Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 13, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/148/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200720
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3013200720.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr.

Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu P. O., bytom S. B. XX, zastúpeného
JUDr. Dašou Taschovou, advokátkou so sídlom M. Hodžu 14/1, Prievidza, proti žalovanému Okresnému
úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3, za účasti
účastníkov 1/ O.S., bytom S. B. XXX, 2/ Obec Kostolná Ves, so sídlom Kostolná Ves 136, 3/ U. Z.,
bytom S. B. XX, 4/ Q. O., bytom S. B. XX, 5/ Y. D., bytom O., W. XXXX/X, 6/ Q. Q., bytom S. B. XXX,
7/ P. Q., bytom S. B. XXX, 8/ U. Q., bytom S. B. XXX, 9/ W. Q., bytom S. B. XXX, 10/ P. P., bytom J.
XXX, 11/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdkova 36, 12/ Slovenský pozemkový fond,

RO, so sídlom Prievidza, Mariánska 6, 13/ Správa ciest TSK, Správa a údržba, so sídlom Prievidza,
Priemyselná 4, 14/ V.. V., bytom R. XXXX/XX, O., 15/ X.. X. Q., bytom B. XXXX/XX, O., 16/ Q.. Q. Q.,
bytom F. XXXX/X, O., 17/ Q.. G. I., bytom Q. XXX/XX, O., 18/ H. V., bytom S. B. č. XXX, 19/ X. V., bytom
P. K. B. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ObU-TN-OVBP-2013-544/1659-3/
Ka zo dňa 03. júla 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáha preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného
rozhodnutia žalovaného č. ObU-TN-OVBP-2013-544/1659-3/Ka zo dňa 03. júla 2013, ktorým podľa §
59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obce Kostolná Ves, č.
9/2012/8/SOÚ zo dňa 20. marca 2013, ktorým podľa § 88a ods. 4 v spojení s § 88 ods. 1 písm. b), §
66 stavebného zákona a § 10 vyhl. č. 453/2000 Z.z. dodatočne povolila už vykonané stavebné práce
„Exteriérové úpravy - oporný múr a betónové oplotenie“ v katastrálnom území S. B., na pozemkoch
D. p. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/X pre žiadateľa O. B. (pribratého účastníka 1/).

Správny orgán I. stupňa považoval za preukázané, že uskutočnením stavby nie je ohrozený verejný
záujem, ani neprimerane obmedzené alebo ohrozené práva a oprávnené záujmy iných osôb. S týmto
záverom sa stotožnil i žalovaný ako odvolací orgán a v napadnutom rozhodnutí uviedol, že postup
správneho orgánu I. stupňa bol správny, nakoľko vady konania, uvedené v rozhodnutí o odvolaní
č. KSU-2012-705/2986-2/Ka zo dňa 29.10.2012, právoplatného dňom 14.12.2012 boli odstránené. K
námietke žalobcu týkajúcej sa odstupu stavby žalovaný uviedol, že odstup 500 - 570 mm od predmetnej
stavby posudzoval projektant a tento bol ním vyhodnotený ako dostatočný v zmysle § 6 ods. 1 vyhl. č.

562/2002 Z.z.. K ďalšej námietke žalobcu uviedol žalovaný, že časť oporného múru v tesnej blízkosti
hospodárskejbudovynapozemkup.č.XXX/X,k.ú.S.B.,ktorásapodľanovéhozameraniapozemkovpo
zápise zámennej zmluvy medzi stavebníkom O. B. a U. Z. nachádza na pozemku parc. č. XXX/XX vo vlastníctve U. Z., nie je opodstatnená, pretože toto oplotenie nie je predmetom prvostupňového
rozhodnutia.

Protirozhodnutiužalovanéhoč.ObU-TN-OVBP-2013-544/1659-3/Kazodňa03.júla2013podalžalobca
správnu žalobu, v ktorej namieta, že stavba oporného múru a betónového oplotenia O. B. (pribratého
účastníka 1/) sa nachádza v tesnej blízkosti nehnuteľností v jeho vlastníctve, a to konkrétne v tesnej
blízkosti hospodárskej budovy a garáže. Konkrétne vytýka žalovanému, že:

