Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/57/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211203303
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7211203303.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov

senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Romana Rizmana v právnej veci žalobcu: R. P., nar. XX.X.XXXX,
W. XXXX/X, A., proti žalovanému. L. P., nar. XX.XX.XXXX, B. 4, B., zastúpeného spoločnosťou
JUDr. Rudolf Manik, PhD. - Advokát s.r.o., Jantárová 30, Košice, IČO: 36 861 324 o vydanie veci,
o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 23.1.2012 č. k.
35Cb/11/2011-219, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy právneho zastúpenia 92,11 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet
právneho zástupcu žalovaného.

Svoje rozhodnutie založil súd prvého stupňa na zistení, že žalobca ako likvidátor spoločnosti D. spol.

s r.o. podal dňa 8.2.2011 žalobu a žiadal, aby súd uložil žalovanému ako konateľovi spoločnosti
odovzdať žalobcovi všetky účtovné doklady, obchodné knihy, zmluvy a ostatné doklady týkajúce sa
tejto spoločnosti, pretože na jeho výzvu žalovaný doklady potrebné v súvislosti s likvidáciou spoločnosti
nepredložil. Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 8.11.2010 č. k.
27Cbr/28/2010-40 zrušil spoločnosť D., spol. s r.o. s likvidáciou a za likvidátora ustanovil žalobcu. Z
výpisu z obchodného registra súd prvého stupňa zistil, že uvedená obchodná spoločnosť bola dňa
11.11.2011 vymazaná z obchodného registra na základe uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa

19.5-2011 č. k. 26K/11/2011-76.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 70 ods. 3 a § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 19
Občianskeho súdneho poriadku a § 19 ods. 2 a § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že
aktívna legitimácia žalobcu žiadať veci označené v petite žaloby od žalovaného ako bývalého konateľa
spoločnosti je viazaná na jeho funkciu likvidátora. Žalobca totiž ako dôvod podania žaloby uviedol, že
požadované veci potrebuje v súvislosti s plnením povinností likvidátora. Zánikom spoločnosti výmazom

z obchodného registra stratil žalobca pôsobnosť likvidátora a tým aj aktívnu legitimáciu v tomto konaní
žiadať od žalovaného ako bývalého konateľa spoločnosti veci spojené s fungovaním tejto spoločnosti,
preto žalobu zamietol.O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanému, ktorý bol v
konaní úspešný, priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 16 ods.
3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za 4 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie k

žalobe a 2x účasť na pojednávaní, z toho jedno nemeritórne vo výške 1 tarifnej odmeny) , a to odmenu
3x po 16,60 eura a 1x 12,45 eura, režijný paušál 3x po 7,41 a 1x 7,63 eura, spolu 92,11 eura.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja účastníci konania.

Žalobca navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd
prvého stupňa nevzal do úvahy skutočnosť, že uznesením zo dňa 8.11.2010 Okresný súd Košice I
zrušil obchodnú spoločnosť D. spol. s r. o. s likvidáciou a vymenoval žalobcu za likvidátora, čím naňho
prešla podľa § 70 ods. 3 Obchodného zákonníka pôsobnosť štatutárneho orgánu. Len likvidátor má
podľa § 72 ods. 2 Obchodného zákonníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak zistí predĺženie
likvidovanej spoločnosti. Dňa 15.3.2011, teda počas likvidácie, podal žalovaný ako konateľ spoločnosti

návrh na vyhlásenie konkurzu, na podanie takého návrhu podľa žalobcu nebol oprávnený. Okresný súd
Košice I mal podľa žalobcu návrh na vyhlásenie konkurzu zamietnuť, čo neurobil, ale uznesením zo dňa
29.3.2011 č. k. 26K/11/2011 začal konkurzné konanie a uznesením zo dňa 19.5.2011 konkurzné konanie
zastavil. Na základe tohto uznesenia došlo k výmazu spoločnosti z obchodného registra. Žalobca
považoval konkurzné konanie za nezákonné a žiadal aj o prešetrenie postupu pri vyhlásení konkurzu.

