Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 29, 2010

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/49/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7205212758
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2010:7205212758.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov v 1. rade I. J., nar. 26.8.1947 a v 2. rade W. J., rod.
O., nar. XX.XX.XXXX, oboch bývajúcich v S., Y. Č.. XX, zastúpených X.. I. B., advokátkou Advokátskej
kancelárie v Košiciach. Bajzova č. 2, proti žalovanému U. - W. V., U..W.., so sídlom v O., P. Y. Č.. X, IČO:
XX XXX XXX, v konaní o určenie povinnosti uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva k bytu, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 41C/205/2005-572 zo dňa 27. marca 2009, v

spojení s opravným uznesením č.k. 41C/205/2005-594 zo dňa 13. mája 2009, ako aj o odvolaní žalobcov
proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 41C/205/2005-412 zo dňa 2. októbra 2008 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením č.k. 41C/205/2005-594 zo
dňa 13.5.2009 a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Z a s t a v u j e odvolacie konanie o odvolaní žalobcov proti uzneseniu č.k. 41C/205/2005-412 zo dňa
2.10.2008.

O d ô v o d n e n i e

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom pripustil zmenu návrhu v zmysle podania žalobcov v 1. a
2. rade zo dňa 26. marca 2009. Uložil žalovanému povinnosť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku

uzatvoriť so žalobcami v prvom a v druhom rade zmluvu o prevode vlastníctva bytu podľa § 5 ods. 1
zák. č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov, v nasledovnom znení: U. - W. V., U..W.., W. XXX
XX O., P. Y. X, IČO: XX XXX XXX, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel
SA, vl. č. 196/B, ako strana predávajúca a I. J. Y.. J., nar. XX.X.XXXX, rod.č. 470826/751 a manželka
W. J., rod. O., K.. XX.X.XXXX (správne 11.12.1968), rod.č. 686211/6734, obaja bytom S.H., Y. XX, ako
strana kupujúca, podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

v znení neskorších zmien, uzatvárajú túto zmluvu o prevode vlastníctva bytu:
Článok I. Predmet zmluvy:
1. Predmetom prevodu vlastníctva podľa tejto zmluvy je prevod :
a/ vlastníctva bytu č. 8, vchod 37, na 3. poschodí bytového domu súpisné číslo 771 Rastislavova 35,
37, 39 na T. Y. XX B. S. (ďalej len byt)
b/ spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné

číslo XXX Y. XX, XX, XX, pripadajúceho na byt č. 8 na ulici Y. XX B. S., uvedených v čl. III, vo veľkosti
podielu 541/10000
c/ spoluvlastníckeho podielu na pozemku :parcelné číslo XXXX R. B. XXX Q. G. plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX o výmere XXX Q.
zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX o výmere XXX Q. zastavané plochy a nádvoria a
parcelné číslo XXXX/X R. výmere XXX Q.2 ostatné plochy, pripadajúceho na byt č. 8 na T. Y. XX, vo

veľkosti podielu XXX/XXXXX
2. Nehnuteľnosť uvedená v odseku 1 je zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXXX katastrálne územie
X. Q., R. S. X., okres Košice IV na Katastrálnom úrade v S., W. S. S., titulom nadobudnutia: žiadosť o
zápis bytov Z-1050/2003.

Článok II. Popis a rozsah vlastníctva :
1. Prevádzaný byt pozostáva z troch obytných miestností a príslušenstva.
2. Príslušenstvom bytu je kuchyňa, komora, predsieň, kúpeľňa, WC, balkón a pivnica.
3. Súčasťou bytu je vnútorné vybavenie, a to najmä vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické,
telefónne, plynové a bytové prípojky, prípojky STA, okrem tých, ktoré sú určené na spoločné užívanie,
poštová schránka, zvonček, domáci telefón, kuchynská linka, plynový sporák, ohrievač, vodovodné

batérie, vaňa, radiátory.
4. Celková výmera podlahovej plochy bytu je XXX,XX Q. (W. XXX,XX Q.).
5. Vlastníctvo bytu vrátane jeho vybavenia a príslušenstva je ohraničené vstupnými dverami do bytu a
príslušenstva umiestneného mimo bytu vrátane zárubní, hlavnými uzavieracími ventilmi prívodu teplej
a studenej vody, plynu a elektrickými poistkami pre byt.

6. Situačný plán príslušného poschodia domu s vyznačením plochy prevádzaného bytu (IV. nadzemné
podlažie v podkrovnej obytnej časti bytového domu) a pôdorys bytu tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto
zmluvy.

Článok III. Určenie a popis spoločných častí, spoločných zariadení domu:

1. S vlastníctvom bytu je spojené spoluvlastníctvo spoločných častí, spoločných zariadení domu.
2. Spoločnými časťami domu sú najmä: základy domu, strecha, chodby, obvodové múry, priečelia,
vchod, schodištia, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie, zvislé nosné konštrukcie.
3. Spoločnými zariadeniami domu sú najmä: sklady, sušiarne, spoločná televízna anténa, bleskozvody,
vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové bytové prípojky, ktoré sú určené

na spoločné užívanie.
4. Predávajúci s bytom prevádza na kupujúcich spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu. Veľkosť tohto spoluvlastníckeho podielu je 541/10000.

Článok IV. Technický stav domu a bytu:

1. Predávajúci vyhlasuje, že mu nie sú známe také závady a poškodenia bytu a jeho vybavenia,
spoločných častí, spoločných zariadení domu, na ktoré by mal kupujúceho osobitne upozorniť.
2. Kupujúci vyhlasujú, že pred uzatvorením tejto zmluvy sa oboznámili so stavom bytu, jeho vybavenia,
so stavom spoločných častí, spoločných zariadení domu a pozemku a v tomto stave ho kupujú a
preberajú do svojho bezpodielového spoluvlastníctva.

Článok V. Úprava práv k pozemku :
1. Predávajúci spolu s bytom prevádza na kupujúcich spoluvlastnícky podiel na pozemku v zmysle čl.
I ods. 1 písm. c/ tejto zmluvy.

Článok VI. Cena bytu a pozemku :
1. Predávajúci predáva kupujúcim byt uvedený v článku I. ods. 1 písm. a/ a článku II. vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu,
uvedených v článku III. a spoluvlastníckeho podielu na pozemku za kúpnu cenu EUR 12,238,83(slovom
dvanásťtisícdvestotridsaťosem eur a osemdesiattri cent) takto:

a/kúpnacenabytuvrátanespoluvlastníckehopodielunaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniach
domu EUR 10.214,66
b/ kúpna cena spoluvlastníckeho podielu na pozemku je EUR 2.024,17.
2. Cena bytu bola vypočítaná podľa § 18 zákona NR SR č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších zmien.
3. Kupujúci kupujú byt vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných

zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku za kúpnu cenu podľa ods. 1 a 2 do svojho
bezpodielového spoluvlastníctva.

Článok VII. Platobné podmienky :1. Kúpnu cenu 12.238,83 EUR kupujúci zaplatia predávajúcemu spoločne a nerozdielne do 30 dní od
nadobudnutiaprávoplatnostirozsudkuOkresnéhosúduKošiceIIsp.n.41C/205/2005vmiestejehosídla.

Článok VIII. Správa domu :
1. Správa domu vykonáva na základe zmluvy o výkone správy V. S. W. W., W..Y..R.. W. XXX XX S., O. X.
2. Kupujúci vyhlasujú, že pristupujú k zmluve o výkone správy.

