Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913010547
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6913010547.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov
JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obžalovaného T. T. na neverejnom zasadnutí
dňa 18. apríla 2018, za prečin nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1, 2 Tr.zák., o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 11.09.2017, sp.zn. 11T/130/2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a), c) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota

zo dňa 11.09.2017, sp.zn. 11T/130/2013 u obžalovaného T. T. a podľa § 324 Tr. por. aj u v tomto čase
právoplatne odsúdenej K.. M. T. v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu boli obžalovaní T. T. a K.. M. T. uznaní za vinných z prečinu
nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1, 2 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

ako konatelia daňového subjektu REVI, s.r.o., Francisciho 186, Hnúšťa, dňa 25.08.2008 v Rimavskej
Sobote na daňovom úrade podali daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za mesiac júl 2008, v
ktorom uznali daňovú povinnosť vo výške 2 987 584,-Sk ( 99 169,62 Eur), ktorú daňovú povinnosť

si doposiaľ nesplnili aj napriek výzvam zo strany Daňového úradu Rimavská Sobota, pričom podľa
znaleckého posudku na jej uhradenie mali v spoločnosti dostatok finančných prostriedkov a štátnemu
rozpočtu Slovenskej republiky tak spôsobili škodu vo výške nie menej ako 2 987 584,-Sk ( 99 169,62
Eur).

Za to bol obž. T. T. uložený podľa § 278 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.zák. trest odňatia

slobody vo výmere 18 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18
mesiacov a v tom čase obž. K.. M. T. bol uložený podľa § 278 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2
Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého jej bol podmienečne odložený na
skúšobnú dobu 12 mesiacov.
Vzhľadom k tomu, že proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie len obž. T. T., u v tom
čase obž. K.. M. T. sa stal rozsudok právoplatným dňa 09.03.2018.

Obž.T.T.podalprostredníctvomsvojhoobhajcuodvolanieprotivýrokuovineatrestepriamonahlavnom
pojednávaní, ktoré odôvodnil písomným podaním, jednak prostredníctvom svojho obhajcu, ktoré bolo
doručené okresnému súdu dňa 21.02.2018 a jednak vlastným písomným podaním, ktoré bolo doručené
okresnému súdu dňa 12.03.2018.
V prvom písomnom podaní poukázal na to, že prvostupňový súd sa dostatočne nevysporiadal s jeho
obhajobou, keď ustálil, že ako konateľ predmetnej spoločnosti neodviedol priznanú daň za júl 2008

úmyselne. K jej neuhradeniu došlo z dôvodu insolventnosti spoločnosti, naviac fakturácie tvoriace
podklady pre daňové priznanie za júl 2008 boli vyhotovené až dodatočne za tovar, ktorého predajbol zrealizovaný predtým v minulosti a v čase vystavenia faktúr už REVI, s.r.o., reálne nedisponovala
finančnými prostriedkami ani na účte, ani v pokladni. Prvostupňový súd taktiež dostatočne nevyvrátil
jeho argument, že na insolventnosti sa podieľalo aj vrátenie pôžičiek spoločnostiam SUNOB, spol. s r.o.,

BPV, s.r.o. a Drevop Nitra, s.r.o., ktorých konatelia ( okrem konateľa BPV, s.r.o. ) neboli, napriek pôvodne
akceptovanému návrhu, v trestnom konaní vypočutí. Znalkyňa K.. Q. F. mala k dispozícii účtovníctvo
len do konca septembra 2008, aj z toho dôvodu nevedela zodpovedať na otázku, či REVI, s.r.o. bola aj
reálne schopná plniť si svoje daňové záväzky, taktiež nevedela vyhodnotiť naliehavosť platieb, keďže
nevedela splatnosť všetkých faktúr, ani vek všetkých záväzkov. Ak nebolo bez akýchkoľvek pochybností