Žalovaný odvolaním napadol len výrok rozsudku o náhrade trov konania. Tvrdil, že predmetom konania
bolo vydanie vecí, kde sa aplikuje ustanovenie § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Žiadal preto, aby
mu boli priznané trovy prvostupňového konania vo výške 281,21 eura, t. j. za tri úkony právnej služby
(prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaní) po 57 eur, za účasť na

odročenom pojednávaní 14,25 eura a účasť na pojednávaní 58,69 eura, režijný paušál 4x po 7,41 eura
a 1x 7,63 eura. Žiadal priznať aj trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby po 11,62 eura
a režijný paušál 7,63 eura v sume 19,25 eura.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol žalovaný, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa okrem výroku o trovách konania a žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania 64,63 eura.
Tvrdil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal opodstatnenosť nároku, ktorý uplatnil
žalobou, t. j. oprávnenosť požadovať doklady spoločnosti D., spol. s r.o., B.. Uviedol, že spoločnosť
bola vymazaná z obchodného registra a žalobca nie je jej štatutárom. Zdôraznil, že na likvidátora
neprechádza celá pôsobnosť štatutárneho orgánu spoločnosti, ale len Obchodným zákonníkom presne

vymedzené oprávnenia, v ostatných veciach naďalej vykonáva svoju pôsobnosť konateľ, ktorý z funkcie
nebol odvolaný. Uviedol, že o ustanovení likvidátora nemal vedomosť, lebo v obchodnom registri nie
je zápis o likvidácii spoločnosti. Mal za to, že žaloba nebola dôvodná aj preto, že doklady spoločnosti
vrátane súvah, výkazov ziskov a strát, príloh k účtovnej závierke a daňových priznaní sú uložené na
Daňovom úrade B. I. a v obchodnom registri, žaloba bola preto nedôvodná a žalobcom požadovaný

petit je nevykonateľný.

Odvolací súd prejednal odvolania účastníkov konania v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods.
1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože
nejde o také odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorých

je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd konštatuje správnosť napadnutého
rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na
doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolaniu žalobcu vo veci samej,

odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa § 70 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka ak celé imanie spoločnosti neprešlo na právneho nástupcu
( § 69), vykoná sa likvidácia podľa tohto zákona, ak zákon neustanovuje inak. Spoločnosť vstupuje do
likvidácie ku dňu svojho zrušenia, ak zákon neustanovuje inak. Po dobu likvidácie sa používa obchodné

meno spoločnosti s dodatkom "v likvidácii".

Likvidáciou sa rozumie Obchodným zákonníkom, prípadne inými osobitnými právnymi predpismi
(napríklad zákon o štátnom podniku) upravený postup mimosúdneho vyporiadania majetkoprávnych ainých pomerov zanikajúcej obchodnej spoločnosti, družstva, ale tiež štátneho podniku, nadácie, banky
alebo inej právnickej osoby, ktorá zaniká bez právneho nástupcu.

Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že obchodná spoločnosť D., spol. s r.o., B. vznikla
zápisom do obchodného registra 20.12.2001 a od začiatku boli žalobca a žalovaný jej jedinými
spoločníkmi. Žalovaný bol jediným konateľom spoločnosti od 21.3.2003 do zániku spoločnosti výmazom
z obchodného registra v roku 2011. Uznesením zo dňa 8.11.2010 č. k. 27Cbr/28/2010-40 Okresný súd
KošiceIzrušilspoločnosťslikvidáciouazalikvidátoramenovalžalobcu.Žalobcaakolikvidátormalpodľa