Článok IX. Osobitné ustanovenia :

1. Predávajúci prehlasuje, že na prevádzanom byte, na spoluvlastníckom podiele spoločných častí,
spoločných zariadení domu a pozemku neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená a iné ťarchy, okrem
záložného práva k bytu, ktoré vzniká zo zákona v prospech vlastníkov bytov v dome.
2. Kupujúci berie na vedomie, že súčasne s vlastníctvom bytu vzniká k bytu záložné právo v prospech
ostatných vlastníkov bytov v dome podľa ust. § 15 zákona č. 182/93 Z.z..

Článok X. Nadobudnutie vlastníctva:
1. Práva k nehnuteľnostiam sa zapisujú do katastra nehnuteľností na Správe katastra Košice.
2. Kupujúci nadobúdajú bezpodielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam na základe právoplatného
rozhodnutia katastrálneho úradu o povolení vkladu.
3. Nadobudnutím vlastníctva bytu v zmysle tejto zmluvy o prevode vlastníctva bytu zaniká pôvodný

nájom bytu uzavretý medzi prenajímateľom a nájomcom.

Článok XI. Záverečné ustanovenia :
1. neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú:
a/ pôdorys bytu

b/ situačný plán nadzemného podlažia.
2. Táto zmluva sa vyhotovuje v piatich rovnopisoch. Po vklade do katastra obdŕža jeden predávajúci,
dva kupujúci a dva rovnopisy ostanú pre katastrálny úrad.

Súd prvého stupňa vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku osobitným

uznesením.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že právny predchodca žalovaného
Slovenská poisťovňa a.s. odkúpila od Q. S. bytový dom na Y. XX B. S. ešte v roku 1994, ktorý následne v
rokoch 1998 - 1999 komplexne zrekonštruovala. Takto došlo k zrekonštruovaniu bytov žalobcov, pričom

žalobcovia užívajú byt č. 8, ktorého prevodu sa domáhajú titulom nájomnej zmluvy č. XXXXXX/OZ,
G. dňa XX.X.XXXX. Žalobcovia požiadali o odkúpenie bytu ešte v čase, keď Slovenská poisťovňa a.s.
bola obchodnou spoločnosťou s majetkovou účasťou štátu a Fondu národného majetku SR a predaj
bytov už mala uskutočňovať U. - W. V., U..W.. v čase, keď došlo k zmene vlastníckych vzťahov v
rámci privatizačnej transakcie medzi U. U., Fondom národného majetku SR a Ministerstvom financií

SR dňa 22. júla 2002. Žalobcovia preukázali, že požiadali o odkúpenie bytu právneho predchodcu
žalovaného ešte dňa 18.10.1999, ďalšiu žiadosť o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva doručili
dňa 27.2.2001 a opätovne 7.10.2003. Počas súdneho konania žalovaný bol toho názoru, že U. - W.
V. U..W.. je úplne privatizovaná, pričom nemá povinnosť prevádzať byty do osobného vlastníctva v
zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších zmien a v prípade prevodu vlastníctva bytu sa

na ňu pri výpočte ceny bytu nevzťahuje § 18 a nasl. zákona č. 182/1993 Z.z.. Mali za to, že v čase,
kedy došlo k privatizačnej transakcii medzi U. U., E. K. Q. W. U. Q. E. W., mali byť uzatvorené s
nájomcami bytov, ktorí požiadali o odkúpenie bytu, zmluvy o budúcej zmluve, v ktorých mala byť
dohodnutá cena bytu, ako aj lehota, v ktorej bude byt odpredaný. Keďže k uzavretiu takejto dohody
medzi žalobcami a W. V. a.s. nedošlo, tak sa pri prevode vlastníctva na U. - W. V., U..W.. nevzťahuje

povinnosť byt odpredať a ani výpočet ceny bytu podľa § 19 a nasl. zák. č. 182/1993 Z.z. v znení
účinnom v rozhodnom období. V tejto súvislosti vzniesol z opatrnosti žalovaný aj námietku premlčania
žalobcami uplatneného nároku. Súd prvého stupňa právne uzavrel, že žiadne ustanovenie zákona
č. 182/1993 Z.z., ale iného právneho predpisu nespája s nesplnením povinnosti uzavrieť zmluvu o
prevode vlastníctva bytu, prípadne na zabezpečenie tejto povinnosti zmluvy o budúcej zmluve, zánik

uvedenej povinnosti. Len samotným nesplnením povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu
právnym predchodcom žalovaného, táto povinnosť nezanikla. Teda privatizáciou právneho predchodcu
žalovanéhoasňouspojenýmprávnymnástupníctvom,vyplývajúcimzust.§15ods.1zákonač.92/1991
Zb., podľa ktorého s vlastníckym právom privatizovaného majetku prechádzajú na jeho nadobúdateľapráva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom, vrátane neznámych, prešla táto povinnosť
na žalovaného, pokiaľ právnemu predchodcovi takáto povinnosť vznikla. Privatizáciou majetku štátu
prechádzajú na nadobúdateľa privatizovaného majetku práva a povinnosti súvisiace s privatizovaným

majetkom, vrátane povinnosti uzavrieť s nájomcom zmluvu o prevode vlastníctva bytu v zmysle zákona
č. 182/1993 Z.z., pokiaľ takáto povinnosť vznikla právnemu predchodcovi nadobúdateľa privatizovaného
majetku. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva
bytu vznikla ešte W. V., U..W.. ako obchodnej spoločnosti s majetkovou účasťou štátu a Fondu
národného majetku SR. Skutočnosť, že túto zmluvu o prevode vlastníctva bytu žalobca so W. V.,

U..W.. K., ani túto povinnosť nezabezpečil zmluvou o budúcej zmluve v čase privatizačnej transakcie,
neznamená, že táto povinnosť žalovaného uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu s doterajším
nájomcom zanikla. Privatizáciou majetku štátu (W. V., U..W..) prešli na nadobúdateľa privatizovaného
majetku U. - W. V., U..W.. práva a povinnosti súvisiace s privatizovaným majetkom, vrátane neznámych,
teda privatizáciou majetku štátu prešla na U. - W. V. a aj povinnosť uzavrieť so žalobcami zmluvu o
prevode vlastníctva bytu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil prvostupňový súd ust. § 1, § 15 zákona

č. 92/91 Zb. o podmienkach prevodu štátu na iné osoby, ako aj ust. § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, § 5 ods.
1, § 17 ods. 1, 3, § 18 ods. 1, § 18a a § 29 ods. 3, ods. 8 zákona č. 182/93 Z.z.. Súd prvého stupňa
na základe takto vyhodnoteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení uzavrel, že
nemohlo dôjsť k premlčaniu žalobcami uplatneného nároku. Žaloba o nahradenie vyhlásenia vôle je
dôvodná a keďže žalobný návrh obsahuje všetky náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu, rozhodol

tak, ako je vo výroku rozsudku uvedené. Medzi účastníkmi konania bola sporná výška kúpnej ceny
za prevod bytu č. X na Y. T. Č.. XX B. S. do osobného vlastníctva. Preto boli v predmetnom spore
vypracované až 3 znalecké posudky. Žalobcovia pred vyhlásením uznesenia o ukončení dokazovania
požiadali súd o pripustenie zmeny návrhu (čo do určenia výšky kúpnej ceny spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku) v

zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX spracovaného znaleckým ústavom W. W. E. B. O.. Súd prvého
stupňa sa oboznámil s obsahom všetkých troch znaleckých posudkov (G. H.. Q., H.. I. a znaleckého
ústavu STU W. E. B. O.). Za najhodnovernejší znalecký posudok v predmetnej veci považoval znalecký
posudok č. 22/2008 spracovaný znaleckým ústavom W. W. E. B. O.. K tomuto znaleckému posudku
sa najskôr približuje znalecký posudok H.. J. I., preto súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť

uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, vychádzajúc zo znaleckého posudku Č.. XX/XXXX tak, ako
je vo výroku rozsudku uvedené. V čase vyhlásenia rozsudku súd nemohol rozhodnúť o náhrade trov
konania z dôvodu, že voči uzneseniu o priznaní znalečného uznesením č.k. 41C/205/2005-142 zo dňa
2.10.2008 znalcovi W. W. E. B. O. bolo podané odvolanie a trovy konania v čase vyhlásenia rozsudku
neboli súdu známe, preto súd rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku

osobitným uznesením.