1) predmetný oporný múr a betónové oplotenie O. B. (pribratého účastníka 1/) sa nachádza vo
vzdialenosti 41 - 51 cm od steny garáže nachádzajúcej sa na pozemku CKN p. č. XXX/X, k.ú. S. B. a od
steny hospodárskej budovy postavenej na pozemku D. p. č. XXX/X, k.ú. S. B. vo vzdialenosti 15 - 18 cm,

2) tesná blízkosť predmetného oporného múru a betónového oplotenia natrvalo znemožní akýkoľvek
prístup k stavbám hospodárskej budovy a garáže zo strany pozemkov O. B. a žalobca nebude mať

žiadnu možnosť svoje stavby udržiavať a opravovať a navyše voda z dažďových zrážok stekajúca po
novopostavenom betónovom múre priamo zasahuje uvedené stavby v dôsledku čoho dochádza k ich
vlhnutiu a trvalému znehodnoteniu,

3) nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospeli správne orgány oboch stupňov k záveru, že

rodinné domy a hospodárske objekty, ktoré sa nachádzali na susednom pozemku a boli odstránené pred
plánovanou realizáciou oporného múru, tienili na existujúcu garáž rovnako ako stavba oporného múru,

4) svoj záver o dostatočnej vzdialenosti založil len na stanovisku projektanta plateného stavebníkom O.
B., pričom podľa názoru žalobcu si mal žalovaný na účely posúdenia dostatočnosti odstupu

predmetnej stavby vyžiadať stanovisko nezávislého odborníka,

5) správny orgán I. stupňa mal správne rozhodnúť vo veci tak, že okrem rozhodnutia vo veci
dodatočného povolenia stavby „exteriérové úpravy - oporný múr a betónové oplotenie“ umiestnenej na
parc. č. CKN XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/X, k.ú. S. B., mal stavebníkovi O. B. ako

vlastníkovi nariadiť aj odstránenie časti oplotenia postaveného na pozemku parc. č. XXX/XX,
a to navyše za situácie, keď zmenenou žiadosťou o dodatočné povolenie k tejto časti oporného
múru stavebník už ani nežiadal a ak už stavebník v súčasnosti ani nie je vlastníkom pozemku parc. č.
XXX/XX, ktorého súčasný vlastník so stavbou svoj nevyhnutný súhlas sám neprejavil.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietnuť. K odstupu stavby od steny garáže žalovaný uviedol, že tento bol vyhodnotený
projektantom v zmysle § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. ako dostatočný, pričom horná časť oplotenia
v podobe drevených fošní je pre prípad údržby demontovateľná. Zdôraznil, že žalobca si sám postavil
stavbu garáže vo vzdialenosti cca 320 - 350 (390 - 280) mm od spoločnej hranice napriek tomu,

že v mieste stavby oplotenia sa pôvodne nachádzali rodinné domy a hospodárske objekty, ktoré boli
následne odstránené a na ich mieste postavil stavebník O.S. oplotenie svojho pozemku, čiže odstup
garáže od pôvodných objektov bol rovnaký. Dodal, že napriek stiesneným pomerom spôsobeným
umiestnením stavby garáže žalobcu v blízkosti hranice pozemkov je možné riadne a funkčne užívať
stavby audržiavaťichbezmimoriadnychopatrení.Prináročnejšomspôsobeúdržbyjemožno

využiť ustanovenie § 135 stavebného zákona. K dažďovému odkvapu žalovaný uviedol, že oporný múr
nie je druhom stavby, ktoré sa obvykle opatrujú dažďovým odkvapom a k takejto úprave nezaväzuje
stavebníka O.S.iaden všeobecne záväzný právny alebo technický predpis. K ďalšej námietke žalobcu
žalovaný uviedol, že časť oporného múru s oplotením v blízkosti hospodárskej budovy na
pozemku parc. č. XXX/XX k.ú. S. B. sa podľa nového zamerania pozemkov po zápise zámennej zmluvy

medzi stavebníkom O. B. a U. Z. nachádza na pozemku parc. č. XXX/XX vo vlastníctve U.
Z.. Tento objekt sa prevodom vlastníctva k pozemku stal príslušenstvom tohto pozemku a nie je žiadna
pochybnosť o tom, že tento status nadobudol, preto nebolo možné po prevode ďalej o
ňom konať so stavebníkom O. B.. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad začína konanie
o dodatočnom povolení stavby a vyzýva vlastníka stavby na predloženie dokladov.

