Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 14, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/424/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212229617
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4212229617.17

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne : X. L., C.. L., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Q. XXXX/X, F. - U.,
I. L., v konaní zastúpená Advokátskou kanceláriou JURIKA & KELTOŠ, s.r.o. so sídlom Mickiewiczova
2, Bratislava, IČO: 35951087, proti žalovanému : M. Y., W.. X.X.XXXX, M. F. R. XXX/X, V. - W. L., v
konaní zastúpený JUDr. Annou Mišovou, advokátkou so sídlom Špitálska č. 2905, Komárno, o zaplatenie
9.095,13 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania do rúk jeho právnej zástupkyne vo
výške 2.517,87 Eur, z toho titulom súdneho poplatku 545,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia
1.972,37 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou došlou súdu 28.12.2012 domáhala zaviazania žalovaného na zaplatenie 9.095,13
Eur s ročným úrokom vo výške 4,5% ročne od 10.10.2007 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne od 1.1.2011 do zaplatenia a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku a
z trov právneho zastúpenia.

Žalobu odôvodnila tým, že dňa 10.10.2007 uzavrela so žalovaným ústnu zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej mu poskytla peňažnú pôžičku vo výške 274.000,-Sk (9.095,13 Eur) s dohodnutým ročným
úrokom 4,5% a žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátane dohodnutého úroku vrátiť v lehote do 31.12.2009.
Poskytnuté finančné prostriedky jej žalovaný v lehote splatnosti a ani do podania žaloby nevrátil
ani čiastočne, preto požaduje si od neho aj zákonné úroky z omeškania. Pôžička bola poskytnutá
poukázaním uvedenej sumy na účet žalovaného v Tatra banke a.s. č. účtu : XXXXXXXXXX. So
žalovaným nie je v žiadnom príbuzenskom, ani priateľskom pomere, iba jeho brat R. Y. bol v čase
poskytnutia pôžičky jej kolegom u spoločnosti Ticketportal s.r.o. so sídlom v Bratislave. Potreboval pre
svojho brata peniaze, dohodol sa s vedením spoločnosti, že táto poskytne pôžičku pre žalovaného v
sume 274.000,-Sk. K tomu, či medzi R. Y. a vedením spoločnosti bola spísaná nejaká zmluva o pôžičke,
nemá vedomosti. Písomná zmluva o pôžičke medzi ňou a Ticketportalom s.r.o. vyhotovená nebola, ale
každý vedel, že tieto peniaze jej poskytol zamestnávateľ pre žalovaného. Podľa ústnej dohody uzavretej
medzi zamestnávateľom a R. Y. požičané peniaze mal vrátiť podniku buď žalovaný alebo jeho brat, ktorý
viedol sesterskú firmu spoločnosti v Budapešti a často chodil do firmy do Bratislavy. Na výslovný dotaz
súdu, či uzavrela so žalovaným zmluvu o pôžičke na základe ktorej požičala žalovanému predmetnú
sumu, žalobkyňa uviedla, že so žalovaným žiadnu zmluvu neuzatvorila. Nebola s ním v kontakte, iba od
svojho kolegu R. Y. vedela, že potrebuje peniaze a s ich spoločným zamestnávateľom sa dohodol na
pôžičke, ktorá bola poskytnutá cez jej osobu na ročný úrok 4,50%. Takto získané peniaze previedla na
účet žalovaného, číslo ktorého jej poskytol R. Y.. Obranu žalovaného považovala za tvrdenia účelové,
ničím nepodložené.