Opravným uznesením č.k. 41C/205/2005-594 zo dňa 13.5.2009 opravil súd prvého stupňa rozsudok
súdu prvého stupňa zo dňa 27. marca 2009 č.k. 41C/205/2005-572, a to v časti záhlavia tak, že dátum
narodenia žalobkyne v 2. rade správne znie 11.12.1968, 2. vo výrokovej časti na druhej strane v druhej

vede tak, že dátum narodenia žalobkyne v 2. rade správne znie 11.12.1968 a vo výrokovej časti čl. II
popis a rozsah vlastníctva, bod 4 správne znie : Celková výmera podlahovej plochy bytu je XXX,XX Q..

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods.
2 písm. d/ a f/ O.s.p., teda že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietali,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne a v časti aj nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa
nesprávne posúdil tú skutočnosť, či sa na žalovaného vzťahovala povinnosť uzatvoriť zmluvu o prevode
vlastníctva predmetného bytu. V čase podania žiadosti navrhovateľov o prevod vlastníctva bytu, t.j.
18.10.1999, žalovaný nebol ani štátnym podnikom ani štátnym podnikom v likvidácii, ani štátnou

rozpočtovou, alebo štátnou príspevkovou organizáciou, nakoľko v tom čase mal už právnu formu
akciovej spoločnosti. Na základe uvedeného sa na žalovaného nevzťahovala povinnosť podľa ust. § 29
ods. 2 predmetného zákona. S účinnosťou od 16.7.1999 (novelizáciou predmetného zákona zákonom
č. 173/1999 Z.z.) bol vložený do § 29 nový ods. 8, ktorý stanovil povinnosť aj pred subjekty uvedené
v § 17 ods. 3 písm. c/ až f/, uzavrieť s nájomcom zmluvu o prevode vlastníctva bytu, za kúpnu cenu

nepresahujúcucenupodľa§18ods.1a§18aods.1(zapozemok),avšakzároveňvloženýmods.9v§29
sa stanovilo, že povinnosť podľa ods. 8 sa nevzťahuje na tie situácie, keď vlastníctvo bolo nadobudnuté
zmluvným prevodom. Žalovaný teda mal za to, že zákonodarca zamýšľal vyňať spod povinnosti okrem
služobných bytov a bytov v rodinných domoch aj taký majetok, ktorý vymedzené subjekty nadobudlikúpou, pričom má za to, že nemôže byť rozdiel v postavení subjektu, ktorý odkúpil jednotlivé byty a
subjektu, ktorý odkúpil naraz celý dom so všetkými bytmi. Žalovaný ako akciová spoločnosť nadobudol
celý bytový dom (t.j. všetky vtedy existujúce byty bytového domu) na základe kúpnej zmluvy z roku

1994 a následne objekt rekonštruoval. S uvedenou argumentáciou ( s poukazom na ods. 9 v § 29
zákona)sasúdvôbecnezaoberal,čojevrozporesozákonnoupožiadavkoupresvedčivostiodôvodnenia
rozsudku. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany vzniesol i námietku premlčania žalobcami v 1.
a 2. rade uplatneného nároku vzhľadom na dátum podania žaloby v súvislosti s dátumom žiadosti o
odkúpenie bytu, s ktorou sa súd prvého stupňa zaoberal len okrajovo, a podľa názoru žalovaného

taktiež nepresvedčivo - súd prvého stupňa totiž neuviedol žiadne ustanovenia právnych predpisov, o
ktoré oprel svoj záver o nepremlčaní práva a preto je jeho rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné.
Na uvedenej námietke premlčania žalovaný naďalej trvá. Za nesprávnu považuje odvolateľ i súdom
stanovenú výšku kúpnej ceny predmetného bytu. Je nesporné, že predmetný byt č. 8 na IV. nadzemnom
podlaží na Y. T. Č.. XX B. S. sa nachádza v bytovom dome, ktorý prešiel v rokoch 1996 - 1999 rozsiahlou
rekonštrukciou a predmetný byt vznikol v dôsledku tejto rekonštrukcie. V zmysle písomného stanoviska

Ministerstva financií SR zo dňa 28.10.2008 doručeného konajúcemu súdu na základe jeho vyžiadania
vo veci zaujatia stanoviska k stanoveniu ceny bytu v bytovom dome, ktorý prešiel v rokoch 1996 -
1999 rekonštrukciou a byt vznikol v dôsledku tejto rekonštrukcie, sa v tomto konkrétnom prípade má
postupovať tak, že obstarávacia cena domu sa zistí zo zostatkovej ceny domu pred rekonštrukciou,
ku ktorej sa pripočíta cena rekonštrukcie. Z takto zistenej obstarávacej ceny domu sa odpočíta 2

% amortizácie za roky 1999 až 2008 a vydelí sa súčtom podlahovej plochy bytov, resp. nebytových
priestorov, ak v dome sú. Taktiež sa neodpočítava základný štátny príspevok, nakoľko od roku 1991 sa
neposkytuje.Odvolateľzastávatiežnázor,žekeďzákonč.182/1993Z.z.dávakompetencieMinisterstvu
financií SR pri určovaní napr. obstarávacej ceny domu, je logické, že i stanovisko, ktoré bolo zaslané
konajúcemu súdu, vychádza z tejto kompetencie a je právne záväzné a súd mal z neho vychádzať.

Súd prvého stupňa sa s uvedeným stanoviskom dostatočným spôsobom nevysporiadal a vychádzal
zo znaleckého posudku č. 22/2008 spracovaného znaleckým ústavom W. W. E. v O., v ktorom je
výpočet ceny rozporný s uvedeným stanoviskom a preto ho nemožno považovať za správny. Pokiaľ ide
o argumentáciu daného znaleckého ústavu obsiahnutú v jeho podaní zo dňa 17.2.2009, ktorou reaguje
znalecký ústav na predmetné stanovisko ministerstva, s touto argumentáciou sa taktiež nemožno

stotožniť, nakoľko sa v danom podaní uvádza, že rekonštrukcia nebola pri výpočte zohľadnená, keďže
zákon č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) pojem rekonštrukcia nepozná a v zmysle zákona sa jedná o
zmenu stavby nadstavbou a v podaní sa uvádza, že životnosť nadstavby je naviazaná na životnosť
pôvodnej stavby - k tomu však žalovaný považuje za nutné uviesť, že na danom bytovom dome
neprebehla len nadstavba, ale komplexná rekonštrukcia vrátane infraštruktúry, nakoľko v čase kúpy

