v záverečnej reči snažila stupeň opitosti svedka S. U. pretransformovať na vedecký fakt, ale už
zo samotného priloženého záznamu je možné vyvodiť záver, že osoba, ktorá nevedela polícii určiťani miesto, kde sa nachádza a oslovovala príslušníka Policajného zboru familiárnym až žoviálnym
spôsobom, a ktorá mala zjavný problém artikulovať, nemohla požiť množstvo alkoholu, ktoré pred
súdom na hlavnom pojednávaní sama priznala. Práve takéto okolnosti majú a musia mať podstatný

vplyv na hodnotenie dôkazov, a preto sa nazdávam, že súd prvého stupňa pochybil pri hodnotení
dôveryhodnosti vyššie uvedených osôb, práve preto, že nespochybnil výpoveď poškodeného Z. K..
Ako bolo vyššie uvedené, súd poskytol obhajobe aj napriek opakovaným námietkam prokurátora
pomerne veľký priestor k vykonaniu osobných dôkazov osôb, ktoré uvedené skutočnosti nevnímali a
nevedeli súdu objasniť okolnosti spáchania skutku. Svedkovia a na záver aj syn obžalovaného opísali

poškodeného ako neprispôsobivého občana. Nad rámec vyššie uvedeného poukazujem na výpoveď F.
N., ktorý vyslovene na hlavnom pojednávaní poukázal na dlhodobú frustráciu jeho rodičov zo správania
poškodeného, ktorá aj zo strany F. N. eskalovala podľa jeho vlastných slov do viacnásobného osobného
dohovárania poškodenému. Výpoveď poškodeného, obžalovaného a svedkov (ktoré vykazujú určité
znaky subjektivity) nie je možné chápať extenzívne, ale ich dôveryhodnosť bolo podľa môjho názoru
potrebné posudzovať v kontexte s vypracovaným znaleckým posudkom MUDr. S.Á. K.. Práve tomuto

objektívnemu dôkazu súd podľa môjho názoru nevenoval pri hodnotení dôkazov potrebnú pozornosť.
Znalec podrobne potvrdil aj na hlavnom pojednávaní ťažké zranenie poškodeného, ktoré poškodený
utrpel a ktoré mohlo viesť k ohrozeniu života aj po dlhšej dobe od jeho vzniku. Znalec na hlavnom
pojednávaní potvrdil, vzhľadom na mechanizmus zranenia poškodeného, údery rukou zovretou v päsť
do oblasti hlavy a tváre, pričom potvrdil, že pri týchto úderoch mohlo dôjsť k pádu poškodeného na

zem. Znalec rovnako poprel, že spôsobené zranenia, ktoré utrpel poškodený, vznikli jedným pádom,
tak ako priebeh incidentu opísal obžalovaný, resp. svedkovia S. U. M. S. N.. Pre objektivitu uvádzam,
že znalec jednoznačne nevylúčil, že by k takémuto zraneniu mohlo dôjsť i pádom, avšak tento pád by
musel nastať zo stojacej polohy poškodeného a s veľkou pravdepodobnosťou podnecovaný úderom,
napríklad päsťou, vedeným do oblasti hlavy. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné uviesť, že znalec

podľa môjho názoru jednoznačne vyvrátil tvrdenia obžalovaného, čo znižuje dôveryhodnosť výpovede
obžalovaného a tým priamo aj výpovede svedkov S. U. M. S. N.. Naopak, výpoveď poškodeného sa po
výsluchu znalca javí ako logická a priebeh útoku, popísaný poškodeným, má logickú, ako aj odbornú
oporu v znaleckom skúmaní.“

Na základe odvolania podaného prokurátorom Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 2To/115/2012-242
zo dňa 06.11.2012 prvostupňový oslobodzujúci rozsudok zrušil v celom rozsahu a trestnú vec
obžalovaného Z. N. vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu vyplýva nasledovné: „Skutok mal byť spáchaný dňa
19.06.2010 v čase od 21.00 hod. do 23.00 hod., kedy mal obžalovaný fyzicky napadnúť poškodeného Z.

K. a tomuto spôsobiť zranenia popísané v obžalobe, objektivizované lekárskymi správami a znaleckým
posudkom. Úvaha súdu, že ktokoľvek, kto sa v predmetnú noc z 19.06.2010 na 20.06.2010 vracal do
záhradkárskej osady a videl ležať poškodeného opitého na zemi pri svojom aute, mohol podľahnúť
prirodzenému nutkaniu, využiť tento ľahký cieľ a v snahe zrealizovať odplatu, jednoducho si do
poškodeného kopnúť, trebárs aj do hlavy, je úvaha nanajvýš nelogická a nepresvedčivá a nemajúca

žiadnu oporu vo vykonaných dôkazoch. Negovanie výpovede poškodeného o tom, že bol napadnutý
práve obžalovaným, je nelogické. Znalec MUDr. S. K. náležitým spôsobom vysvetlil vznik poranení
poškodeného, pričom uviedol, že tak, ako ich vznik popisuje poškodený, považuje za reálne. Vylúčil
možný vznik zranení, ako sa o to snažil poškodený pádom, pádom z rebríka a rovnako vysvetlil aj
prejavy poškodeného po vzniku zranení, najmä časovú dezorientáciu poškodeného. Nevylúčil alkohol

u poškodeného, ale objektivizovaný nebol. Okresný súd sa náležite nevysporiadal, na pohľad s
nepodstatnou zmenou výpovede S. N., keď táto v prípravnom konaní uviedla, že ako jej manžel -
obžalovaný bol pri poškodenom, ona spolu s S. U. odišla do chatky skôr ako jej muž. Za krátky čas
prišiel za nimi na chatku obžalovaný. Takto v prípravnom konaní vypovedal aj svedok S. U.. Na hlavnom
pojednávaní táto svedkyňa uviedla, že nevidela, že by poškodeného niekto udieral a potom ako tento

sám opitý padol na zem, všetci traja, ona, obžalovaný a S. U., sa zobrali preč a odišli na chatu. V
podstate takto zmenil svoju výpoveď aj svedok S. U.. Tieto zmeny výpovedí i krajský súd považuje za
tendenčné, ako uvádzal okresný prokurátor. Naviac, že by pri kontakte obžalovaného a poškodeného
išlo iba o stav, že poškodený v opitosti, ako vystúpil z aut, spadol a ostal ležať, si odporuje i z obsahu
telefonického oznámenia na linku číslo 158, kam volal svedok S. U. v čase, keď malo dôjsť ku skutku.

