Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 24, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/138/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221026
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113221026.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov Mgr.

Miloša Koleka a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobkyne G.. Q. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/
X, XXX XX E., právne zastúpená JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom Hlavná 61, 080 01
Prešov, proti žalovanému Rapid Life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 01 Košice,
IČO: 31 690 904, právne zastúpený JUDr. Danielom Blyšťanom, advokátom so sídlom Rastislavova 68,
040 01 Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 14C 186/2013-120 zo dňa 12. novembra 2014, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský
rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 3C/1980/2012 zo dňa
19.1.2012 a odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice so sídlom
Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 3C/1980/2012 zo dňa 19.1.2012 do právoplatného rozhodnutia vo veci
samej. Ďalej určil, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 275,58 EUR na účet
právnej zástupkyne žalobkyne, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 52, § 53 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „Občiansky zákonník“); § 40 odsek 1, § 41 odsek 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“).

3. Vychádzal zo zistenia, žalobkyňa sa žalobou vo veci samej domáhala zrušenia rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 3C/1980/2012 zo dňa

19.1.2012. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo
Všeobecných poistných podmienkach v XV. časti (ďalej len „VPP“) k poistnej zmluve č. 4468600002
zo dňa 27.12.2007 uzatvorenej medzi stranami sporu, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Dospel k
záveru, že poistná zmluva, v rámci ktorej bol zakomponovaný inštitút rozhodcovského konania nebola
dojednaná individuálne, preto aj keď mala žalobkyňa možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy so
zmluvnými ustanoveniami, nemohla ovplyvniť ich obsah. Okolnosť, či by v danom prípade podpísala,
resp. nepodpísala osobitné zmluvné dojednania nie je právne relevantné, keďže aj v prípade ich

nepodpísania by platila XV. časť VPP. Z toho dôvodu považoval dojednanie rozhodcovskej doložky za
neprijateľnú a teda neplatnú zmluvnú podmienku a s poukazom na ustanovenie § 40 odsek 1 písm. c/
Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok zrušil.4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že pokiaľ súd vo veci konal napriek
tomu, že nebol zaplatený súdny poplatok, porušil tým zásadu rovnosti účastníkov. Toto konanie totiž

nie je spotrebiteľským sporom. Napadnutý rozsudok je neurčitý a nevykonateľný. Súd hrubo porušil
zásadu kontradiktórnosti konania. Pokiaľ mienil rozhodcovský rozsudok skúmať aj z iného ako v žalobe
namietaného dôvodu, bolo povinnosťou súdu, aby s takýmto možným posúdením oboznámil oboch
účastníkov konania. Súd sa tiež oprel o ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré v rozhodnom čase
nebolo platné a účinné. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej v tomto prípade rozhodcovský súd

rozhodoval bola dohodnutá a platne uzatvorená v osobitných zmluvných dojednaniach k poistnej zmluve
a nie vo VPP. Osobitné zmluvné dojednania sú samostatným právnym úkonom, kedy svoj prejav vôle
zmluvné strany navonok prejavili podpísaním OZD. Žalovaný neviazal uzavretie poistenia na podpis
rozhodcovskej doložky. Aby bolo dojednanie považované za neprimerané, nepostačí, aby z neho len
vyplývala nerovnosť v právach a povinnostiach, ale aby táto nerovnosť bola značná.

5. K odvolaniu žalovaného podala dňa 10.02.2015 vyjadrenie žalobkyňa. Navrhla napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na ustálenú judikatúru, t.j. na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Cdo 1/2012, sp. zn. 4 Cdo 41/2012 a na sp. zn. 6M Cdo 9/2012.

6. Krajský súd v Prešove ako príslušný odvolací súd rozsudkom sp. zn. 15Co/65/2015-162 zo dňa

29.04.2016 napadnutý rozsudok potvrdil. Ďalej určil, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy
odvolacieho konania vo výške 72,92 eur na účet JUDr. Zdenky Vokálovej v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe žalovaným podaného dovolania zo dňa 01.07.2015

uznesením sp. zn. 3 Cdo 1371/2015-202 zo dňa 28.06.2016 rozhodol tak, že rozsudok Krajského
súdu v Prešove z 29. apríla 2015 sp. zn. 15 Co 65/2015 zrušuje a vec vracia tomuto súdu na ďalšie
konanie. Žalovaný v dovolaní odvolaciemu súdu vytýkal, že mu nebolo doručené vyjadrenie žalobkyne
k odvolaniu, v dôsledku čoho nemal možnosť vyjadriť sa k nemu. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd
dospel k záveru, že postup odvolacieho súdu mal znaky relevantné z hľadiska § 237 odsek 1 písm. f/

zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“).

