Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/316/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112240079
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5112240079.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne JUDr. Z. O., nar.
XX.X.XXXX, bytom L. L., J. XX, právne zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Škrabákom, so sídlom L.
L., R. XX, proti žalovanému Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575
951, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na základe odvolania oboch sporový strán proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 14C/360/2012-164 zo dňa 21. júna 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 500 eur
titulom finančného zadosťučinenia a vo zvyšnej časti žalobu o zaplatenie finančného zadosťučinenia z

a m i e t a .

Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 44,4 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.000 eur titulom
finančného zadosťučinenia. Vychádzal z toho, že v predchádzajúcom štádiu konania bolo právoplatne
určené, že žalovaný (v pozícii dodávateľa) neplatne odstúpil od zmluvy o osobnom účte AXION
uzatvorenej medzi ním a žalobkyňou, ako fyzickou osobou nevykonávajúcou podnikateľskú činnosť či
iné slobodné povolanie; t.j. spotrebiteľom. V tejto spojitosti uviedol, že dokazovanie ohľadne dôvodov

odstúpenia, resp. zisťovanie súvisiacich pohnútok žalovaného, je (práve) vzhľadom na právoplatné
určenie jeho neplatnosti irelevantné.
2. Okresný súd konštatoval, že predmetným neplatným odstúpením došlo k porušeniu práv zo
zmluvného spotrebiteľského vzťahu. Nadväzne mal za to, že v súvislosti s týmto porušením práv
žalobkyne jej vzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie voči žalovanému ako pôvodcovi
zásahu. Konaním žalovaného totiž došlo k zmareniu celého zmluvného (spotrebiteľského) vzťahu. Pri
stanovení výšky finančného zadosťučinenia zohľadnil výšku náhrad nemajetkovej ujmy priznávanú z

iných dôvodov; napríklad pri porušení osobnostných práv. Osobitne vzal zreteľ na to, že k porušeniu práv
došlo práve plnením si zmluvných povinností poskytovateľa služieb, ktoré sa zaviazal poskytovať na
neobmedzenú dobu a ktoré sú spravidla dlhodobého charakteru. Odstúpením od zmluvy o bežnom účte
dochádza pritom „k zásahu do viacerých práv spotrebiteľa, nie len vedením účtu a úročením zostatku,
ale aj vykonávaním platieb, inkás, avíz, vracaním preplatkov, či hradením platieb“ a tiež k zásahu v
súvislosti s poskytovaním spojených služieb (napr. vydanie platobnej karty).
3. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť ich v spore

úspešnej (§ 142 ods. 1 O.s.p.) žalobkyni v sume 674,06 eur, ktorú výšku trov konkrétne zdôvodnil;
vrátane neakceptovania niektorých žalobkyňou uplatňovaných čiastkových náhrad.

4. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obe procesné strany.5. Žalovaný napádal rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a domáhal sa jeho zmeny tak, že
žaloba v časti o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia bude (v celom rozsahu) zamietnutá.
Namietal nesprávny výklad § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. a tvrdil, že z hľadiska možnosti priznania

primeraného finančného zadosťučinenia podľa uvedeného ustanovenia je potrebné rozlišovať medzi
porušením spotrebiteľských práv a medzi porušením práv zo spotrebiteľského vzťahu. Nesúhlasil s
názorom odvolacieho súdu vysloveným v rozsudku, ktorým bolo v dotknutej časti zrušené pôvodné
prvoinštančné rozhodnutie a ktorý považoval nárok na primerané finančné zadosťučinenie za daný vždy,
ak dôjde k porušeniu práva zo spotrebiteľského vzťahu, ktoré si spotrebiteľ na súde úspešne uplatní.

To znamená, bez rozdielu, či k porušeniu tohto práva dôjde napr. pre absenciu formy, alebo zákonných
náležitostívyplývajúcichzakéhokoľvekpredpisubezohľadunato,čiúčelomtýchtonáležitostíjeochrana
spotrebiteľa alebo nie. Odvolateľ mal za to, že satisfakčný účinok § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. sa
musí(sodkazomnatúčasťprávnejnormy,ktoráprepriznanienárokuvyžadujeuplatneniesiprávaalebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným predpisom) týkať porušenia práv spotrebiteľa
vyplývajúcich z osobitných predpisov; t.j. kvalifikovaného porušenia práv na ochranu spotrebiteľa.