preukázané, že zrealizované daňové priznanie z DPH za júl 2008 malo aj skutočný základ, nemožno
mu ako konateľovi tejto spoločnosti pričítať úmysel neodviesť daň o to viac, že takýto reálny základ sa
bez prvotných účtovných dokladov nedá ustáliť. Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok z dôvodov § 321 ods. 1 písm.c/, d/ Tr.por. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa , aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
V druhom písomnom podaní argumentoval tým, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutočný stav

veci,bezpochybnostínepreukázal,žeuvedenékonanienaplniloznakytrestnéhočinu,ktorýsamukládol
za vinu, nevykonal dokazovanie v takom rozsahu, ako navrhoval a ak by ho vykonal, tak by nemohol
dôjsť k takým záverom, ako sú uvedené v rozsudku. Poukázal na to, že znalkyňa K.. Q. F. si po vypočutí
jeho argumentov nebola istá svojím záverom znaleckého posudku, táto vychádzala len z obmedzenej
dokumentácie, ktorá jej bola poskytnutá a neskúmala širšie súvislosti. Na základe podkladov, z ktorých

vychádzala, došla k záveru, že v pokladni mal byť obnos cez 30 mil. Sk , čo však absolútne nezodpovedá
reálnemu stavu pokladne spoločnosti v júli 2008. A ani táto znalkyňa, ani súd nijak nedokázali, že tieto
peniaze v pokladni aj naozaj boli a o takomto stave neexistuje ani žiadny nespochybniteľný dôkaz.
Takáto skutočnosť sa dá preukázať len inventarizáciou pokladne, pričom inventarizačný záznam nebol
súčasťou podkladov. Uvedený záznam musí obsahovať presný počet bankoviek a mincí, ako aj ich

nominálne hodnoty, pričom reálnosť údajov vykazovaných v pokladni nie je možné spätne skúmať. Celý
záver znalkyne vychádza len z jej predpokladov, domnienok a dedukcií, ktoré však nepreukazujú, že
spoločnosť mala v júli 2008 peňažnú hotovosť v uvedenej výške a úmyselne neodviedla daň.
Ďalej namietal, že ich externá účtovníčka K.. E. U. vykonávala účtovníctvo normálne len v prvom polroku
2008, za čo mala aj zaplatené. Potom už účtovala len nevyhnutné veci súvisiace s DPH, teda v tom

čase už neboli zaúčtované všetky doklady. Okrem toho pochybila v tom, že pri účtovaní zápočtových
faktúr namiesto toho, aby ich len vzájomne započítala, tak v pokladni zaevidovala ich priamu úhradu,
čím vznikol dojem, že tieto faktúry boli zaplatené z pokladne v mesiacoch júl a august 2008, čiže aj
preto nastal z účtovného hľadiska v pokladni pohyb. Z tohto nesprávneho predpokladu vychádzala aj
súdna znalkyňa. Spoločnosť však už v júli a auguste 2008 nevykonávala žiadnu výrobnú, obchodnú a

predajnú činnosť, teda neexistoval dôvod, aby sa fakturovalo a aby sa faktúry aj následne uhrádzali. V
týchto mesiacoch sa fakturovalo len dodatočne za predchádzajúce obdobie marec až máj 2008 a to
za tovar, ktorý bol vyexpedovaný skôr, čím sa vlastne dobiehala zameškaná fakturácia, čo preukazujú
napr. dodacie listy.
Dôležitou skutočnosťou bolo aj vrátenie pôžičiek v marci až máji 2008 a to rôznym firmám, ktoré poskytli

spoločnosti pôžičky v rokoch 2004 až 2007. Tieto boli vrátené k júnu 2008 a to práve z peňazí z
pokladne, v dôsledku čoho už v júli 2008 nebola v pokladni žiadna hotovosť. Naproti tomu z účtovných
dokladov vyplynulo, že v pokladni sa mali nachádzať vysoké peňažné čiastky aj v mesiacoch júl až
august 2008, čo však už nezodpovedalo realite. Pôžičky boli riadne zaevidované v účtovníctve, čo
vyplýva z daňových priznaní z rokov 2004 až 2007 , za tieto sa ručilo skladovými zásobami, ktoré boli na