Platobným rozkazom č. 6RO/982/2012-20 zo dňa 13.8.2013 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Platobný rozkaz bol žalovanému doručený 21.8.2013. Podal proti nemu v zákonnej lehote kvalifikovaný
odpor (doručený súdu 4.9.2013), v ktorom žalobu navrhol v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že
so žalobkyňou žiadnu ústnu a ani inú zmluvu o pôžičke neuzatvoril. Žalobkyňu nepozná,
nikdy spolu nekontaktovali. Poukázanie predmetnej sumy na jeho účet nepopieral, avšak tvrdil, že sa
nejednalo o pôžičku, ale predmetné finančné prostriedky boli určené pre sesterskú firmu spoločnosti
Ticketportal s.r.o. v Budapešti. Ten istý deň ako peniaze nabehli na jeho účet, t.j. 10.10.2007, celú sumu
274.000,-Sk vybral a odovzdal svojmu bratovi R. Y., ktorý bol zamestnancom spoločnosti Ticketportal
s.r.o. so sídlom v Bratislave. K tejto transakcii došlo tak, že brat ho poprosil, či by nedovolil, aby na
jeho účet boli vložené peniaze, ktoré si on vyzdvihne od neho v Komárne. Po celú dobu od 10.10.2007
ani žalobkyňa, ani uvedená spoločnosť ho nekontaktovala a to ani telefonicky ani písomne. O tom, že
žalobkyňa má nejaký právny nárok voči nemu sa dozvedel až z platobného rozkazu súdu. V roku 2011
dostal od spoločnosti Ticketportal s.r.o. oznámenie, že podľa účtovnej evidencie ku dňu 31.12.2010
evidujú voči nemu pohľadávku vo výške 9.095,13 Eur a vyzvali ho na úhradu tejto sumy najneskôr
do 7 dní. Na túto výzvu odpovedal listom zo dňa 4.4.2011, v ktorom oznámil spoločnosti, že výzvu
považuje za bezdôvodnú, nakoľko nikdy s ňou nebol v obchodnom ani v pracovnoprávnom vzťahu,
žiadnu pôžičku od nej nedostal, nemá voči nej žiadne záväzky. Na tento prípis odpoveď nedostal a
ani nemá vedomosti o tom, že by ho spoločnosť zažalovala na súde. Bol toho názoru, že neexistencia
právneho titulu na úhradu žalovanej sumy žalobkyňou na jeho účet zakladá nárok žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Nakoľko k tomuto právnemu úkonu došlo 10.10.2007, objektívna premlčacia
lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť 11.10.2007 a uplynula dňom 11.10.2010.
Z uvedeného dôvodu nárok žalobkyne je už premlčaný. Tvrdil, že so žalobkyňou ani nemohol uzavrieť
zmluvu o pôžičke, nakoľko osobne sa s ňou nikdy nestretol. Do spisu založil prehľad dochádzky do práce
od 1.10.2007 do 31.10.2007 na preukázanie, že v inkriminovaný deň od 7,18 hod. do 14,50 pracoval
na svojom pracovisku v V.Á., čiže nemohol byť cez pracovnú dobu v Bratislave a uzavrieť akúkoľvek
zmluvu so žalobkyňou alebo jej zamestnávateľom.

Brat žalovaného, R. Y. ako svedok vypovedal, že od roku 2005 do roku 2008 bol konateľom - riaditeľom
pobočky IRSNet Hu kft., ktorá je sesterskou firmou spoločnosti Ticketportal spol. s.r.o. Slovenská firma
často musela dotovať maďarskú firmu, lebo táto zo začiatku nebola zisková. Väčšinou to prebiehalo
tak, že išiel osobne do Bratislavy pre peniaze, kde od žalobkyne alebo od iného zamestnanca preberal
peniaze. Túto následne zamenil na forinty a vyplatili sa z nich mzdy zamestnancov, aktuálne dlžoby firmy,
atď. Dosvedčil, že v októbri 2007 potreboval pre maďarskú pobočku peniaze. Nakoľko bol v časovej
tiesni, telefonicky sa dohodol s X. R.Í., konateľom spoločnosti IRSNet SK, že chýbajúce peniaze mu
budú poskytnuté takým spôsobom, že 274.000,-Sk poukážu na účet jeho brata do Tatra banky a.s.
na Slovensku, pre peniaze príde do Komárna, zamení ich na forinty a použije ich pre potreby firmy v
Budapešti. Dňa 10.10.2007 prevzal od brata uvedenú sumu, o čom mu vydal potvrdenie. O tom, že
žalobkyňa kvôli týmto peniazom má nejaké problémy, dozvedel sa od svojho brata, ktorého žalobkyňa
žaluje o vrátenie pôžičky. Tvrdil, že ani so žalobkyňou, ani so zamestnávateľom žalobkyne nehovoril o
tom, že by jeho brat potreboval nejaké peniaze. Skutočnosť, že predmetné peniaze vložil do sesterskej
firmy v Budapešti, môže dosvedčiť jeho bývalý spolupracovník F. U., ktorý bol prítomný keď preberal
tieto peniaze od brata a zamenil ich na forinty. Navyše v účtovníctve tejto spoločnosti musia byť doklady
o tom, ako boli tieto peniaze použité.