Prvostupňový správny orgán riešil nepovolené stavebné objekty vo vlastníctve stavebníka O.
B. v zmysle predloženej projektovej dokumentácie, napokon predmetný oporný múr s oplotením nie je
druhom stavby, ktorý by nebolo možné rozčleniť podľa funkcie, pozemkov a vlastníkov stavby. Riešenie
tejto časti oplotenia nebolo predmetom žiadosti stavebníka O. B. o dodatočné povolenie a pokiaľ bolatáto časť oplotenia vo vlastníctve nového vlastníka pozemku U. Z., je predmetom konania o
dodatočnom povolení s týmto vlastníkom. Stavebný úrad má podľa § 88 ods. 1 stavebného zákona
povinnosť samostatne konať s vlastníkom nepovolenej stavby na parcele č. XXX/XX, t. j. U. Z..

Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25. septembra 2014, č.k. 13S/148/2013-39, zo dňa
9. novembra 2015, č.k. 13S/148/2013-60 a zo dňa 16. februára 2016, č.k. 13S/148/2013-107 boli do
konania pribratí v záhlaví tohto rozsudku označení účastníci 1/ až 19/.
Na výzvu súdu sa k žalobe vyjadril Slovenský pozemkový fond (pribratý účastník 11/) tak, že súhlasí so

žalobou z dôvodov uvedených v § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ako aj z toho dôvodu, že
správne orgány oboch stupňov sa nezaoberali prechodom oporného múru, ktorý tvorí súčasť pozemku
a ktorý prechádza na nadobúdateľa bez ďalšieho, aj keď to nie je výslovne uvedené v zmluve o prevode
veci. Dôvodom existencie oporného múru je opora a ochrana pozemku. Či je to oporný múr,
resp. betónový plot musí skúmať stavebný úrad. Tiež sa správne orgány oboch stupňov nezaoberali
prevodom oplotenia, ktoré tvorí príslušenstvo k pozemku. Príslušenstvo k pozemku prechádza

na nadobúdateľa, ak je to výslovne uvedené v zmluve. Nestačí čestné prehlásenie vydané po
vklade nehnuteľností. Z popísaných dôvodov navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec
vrátiť správnemu orgánu I. stupňa na ďalšie konanie.

Na výzvu súdu sa k žalobe vyjadrila taktiež Správa ciest Trenčianskeho samosprávneho kraja (pribratý

účastník 13/) tak, že z pripojenej situácie, ani z katastrálnej mapy nevyplýva, že povolená
stavba „Exteriérové úpravy - oporný múr a betónové oplotenie“ stavebníka O. B. by mala byť umiestnená
v susedstve cestnej komunikácie, preto Správa ciest Trenčianskeho samosprávneho kraja (pribratý
účastník 13/) nie je stavbou akokoľvek dotknutá.

V.. G. V., D.. (pribratá účastníčka 14/) na výzvu súdu oznámila, že v S. B. žiadne
pozemky nevlastní.

Na výzvu súdu sa k žalobe vyjadril aj X.. X. Q. (pribratý účastník 15/) tak, že ponecháva
rozhodnutie na úvahe súdu.

Ostatní pribratí účastníci sa napriek výzve súdu k žalobe nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného
rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p.,

§ 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého
rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa
§ 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom
a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario).
Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.), zastúpenou

advokátom (§ 250a O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť
premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský
súd v Trenčíne vec rozhodol bez pojednávania, nakoľko s tým žalobca, žalovaný a
pribratí účastníci 1/, 2/, 13/, 15/ súhlasili a ostatní pribratí účastníci (3/ až 12/, 14/ a ďalej 16/ až 19/) na
výzvu súdu, aby sa lehote 15 dní vyjadrili, či súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania s

poučením, že ak sa nevyjadria, bude súd predpokladať, že nemajú námietky, nereagovali a
zároveň prejednanie a rozhodnutie danej veci bez pojednávania nie je ani v rozpore s verejným
záujmom (§ 250f ods. 1 O.s.p.), a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako
aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k záveru, že nakoľko
rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom (keď Krajský súd v

Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p.), nie je možné priznať
správnej žalobe úspech a preto rozsudkom vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 250j ods. 1 O.s.p.).