Hovorí o napadnutí spolumajiteľom zo záhradkárskej oblasti a že by potrebovali poslať nejakú hliadku,
„lebo je to tu dosť ostré, akože.“ Z prepisu zo zvukového záznamu je zrejmé, že S. U. hovorí o dosť
veľkom probléme. Konštatuje sa, že majú tam suseda a so susedom dochádza 2k fyzickému napádaniu,
žiadajú tam hliadku. Tento dôkaz významným spôsobom potvrdzuje, že skutok neprebehol tak, ako saho snažil na hlavnom pojednávaní popísať obžalovaný a svedkovia S. U. M. S.V. N., ale naopak, že došlo
k fyzickému konfliktu oveľa závažnejšieho rozsahu. Naviac tu je nelogické, aby obžalovaný po tom, čo
bol zvonku z vozidla sa zošuchol opitý na zem a ostal tam ležať, bol dôvodom na volanie tiesňovej linky

158 zo strany S. U..“

Po vrátení veci odvolacím súdom bola trestná vec obžalovaného opätovne prejednaná na hlavnom
pojednávaní dňa 12.07.2013.

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa
odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

Podľa 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste
verejnosti prístupnom, hrubej neslušnosti alebo výtržnosti tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím
slobody až na tri roky.

Z vykonaného dokazovania, vezmúc do úvahy záväzný právny názor odvolacieho súdu, považoval
súd vinu obžalovaného za žalovaný skutok za preukázanú riadne a náležite. Obžalovaného usvedčuje
predovšetkým výpoveď poškodeného, ktorý za útočníka, ktorý ho napadol v záhradkárskej osade,
označil obžalovaného, pričom poškodený vo všetkých fázach trestného konania zotrvával na tomto

svojom tvrdení, súc o ňom vnútorne presvedčený. S výpoveďou poškodeného korešpondujú a túto
podporujúajzáveryznaleckéhoposudkuMUDr.S.K.,ktorýuviedol,žezranenia,ktoréutrpelpoškodený,
nemohli byť spôsobené iba pádom poškodeného, hoci aj opitého, na zem. V ostatnom prvostupňový
súd odkazuje na vyššie citované právne závery odvolacieho súdu, s ktorými sa stotožňuje.

Svojím konaním obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155
ods. 1 Trestného zákona, keďže bolo preukázané, že inému úmyselne ublížil na zdraví a súčasne aj
znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, nakoľko
bolo tiež preukázané, že sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol
iného. Mieru zavinenia ustálil súd na úrovni priameho úmyslu, t.j. obžalovaný chcel svojím konaním

porušiťzáujemchránenýmtýmtozákonom,ktorýmjeochranazdraviaaverejnéhoporiadku.Obžalovaný
je za tieto trestné činy plne trestne zodpovedný. Nebola zistená žiadna z okolností, ktorá by ho trestnej
zodpovednosti zbavovala.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred pácha-teľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliad-ne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okol-nosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 36 písm. j) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život.

Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných

činov.

Pri úvahách a druhu a výmere trestu za spáchané trestné činy dospel súd k záveru, že aj keď obžalovaný
pocelýčastrestnéhostíhaniaodmietalpriznaniekuskutku,jevtejtokauzepotrebnézohľadniťšpecifické
okolnosti prípadu, spočívajúce najmä v osobe poškodeného, jeho dlhodobom správaním voči väčšine

ostatných členov záhradkárskej osady, pre ktoré by trestná sankcia, vymedzená v rámci zákonom
stanovenej trestnej sadzby, bola pre obžalovaného prísna a nespravodlivá. Obžalovaný navyše pred
spáchaním skutku viedol dlhodobo riadny život. Vzhľadom k tomu uložil súd obžalovanému trest pod
dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, a to podľa § 41 ods. 1 a § 155 ods. 1 Trestnéhozákonasprihliadnutímna§38ods.2,§36písm.j),§37písm.h)Trestnéhozákonaaspoužitím§39ods.
1Trestnéhozákonaakoúhrnnýtrestodňatiaslobodyvovýmere3(tri)roky.Podľa§49ods.1písm.a)a§
51 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň

uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorú podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona
obžalovanému určil na 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c) Trestného zákona obžalovanému
v rámci probačného dohľadu uložil povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Ohľadnenárokupoškodenéhonanáhraduškodypovažovalsúdtentonárokzariadnepreukázanýlendo

výšky bodového ohodnotenia zranení poškodeného v zmysle znaleckého posudku MUDr. S. K. a preto
podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému Z. K.Ž.
škodu vo výške 2.829,10 Eur. K ostatnej časti uplatneného nároku na náhradu škody by podľa názoru
súdu bolo potrebné vykonať dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného konania a predĺžilo by
ho, preto súd poškodeného podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku so zvyškom nároku na náhradu
škody odkázal na občianske súdne konanie.

V lehote na podanie odvolania podal obžalovaný proti tomuto rozsudku odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v

neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom
súdu Nové Mesto nad Váhom. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.