§ 74 Obchodného zákonníka povinnosť zostaviť likvidačnú účtovnú súvahu ku dňu vstupu spoločnosti
do likvidácie, to znamená, že musel mať k dispozícii účtovníctvo likvidovanej spoločnosti. Pokiaľ
žalovaný tvrdil, že všetky daňové doklady sú na príslušnom daňovom úrade a v obchodnom registri,
je nepochybné, že týmto inštitúciám odovzdala spoločnosť za príslušný rok účtovné závierky (súvaha,
výkaz ziskov a strát), teda určitý sumár účtovníctva za kalendárny rok, v ktorom viedla účtovníctvo. Údaje
uvedené v daňových priznaniach z predchádzajúcich období sú však nepostačujúce pre zostavenie

účtovnejsúvahykudňuvstupuspoločnostidolikvidácie,t.j.k21.12.2010,kedynadobudloprávoplatnosť
uznesenie o zrušení spoločnosti likvidáciou.

Podľa § 127 ods. 1 vety prvej a druhej zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve účtovná závierka je
štruktúrovaná prezentácia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytovaná osobám, ktoré

tieto informácie využívajú (ďalej len "používatelia"). Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku v
prípadoch ustanovených týmto zákonom v štruktúre, ktorá nadväzuje na sústavu účtovníctva používanú
v účtovnej jednotke.

Predmetom účtovníctva je podľa § 2 ods. 2 písm. a/ až h/ zákona účtovanie skutočností o stave a

pohybemajetku,staveapohybezáväzkov,rozdielemajetkuazáväzkov,výnosoch,nákladoch,príjmoch,
výdavkoch, výsledku hospodárenia účtovnej jednotky (ďalej len "účtovné prípady").

Podľa § 4 ods. 5 a ods. 6 vety prvej zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná viesť
účtovníctvo ako sústavu účtovných záznamov podľa § 31 ods. 2. Účtovným záznamom sa rozumie údaj,

ktorý je nositeľom informácie týkajúcej sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia. Každú
informáciu týkajúcu sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia je účtovná jednotka povinná
zaznamenávať len účtovnými záznamami. Účtovnými záznamami sú najmä účtovné doklady, účtovné
zápisy, účtovné knihy, odpisový plán, inventúrne súpisy, účtový rozvrh, účtovná závierka a výročná
správa.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak mal žalobca ako likvidátor zostaviť likvidačnú účtovnú závierku,
potreboval účtovníctvo likvidovanej spoločnosti, nepostačovali daňové priznania za predchádzajúce
roky. Keďže za spoločnosť s ručením obmedzeným koná vždy jej konateľ, musel sa so žiadosťou o
predloženie potrebných dokladov obrátiť na konateľa likvidovanej spoločnosti, ktorým bol žalovaný.

Pretože žalovaný výzve žalobcu ako likvidátora nevyhovel, žalobca dôvodne podal žalobu na súd
a žiadal, aby bola žalovanému ako konateľovi likvidovanej spoločnosti uložená povinnosť vydať mu
označené účtovné doklady spoločnosti.

Dňa 11.11.2011 však bola obchodná spoločnosť D., spol. s r. o. B. vymazaná z obchodného registra na

základe uznesenia Okresného súdu Košice I č. k. 26K/11/2011-76 zo dňa 19. mája 2011, ktorým zastavil
konkurzné konanie voči tejto spoločnosti pre nedostatok majetku dlžníka. Výmazom z obchodného
registra obchodná spoločnosť zanikla. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že tým zanikla aj
pôsobnosť žalobcu ako likvidátora a žalobca stratil aktívnu legitimáciu konať vo veci ako likvidátor, lebo
jeho oprávnenie požadovať v danej veci účtovné doklady obchodnej spoločnosti, vyplývala práve z

postavenia likvidátora v súvislosti s likvidáciou obchodnej spoločnosti.