6. Nadväzne tvrdil, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie nie je daný, ak nejde o porušenie
spotrebiteľskýchpráv,aleonedostatkyprávnychúkonovaleboporušenieprávnychnoriemvyplývajúcich
zo súkromného práva vo všeobecnosti. Uvedenému zodpovedá systematické začlenenie dotknutého
ustanovenia v zákone č. 250/2007 Z.z., a nie vo všeobecnom predpise, ktorým je Občiansky
zákonník. V tejto spojitosti žalovaný uviedol, že nevie, prečo okresný súd nepriznal protistrane

finančné zadosťučinenie aj z toho dôvodu, že žalovaný voči nej použil neprijateľnú zmluvnú podmienku
(rozhodcovskú doložku), ktorá bola za neprijateľnú „označená“ prvotným rozsudkom. V danom prípade
predsa tiež došlo k porušeniu práva spotrebiteľa - dokonca, na rozdiel od odstúpenia od zmluvy - práva,
ktoré je „chránené princípom ochrany spotrebiteľa“ (§ 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák.).
7. Odvolateľ namietal tiež nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku. Hoci v priebehu konania

prezentoval svoj právny názor a predložil súvisiace rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn.
11C/506/2015 zo dňa 13.4.2016, v odôvodnení nie je ani zmienka o tom, ako sa konajúci súd s ním
vysporiadal. Obdobne, hoci v zmysle záväznosti právneho názoru odvolacieho súdu mal okresný súd
posúdiť nárok na primerané finančné zadosťučinenie aj z pohľadu dodávateľa a vyhodnotiť konkrétne
práva spotrebiteľa v pomere k ochrane spotrebiteľa ako princípu, takéto úvahy okresného súdu v

napadnutom rozsudku absentujú. Pokiaľ by okresný súd posudzoval uplatnený nárok aj z pohľadu
dodávateľa (žalovaného), posudzoval by aj jeho dôvod odstúpenia od zmluvy o bežnom účte a v
konkrétnostiach súdenej veci by dospel k záveru, že žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou.
8. Vo vzťahu k výške priznaného nároku odvolateľ poukázal na nelogickosť časti odôvodnenia
napadnutého rozsudku, kde okresný súd konštatuje, že osobitne vzal na zreteľ, že k porušeniu práv

žalobkyne došlo práve plnením si zmluvných povinností poskytovateľa služieb. Tým, že si žalovaný
plnil svoje zmluvné povinnosti však nemohlo dôjsť k porušeniu práv. Navyše, výška priznaného nároku
je neprimeraná, lebo žalobkyni nevznikla žiadna škoda, prípadne iná ujma, od ktorej by bolo možné
takú výšku odvodiť. Vedenie účtu bolo spoplatnené sumou 3,90 eur a žalobkyňa si mohla za podobný
poplatok otvoriť účet v akejkoľvek inej banke.

9. V súvislosti s rozhodnutím o trovách konania žalovaný poukazoval na porušenie § 262 CSP, ku
ktorému malo dôjsť v dôsledku súčasného rozhodnutia okresného súdu tak o nároku na náhradu trov
konania, ako aj o ich výške.

10. Žalobkyňa žiadala napadnutý rozsudok v časti priznaného finančného zadosťučinenia potvrdiť.

Keďže zmluva o vedení bežného účtu uzatvorená medzi ňou a žalovaným bola/je spotrebiteľskou
zmluvou, pokiaľ žalovaný porušil svoje povinnosti z tejto zmluvy, porušil (jej) práva spotrebiteľa.
Následne považovala za preukázané naplnenie podmienok na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. a dotknuté úvahy žalovaného označila za
bezpredmetné. Zároveň okresný súd vzal do úvahy všetky okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práv

spotrebiteľa, čomu zodpovedá i výška priznaného finančného zadosťučinenia.

11. Žalobkyňa odvolaním napadla len výrok o trovách konania a domáhala sa jeho zmeny tak, že jej bude
priznaná náhrada trov konania vo výške 1.008,90 eur, ako aj náhrada trov (aktuálneho) odvolacieho
konania. Namietala, že okresný súd nerozhodol o trovách dovolacieho konania, hoci aj v zmysle

dotknutej časti uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 143/2015 z 29.2.2016 (str. 14) tak mal
učiniť.12. Na odvolanie žalobkyne a ani na jej vyjadrenie k (meritórnemu) odvolaniu protistrany žalovaný už v
ďalšom priebehu odvolacieho konania nereagoval.

13. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219
ods. 3 CSP) zmenil rozsudok okresného súdu podľa § 388 CSP tak, ako je konštatované vo výroku
tohto rozhodnutia.