Svedok X. R., konateľ spoločnosti IRSNet SK vypovedal, že ich spoločnosť požičala žalobkyni okolo
9.000,-Eur koncom roka 2007. V rámci bonusového programu majú možnosť požičiavať svojim
zamestnancom finančné prostriedky za zvýhodnený úrok 4-5% ročne na dobu od 1 roka do 3 rokov.
Písomnú zmluvu o pôžičke so žalobkyňou neuzavreli. Až keď sa žalobkyňa chystala do dôchodku,
dozvedel sa, že pôžička, ktorá jej bola poskytnutá v sume 274.000,-Sk nebola ňou vrátená a že tieto
peniaze si požičala pre žalovaného. So žalovaným sa stretol iba raz v Bratislave, v roku 2007, keď jednali
o možnostiach jeho zamestnania sa vo firme, avšak k uzavretiu pracovného pomeru medzi nimi nikdy
nedošlo. Vedel, že je bratom ich zamestnanca R. Y., ktorému počas trvania jeho pracovného pomeru
poskytli pôžičku na kúpu motorového vozidla, ktorá už bola v čase jednania so žalovaným uhradená.
Keď zakladali sesterskú firmu v Maďarsku, brat žalovaného prejavil záujem pracovať u nich v Budapešti
a stal sa prvým konateľom a štatutárom tejto spoločnosti. R. Y. sa ho pri osobnom stretnutí v Bratislave
opýtal, či by nevedeli poskytnúť pôžičku jeho bratovi, t.j. žalovanému v sume okolo 300.000,-Sk. Nakoľko
spoločnosť požičiava peniaze iba svojim zamestnancom, žiadosti R. Y. nebolo možné vyhovieť. Po

prejednaní pracovnej ponuky so žalovaným ( nie však ten istý deň), žalobkyňa ho osobne vyhľadala s
tým, že ona si zoberie od firmy pôžičku pre žalovaného. Jej žiadosti bolo vyhovené, dostala žiadanú
sumu. K finančným transakciám medzi firmami so sídlom v Bratislave a Budapešti uviedol, že boli
prípady, keď R. Y. ako konateľ náhle potreboval peniaze pre sesterskú firmu IRSNet HU. Vec zvykli riešiť
tak, že menovaného zavolali do Bratislavy, kde mu odovzdali potrebnú finančnú hotovosť oproti podpisu
a túto transakciu zaviedli do účtovníctva ako pôžičku. S R. Y. pracovný pomer ukončili už dávnejšie, ale
finančné záležitosti stále nemajú vysporiadané, podali na neho trestné oznámenie.

Svedok F. U. vypovedal, že v roku 2007-2008 bol spolu so svojim kolegom R. Y. v Komárne. Dôvodom
ich cesty bolo prevzatie peňazí v banke od žalovaného, pre potreby spoločnosti Ticketportal v Maďarsku,
kde menovaný zastával funkciu vedúceho. Následne R. Y. peniaze zamenil na forinty. Aj inokedy sa
stávalo, že firma náhle potrebovala peniaze, pre ktoré obyčajne chodil R. Y. do Bratislavy (v jednom
prípade on), ale tento raz pre časovú tieseň peniaze išli vyzdvihnúť do Komárna.

Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu účastníkov konania aj potvrdením Tatra banky a.s. o
vklade v hotovosti 274.000,-Sk na účet žalovaného, výpisom spoločnosti Ticketportal s.r.o. z účtovnej
evidencie, písomným prehlásením R. Y. zo dňa 10.10.2007, výpisom z účtu odporcu ku dňu 30.3.2011,
prehľadom dochádzky M. Y. od 1.10.2007 do 31.10.2007 do práce, výdavkovým pokladničnými dokladmi
spoločnosti IRSNet SK s.r.o. č. T. XXX zo dňa 10.10.2007, č. T. XXX zo dňa 20.6.2007, č. T. XXX
zo dňa 11.6.2007, zo dňa 27.4.2007, 26.3.2007, 23.2.2007, 7.2.2007, 30.3.2007, 14.3.2007, výzvou
spoločnosti Ticketportal SK s.r.o. zo dňa 11.3.2011 adresovanej žalovanému na úhradu dlhu, uznaním
dlhu žalobkyňou zo dňa 27.11.2012, výsluchom svedkov R. Y., X. R., Y.. W. N. E. F. U.. Vykonaným
dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Žalobkyňa dňa 10.10.2007 vložila na účet žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX finančnú hotovosť
274.000,- Sk. Táto skutočnosť medzi účastníkmi konania nie je sporná, je preukázaná aj s potvrdením
Tatra banky, a.s. (čl. 7) o vklade v hotovosti. Taktiež nebolo spochybnené tvrdenie žalobkyne, že tieto
peniaze žalovaným jej vrátené neboli. Podľa rukou písaného potvrdenia (čl.72) a opatreného razítkom
spoločnosti IRSnet HU kft. sumu 274.000,- Sk odoslanú pre túto spoločnosť cez účet žalovaného prevzal
od žalovaného jeho brat, R. Y., konateľ spoločnosti IRSnet HU kft.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 citovaného zákona pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva, že medzi fyzickými osobami je možné
uzavrieť dohodu o pôžičke, ktorej podstatnými náležitosťami sú:
(1) označenie veci, ktorú veriteľ poskytuje (v tomto prípade malo ísť o peniaze),
(2) dohoda o reálnom odovzdaní,
(3) dohoda o vrátení veci rovnakého druhu a
(4) určenie času vrátenia.
Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje aj skutočné odovzdanie predmetu
pôžičky veriteľom dlžníkovi. Nedostatok písomnej formy nerobí takýto právny úkon neplatným, avšak
môže mať za následok, že veriteľ sa dostane do dôkaznej núdze.

Podľa § 153 ods. 1, 2 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Občianske súdne konanie je ovládané zásadou prejednávacou, v dôsledku ktorej povinnosť tvrdiť
skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Dokazujú sa
len tie skutočnosti, ktoré zostávajú medzi účastníkmi sporné. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Platí
zásada, že každý z účastníkov (teda nie len navrhovateľ, ktorý sa domáha určitého práva alebo nároku)
preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky. Podľa ustanovenia
§ 79 ods.1 O.s.p. v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby je žalobca povinný uviesť
skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právny alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie
skutočností rozhodujúci z hľadiska veci samej. Podľa § 120 ods.1 O.s.p. sú účastníci povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania.
Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a v priebehu konania.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Splnenie dôkaznej povinnosti
ale automaticky neznamená unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom treba rozumieť
zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje
účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a tento nepreukázal, alebo nevedel preukázať súdu
rozhodujúce skutočnosti pre výsledok sporu. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzeným
žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol
predmetom konania vymedzený v žalobnom návrhu. Naopak, nie je však porušením zásady viazanosti
súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je
vždy vecou súdu, preto ani nie je obligatórnou náležitosťou žaloby (§ 79 O.s.p.).