8. Z dôvodu zrušenia rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a vrátenia veci na ďalšie konanie, Krajský
súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na odvolanie podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) opätovne preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovení § 385 C.s.p. a contrario
a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Odvolací súd na úvod konštatuje, že k zrušeniu rozsudku odvolacieho súdu Najvyšším súdom došlo
z procesných dôvodov, t.j. z dôvodu, že žalovanému nebolo doručené vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu

zo dňa 10.02.2015. Odvolací súd po vrátení veci Najvyšším súdom predmetné vyjadrenie žalovanému
zaslal a žalovaný ho prevzal dňa 03.10.2016, o čom svedčí doručenka pripojená k spisu.

10. Po doručení vyjadrenia žalobkyne k odvolaniu, žalovaný sa k tomuto nevyjadril.

11. K samotnému odôvodneniu zrušeného rozhodnutia odvolacieho súdu, odvolací súd poukazuje na
záver Najvyššieho súdu k námietke žalovaného, že napadnuté rozhodnutie nemá náležitosti v zmysle
ustanovenia § 157 odsek 2 O.s.p., t.j. je nekonkrétne, nedostatočne odôvodnené, nepresvedčivé v
dôsledku čoho je nepreskúmateľné. Dovolací súd v tomto smere dospel k záveru, že odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje

rozhodnutie.

12.Odvolacísúdnazákladevyššieuvedenéhopoukazujenaodôvodnenierozhodnutiaprvoinštančného
súdu sp. zn. 14C 186/2013-120 zo dňa 12.11.2014 ako aj na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho
súdu sp. zn. 15Co/65/2015-162 zo dňa 29.04.2016, s ktorými sa stotožňuje a na ktoré v plnom rozsahu

odkazuje.

13. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie (ako aj zrušeného rozhodnutia
odvolacieho súdu) odvolací súd uvádza nasledovné:14.Zobsahuspisujezrejmé,žemedzistranamisporuboldňa27.12.2007uzavretýnávrhnauzatvorenie
poistnej zmluvy č. F XXXXXX. Súčasťou zmluvy boli všeobecné poistné podmienky (ďalej len „VPP“).

XV. časť VPP obsahovala rozhodcovskú doložku v znení:

„Poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou

úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom.“

15. Na strane 12 VPP sú upravené osobitné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX,
ktoré obsahujú duplicitnú úpravu rozhodcovskej doložky v znení:

„Poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom

samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto
súdnehokonaniazdôvoduúčelnosti,praktickostiarýchlostipodrobiarozhodcovskémukonaniuvzmysle
XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.“

16. Návrh poistnej zmluvy, VPP, ako aj osobitné zmluvné dojednania obsiahnuté vo VPP sú upravené

na vopred pripravenom formulári, kde bolo doplnené len identifikačné číslo zmluvy, dátum a podpisy.

17. Žalovaný podal na arbitrážny súd návrh na začatie konania dňa 04.01.2012. Arbitrážny súd
Košice konajúc bez nariadenia pojednávania v danej veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom sp.
zn. 3C/1980/2012 zo dňa 19.01.2012. Svoju právomoc oprel o podľa jeho názoru platne uzavretú

rozhodcovskú zmluvu. Daný rozhodcovským rozsudkom uložil žalovanému (v tomto konaní ja
žalobkyňa), aby do piatich dní od doručenia tohto rozhodcovského rozsudku zaplatil žalobcovi peňažnú
sumu vo výške 209,95 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur na účet žalobcu číslo účtu
XXXXXXXXXX/XXXX s variabilným symbolom XXXXXXXXXX alebo aby v tej istej lehote podal odpor
na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal.

18. Podľa ustanovenia § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase
uzatvorenia poistnej zmluvy (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre
osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.