konci roku 2007 v účtovníctve vykázané a mali hodnotu cca 100 mil. Sk. Tieto zásoby sa však v prvom
polroku predali za menšiu čiastku a zo získaných peňazí sa splatili uvedené pôžičky. Uvedené okolnosti
sa dajú jednoznačne zistiť z príslušných listinných dôkazov.
Ani súd, ani znalkyňa sa nezaoberali tým, že by preverili doklady o vrátení týchto pôžičiek, jednak
v spoločnosti REVI, s.r.o. a jednak v spoločnostiach, ktorým boli peniaze vrátené. Skutkový stav bol

teda zistený na základe nedostatočného rozsahu dokazovania a v dôsledku toho bol aj nesprávne
vyhodnotený. Tieto pochybenia sa dali odstrániť výsluchom navrhnutých svedkov, čo však nebolo
rešpektované. Ak by mal v pokladni peňažnú hotovosť 34 mil.Sk, bolo by nezmyselné, aby sa kvôli
nezaplateniu 3 mil. Sk vystavil hrozbe trestného stíhania.
Na základe týchto dôvodov navrhol, aby ho odvolací súd spod obžaloby oslobodil, alternatívne aby

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na opätovné konanie.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania podaného obžalovaným
preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a
zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.
Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr.por. odvolací súd zistil, že prvostupňový

súd sa dopustil podstatných chýb v konaní, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzalo a preto
boli porušené najmä ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci, ako aj právo obhajoby a
zároveň vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať a vykonať ďalšie dôkazy.
Podľa § 2 ods. 9 Tr.por. každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu.

Podľa § 2 ods. 10 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.
Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 11 Tr.por. súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi
navrhnutý dôkaz zabezpečiť.
Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd sa dôsledne neriadil vyššie citovanými ustanoveniami
Tr.poriadku, v dostatočnom rozsahu sa nevysporiadal s obhajobou obžalovaného a ani náležite nezistil
skutkovýstavveci,tedahosprávnenemoholaniprávnekvalifikovať,vdôsledkučohojejehorozhodnutie

predčasné.
V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že nebola dodržaná zásada rovnosti strán, resp. rovnosti
zbraní, keď okresný súd zo svedkov navrhnutých obžalovaným vypočul len U. F., konateľa BPV, s.r.o.,
Hnúšťa a prečítal oznámenie T. R., konateľa SUNOB, spol. s r.o., hoci na hlavnom pojednávaní dňa
26.05.2018 akceptoval návrh aj na predvolanie T. R. ako svedka a taktiež aj na predvolanie svedka F.

F., pričom skutočnosť, že sa na hlavné pojednávanie nedostavili, nemôže byť sama o sebe dôvodom
na to, aby neboli v ďalšom konaní vypočutí. Okrem toho okresný súd bez vysvetlenia neakceptoval
návrh obžalovaného na vypočutie ďalších svedkov a to konateľov RINOR, s.r.o., Prievidza a KORIDA
TRADE, s.r.o., Košice. Na objasnenie veci bude potrebné uvedených svedkov predvolať a na hlavnom
pojednávaní vypočuť, aby potvrdili alebo vyvrátili obhajobu obžalovaného, či tieto spoločnosti v rokoch

2004 - 2007 skutočne poskytli REVI, s.r.o. pôžičky a či tieto následne boli v prvom polroku 2008 týmto
spoločnostiamajvrátené,akáno,akýmspôsobom,predovšetkýmčiimbolivrátenézaplatenímpeňažnej
hotovosti z pokladne spoločnosti, čo mohlo mať podstatný vplyv na solventnosť REVI, s.r.o. aj v období
po 25.08.2008. Túto okolnosť je potrebné preveriť aj písomnými dokladmi (pokiaľ existujú) a to nielen v
účtovníctve REVI, s.r.o., ale aj v účtovných dokladoch uvedených spoločností, ktorým mali byť peniaze