Postup súdu a účastníkov konkurzného konania je upravený v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii, len podľa ustanovení ktorého sa možno domáhať nápravy prípadných pochybení
konkurzného súdu. V inom konaní nemôže súd preskúmavať rozhodnutie konkurzného súdu, preto

odvolací súd nemohol vyhovieť odvolacej námietke žalobcu a skúmať, či konkurzné konanie sa začalo a
skončilo v súlade so zákonom. Viazanosť rozhodnutím registrového súdu o zániku spoločnosti D., spol.
s r. o. B. v tomto odvolacom konaní vyplýva z ustanovenia § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým žalobu zamietol, podľa § 219 ods.
1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovaného, ktorý nebol v
tomto konaní úspešný, zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 92,11 eura. Žalobca napadol
odvolaním celý rozsudok, teda vrátane výroku o trovách konania, žalovaný podal odvolanie len proti
výške súdom prvého stupňa priznaných trov konania.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V citovanom ustanovení je zakotvená zásada zodpovednosti účastníkov za výsledok súdneho konania,
to znamená, že účastník, ktorý mal vo veci úspech, má aj právo na náhradu trov, ktoré mu v súvislosti s
konaním vznikli. Podmienkou pre priznanie uplatnených trov úspešného účastníka konanie je, že musí

ísť o trovy účelne vynaložené s uplatnením alebo bránením práva.

Výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok je ustanovenie § 150 O. s. p., ktoré umožňuje súdu,
aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý by inak mal
právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Súd prihliadne najmä na

okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom
úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný poveril právneho zástupcu svojim zastupovaním
dňa 6.5.2011, teda v čase, kedy na základe jeho návrhu zo dňa 15.3.2011 sa uznesením Okresného

súdu Košice I zo dňa 29.3.2011, právoplatného 6.4.2011, začalo konkurzné konanie proti dlžníkovi
D., spol. s r.o., B.. Právny zástupca žalovaného dňa 6.5.2011 doručil súdu prvého stupňa plnú moc
na zastupovanie a ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní vytýčenom na 9.5.2011. Na ďalšom
pojednávaní dňa 27.6.2011 právny zástupca žalovaného pripustil možnosť mimosúdnej dohody o
vydaniežalobcomoznačenýchdokladov,hocivtomčase-dňa14.6.2011,užboloprávoplatnéuznesenie

o zastavení konkurzného konania a žalovanému muselo byť zrejmé, že dôsledkom tohto rozhodnutia
je zánik obchodnej spoločnosti výmazom z obchodného registra podľa § 68 ods. 2 Obchodného
zákonníka. Žalovaný si uplatnil nárok aj na ďalšie úkony právnej služby - vyjadrenie a účasť na dvoch
pojednávaniach, ktoré boli nariadené v čase po výmaze spoločnosti z obchodného registra. Odvolací
súd vzhľadom na tieto okolnosti má za to, že cieľom úkonov žalovaného nebola obrana jeho práva v

súdnom konaní, ale zrejme snaha predĺžiť konanie tak, aby konkurzné konanie (bez zásahu druhého
spoločníka a likvidátora) bolo ukončené a spoločnosť bola vymazaná, čím by sa zabránilo pokračovaniu
v likvidácii. Žalobca ako likvidátor podal žalobu dôvodne, ale práve pre konanie žalovaného, ktorý ako
konateľ obchodnej spoločnosti podal návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom o tom neoboznámil včas
súd, ani žalobcu, musela byť žaloba zamietnutá.

Žalovanýpriprvomúkone,ktorýmupatril,anineskôrvpriebehukonanianeuviedolskutočnosti,ktoréboli
podstatné v súvislosti s týmto konaním, čo odvolací súd považoval okrem vyššie uvedených za okolnosť
hodnú osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému, hoci bol v konaní úspešný.

Odvolací súd z týchto dôvodov podľa § 220 O. s. p. zmenil rozsudok vo výroku o náhrade trov konania
tak, že účastníkom náhradu trov prvostupňového konania nepriznal.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a účastníkom náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v odvolacom konaní neboli úspešní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.