domu bol dom zdevastovaný a neobývaný. Aj v samotnom znaleckom posudku znaleckého ústavu na
strane 5 (všeobecné údaje) sa uvádza, že celá obnova bytového domu a súčasne nadstavba bytového
podkrovia (IV. nadzemného podlažia) bola uskutočnená v rokoch 1996 - 1999. Teda samotný znalecký
ústav vo svojom posudku prvotne skonštatoval celkovú obnovu domu, nielen nadstavbu, čo podľa
presvedčenia žalovaného má nepochybný pozitívny vplyv na životnosť domu. Rozhodnutie o umiestnení

stavby z roku 1996, ako aj stavebné povolenie, ako aj rozhodnutie o povolení užívania stavby z roku
1999, ktoré boli vydané podľa stavebného zákona, pojem rekonštrukcia používajú (posledne menované
dokonca používa pojem celková rekonštrukcia). Dokonca samotné rozhodnutie súdu v odôvodnení (str.
14) komplexnú rekonštrukciu považuje za preukázanú a teda sa nestotožňuje s názorom znaleckého
ústavu, z ktorého posudku sa paradoxne vychádza. Je pravdou, že stavebný zákon pojem rekonštrukcia

neuvádza, avšak pozná zmeny stavieb, medzi ktorými demonštratívne uvádza prístavbu, nadstavbu
a stavebné úpravy. Odvolateľ v odvolaní tiež poukázal na to, že štátny príspevok pri rekonštrukcii
poskytnutý nebol, rozporne s tým v znaleckom posudku znaleckého ústavu do výpočtu je zahrnutý.
Znalecký posudok znaleckého ústavu podľa odvolateľa predstavuje striktne slovný (gramatický) výklad §
18 zákona, ktorý nie je postačujúci a nezohľadňuje plne posudzovaný prípad a jeho špecifiká. Odvolateľ

preto zastáva názor, že jediným znaleckým posudkom, ktorého stanovenie ceny bytu je plne v súlade
s vyššie uvádzaným stanoviskom Ministerstva financií SR, je znalecký posudok č. 4/2007 znalca H..
R. Q., ktorý cenu bytu stanovil na sumu 48.819,96 eur. Za zmätočné považuje odvolateľ aj tie časti
rozsudku (str. 14 a 16), ktoré žalobu označujú ako žalobu o nahradenie prejavu vôle, hoci petit žaloby,
ako aj korešpondujúci druhý výrok rozsudku sa týkajú nepeňažnej povinnosti (uzavrieť zmluvu), pre

ktorej splnenie je stanovená 30 dňová lehota od právoplatnosti rozsudku a teda zjavne ide o žalobu na
plnenie (nepeňažnej povinnosti). Preto odvolateľ navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a žalobu
žalobcov zamietol a zaviazal žalobcov na úhradu vzniklých trov žalovaného.Žalovaný podal odvolanie aj proti opravnému uzneseniu súdu prvého stupňa z tých istých dôvodov, ktoré
uplatnil v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa.

Žalobcovia vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhli rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s
opravným uznesením ako vecne správny potvrdiť a uplatnili aj trovy odvolacieho konania. Tvrdenie
žalovaného, že sa súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nevyporiadal so vznesenou námietkou
premlčania, nie je pravdivé. Na vznesenú námietku premlčania nároku žalobcov žalovaným reagovali
žalobcovia v priebehu súdneho konania. Je pravdou, že žiadosť o odkúpenie nájomného bytu do

súkromného vlastníctva podali žalobcovia dňa 18.10.1999. Na pojednávaní predložili ďalšiu písomnú
žiadosť označenú ako „Žiadosť o poskytnutie informácií k zámeru odkúpenia nájomného bytu -
predloženie",ktorúprávnypredchodcažalovanéhoW.Á.V.,U..W..prevzaldňa27.2.2001.Vtejtožiadosti
žalobcovia hneď v úvode pripomenuli žalovanému, že už dvakrát sa obrátili písomne vo veci odkúpenia
bytu na Y. T. Č.. XX a doposiaľ nedostali odpoveď. Ďalej v žiadosti odôvodnili svoj zámer na odkúpenie
tohto bytu, poukázali na to, že do bytu na Y. T. Č.. XX sa žalobcovia nasťahovali po tom, ako boli

oboznámení so zámermi poisťovne poskytnúť nájomníkom náhradné byty za uvoľnené byty na ulici
V.. Riaditeľ SP a.s. OZ Košice prehlásil, že v prípade záujmu o odkúpenie bytov, Slovenská poisťovňa
vstúpi do jednania osobitne s každým nájomcom. Na záver tejto žiadosti žalobcovia uviedli, že sa v roku
1999 na výzvu poisťovne presťahovali do náhradného bytu a v súčasnej dobe opätovne predkladajú
žiadosť o odkúpenie prideleného náhradného bytu v zmysle zákona platného v čase podania prvej

žiadosti. Žiadosť zo dňa 26.2.2001 bola v rámci vykonávaného dokazovania súdom prvého stupňa
oboznámená. Žalovaný mal možnosť sa k nej vyjadriť. Súd po tom, čo bola žalovaným vznesená
námietka premlčania nároku s odôvodnením tak, ako v odvolaní, že žiadosť o odkúpenie bytu podali
žalobcovia dňa 18.10.1999 a v čase keď žalobu podávali dňa 26.5.2005 už nárok bol premlčaný,
vysporiadal sa vznesenou námietkou premlčania. Súd prvého stupňa vzal do úvahy ako žiadosť o

odkúpenie bytu do vlastníctva zo dňa 18.10.1999, ako aj opätovnú žiadosť zo dňa 26.2.2001. Na
vznesenú námietku premlčania žalovaným žalobcovia reagovali v priebehu konania aj tým, že vznesenú
námietku premlčania, i keď je výkonom práva žalovaného, vzhľadom na okolnosti prípadu, považovali
za výkon práv v rozpore s dobrými mravmi, a to v súlade s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
ÚstavnýsúdČeskejrepublikyvtejtosúvislostidôvodil,žeust.§3Občianskehozákonníka,podľaktorého

výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, platí i pre výkon práva vzniesť námietku premlčania
(nález ÚS ČR z 15.1.1997, sp.zn. II. ÚS 309/95). Žalobcovia sa dovolávali rozporu s dobrými mravmi
podľa citovaného ustanovenia, pretože vyvinuli dostatočnú mieru starostlivosti a predvídavosti a chceli
so žalovaným uzatvoriť konkrétny právny vzťah, a to najmä s prihliadnutím k dôsledkom plynúcim z
ustanovenia pozitívneho práva a z možnosti, ktoré zákonná úprava obsiahnutá v ustanoveniach zákona

