Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203528
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5614203528.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci navrhovateľa:

CD Constulting, s. r. o., K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705,
právne zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, ul. Gr?sslingova 4, IČO: 36 864 421,
proti odporkyni: K. U. S., bytom v Liptovskom Mikuláši, W.. H.. E.. L. XXXX/XX, o splnenie povinnosti
zaplatiť sumu 720 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Odporkyni sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajší súd dňa 17. 4. 2014 návrh podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, ktorým sa domáhal vydania rozsudku o uložení povinnosti odporkyni zaplatiť zmenkovú
sumu 720 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 720 eur od 9. 6. 2009 do zaplatenia, 6%
ročný úrok zo zmenkovej sumy 720 eur od 24. 8. 2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške
2,40 eur a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavila odporkyňa 29. 1. 2009 na zmenkovú sumu 720 eur, zaviazala sa k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25% denne od 9. 6. 2009. Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou

„na platenie predložiť v lehote 4 rokov o d vystavenia“. Zmenka bola vystavená 29. 1. 2009 na sumu 720
eur. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu.

Podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu súd vyzval navrhovateľa (tlačivo B), aby doplnil
skutkové tvrdenia na uplatnenie pohľadávky o skutočnosti, na základe ktorých bola zmenka vystavená,
na základe akého právneho titulu, na základe akých skutkových okolností vznikol odporkyni záväzok,

ktorý bol zabezpečený vystavenou zmenkou, spolu so špecifikáciou zmenkovej istiny s uvedením jej
časti.

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu 11. 6. 2014
oznámil súdu, že návrh na uplatnenie pohľadávky nedoplní. Uplatňuje si v konaní majetkové práva zo
zmenky a nie z pohľadávky. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový
právny vzťah. Na zmenke je uvedená zmenková suma, ktorá nepozostáva zo žiadnych častí.

Zo zmenky predloženej navrhovateľom spolu s návrhom bolo zistené, že vystaviteľka K. S. U., bytom N.
Y., W.. H.. E.. L. XXXX/XX, zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad: Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807
598, Pribinova 25, Bratislava, sumu 720 eur, zmenkový úrok 0,25% denne od 9. júna 2009, splatné:Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, bez protestu, na plnenie predložiť v lehote štyroch rokov od
vystavenia. Miesto vystavenia zmenky v Šahách, dátum vystavenia zmenky 29. januára 2009 na 720
eur (zmenková suma). Číslo zmluvy 4780093.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 7Er/692/2010 bolo zistené,
že dňa 23. 6. 2010 podal na tunajší súd súdny exekútor návrh na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35
807 598, proti povinnej K. S. U., bytom U. N. Y., H.. E.. L. XXXX/XX , na vymôženie sumy 720

eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 720 eur od 9. 6. 2009 do zaplatenia, zákonný
úrok vo výške 6% ročne zo sumy 720 eur od 24. 8. 2009 do zaplatenia a náhrad trov konania, na
základe exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 10. 12. 2009, sp. zn.
SR17456/09. Z Rozhodcovského rozsudku bolo zistené, že K. S. U. (odporkyni) bola uložená povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi Pohotovosť, s.r.o., zmenkovú sumu vo výške 720 eur, zmenkový úrok vo výške
0,25% denne zo sumy 720 eur od 9. 6. 2009 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne zo

sumy 720 eur od 24. 8. 2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Rozhodcovský súd zdôvodnil
rozsudok tým, že účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluva o úvere) neúplnou
zmenkou (blankozmenkou) vystavenou 29. 1. 2009, kde odporkyňa vystupovala ako vystaviteľ, pričom
si nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu, čím sa stal dlh splatným. Podľa
dohody o vyplnení zmenky, na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky,

vystavil vystaviteľ zmenku. Z dôvodu nesplnenia povinnosti odporkyne zaplatiť, veriteľovi vzniklo
právo na zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom. Podľa odôvodnenia Rozhodcovského súdu,
Rozhodcovský súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to aj zmluvou o úvere. Uznesením
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, zo dňa 15. 11. 2010, č. k. 7Er/692/2010 súd exekúciu zastavil.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25. 1. 2014. Dôvodom zastavenia exekúcie bola vada formálnej