V prejednávanej veci súd mal za preukázané, že dňa 10.10.2007 došlo k skutočnému odovzdaniu
finančných prostriedkov žalovanému vložením sumy 274.000,- Sk (9.095,13 Eur) na jeho účet
žalobkyňou. Dôvod poskytnutia tejto finančnej čiastky, podmienky jej vrátenia však žalobkyňa náležite
preukázať nevedela. Sama vypovedala, že Zmluvu o pôžičke so žalovaným neuzatvorila, ani nemohla,
nakoľko sa osobne nikdy nestretli, nebola s ním v žiadnom kontakte a preto podľa názoru súdu nemohli
sa dohodnúť na podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke. Nebolo preukázané ani uzavretie platnej
Zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a jej zamestnávateľom ( iba z výpovede žalobkyne vyplýva, že
pôžička mala byť vrátená do 31.12.2009, ale na preukázanie pravdivosti tohto tvrdenia žalobkyňa žiadny
dôkaz nepredložila, ani nenavrhla, avšak zmluva o pôžičke medzi žalobkyňou a jej zamestnávateľom
nie je predmetom konania). Od 10.1.02007 do 27.11.2012, kedy žalobkyňa podpísala Uznanie dlhu
(čl. 127 o tom, že pôžička vo výške 9.095,13 Eur spolu s úrokom 4,50% ročne mala byť vrátená
do 31.12.2009), zamestnávateľ žalobkyne ju ani raz nevyzval na plnenie, ani v uznávacom prejave
učineného zhruba mesiac pred premlčaním nároku zamestnávateľa z tejto pôžičky nie je dohodnutá
dodatočná lehota na plnenie. Žalovaný sa uchádzal u X. R. o zamestnanie v septembri 2006 (vyplýva to z
jeho emailového podania na čl.147 adresovaného štatutárnemu zástupcovi zamestnávateľa žalobkyne)
a svedok X. R. vypovedal, že krátko po osobnom prejednaní pracovnej možnosti pre žalovaného v
Bratislave v roku 2007 ho požiadala žalobkyňa o pôžičku pre žalovaného. Dňa 11.3.2011 spoločnosť
Ticketportal Sk, s.r.o. vyzval žalovaného na úhradu sumy 9.095,13 Eur spolu s úrokom od roku 2007
v lehote 7 dní. Až po tom, čo žalovaný na túto výzvu nereagoval, bola spísaná listina o uznaní dlhu
žalobkyňou dňa 27.11.2012. Výdavkovými pokladničnými dokladmi založenými do spisu pod čl. 128 až
136 bolo preukázané, že spoločnosť IRSnet Sk, s.r.o. so sídlom v Bratislave opakovane poskytla od
7.2.2007 do 20.6.2007 spoločnosti IRSnet HU kft. pôsobiacej v Maďarsku finančné prostriedky do výšky
viac miliónov HUF ako pôžičky, ktoré vo viacerých prípadoch prevzal brat žalovaného, R. Y.. Výpoveď
svedka X. R.Š. súd vyhodnotil ako nevierohodnú vzhľadom na jeho funkciu zastávanú u spoločnosti
Ticketportal, s.r.o. (predtým s obchodným menom IRSnet Sk, s.r.o.) ako aj na jeho blízky vzťah k dcére
žalobkyne, s ktorou má deti a s ktorou žije spolu približne 10 rokov. Je rozpor aj medzi výpoveďou X. R. a
žalobkyne, ktorá uviedla, že o poskytnutí pôžičky pre žalovaného sa dohodol X. R. s bratom žalovaného

a pôžičku podľa ich dohody mal vrátiť žalovaný, alebo R. Y.. Je nelogické, aby si žalobkyňa brala pôžičku
v takejto vysokej sume pre osobu pre ňu neznámu iba na požiadanie svojho spolupracovníka, ktorému
nič nebránilo vybaviť si pôžičku od toho zamestnávateľa a nepotreboval by súčinnosť kolegyne. Súdu
neušlo pozornosti ani to, že napriek tomu, že pôžička podľa žalobkyne bola splatná do 31.12.2009 až do
podania žaloby na súd (28.12.2012) nevyzývala žalovaného na vrátenie pôžičky a ani zamestnávateľ
žalobkyne nevyzýval svoju zamestnankyňu o plnenie zo zmluvy o pôžičke, a to i napriek tomu, že im
hrozilo premlčanie právneho nároku. Je otázne aj to, na akom právnom základe, z akého titulu bola
žalovanému zaslaná výzva o plnenie zo dňa 11.3.2011, keď podľa prednesu konateľa spoločnosti IRSNet
Sk X. R. táto spoločnosť nebola v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalovaným. Uvedené nasvedčujú tomu,
že medzi účastníkmi konania žiadna zmluva o pôžičke uzavretá nebola, ale išlo o obchodné transakcie
medzi firmami IRSNet SK, s.r.o. a IRSNet HU kft.

Nakoľko vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi
účastníkmi konania nedošlo, finančné plnenie zo strany žalobkyne považoval za plnenie bez právneho
dôvodu.