č. 182/1993 Z.z. prinášala. Zmyslom ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zamedziť výkonu práva,
ktoré síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom. Súd zisťuje, či sa výkon práva prieči
dobrým mravom s ohľadom na komplexnosť konkrétnych okolností prípadu, nielen na strane povinného,
ale i osoby k výkonu práva oprávnenej. V žalobe i v priebehu konania žalobcovia poukázali na to, že
žalovaný neodpovedal na ich žiadosti na odkúpenie bytu do vlastníctva, a to bytu, ktorý bol vlastne

bytom náhradným za byt, z ktorého sa v dôsledku rekonštrukcie budovy na ulici V. X odsťahovali. Pred
tým, ako sa žalobcovia nasťahovali do bytu na Y. T. Č.. XX, boli nájomcami bytu v dome na ulici V.
Č.. X. Dňa 27.1.1997 sa konalo prvé zasadanie nájomníkov bytov na V. T. Č.. X, podľa pozvánky na
rokovaní ich oboznámili so zámerom rekonštrukcie objektu W. U..W.. K. V. a s riešením náhradného
ubytovania, a to buď návrat na V., alebo možnosť odpredaja bytu. Žalobcovia predložili súdu pozvánku

zo dňa 15.1.1997, kde boli žalobcovia poučení o tom, kam majú zasielať žiadosti na odpredaj bytu, že
sa bude riešiť i návrat do bytu na V. T.. Na pozvánke je od žalovaného poznámka, že nikto nebude mať
záujem, lebo bude lepšie bývanie. Dňa 23.1.1997 písomne žalovaný oznámil pridelenie náhradného
bytu na Y. T. Č.. XX, číslo bytu H., podpísaný generálnym riaditeľom Q.. E. R.. Dňa 18.2.1999 sa stali
žalobcovia na základe zmluvy o nájme bytu č. 990216/OZ, ktorú uzatvorili 18.2.1999 na dobu neurčitú

ešte so Slovenskou poisťovňou, a.s. OZ Košice, spoločnými nájomcami bytu číslo 8, pozostávajúceho
z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, na IV. nadzemnom podlaží bytového domu číslo popisné XXX
na ulici Y. Č.. XX v S.. O. P. K. T. Y. XX je vo vlastníctve žalovaného. Listom zo dňa 18.10.1999 v
súlade s ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z.z. žalobcovia vyzvali právneho predchodcu žalovaného
Slovenskú poisťovňu a.s. k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníctva k bytu v S. K. T. Y. Č.. XX.

Žiadosť adresovali na odštepný závod v S.. Na túto žiadosť žalovaný nereagoval. Ďalšiu žiadosť o
odkúpenie bytu zopakovali dňa 26.6.2001, túto nazvali žiadosťou o poskytnutie informácii k zámeru
odkúpenia nájomného bytu, avšak podľa obsahu ju považovali za žiadosť o odkúpenie prideleného
náhradného bytu na Y. T. Č.. XX. Dňa 13.11.2003 žalovaný písomne reagoval na žiadosť o prevodvlastníctva bytu a oznámil žalobcom, že najprv pristúpi k odpredajú neobsadených bytov v dome na
ulici Rastislavovej č. 7 a až neskôr pristúpi k odpredaju nájomných bytov s tým, že vyzve žalobcov k
odkúpeniu bytu. Žalobcovia preto očakávali v skorej dobe uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva

bytu. Po uskutočnení privatizácie Slovenskej poisťovne dňa 19.4.2004 oznámil žalovaný, že žiadosti
nájomníkov na odkúpenie bytu postúpil na ústredie ASP, ktorý sa obrátil na Ministerstvo financií SR
so žiadosťou o stanovisko, ako má žalovaný postupovať a po oboznámení so stanoviskom začne s
odpredajom bytom nájomníkom, ktorí žiadosti podali. Dňa 1.3.2004 sa obrátil žalovaný na Q. E. K. X.. G.,
aby zaujala stanovisko k predaju bytov vo vlastníctve Allianz-SP a.s. nájomcom a uviedol skutočnosti, že

v dobe od 10.11.1999 do 15.5.2002 požiadalo 8 nájomcov o odkúpenie týchto bytov do vlastníctva podľa
zákona č. 182/1993 Z.z.. Ministerstvo financií dalo dňa 19.4.2004 odpoveď na dožiadanie, že žalovaný,
keďže je úplne sprivatizovaný a nájomníci neuzatvorili zmluvy o budúcej zmluve, v ktorých mala byť
dohodnutá cena, ako aj lehota, nemá povinnosť v takomto prípade byt odpredať. Na základe tohto
stanoviska Ministerstva financií žalovaný dňa 1.6.2004 uviedol, že nemá v zmysle zákona č. 182/1993
Z.z. zákonnú povinnosť, byt, ktorí majú žalobcovia v spoločnom nájme predať, a ak sa rozhodne ho

predať, pri stanovení kúpnej ceny nie je viazaný § 18 citovaného zákona. V dôsledku stanoviska Q.
E., žalovaný písomne dňa 20.8.2004 žalobcom oznámil, že ponúka byt na predaj za predajnú cenu
1.750.000,-Sk. Z domu na V. T. Č.. X boli presťahovaní viacerí nájomcovia a všetci mali záujem o
odpredaj tzv. náhradných bytov nachádzajúcich sa v dome na ulici Y. Č.. XX, XX U. XX. Spoločne sa
schádzali a dávali návrhy na postup. Dňa 16.9.2004 nájomcovia náhradných bytov na Y. T. Č.. XX,

XXA, XX, pozvali riaditeľa žalovaného na rokovanie na deň 24.9.2004 za účelom ukončiť náhradné
ubytovanienaY.T.U.vypracovalisťažnosťnaMinisterstvofinanciídňa17.9.2004napostuppriodpredaji
bytu do vlastníctva. W. Q. E. W. z 19.4.2004 prezentoval žalovaný ako záväzné nielen preňho, ale
pre každého. Žalovaný uvádzal, že Ministerstvo financií SR je vlastne autorom zákona č. 182/1993
Z.z. a ako také má právo tento zákon vykladať. Slová žalovaného boli veľmi presvedčivé a nikto z

právnikov sa nechcel týmto prípadom zaoberať. Možno povedať, že týmto zavádzajúcim stanoviskom
Q. E. boli nielen žalobcovia, ale aj ostatní nájomcovia uvedení do omylu. Je pravdou, že sa nakoniec
žalobcoviarozhodlipodaťžalobunapríslušnýsúd,opätovnenavštíviliprávnikovahľadaliprávnupomoc,
ale k dispozícii mali už stanovisko, s ktorým ich oboznámil (predtým ako podali žalobcovia túto žalobu)
jeden z nájomcov pán Q. V.. Ministerstvo financií SR dňa 20.9.2004 odpovedalo na sťažnosť Q. V., že

Q. E. B. K. S. T. G. Č.. XXX/XXXX G..G.. K. X. R. B. do vzťahu s obchodnou spoločnosťou, keďže
kompetencie v oblasti privatizácie štátnych podnikateľských subjektov má Ministerstvo hospodárstva
SR. Ako dôkaz pripojili stanovisko Ministerstva financií SR z 20.9.2004. Vtedy si žalobcovia uvedomili,
že sa dali ovplyvniť nielen žalobcovia, ale aj ostatní nájomcovia stanoviskom Ministerstva financií
SR z 19.4.2004 a žalovaný, keďže ho považoval za záväzné, neuzatvoril so žalobcami zmluvy o

prevode vlastníctva bytu, aj keď to sľuboval a viedol žalobcov ako aj ďalších nájomcov k tomu už od
presťahovania z bytov v dome na ulici Pribinovej, Opisom konkrétnej situácie pred podaním žaloby,
žalobcovia preukázali, že neposkytnutie ochrany práva v prípade výkonu práva na uzatvorenie zmluvy
o prevode vlastníctva bytu odopretím autoritatívneho rozhodnutia nutného k vzniku právneho vzťahu
medzi oprávnenými a povinným s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania povinným, by bolo

v rozpore s dobrými mravmi. Aplikácia určitého pravidla správania stanovená pozitívnym právom,
vznesenie námietky premlčania, by v tomto prípade bola nespravodlivá. Žalobcovia sú toho názoru,
že žalovaný ako účastník právneho vzťahu zneužíval svoje silnejšie postavenie a správal sa na úkor
žalobcov, ako nájomcov. Preto navrhli, aby odvolací súd neprihliadol na vznesenú námietku premlčania,
pretože takýto výkon práva za konkrétnej situácie je v rozpore s dobrými mravmi. Pritom žalovaný sa

opätovne v odvolaní dovoláva stanoviska Ministerstva financií zo dňa 28.10.2008, doručeného súdu
k otázke zaujatia stanoviska ceny bytu v bytovom dome a znovu v odvolaní zastáva názor, že keďže
zákon č. 182/1993 Z.z., dáva kompetencie Ministerstvu financií SR pri určovaní napr. obstarávacej
ceny domu, je preto logické, že i stanovisko, ktoré bolo zaslané konajúcemu súdu, vychádza z tejto
kompetencie, je preto záväzné a súd mal z neho vychádzať. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že