Podľa písm. b/, na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim
1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby,
2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej
pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny,

3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín

19. Podľa ustanovenia § 3 odsek 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté
podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

20. Podľa ustanovenia § 54 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia poistnej

zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzatvorená so žalobkyňou
túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností VPP, ktoré
žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Podľadohodnutej rozhodcovskej doložky (časť XV. VPP) sa všetky spory mali riešiť výlučne v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve
alebo vo VPP inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná

a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

22. Za právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej
doložky v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci

len opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu
už raz dohodnutému vo všeobecných poistných podmienkach. Z osobitných zmluvných dojednaní
nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania žalobkyňou mala stratiť platnosť tiež časť XV. VPP
týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by žalobkyňa osobitné zmluvné
dojednania podpísala alebo nie, jej povinnosťou vyplývajúcou zo VPP bolo podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia sporov vo všeobecných poistných podmienkach a osobitných

zmluvných dojednaniach nemožno označiť inak ako za zavádzajúcu a mätúcu.

23. O doložku ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj
vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,
ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol

nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ ide o
tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer
s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov
plynúcich zo štandardnej formulárovej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje
svoje práva, tak využíva pre neho transparentný štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom,

že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne
rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel.

24. Spotrebiteľ, ak si niečo želá, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce nejaký vzťah individuálne
vyjednať. Doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy a neodôvodňuje záver, že

dodávateľ preukázal osobitné vyjednanie. Naopak ide zjavne o sofistikované docielenie stavu, ktorý
má indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly. Takéto správanie sa dodávateľa
odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 o nekalých
obchodných praktikách, článku 5 a nasledujúcich. Len sotva by odvolací súd uveril, že dodávateľ
poistnej služby už vopred predvídal, že spotrebiteľ si bude vyžadovať rozhodcovské konanie, a preto

rozhodcovskú doložku už predformuloval do všeobecných poistných podmienok.

25. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali
takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,

ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne

opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo
štandardnej zmluvy a teda so vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v
závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne
na mieste.

26. Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobkyňa osobitne nevyjednala, nakoľko táto splývala
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všeobecným poistným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.

27. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav

zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy
žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným
súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienkynemohol zbaviť ani poukazom na princíp „ ingnorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona
neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto princípu
v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej

miere jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú
odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych
súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany
spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života a
teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany

spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti
mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, aby žalobkyni poskytol jasné
a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

28. Za dôkaz opaku sa nedá označiť ani žalovaným uvádzaný záznam o požiadavkách a potrebách
klienta spísaný pri uzatváraní zmluvy. V tomto listinnom dôkaze sa nachádza iba zmienka o možnosti

využitia inštitútu rozhodcovského konania bez akéhokoľvek objasnenia rozdielov medzi rozhodcovským
a súdnym konaním.

29. Na individuálne dojednanie je potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený
v OZ. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných

praktík (klamlivá obchodná praktika v zmysle ustanovenia § 8 odsek 4 zákona č. 250/2007 Z.z.).
Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže
(predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa
zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov.

30. Dodávateľ s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky
a má poznať aj dôsledky ich používania. V zmysle ustanovenia § 4 odsek 5 zákona č. 250/2007 Z.z.,
predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní

služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

31. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a

obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.09.2010, podľa ktorého: „Zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach
inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby
na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na

udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa
nejmámožnosťvybraťsimedzirozhodcovskýmaštátnymsúdom,aleakbypodľatakejtodoložkyzačalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.“

32. K tvrdeniu žalovaného, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, lebo nemal možnosť sa so
spornými otázkami vysporiadať, odvolací súd uvádza, že toto nebolo v konaní zistené.

33. Nevykonanie dôkazov navrhnutých stranou konania nie je postupom, ktorým súd odňal strane
možnosť konať pred súdom. Do obsahu základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným

dôkazom,ktoréstranakonaniapredvšeobecnýmsúdomnavrhla,nepatrípovinnosťsúduvykonaťvšetky
navrhnuté dôkazy, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so
zásadou spravodlivého rozhodnutia veci sudcovi a súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa
jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú.

34. Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky
navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou
účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia § 120 odsek 1 veta druhá
O.s.p. je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu saneviaže na návrhy účastníka konania. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn.
6 Cdo 153/2011)

35. Súd rozhodol o tom, že nevykoná niektoré z navrhnutých dôkazov tým, že uznesením vyhlásil
dokazovanie za skončené.

36. Čo sa týka náhrady trov konania, tieto boli priznané v súlade s ustanovením § 142 odsek 1 O.s.p.
a vyčíslené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z.

37. Ďalšie odvolacie námietky žalovanej neboli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.

38. Na základe uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

39. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v
spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p..

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).