Podľa § 451 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu
na úkor koho sa získal.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Prijatím sumy 274.000,- Sk žalovaný podľa vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka získal
na úrok žalobkyne bezdôvodné obohatenie , ktoré je povinný vydať. Na zistenie, či tieto peniaze si
žalovaný ponechal, alebo boli použité pre sesterskú firmu zamestnávateľa žalobkyne súd nepovažoval
za potrebné vykonať dokazovanie, nakoľko pre právne posúdenie predmetu konania nie je irelevantné,
či si žalovaný peniaze nabehnuté na jeho účet ponechal, alebo boli použité spoločnosťou IRSNet HU
kft., keďže táto spoločnosť nie je účastníkom konania a žalovaný vzniesol námietku premlčania.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu
vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje.
Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul, bez toho,
že by právo bolo bývalo vykonané. Použitie tejto námietky má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti
nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Pre premlčanie
práva na vydanie bezdôvodného obohatenia platí špeciálna úprava v ustanovení § 107 Občianskeho
zákonníka. V prvom odseku tohto ustanovenia je upravená tzv. subjektívna premlčacia doba, v odseku
druhom premlčacia doba objektívna. Obidve doby začínajú a plynú nezávisle na sebe a ich vzájomný
vzťah je taký, že ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a ak je vznesená námietka premlčania,
nemožno právo priznať. Počiatok subjektívnej premlčacej doby práva na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa neviaže k dátumu splatnosti, ako je to pri začiatku všeobecnej premlčacej
doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ale k inej skutočnosti, ktorou je vedomosť oprávneného o tom,
že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa obohatil. Pre stanovenie počiatku plynutia

objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka je rozhodujúci okamih, kedy
bezdôvodné obohatenie vzniklo. K splneniu predpokladov pre začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže dôjsť skôr, než
bezdôvodné obohatenie vznikne. Subjektívna premlčacia doba preto môže začať plynúť najskôr
začiatkom objektívnej premlčacej doby. Bezdôvodné obohatenie získané z neplatného právneho úkonu
vzniká okamihom, kedy došlo k plneniu z takéhoto úkonu, teda v prejednávanom prípade premlčacia
doba plynula od 11.10.2010 a skončila dňom 11.10.2012. Žaloba bola súdu doručená 28.12.2012, t.j. po
uplynutí objektívnej premlčacej doby, preto súd pre námietku premlčania vznesenú žalovaným žalobu
zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony, úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej
osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva
a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že účastník konania, ktorý v konaní
uspel, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale o
zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie
ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo
veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej,
ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania
podľa tohto ustanovenia O.s.p. musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu
tých výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Žalovaný si uplatnil trovy konania sumou 2.287,18 Eur podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení noviel a za súdny poplatok za odpor
proti platobnému rozkazu: v sume 545,50 Eur. Súd mu priznal podľa § 142 ods.1 O.s.p. trovy konania
za tieto úkony právnych služieb:
- prevzatie veci dňa 2.9.2013 podľa § 10 ods.1 a § 13a ods.1 písm.a) v sume 253,94 Eur,
- odpor proti platobnému rozkazu z 4.9.2013 podľa § 10 ods.1 a § 13a ods.1 písm. c) v sume 253,94 Eur,
- zastupovanie na pojednávaniach dňa 15.1.2014, 2.6.2014, 21.1.2015, 29 a 14.10.2015
podľa § 10 ods.1 a § 13a ods.1 písm. d) po 253,94 Eur, t.j. 1.015,76 Eur,
- zastupovanie na pojednávaní 10.3.2014, ktoré bolo odročené bez prejednania veci podľa § 10 ods.1
a § 13a ods.4 vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. 63,48 Eur,
- režijný paušál k jednotlivým úkonom právnej služby podľa § 15 písm.a) a § 16 ods.3 2 x 7,81 Eur,
3 x 8,04 Eur, 2 x 8,39 Eur, spolu 56,52 Eur
- 20%-ný DPH podľa § 18 ods.3 zo sumy 1.643,64 Eur, t.j. 328,73 Eur.
Za písomné podanie z 29.4.2015 súd nepriznal žalovanému nárok na odmenu, nakoľko tento dôkazný
návrh jeho právna zástupkyňa mala možnosť predniesť na pojednávaní dňa 21.1.2015 a preto trovy za
tento úkon nepovažoval za účelne vynaložené.
Ďalej súd priznal žalovanému náhradu za súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu vyrubený
vo výške 6% z ceny predmetu konania podľa položky 1 Sadzobníka súdnych poplatkov 545,50 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre .
Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.