Ministerstvo financií SR už po vykonaní dokazovania tromi znaleckými posudkami, a najmä už po
vykonaníkontrolnéhoznaleckéhodokazovania,zaujalostanovisko,akopostupovaťpristanoveníceny,a
tak preskúmavalo správnosť záverov znaleckých posudkov a vyjadrovalo sa i k výkladu zákonov v snahe
usmerniť rozhodovanie súdu. V zmysle judikatúry Súdneho dvora a súdu prvého stupňa Európskych
spoločenstiev sa súdom rozumie zákonom zriadený nezávislý a nestranný orgán, ktorý je v konaní

súdneho charakteru oprávnený a povinný rozhodovať so záväznými účinkami o sporoch a veciach, ktoré
mu boli predložené. V súlade s judikatúrou je účelom práva na súd zriadený zákonom zaručeného čl. 6
ods. 1 Dohovoru, že organizácia súdov v demokratickej spoločnosti nesmie byť závislá od výkonnej moci
a za tým účelom je upravená zákonom prijatým parlamentom. Súd musí byť nezávislý od iných štátnychmocí, a to tak zákonodarnej i výkonnej. Pre súdnictvo je charakteristické, že súd hoci je sám štátny
orgán, je nezávislý a nestranný nielen voči stranám sporu, ale aj voči štátu, keďže aj štát sám môže
byť stranou sporu. Táto zásada je dôsledkom požiadavky deľby moci v štáte a z hľadiska sudcovskej

nezávislosti a nestrannosti sa sleduje, aby rozhodovanie súdov nebolo ovplyvňované hľadiskami, ktoré
zastávajú iné štátne orgány (III. ÚS 16/2000 z 15.6.2000). To sa netýka prípadov, kedy je súd viazaný
rozhodnutím iného orgánu ako súdu a to o predbežnej otázke, ktorej vyriešenie nepatrí do právomoci
súdu. V takomto prípade viazanosť súdu rozhodnutím správneho orgánu neporušuje jeho nezávislosť.
Z tohto dôvodu považujú žalobcovia za nepochopiteľný názor žalovaného, že stanovisko Ministerstva

financií SR podané v priebehu sporu k stanoveniu ceny bytu je pre súd záväzné a opätovne je to
stanovisko X.. X. G.. Nebyť jej negatívneho stanoviska v mene Ministerstva financií SR z 19.4.2004 vo
veci predaja bytov vo B. U., ktorý bol v rozpore so zákonom, a v ktorom bol žalovaný usmernený, že
sa naňho nevzťahuje povinnosť byt odpredať, ani výpočet ceny podľa § 18 a násl. zákona č. 182/1993
Z.z., k tomuto súdnemu sporu by nedošlo. Pokiaľ žalovaný v odvolaní sa odvoláva na to, že v čase
podania žiadosti o odpredaj bytu do osobného vlastníctva bol akciovou spoločnosťou, preto sa naňho

povinnosť uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu nevzťahuje, správne súd prvého stupňa zistil,
že v čase keď žalobcovia požiadali o prevod vlastníctva bytu - v roku 1999, a vlastníkom bytového
domu bola W. V. U..W.., ktorá bola v tom čase obchodnou spoločnosťou s majetkovou účasťou štátu a
Fondu národného majetku SR. Až následnou privatizáciou došlo k deetatizácii a k zmene vlastníckych
vzťahov. Súd prvého stupňa zaujal správne stanovisko, že táto povinnosť nezanikla ani žalovanému ako

právnemu nástupcovi obchodnej spoločnosti s majetkovou účasťou štátu. Žalovaný tiež zmätočne tvrdil,
že tento byt nikdy nebol bytom služobným. Čo sa týka ceny bytu, novela § 18 zákona č. 182/1993 Z.z.
definuje obstarávaciu cenu na účely tohto zákona, ako cenu bytu vypočítanú podľa ods. 1, ktorá je -
cenou maximálnou, čo znamená, že vlastník domu, ktorý prevádza byt do vlastníctva nájomcu, nemôže
túto cenu zvýšiť. Súd prvého stupňa zisťoval cenu bytu za pomoci znaleckých posudkov, ktoré mali

rozporné závery. Znalecký posudok spracovaný znaleckým ústavom STU Stavebná fakulta v Bratislave
odstránil rozpory v predchádzajúcich znaleckých posudkov Ing. O. Mihalču a Ing. Tótha, vo výpovedi
poverený znalec ústavom poukázal na to, že byt, ktorý je podkrovným bytom, stojí na základoch starého
domu a dlhšiu životnosť ako dom, na ktorom stojí nemôže mať. Žalovaný tvrdí, že do rekonštrukcie
bytového domu, a teda aj do bytu žalobcovi investoval vysoké finančné sumy a byt zhodnotil, preto

pokladá cenu bytu za nízku, nesúhlasí so znalcom určenou amortizáciou a nezohľadnením investícií.
Vyjadrenie žalovaného v tomto smere nekorešponduje s vykonaným dokazovaním v súdnom spore, a to,
že rekonštrukcia bola vykonaná neodborne s rozsiahlymi vadami, ktoré sú známe žalovanému ešte pred
začatím tohto sporu. Vady bytu podrobne opísali predchádzajúci znalci a sú tak závažného charakteru,
že spôsobujú hygienickú závadnosť bytu, narušujú riadne užívanie bytu. V súdnom konaní žalobcovia

navrhovali, aby sa znalci zaoberali vadami bytu, ktoré znemožňujú riadne užívanie bytu. V tomto smere
súd nevykonával dokazovanie, pretože zákon č. 182/1993 Z.z. nemá ustanovenie, ktoré by pripúšťalo
zníženie ceny bytu z tohto dôvodu. K záveru, že byt je závadný, dospel aj Regionálny úrad verejného
zdravotníctva Košice 17.12.2007 s tým, že predmetný byt nespĺňal základné požiadavky na stavbu a
dal podnet na W. Ú. Q. S., pracovisko S. X., aby zaujalo stanovisko. Po miestnom zisťovaní za účasti aj

žalovaného dňa 20.3.2008 primátor mesta S. H.. S., doporučil žalobcom v prípade, že nebudú zo strany
žalovaného vykonané potrebné stavebné práce na odstránenie vád, má sa obrátiť na súd.