Pre prehľadnosť Krajský súd v Trenčíne uvádza, že Obec Kostolná Ves ako prvostupňový správny

orgán vo veci opakovane (celkovo dvakrát) rozhodovala, keď dňa 26.06.2012 vydala rozhodnutie pod
č. 9/2012/8/SOÚ, opraveným dňa 11.07.2012, pod č. 9/2012/8/SOÚ, ktoré rozhodnutie
na odvolanie žalobcu žalovaný (predtým Krajský stavebný úrad v Trenčíne) svojím rozhodnutím zo dňa
29.10.2012, č. KSU-2012-705/2986-2/Ka zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Obec Kostolná Ves dňa20. marca 2013 pod č. 9/2012/8/SOÚ vydala v poradí druhé rozhodnutie,
ktoré na odvolanie žalobcu bolo potvrdené žalobou napadnutým (v záhlaví tohto rozsudku uvedeným)
rozhodnutím žalovaného.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. ObU-TN-
OVBP-2013-544/1659-3/Ka zo dňa 03. júla 2013, ktorým podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obce Kostolná Ves, č. 9/2012/8/SOÚ zo dňa 20. marca 2013,
ktorým podľa § 88a ods. 4 v spojení s § 88 ods. 1 písm. b), § 66 stavebného zákona a § 10 vyhl.

č. 453/2000 Z.z. dodatočne povolila už vykonané stavebné práce „Exteriérové úpravy - oporný múr a
betónové oplotenie“ v katastrálnom území Kostolná Ves, na pozemkoch CKN p. č. XXX/X, XXX/X, XXX/
X, XXX/X, XXX/XX, XXX/X pre žiadateľa O.S. (pribratého účastníka 1/).

Na tomto mieste sa žiada poznamenať, že rozsah súdneho prieskumu zo strany Krajského súdu v
Trenčíne je limitovaný žalobnými dôvodmi (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario).

Krajský súd v Trenčíne po vykonanom súdnom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného konštatuje, že rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade
so zákonom a teda námietky žalobcu nie sú dôvodné.

Žalobca tvrdí, že predmetný oporný múr sa nachádza v tesnej blízkosti k stavbám vo
vlastníctve žalobcu, v dôsledku čoho nebude možné tieto stavby udržiavať a opravovať a
zároveň v dôsledku stekania zrážok z predmetného oporného múru dochádza k vlhnutiu týchto stavieb
a ich znehodnoteniu. Žalobca je toho názoru, že pre posúdenie dostatočných odstupov si mali
správne orgány oboch stupňov vyžiadať stanovisko nezávislého odborníka a nemali teda vychádzať len

z názoru projektanta plateného stavebníkom O. B..

Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na
konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že na stavebné konanie sa zásadne vzťahuje
správny poriadok, a teda i ustanovenie upravujúce, čo môže byť podkladom rozhodnutia. Výpočet
jednotlivých podkladov v ustanovení § 32 ods. 2 správneho poriadku je explifikatívny,
čomu nasvedčuje slovíčko „najmä“, je teda zrejmé, že podkladom rozhodnutia môže byť i stanovisko
projektanta. Z administratívneho spisu, ako aj z rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa a napadnutého

rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že rozhodujúcim podkladom pre ustálenie, či predmetný múr sa
nachádza v dostatočnej vzdialenosti od stavieb vo vlastníctve žalobcu tak, aby tento múr nebránil
funkčnému využitiu stavieb na susedných pozemkoch, je vyjadrenie projektanta, ktorý vyslovil,
že navrhovaný oporný múr je v dostatočnej vzdialenosti v zmysle § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. od
susedných stavieb, tento nebráni funkčnému využitiu existujúcej garáže na susednom pozemku, nebráni

ani dostatočnému prevetrávaniu existujúcej stavby, ani k jej dostatočnému preslneniu. Krajský súd v
Trenčínejetohonázoru, žepokiaľvrámcipredmetnéhosprávnehokonanianebolototostanovisko
projektanta spochybnené iným relevantným dôkazom, nemá správny orgán dôvod o správnosti tohto
stanoviska pochybovať, to znamená, že pri svojom rozhodovaní môže z neho vychádzať, bez
ohľadu na to, že ide o projektanta ako uvádza žalobca, cit.: „plateného stavebníkom O. B.“. Ak sa teda

správne orgány oboch stupňov stotožnili so záverom projektanta o dostatočnom odstupe stavieb, učinili
tak v súlade so zákonom a nemožno im v tomto smere nič vyčítať. Námietky žalobcu Krajský súd v
Trenčíne vyhodnocuje ako zjavne neopodstatnené (námietky č. 1, 2 a 4).