z pokladne vrátené.
Zistenie reálnej (nielen účtovnej) platobnej schopnosti spoločnosti po 25.08.2008 je pre posúdenie toho,
či sú obžalovaní trestne zodpovední a či sa dopustili svojím konaním prečinu nezaplatenia dane podľa
§ 278 ods. 1, 2 Tr.zák., v danom prípade rozhodujúca. Nie je totiž vôbec pochybné a nenamieta to
ani obhajoba, že obžalovaní ako konatelia daňového subjektu REVI, s.r.o. podali na Daňovom úrade v

Rimavskej Sobote daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za júl 2008, pričom uvedenému subjektu
vznikla daňová povinnosť vo výške 2 987 584,-Sk (99 169,62 eur), ktorá bola splatná dňa 25.08.2008 a
ktorú nezaplatili, čím doposiaľ dlžia takúto sumu štátnemu rozpočtu Slovenskej republike. Taktiež nie je
pochybné, že obaja obžalovaní ako konatelia spoločnosti vedeli o takejto daňovej povinnosti.
Spornou zostala len skutočnosť, či v rozhodnom období, t.j. po splatnosti dane, mali obžalovaní ako

konatelia spoločnosti dostatok peňažných prostriedkov na zaplatenie splatnej dane v zistenom rozsahu.
Je potrebné dôsledne zistiť, aký bol reálny stav pokladničnej hotovosti spoločnosti v rozhodnom období
a nielen to, aký bol evidenčný stav pokladne, ktorý vyplýval z jednotlivých evidovaných účtovných
dokladov, z ktorých vychádzala jednak svedkyňa K.. E. U. a pri vypracovaní znaleckého posudku
aj znalkyňa K.. Q. F.. V tomto smere je potrebné dopočuť nielen túto svedkyňu a znalkyňu, ale aj

oboch obžalovaných, prípadne ďalších svedkov, ktorí mali prístup k pokladni spoločnosti a eventuálne
by mohli vedieť, ako sa skutočne realizovali platby v spoločnosti. Z vykonaného dokazovania totiž
vyplýva, že spoločnosť, pokiaľ ide o bezhotovostné platby prostredníctvom jednotlivých účtov, tieto
nevyužívala, pretože na nich nedisponovala žiadnymi peňažnými prostriedkami a z tohto dôvodu
realizovala platby práve prostredníctvom peňažnej hotovosti. Je zrejmé, že pokiaľ ide o evidenčný stav,

taksamalovpokladnispoločnostinachádzaťviacako30mil.Sk,pričomtakátosumapeňažnejhotovosti
predstavovala rozsiahle množstvo jednotlivých bankoviek, prípadne mincí. Bude preto potrebné zistiť,
či sa o peňažnej hotovosti v rozhodnom období, resp. aj v období, ktoré mu predchádzalo, viedol
inventarizačný záznam, z ktorého by vyplývalo, aká suma sa v konkrétny deň nachádzala v pokladnispoločnosti, akým spôsobom sa prijímali platby od iných subjektov a akým spôsobom sa platby z
pokladne realizovali v prospech iných subjektov. K tomu by sa mali vyjadriť okrem obžalovaných,
prípadne ďalší pracovníci spoločnosti, ktorí prichádzali do kontaktu s peňažnou hotovosťou, teda či

videli, resp. mali vedomosť o tom, že sa takáto suma v pokladni spoločnosti, predovšetkým v rozhodnom
období, aj reálne nachádzala a že s takouto peňažnou hotovosťou mohli obžalovaní disponovať.
Taktiež treba preveriť obhajobu obžalovaného, či externá účtovníčka K.. E. U. nevychádzala z
kompletných účtovných dokladov, pretože v druhom polroku nemala viesť účtovníctvo ohľadne všetkých
reálnych platieb, ale mala účtovať už len platby súvisiace s DPH. Naviac mala pri účtovaní zaevidovať