vykonateľnosti exekučného titulu, ktorý sa doposiaľ nestal vykonateľným. Uznesením Krajského súdu
v Žiline zo dňa 28. 4. 2011, č. konania 7Coe75/2011 súd odvolacie konanie zastavil. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 17. 8. 2011. Odvolací súd Krajský súd v Žiline, č.k. 1CoE50/2013 zo dňa
28. 5. 2013 poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 151/2013 zo dňa 13. 3. 2013, pričom
konštatoval, že považuje za viac ako pozoruhodné, že oprávnený Pohotovosť s.r.o., napriek svojmu

dlhodobému pôsobeniu na tuzemskom trhu a enormnému kvantu exekučných vecí, v ktorých vystupuje
ako oprávnený a v ktorých exekučné súdy zamietajú žiadosti ním zvoleného súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. zastavujú exekúciu pre jej neprípustnosť, pre rozpor
exekučným titulom priznaného plnenia zo zákonom, dobrými mravmi, zásadou poctivého obchodného
styku, právnymi normami spotrebiteľského práva a podobne, nie je schopný zosúladiť svoje konanie

- podnikanie so zákonom a základnými zásadami súkromnoprávnych vzťahov a neustále vyhľadáva
nové spôsoby, ako zákon obchádzať. Pokiaľ oprávnený chce docieliť absolútnu súdnu ochranu svojich
nárokov, mal by sa predovšetkým postarať o to, aby ním uplatňované nároky neboli v rozpore s
príslušnou právnou úpravou a všeobecne akceptovanými právnymi zásadami.

Podľa čl. 2 ods. 1, Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu:

Toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez
ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu

na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2.000 eur bez akýchkoľvek
úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na
zodpovednosť štátu za konanie alebo na nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta jure imperii“).

Podľa čl. 4 ods. 4, Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým

sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu:

Ak sa sú alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné
alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je správne vyplnené a pokiaľ
sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť

tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť alebo predložiť týmto orgánom určené
doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť a to v lehote určenej týmto
orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II.Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, alebo ak navrhovateľ tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.

Podľa bodov 10, 13, 14 úvodnej časti Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 z 11.
júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu:

Na účely uľahčenia výpočtu hodnoty pohľadávky by sa nemali brať do úvahy žiadne úroky, výdavky a
náklady. To by nemalo mať vplyv na právomoc súdu alebo tribunálu prisúdiť ich vo svojom rozsudku ani

na vnútroštátne pravidlá výpočtu úrokov.

Pojmy„zjavneneopodstatnené“vkontextezamietnutiapohľadávkyaneprípustnévkontextezamietnutia
návrhu by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom.

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu by malo byť písomné, pokiaľ súd alebo tribunál

nepovažuje za potrebné ústne pojednávanie, alebo ak o to nepožiada niektorá zo strán. Súd alebo
tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto
žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 19, Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa

ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu:

Pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa
riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku:

Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku:

Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od tohto konania ide o drobný spor.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka:

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka:

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch:

V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátanezmluvných pokút a iných nákladov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrh zamietol, keď
vykonaným dokazovaním nebola preukázaná jeho dôvodnosť. Navrhovateľ sa domáhal procesného
postupu podľa nariadenia komunitárneho práva, upravujúceho konanie vo veciach s nízkou hodnotou

sporov. Adekvátne tomu súd postupoval, aplikujúc osobitné ustanovenia pre európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporov a procesným právom SR, ako právom členského štátu, v ktorom
sa konanie vedie (čl. 19 Nariadenia). Podľa úvodných ustanovení Nariadenia európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporov malo zjednodušiť a zrýchliť konanie v cezhraničných sporoch, ako aj
náklady. Ide o alternatívny nástroj sledujúci zjednodušenie prístupu k spravodlivosti, zníženie nákladov,
preferujúc tak zásadu písomnosti európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Nariadenie,

ako primárny prameň komunitárneho práva, nemožno však zneužívať na obchádzanie celého komplexu
európskych právnych noriem, vrátane vnútroštátnych právnych noriem, na ochranu spotrebiteľa.