Žalobná námietka č. 3 nadväzuje na predchádzajúce námietky, nakoľko súvisí jednak s odstupom

stavieb a jednak s tým, že uvedené stanovisko vyslovil projektant. Preto závery o neopodstatnenosti
námietky uvedené vyššie platia i pre túto námietku. Navyše krajský súd dodáva, že priamo v
rozhodnutí správneho orgánu I. stupňa je uvedený zdroj tohto záveru, keď tretí odsek na strane
7 prvostupňového rozhodnutia začína slovným spojením, cit.: „Projektant v technickej správe ...“.Porovnaním administratívneho spisu a to konkrétne v Technickej správe projektanta v bode 11
„Starostlivosť o životné prostredie“ v časti označenej ako „Tienenie“ je výslovne uvedené,
cit.: „Nakoľko ale v tejto časti pozemku sa nachádzali pred plánovanou realizáciou oporného múru

hospodárske objekty, ktoré boli odstránené, tienili na existujúcu garáž rovnako ako plánovaná výstavba
oporného múru“. Námietka žalobcu, že nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospeli
správne orgány oboch stupňov k záveru, že rodinné domy a hospodárske objekty, ktoré sa nachádzali na
susednom pozemku a boli odstránené pred plánovanou realizáciou oporného múru, tienili na existujúcu
garáž rovnako ako stavba oporného múru tak zjavne nie je dôvodná, nakoľko k tomuto záveru dospeli

správne orgány oboch stupňov na základe záveru projektanta vysloveného v Technickej správe, čo
správny orgán I. stupňa výslovne uviedol vo svojom rozhodnutí. Krajský súd v Trenčíne teda ani túto
námietku nepovažuje za dôvodnú (námietka č. 3).

K poslednej námietke žalobcu krajský súd zdôrazňuje, že postup a zákonné podmienky odstránenia
stavby upravuje ust. § 88 ods. 1 a 2 stavebného zákona.

Podľa § 88 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie a)
závadnej stavby ohrozujúcej život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť, b)
stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia
stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi

iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, c)
stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie (§ 102 ods. 3), d) dočasnej stavby, pri ktorej
uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená.

Podľa § 88 ods. 2 stavebného zákona, odstránenie stavby podľa odseku 1 písm. b) nariadi stavebný úrad

vlastníkovi stavby, ktorý je stavebníkom, alebo nájomcovi stavby, ak je stavebníkom podľa § 58 ods. 3.

V zmysle vyššie cit. ustanovení zákona je v zásade možné nariadiť odstránenie stavby len vlastníkovi
stavby. V súdenej veci nie je sporné, že časť oplotenia postaveného na pozemku parc. č. XXX/XX k.ú.
S. B. nie je vo vlastníctve O. B., ale je vo vlastníctve U. Z.. Keďže vlastníkom tejto časti oplotenia je U.

Z., môže byť nariadené odstrániť túto časť oplotenia len U. Z.. Ak sa teda žalobca v žalobnej námietke
domáhal, že správny orgán I. stupňa mal po správnosti rozhodnúť vo veci tak, že okrem rozhodnutia vo
veci dodatočného povolenia stavby „exteriérové úpravy - oporný múr a betónové oplotenie“ umiestnenej
na parc. č. CKN XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/X, k.ú. S. B., mal stavebníkovi O. B.
nariadiť aj odstránenie časti oplotenia postaveného na pozemku parc. č. XXX/XX, k.ú. S. B., hoci v

súčasnosti už nie je vlastníkom pozemku parc. č. XXX/XX, k.ú. S. B., jeho právny názor nie je správny.
Tu sa žiada poznamenať, že o prípadnom odstránení tejto časti oplotenia sa môže rozhodovať len v
konaní s vlastníkom tohto oplotenia, t.j. s U. Z.. Ani táto posledná žalobná námietka nie je dôvodná
(námietka č. 5).

Krajský súd v Trenčíne vyhodnotil všetky žalobné námietky ako nedôvodné. Je teda zrejmé, že Krajský
súd v Trenčíne ustálil, že rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom.
Krajský súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p..

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu
a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že
rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom,
že sa žaloba zamieta.

Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd ustálil, že nie je možné priznať správnej žalobe
úspech a preto rozsudkom vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 250j ods. 1 O.s.p.).

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná
zákona č. 757/2004 Z.z.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho
krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ

zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.