Podaním zo dňa 20.5.2010 žalobcovia upresnili žalobný petit, a to, že správne formulovaný žalobný petit
v tomto prípade uloženia povinnosti žalovanému uzavrieť so žalobcami zmluvu o prevode vlastníctva

bytu má znieť: Žalovaný je povinný uzatvoriť so žalobcami v 1. a 2. rade zmluvu o prevode vlastníctva
bytu podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v nasledovnom znení:

U. - W. V., U..W.., W. XXX XX O., P. Y. X, IČO: XX XXX XXX, zapísaná v Obchodnom registri Okresného
súdu O. H., oddiel Sa, vl. č. 196/B, ako strana predávajúca a I. J. Y.. J., K.. XX.X.XXXX, rod.č. XXXXXX/

XXX a manželka W. J., rod. O., K.. XX.XX.XXXX, rod.č. XXXXXX/XXXX, obaja bytom S., Y. XX, ako
strana kupujúca, podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení neskorších zmien, uzatvárajú túto zmluvu o prevode vlastníctva bytu:
Článok I. Predmet zmluvy:
1. Predmetom prevodu vlastníctva podľa tejto zmluvy je prevod :

a/ vlastníctva bytu č. 8, vchod 37, na 3. poschodí bytového domu súpisné číslo 771 Y. XX, XX, XX K.
T. Y. XX B. S. (ďalej len byt)b/ spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné
číslo XXX Y. XX, XX, XX, pripadajúceho na byt Č.. X na ulici Y. XX B. S., uvedených v čl. III, vo veľkosti
podielu XXX/XXXXX

c/ spoluvlastníckeho podielu K. V. :
V. Č. XXXX R. B. XXX Q.2. zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX o výmere XXX Q.
zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX R. B. 211 m2 zastavané plochy a nádvoria a parcelné
číslo XXXX/X o výmere XXX Q.2 ostatné plochy, pripadajúceho na O. Č.. X K. T. Y. XX, vo veľkosti
podielu XXX/XXXXX

2. Nehnuteľnosť uvedená v odseku 1 je zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXXX katastrálne územie X.
Q., R. S. X., R. S. H. na S. úrade v S., W. S. S., titulom nadobudnutia: žiadosť o zápis bytov Z-1050/2003.

Článok II. Popis a rozsah vlastníctva :
1.Prevádzaný byt pozostáva z troch obytných miestností a príslušenstva.
2.Príslušenstvom bytu je kuchyňa, komora, predsieň, kúpeľňa, WC, balkón a pivnica.

3.Súčasťou bytu je vnútorné vybavenie, a to najmä vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické,
telefónne, plynové a bytové prípojky, prípojky STA, okrem tých, ktoré sú určené na spoločné užívanie.
Poštová schránka, zvonček, domáci telefón, kuchynská linka, plynový sporák, ohrievač, vodovodné
batérie, vaňa, radiátory.
4.Celková výmera podlahovej plochy bytu je XXX,XX Q..

5.Vlastníctvo bytu vrátane jeho vybavenia a príslušenstva je ohraničené vstupnými dverami do bytu a
príslušenstva umiestneného mimo bytu vrátane zárubní, hlavnými uzavieracími ventilmi prívodu teplej
a studenej vody, plynu a elektrickými poistkami pre byt.
6.Situačný plán príslušného poschodia domu s vyznačením polohy prevádzaného bytu (IV. nadzemné
podlažie v podkrovnej obytnej časti bytového domu) a pôdorys bytu tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto

zmluvy.

Článok III. Určenie a popis spoločných častí, spoločných zariadení domu:
1.S vlastníctvom bytu je spojené spoluvlastníctvo spoločných častí, spoločných zariadení domu.
2.Spoločnýmičasťami domu sú najmä: základy domu, strecha, chodby, obvodové múry, priečelia, vchod,

schodištia, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie, zvislé nosné konštrukcie.
3.Spoločnými zariadeniami domu sú najmä: sklady, sušiarne, spoločná televízna anténa, bleskozvody,
vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové bytové prípojky, ktoré sú určené
na spoločné užívanie.
4.Predávajúci s bytom prevádza na kupujúcich spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach domu. Veľkosť tohto spoluvlastníckeho podielu je 541/10000.

Článok IV. Technický stav domu a bytu:
1.Predávajúci vyhlasuje, že mu nie sú známe také závady a poškodenia bytu a jeho vybavenia,
spoločných častí, spoločných zariadení domu, na ktoré by mal kupujúceho osobitne upozorniť.

2.Kupujúcivyhlasujú,žepreduzatvorenímtejtozmluvysaoboznámilisostavombytu,jehovybavenia,so
stavom spoločných častí, spoločných zariadení domu a pozemku a v tomto stave ho kupujú a preberajú
do svojho bezpodielového spoluvlastníctva.

Článok V. Úprava práv k pozemku :

1.Predávajúci spolu s bytom prevádza na kupujúcich spoluvlastnícky podiel na pozemku v zmysle čl. I
ods. 1 písm. c/ tejto zmluvy.

Článok VI. Cena bytu a pozemku :
1.Predávajúci predáva kupujúcim byt uvedený v článku I. ods. 1 písm. a/ a článku II. vrátane

spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu,
uvedených v článku III. a spoluvlastníckeho podielu na pozemku za kúpnu cenu EUR 12,238,83(slovom
dvanásťtisícdvestotridsaťosem eur a osemdesiattri cent) takto:
a/kúpnacenabytuvrátanespoluvlastníckehopodielunaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniach
domu EUR 10.214,66

b/ kúpna cena spoluvlastníckeho podielu na pozemku je EUR 2.024,17.
2.Cena bytu bola vypočítaná podľa § 18 zákona NR SR č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších zmien.3.Kupujúci kupujú byt vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku za kúpnu cenu podľa od. 1 a 2 do svojho
bezpodielového spoluvlastníctva.

Článok VII. Platobné podmienky :
1.Kúpnu cenu 12.238,83 EUR kupujúci zaplatia predávajúcemu spoločne a nerozdielne do 30 dní od
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. 41C/205/2005 v mieste jeho
sídla.

Článok VIII. Správa domu :
1.Správa domu vykonáva na základe zmluvy o výkone správy V. S. W. W., W..Y..R.. W. XXX XX S., O. X.
2.Kupujúci vyhlasujú, že pristupujú k zmluve o výkone správy.

Článok IX. Osobitné ustanovenia :

1.Predávajúci prehlasuje, že na prevádzanom byte, na spoluvlastníckom podiele spoločných častí,
spoločných zariadení domu a pozemku neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená a iné ťarchy, okrem
záložného práva k bytu, ktoré vzniká zo zákona v prospech vlastníkov bytov v dome.
2.Kupujúci berie na vedomie, že súčasne s vlastníctvom bytu vzniká k bytu záložné právo v prospech
ostatných vlastníkov bytov v dome podľa ust. § 15 zákona č. 182/93 Z.z..

Článok X. Nadobudnutie vlastníctva:
1.Práva k nehnuteľnostiam sa zapisujú do katastra nehnuteľností na Správe katastra Košice.
2.Kupujúci nadobúdajú bezpodielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam na základe právoplatného
rozhodnutia katastrálneho úradu o povolení vkladu.

3.Nadobudnutímvlastníctvabytuvzmysletejtozmluvyoprevodevlastníctvabytuzanikápôvodnýnájom
bytu uzavretý medzi prenajímateľom a nájomcom.

Článok XI. Záverečné ustanovenia :
1.neoddeliteľnými súčasťami tejto zmluvy sú:

a/ pôdorys bytu
b/ situačný plán nadzemného podlažia.
2.Táto zmluva sa vyhotovuje v piatich rovnopisoch. Po vklade do katastra obdrží jeden
predávajúci, dva kupujúci a dva rovnopisy ostanú pre katastrálny úrad.