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporov rozlišuje, s poukazom na vyššie uvedené,
postup súdu (tribunálu). V prvom štádiu konania, ak pohľadávka patrí do rozsahu pôsobnosti

nariadenia a súd sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, nie sú dostatočné (jasné
alebo primerané), pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný,
poskytne navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť (o určené doplňujúce
informácie) v určenej lehote (aplikujúc vzorové tlačivo B). Súčasne Nariadenie upravuje procesný postup
súdu v prípade, ak navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil v rámci určenej lehoty,

a to tak, že súd návrh zamietne. V danom konaní súd tak učinil. Vychádzajúc z Nariadením preferovanej
zásady písomnosti konania, v súlade s vnútroštátnym právom (pojednávanie nie je potrebné nariaďovať
v drobných sporoch) súd bez pojednávania verejne vyhlásil rozsudok, keďže navrhovateľ tlačivo návrhu
na uplatnenie pohľadávky nedoplnil. Skutkové tvrdenia poskytnuté navrhovateľom boli nedostatočne
jasné, neprimerané a minimalistické, brániace súdu vydať spravodlivé rozhodnutie, keďže vydanie

arbitrárneho rozhodnutia by bolo porušením právneho poriadku SR.

Navrhovateľ formálne preniesol zmenkové informácie do tlačiva návrhu a aj na výzvu súdu zdôraznil,
že si neuplatňuje akékoľvek iné majetkové právo, len právo zo zmenky a nie z pohľadávky. V zmysle
ústavnej zásady rovnosti strán v konaní, s poukazom na judikatúru vyšších súdov a Ústavného súdu

SR, nebolo možné v konaní vykonávať ďalšie dokazovanie, ale vec prejednať adekvátne návrhu
navrhovateľa (ktorého nemožno nútiť k takému postupu, aby bol v konaní úspešný, poskytovaním
ďalšieho priestoru pre uplatňovanie jeho nároku z iného dôvodu ako práva zo zmenky).

Navrhovateľ predložil spolu s návrhom zmenku, z ktorej vyplýva možné použitie zmenky ako inštitútu

sledujúceho zabezpečenie splnenia záväzku dlžníka (odporkyne) zo spotrebiteľskej zmluvy. Zmenkové
informácie, predovšetkým číslo zmluvy 4780093, pričom v rozhodcovskom rozsudku je označená
totožná zmenka, ktorá zabezpečovala záväzkové vzťahy medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o.,
a žalovanou a to zmluvu o úvere. Vzhľadom na uvedené, zamietnutím návrhu nebol akceptovaný
formalistický prístup navrhovateľa, ktorý odvodzoval svoj nárok výlučne z povahy inštitútu uvedeného

v návrhu (zmenka), keďže takýmto postupom navrhovateľa dochádza k zastieraniu prvotného
spotrebiteľského charakteru vzťahu medzi účastníkmi.

Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k štátom Európskej únie má charakter medzinárodnej zmluvy
a má prednosť pred zákonmi. V rámci takto vymedzeného legislatívneho priestoru sú vnútroštátne súdy

povinné aplikovať pramene komunitárneho práva, vrátane výkladových princípov prameňov práva, ako
aj judikatúry Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu (priamy prameň práva). Ak inak použiteľná
norma vnútroštátneho práva pripúšťa výklad pre spotrebiteľa menej priaznivý, eurokonformným
výkladom môže byť len výklad pre spotrebiteľa výhodnejší, sledujúc tak zabezpečenie vysokej úrovne
ochrany spotrebiteľov, podporu záujmov spotrebiteľov vrátane ich hospodárskych záujmov (napr.