14. V otázke nároku spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 zák. č.
250/2007Z.z.odvolacísúdužvpredošlomštádiukonania(vrozhodnutíz30.4.2014)zaujalprávnynázor
týkajúci sa podmienok jeho dôvodnosti. Na dotknutých východiskách a záveroch (bližšie záver strany
5 a strana 6 rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/358/2013 z 30.4.2014) naďalej zotrváva a
dôvodom na ich zmenu nie je ani odvolacia argumentácia žalovaného. Krajský súd neakceptuje tvrdenie,
že „osobitným predpisom“ podľa druhej vety § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. nemôže byť Občiansky

zákonník len preto, že ide svojou povahou o všeobecný a základný právny predpis súkromného
práva, resp. občianskeho práva hmotného. Je nepochybné, že predmetom úpravy Piatej hlavy Prvej
časti Občianskeho zákonníka sú spotrebiteľské zmluvy, ktorá úprava rozhodne nie je len rámcová,
ale obsahuje množstvo veľmi konkrétnych a jednoznačne vymedzených povinností zmluvných strán,
osobitne dodávateľov. Napokon, samotný žalovaný s odkazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka

potvrdzuje porušenie spotrebiteľského práva v súvislosti s vyhlásením za neprijateľnú (a teda neplatnú)
zmluvnej podmienky o voľbe rozhodcovského súdu.
15. Zároveň nie je možné v konkrétnostiach súdenej veci oddeľovať jeho skutkové okolnosti od
spotrebiteľského charakteru dotknutej zmluvy. Neplatnosť odstúpenia od zmluvy o bežnom účte nebola
totiž konštatovaná len na základe všeobecnej právnej úpravy zmluvných vzťahov, ale tiež (či skôr

najmä - aj vzhľadom na text odstúpenia od zmluvy formulovaný bezprostredne žalovaným) s poukazom
na nerešpektovanie žalovaným „jeho vlastných“ všeobecných obchodných podmienok (bližšie druhý
odsek na strane 5 rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 10Co/358/2013 z 30.4.2014). Len takýto
komplexnejší prístup je spôsobilý byť naplnením pozitívneho záväzku štátu (Slovenskej republiky) vo
vzťahu k európskemu rozmeru princípu ochrany spotrebiteľa ako jednej z hlavných politík Európskej

únie.

16. Nad bezprostredný rámec odvolania krajský súd dopĺňa, že nedôvodné odstúpenie žalovaným (v
pozícii dodávateľa) od spotrebiteľskej zmluvy napĺňa porušenie povinností dodávateľa aj bezprostredne
podľa ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. Napríklad povinnosti poskytovať službu v bežnej kvalite -

§ 4 ods. 1 písm. b/ označeného právneho predpisu v znení účinnom ku dňu odstúpenia od zmluvy,
alebo povinnosti neupierať spotrebiteľovi právo na služby v bežnej kvalite, vrátane ochrany jeho
ekonomických záujmov - § 4 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 3 ods. 1 dotknutého právneho predpisu.
Úplne jednoznačné je takéto (v zmysle terminológie žalovaného kvalifikované) porušenie vo vzťahu
k neplatnosti dojednania o voľbe rozhodcovského súdu - § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.; čím

je vyvrátená i čiastočne tendenčná argumentácia žalovaného v danej otázke, kedy síce pripúšťal/
potvrdzoval porušenie spotrebiteľského práva, ale tvrdil, že sa nejedná o porušenie definované (aj)
zákonom č. 250/2007 Z.z.

17. Žalovaným namietané nevyporiadanie sa okresného súdu s rozhodnutím iného súdu v obdobnej

veci - rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 11C/506/15-23 z 13.4.2016 - je len zdanlivo opodstatnené.
Ide totiž o rozhodnutie súdu, ktorým prvoinštančný súd v súdenej veci nie je viazaný (§ 193, § 391 ods. 2
a § 455 CSP, resp. v čase rozhodovania okresného súdu § 135 ods. 1, § 226 a § 243 O.s.p.). Naopak,
práve v zmysle dotknutej záväznosti bol prvoinštančný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
(§ 226 O.s.p., aktuálne § 391 ods. 2 CSP), čo okresný súd i konštatoval v odôvodnení napadnutého

rozsudku. Len pre úplnosť je namieste uviesť, že ani Okresný súd Prešov v označenom rozhodnutí
neuviedol, že Občiansky zákonník nie je osobitným predpisom v zmysle druhej vety § 3 ods. 5 zák. č.
250/2007 Z.z.; naopak, jeho ustanovenia § 52 až 54 za takúto osobitnú právnu normu výslovne označil.