aj faktúry, ktoré sa mali vzájomne započítať takým spôsobom, že ich zaevidovala ako priamu úhradu,
čím vznikol dojem, že spoločnosť prijala do pokladne od daných subjektov peňažnú hotovosť v júli a
v auguste 2008, čo však bolo v rozpore so skutočnosťou. Okrem toho sa v niektorých prípadoch v
týchto mesiacoch malo vykonávať fakturovanie dodatočne, hoci tovar bol vyexpedovaný a predaný v
období marec až máj 2008, čím sa dobiehal reálny stav, čo taktiež mohlo navodiť dojem, že v niektorých
prípadoch spoločnosť obdržala platby v období júl a august 2008, hoci sa tak reálne stalo skôr. Zaoberať

sa treba aj tvrdením obžalovaného, že skladové zásoby boli predané už v prvom polroku 2008 za menšiu
čiastku, ako bola ich evidovaná hodnota a z tejto sumy mali byť zaplatené pôžičky od vyššie uvedených
spoločností.
Povinnosťou okresného súdu bude predovšetkým náležitým spôsobom doplniť a zopakovať
dokazovanie v naznačenom smere na hlavnom pojednávaní so zameraním sa na preukázanie a

ustálenie skutočnosti, či v rozhodnom období reálne disponovala REVI, s.r.o. takou peňažnou
hotovosťou, aká by sa mala v jej pokladni nachádzať podľa účtovných dokladov, teda či skutočný
stav peňažných prostriedkov v pokladni zodpovedal aj stavu evidenčnému, ako bol ustálený najmä
znaleckým posudkom (t. j. zisťovať skutočnú solventnosť alebo insolventnosť spoločnosti), prípadne
zistiť, či mali obžalovaní ako konatelia spoločnosti v rozhodnom období k dispozícii peňažnú hotovosť,

prípadne iné finančné prostriedky aspoň v takej výške, aby boli schopní zaplatiť splatnú daň. Bude
preto potrebné vypočuť opätovne na hlavnom pojednávaní na vyššie uvedené skutočnosti oboch
obžalovaných, svedkyne K.. E. U. a F. L., taktiež svedkov navrhnutých obžalovaným, ktorí neboli
doposiaľ vypočutí, ich výpovede ohľadne údajných pôžičiek preveriť aj zaobstaraním si príslušných
listinných dôkazov, taktiež opätovne vypočuť znalkyňu K.. Q. F. a ak budú zistení, tak aj ďalších svedkov,

ktorí by mohli objasniť, ako sa skutočne realizovali platby REVI s.r.o., v akej výške a v akom rozsahu
a najmä akou reálnou peňažnou hotovosťou, prípadne inými finančnými prostriedkami v rozhodnom
období disponovali obžalovaní ako konatelia tejto spoločnosti a v konečnom dôsledku, či títo boli schopní
v rozhodnom období splniť daňovú povinnosť spoločnosti zaplatením splatnej dani v celom rozsahu.
Po takto vykonanom dokazovaní je potrebné dôkazy vyhodnotiť rešpektujúc ust. § 2 ods. 12 Tr.por.

s prihliadnutím na ust. § 168 ods. 1 Tr.por. tak, aby bolo možné na ich základe po ich vyhodnotení
spoľahlivo ustáliť skutkový stav, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, za dodržania všetkých
príslušných procesných ustanovení a až následne posúdiť dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny alebo neviny obžalovaných a v konečnom dôsledku rozhodnúť vo veci
samej zákonným spôsobom.

Vzhľadom k tomu, že dôvod, na základe ktorého rozhodol odvolací súd v prospech obž. T. T., bol aj na
prospech v tom čase ods. K.. M. T., hoci táto nepodala odvolanie, krajský súd na podklade odvolania
obžalovaného u tohto podľa § 321 ods. 1 písm. a/, c/ Tr.por. a u v tom čase právoplatne ods. K.. M. T.
podľa § 324 Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil
okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.