Smernica 93/13/EHS článok 6 ods. 1, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, Smernica 2008/48/ES, bod 31, podľa ktorého
zmluva o úvere by mala zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie,aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré z nej vyplývajú, z účelu
právnej úpravy Smernice č. 93/13/EHS vyplýva, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň

informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez
toho, aby mohol vplývať na ich obsah). Podľa článku 5 Smernice Európskeho parlamentu a Rady
93/13/EHS, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v
písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť
o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Podľa Rozhodnutia Európskeho

súdneho dvora v Luxemburgu Asturcom Telecomunicaciones C-40/08, je povinnosťou súdu ex offo
skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný stav medzi spotrebiteľom
a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo
vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editoriál a Salvat Editores, C-240/98
až C 20-44/98, Mostaza Claro C-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky
predstavuje prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/EHS,

teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň
na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 smernice. Osobitne je potrebné poukázať na Uznesenie
Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu zo dňa 16. 11. 2010, Pohotovosť, s.r.o., proti Iveta Kočkovská
C-76/10, ktorá obchodná spoločnosť bola označená aj na predmetnej zmenke ako veriteľ, v zmysle
ktorého je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať

za nekalú v zmysle článkov Smernice. V prípade kladnej odpovede je úlohou vnútroštátneho súdu
vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva. Právnická osoba označená
na predmetnej zmenke sa stala centrom pozornosti ochrany spotrebiteľa v Slovenskej republike, ako
aj na úrovni príslušných orgánov Európskej únie. Podmienky poskytovania úverov, na základe ktorých
boli vydávané exekučné tituly predstavujúce rozhodcovské rozsudky, boli kvalifikované ako neprijateľné

podmienky.

V kontexte vyššie uvedeného bolo povinnosťou súdu aj v konaní vo veciach s nízkou hodnotou
sporov postupovať v súlade s judikatúrou komunitárneho práva. Súdny dvor v Luxemburgu opakovane
zdôrazňuje, že nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby (keďže zmluvné podmienky

predkladádodávateľslužbybezmožnostikorekciespotrebiteľa)môžebyťkompenzovanýibapozitívnym
zásahom vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Zo skutkových tvrdení navrhovateľa,
na ktorých jednoznačne trval, nie je možné naplniť úradnú povinnosť súdneho prieskumu ex offo
a skúmať dodržanie právnych noriem spotrebiteľského práva s vyššie uvedeným cieľom. Súd bol
povinný ex offo posúdiť podmienky prípustnosti uplatneného nároku práve s ohľadom na odporkyňu ako

spotrebiteľa. Ak by súd v danom konaní vyhovel návrhu na základe predloženej zmenky, postupoval
by rovnako ako Rozhodcovský súd, v ktorého rozhodnutí bolo výslovne uvedené, že POHOTOVOSŤ
s.r.o., a odporkyňa zabezpečili zmenkou svoj záväzkový vzťah a to zmluvu o úvere. Z listinných
dôkazov vyplýva potreba preskúmania predmetnej zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy, ktorú súd
musí podrobiť súdnej kontrole, keďže spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky,

t.j. ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Z úradnej činnosti tunajšieho súdu, keďže exekučné veci boli pridelené
zákonným sudcom, ktorý súčasne vybavujú v civilnom sporovom konaní aj nároky navrhovateľa, je
preto známa vlastná rozhodovacia činnosť súdu v exekučných konaniach, ktorá v zmysle ústavného
princípu právnej istoty nemôže byť rozdielna pri posudzovaní predmetného nároku navrhovateľa. Len

taký postup orgánov štátu, ktorý zohľadňuje ústavné princípy ustanovenia článku 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky je naplnením princípu právnej istoty ako nedeliteľnej súčasti právneho štátu v
zmysle čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (Uznesenie Ústavného súdu SR z 5. 2. 1998, 49/1998 Z. z.).
Legislatívne zmeny noriem na ochranu spotrebiteľa (najmä zákon č. 102/2014 Z. z., zákon č. 106/2014
Z. z.), ukladajú orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu a

námietok spotrebiteľa na zákonné prekážky alebo zákonné dôvody, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie voči spotrebiteľovi. Preto skutočnosť, či žalovaný namieta, alebo nenamieta zmenkovoprávny
vzťah je bez právneho významu. Podľa Uznesenia NS SR č. konania 2Obdo50/2013 zo dňa 30. 4. 2014
abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne nezávislý len dovtedy, pokiaľ nie je spojený
s konkrétnym kauzálnym vzťahom. Z tohto dôvodu bol aj pre rozhodnutie o oslobodení od súdneho

poplatku v označenom zmenkovom konaní kauzálny vzťah právne relevantný.

Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu s poukazom na uvedené
nie je možné. Použitie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch je maximálne limitované (vo vzťahuk spotrebiteľovi sa zakazuje splniť dlh zmenkou), s pripustením čiastočnej možnosti regulovanej
maximálnou výškou. Primárne tak bolo nevyhnutné zo strany navrhovateľa doplniť tvrdenia tak, aby
bolo možné posudzovať otázku prijateľnosti podmienok spotrebiteľských zmlúv, vrátane zmenky ako

zabezpečovacieho inštitútu, čo navrhovateľ jednoznačne odmietol. Prelomeniu zásady zmenky ako
abstraktného cenného papiera vo vzťahu k spotrebiteľovi nasvedčuje aj rozhodnutie Nemeckého
Najvyššieho súdu (BGH), 25. 2. 1965-II. Zaitschrift fűr das gesammte Handelsrecht und Wirtschaftrecht
191/62 Hamm. Ak Európsky súdny dvor v Luxembrugu (C-419/11) skúmal, či ručiteľ zo zmenky môže byť
spotrebiteľom, o to skôr je daný povinný súdny prieskum postavenia spotrebiteľa, ak ide o samotného

dlžníka, ako je to v tomto prípade. Tým, že navrhovateľ napriek výzve súdu nedoplnil svoj návrh,
spôsobil, že nebolo možné zistiť, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah, ako to
nepriamo vyplýva z predloženej zmenky a označenia jej prvotného zmenkového veriteľa Pohotovosť,
s.r.o., čím navrhovateľ znemožnil vykonať súdu ex offo súdu kontrolu zmluvných podmienok z hľadiska
ich prijateľnosti v spotrebiteľských zmluvách. Povinnosť cez súdnu kontrolu zabezpečiť reálnu rovnosť
práv a povinností účastníkov spotrebiteľských vzťahov vyplýva aj z procesných pravidiel obsiahnutých

v Nariadení, ktorým sa upravuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, stanovením
jednoznačného imperatívu, a to zamietnutím návrhu (nariadenie neupravuje možnosť zamietnutia
návrhu). Ďalšie vyzývanie a nútenie navhovateľa k produkovaniu skutkových tvrdení, umožňujúcich mu
byť úspešný, by bolo porušením komunitárneho práva a zásady kontradiktórnosti konania. Aj konanie
z nízkou hodnotou sporov je konaním sporovým, v ktorej má navrhovateľ povinnosť tvrdenia ako

aj dôkaznú povinnosť. Neunesenie bremena tvrdenia má vždy za následok zamietavé rozhodnutie
súdu. Úlohou súdu nie je dedukovať jednotlivé nároky navrhovateľa, resp. pátrať, z čoho tieto nároky
pozostávajú, ale prekontrolovať správnosť, odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených nárokov (Rozsudok
Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 11. 2013, č. konania 9Co/513/2013).

Snaha navrhovateľa o interpretáciu zmenky ako riadneho a plnohodnotného zmluvného dojednania je
v danom prípade v hrubom rozpore s elementárnymi zásadami spotrebiteľského práva na vnútroštátnej
ako aj úrovni európskeho práva. Neumožňuje ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu
a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky, ako aj prípadné porušenie zákona spotrebiteľskej
zmluve, na základe ktorej zmenka vznikla. Zmluvné dojednania v úverovej zmluve môžu predstavovať

neprijateľné podmienky uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú zo zákona považované
za neplatné. Nemožno prehliadať ani neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky - zmenkový úrok
0,25% denne, t. j. 91,25% ročne. Dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá vo všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru by tak bola právnym úkonom obchádzajúcim zákon, konkrétne vyššie citované normy
na ochranu spotrebiteľa, ktorý je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
tak, že odporkyni, ktorá bola v konaní úspešný, vznikol nárok na náhradu trov konania voči
navrhovateľovi v konaní neúspešnému. Keďže odporkyňa si náhradu trov konania nevyplývala, ako
ani trovy konania odporkyni nevyplývali z obsahu spisu, súd rozhodol tak, že odporkyni sa nepriznáva

náhrada trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.