18. Z doteraz konštatovaného je zrejmé, že nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie

v zmysle § 3 ods. 5 zák. č. 250/007 Z.z. je daný. Krajský súd, hoci za porušenie práv spotrebiteľa
považoval i neprijateľné dojednanie o voľbe rozhodcovského súdu (čo okresný súd do určitej miery
prehliadol),nestotožnilsasvýškoupriznanéhofinančnéhozadosťučinenia.Napriektomu,ženedôvodné
odstúpenie od zmluvy o bežnom účte malo pre žalobkyňu okamžitý následok zablokovania účtu, vkonaní nebolo preukázané, že by uvedené spôsobilo zásadné odopretie tzv. „vyšších dobier“, ktoré sú
nemajetkovou nadstavbou predmetných bankových služieb. Krajský súd zároveň prihliadol na výšku
zostatku na bežnom účte v čase neplatného odstúpenia žalovaného od zmluvy, ktorý zostatok bol

skutočne minimálny (9,32 eur).
19. Nadväzne odvolací súd za primerané finančné zadosťučinenie považoval sumu 500 eur, ktorá s
poukazom na konkrétnosti súdenej veci nielen plne zodpovedá ochrane spotrebiteľa ako princípu, ale
(dokonca) uvedené hľadisko rešpektuje ako východiskovo určujúce.

20. V otázke výšky nemajetkovej ujmy neobstojí argumentácia žalovaného, že súčasťou vyhodnotenia
kvality a kvantity jeho konania (spôsobujúceho porušenia práv spotrebiteľa) malo byť aj skúmanie
dôvodov odstúpenia od zmluvy. Dôvody odstúpenia od zmluvy mohli byť relevantné v štádiu posúdenia
jeho (ne)platnosti, v ktorom štádiu však žalovaný odmietal uviesť akékoľvek konkrétnosti (bližšie
napríklad tretí odsek strany 5 rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 10Co/358/2013 z 30.4.2014).
Ak tieto dôvody označuje v súčasnosti, vrátane predkladania súvisiacich písomností, bez toho, aby

uviedol bližšie okolnosti zmeny vlastného postoja, takýto prístup len dokresľuje nedostatočnosť jeho
obrany v štádiu rozhodovania o neplatnosti predmetného odstúpenia. Aktuálne sú konajúce súdy už
viazanéprávoplatnýmrozhodnutímoneplatnostiodstúpeniažalovanéhoodzmluvyaskúmaniedôvodov
odstúpenia by vo svojej podstate smerovalo práve k zákonom neprístupnému preskúmavaniu, či revízii
právoplatného rozsudku (§ 226 CSP, resp. predtým § 159 ods. 2 O.s.p.).

21. Odvolanie žalovaného bolo nedôvodné i v časti týkajúcej sa náhrady trov konania. Okresný súd
totiž rozhodol dňa 21.6.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, preto nemohol aplikovať
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ktorý nadobudol účinnosť až 1.7.2016. V čase rozhodovania
odvolacieho súdu je však Civilný sporový poriadok účinným procesným predpisom a v zmysle § 470

ods. 1 CSP sa použije i na konania začaté pred jeho účinnosťou. Z daného titulu o náhrade trov konania
rozhodoval odvolací súd len v ich „prvom štádiu“, t.j. o vymedzení rozsahu nároku sporových strán na
náhradu trov.

22. Žalobkyňa v súdenej veci uplatňovala z hľadiska rozhodovania o trovách konania dva kvalitatívne

fakticky rovnocenné nároky (určenie neplatnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy a priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia). Na základe obrany žalovaného (namietajúceho právomoc
všeobecného súdu, na ktorý sa žalobkyňa/spotrebiteľ obrátila) je nutné v rozoberaných súvislostiach za
predmet konania považovať i dotknutú otázku (ne)platnosti dojednania o voľbe rozhodcovského súdu;
osobitne, ak o nej bolo meritórne rozhodnuté a bola podrobená aj odvolaciemu prieskumu.

23. Následne možno konštatovať, že žalobkyňa mala úspech v dvoch čiastkových nárokoch a v jednom
bola pomerne neúspešná (domáhala sa finančného zadosťučinenia v sume 3.000 eur a bolo jej v
konečnom dôsledku priznané len vo výške 500 eur). Miera neúspechu v tejto časti sa rovná 66,6%, čo
pri tretinovom podiele daného nároku z hľadiska celkovej náhrady trov konania predstavuje čiastočný
neúspech v rozsahu 22,2%. Na základe uvedeného celkový úspech žalobkyne zodpovedá 44,4%, v

ktorej miere odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP vymedzil
rozsah dotknutého procesného nároku žalobkyne. Len na okraj krajský súd dodáva, že aktuálna právna
úprava neobsahuje ekvivalent k ustanoveniu § 142 ods. 3 O.s.p., ale za rozhodujúce považuje výlučne
pomer úspechu a neúspechu sporových strán.
24. O konkrétnej výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie prostredníctvom uznesenia vyššieho

súdneho úradníka. Súčasťou náhrady trov konania bude i náhrada trov dovolacieho konania, o ktorej -
ako správne argumentuje žalobkyňa v jej odvolaní - najvyšší súd nerozhodol, ale uložil o nej rozhodnúť
súdu prvej inštancie/prvého stupňa.

25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.