Predmetný rozsudok ukladajúci vyhlásenie vôle (§ 161 ods. 3 O.s.p.) je rozsudkom ukladajúcim
povinnosť uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Ak tento rozsudok nadobudne právoplatnosť,
účinkom právoplatnosti bude, že právny úkon, teda zmluva sa považuje za uzavretú dňom právoplatnosti
rozhodnutia. Preto sa nedá hovoriť o vykonateľnosti v právom slova zmysle, aj keď súd určil lehotu
na dobrovoľné plnenie 30 dní, táto lehota v rozsudku nemá byť uvedená z dôvodu, že „moment

vykonateľnosti splýva s momentom právoplatnosti" (X.. W. E. S. S. R..W..V.. H. B. XXXX D..Z..O.). V
prípade, že súd bude mať za to, že nejde o upresnenie žalobného návrhu, ale ide o zmenu žalobného
petitu, navrhli žalobcovia, aby súd zmenu petitu pripustil. Rozhodnutie o tom ponechávajú na úvahu
súdu.

Žalovaný k podaniam žalobcov oznámil svoje písomné stanovisko. Pokiaľ sa týka vznesenej námietky
premlčania, na tejto v celom rozsahu trvá a má za to, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa
nevyplývajú také skutočnosti, na ktoré vo svojom vyjadrení žalobcovia poukazujú, t.j. že vznesenie
námietky premlčania je v tomto prípade v rozpore s dobrými mravmi. Naďalej trvá žalovaný na tom,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v tejto časti nepreskúmateľné, nakoľko z rozhodnutia nie je

zrejmé, čím vlastne skutkovo a právne súd prvého stupňa podložil svoj záver, že „nemohlo dôjsť k
premlčaniu". V tejto súvislosti poukazuje žalovaný na publikované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
1Cdo/148/2004,vktoromsauvádza,žedôvodnévznesenienámietkypremlčaniavObčianskomsúdnom
konaní (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) nemožno považovať za konanie, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň poukázal žalovaný na to, že

rozhodnutie českého Ústavného súdu nie je pre Slovenský súd záväzné, naviac samotný český Ústavný
súd uvádza, že mu nenáleží vykonávať vo vzťahu k všeobecným súdom prieskumnú právomoc, keďže
nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov (za predpokladu, že nedošlo k porušeniu základných práv
alebo slobôd). Ak žalobcom nič objektívne nebránilo v podaní žaloby na súd (pričom vyhľadanie, resp.voľba právneho zástupcu takýmto dôvodom určite nie je), nie sú žiadne dôvody, prečo by súd nemal na
vznesenú námietku premlčania prihliadať. Žalobcami tvrdená nečinnosť žalovanej, resp. jej negatívne
stanoviskokžiadostižalobcov,nebránilivčasnémuuplatneniunárokunasúdepodanímžaloby.Žalovaný

zastáva záver, že nie je relevantná skutočnosť, koľkokrát si žalobcovia podali žiadosť o odkúpenie
bytu, ale relevantnou je skutočnosť, kedy došlo k podaniu prvej žiadosti a kedy bolo možné prvýkrát
podať žalobu na súd. Pokiaľ by aj žalovaný pripustil, že podanie opakovaných žiadostí má vplyv na
beh premlčacej doby, potom by to vlastne znamenalo, že samotní žalobcovia si určujú, resp. posúvajú
premlčaciu dobu podľa vlastnej vôle, čím by sa prakticky negoval význam inštitútu premlčania. Žalovaný

akcentoval na to, že okresný súd ani výslovne nedal do súvisu tieto opakované žiadosti so záverom o
nepremlčaní práva (hoci tieto žiadosti na inom mieste odôvodnenia rozhodnutia spomína). K námietke
žalobcovkstanoviskuMinisterstvafinanciíSR(ohľadnevýš.počtuceny)uvádzažalovaný,žepredbežné
stanovisko tohto subjektu nemožno považovať za zasahovanie do súdnej moci. Zákon č. 182/1993 Z.z.
dáva určitú kompetenciu práve Ministerstvu financií SR ohľadne obstarávacej ceny. Z uvedeného je teda
zrejmé, že stanovisko tohto subjektu bolo vydané na základe zákonom danej kompetencie. Ak zákon

stanoví určitému subjektu konkrétnu kompetenciu a daný subjekt koná v rámci predmetnej kompetencie,
nemôže to znamenať zásah do súdnej moci. Žalovaná v konaní nikdy netvrdila, že predmetný byt je
bytom služobným, ako to uvádzajú žalobcovia vo svojom vyjadrení. Došlo k nepochopeniu argumentácie
žalovanej zo strany žalobcov, podľa ktorej zo zákona sú vyňaté z povinnosti odpredaja nielen služobné
byty a byty v rodinných domoch, ale aj byty nadobudnuté kúpou podľa § 4 ods. 1 zákona č. 182/1993

Z.z.. Zákonodarca podľa žalovaného zamýšľal vyňať spod povinnosti okrem služobných bytov a bytov
v rodinných domoch aj taký majetok, ktoré vymedzené subjekty nadobudli kúpou, pričom má žalovaný
za to, že nemôže byť rozdiel v postavení subjektu, ktorý odkúpil jednotlivé byty a subjektu, ktorý
odkúpil naraz celý dom so všetkými bytmi. S uvedenou argumentáciou sa súd prvého stupňa vôbec
nevysporiadal. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov ohľadne vád bytu, ktoré žalobcovia prezentujú ako tak

závažné, že znemožňujú riadne užívanie bytu, poukazuje žalovaný na to, že žalobcovia byt doposiaľ
užívajú a dokonca majú záujem o jeho odkúpenie. Tiež uvádza žalovaný, že spoločné časti domu
(napr. strecha) sú v spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov bytov a prípadné opravy strechy musia byť
odsúhlasené danými vlastníkmi v zmysle predmetného zákona a nemôže o nich rozhodnúť samotný
žalovaný (preukázaná nutnosť opráv, pri ktorých vykonávaní nemožno byt užívať dlhšie ako 6 mesiacov,

dokonca zakladá výpovedný dôvod nájmu bytu). K podaniu žalobcov doručenému odvolaciemu súdu
dňa 20.5.2010, ktorým žalobcovia upresňujú žalobný petit, uvádza žalovaný, že rozsudok musí byť
jednoznačný pre každého účastníka konania, vrátane žalovaného (povinného) t.j. musí byť z neho
zrejmé, či v prípade jeho právoplatnosti má žalovaný, resp. povinný niečo ešte konať (plniť), t.j. v danom
prípadeuzavrieťkúpnopredajnúzmluvu,alebočiužtakýtorozsudoknahrádzaprejavvôlebezpovinnosti

uzavrieť kúpnopredajnú zmluvu. V prípade, ak žalovaný, resp. povinný má plniť (v danom prípade
uzavrieť kúpnopredajnú zmluvu), z rozhodnutia musí byť zrejmá lehota na plnenie.

Odvolací súd v súlade s ust. § 214 ods. 1 O.s.p. nariadil vo veci odvolacie pojednávanie.

Právna zástupkyňa žalovaného zotrvala na podanom odvolaní a jeho dôvodoch.

Právna zástupkyňa žalobcov navrhla rozsudok v spojení s opravným uznesením po upresnení
žalobného návrhu ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd v súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s
opravným uznesením, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že uplatnené odvolacie
dôvody žalovaného sú dané čiastočne. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je čiastočne nepreskúmateľné,
nakoľko z rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, čím skutkovo a právne odôvodnil svoj záver:
„Na základe takto súdom vyhodnoteného skutkového stavu a citovaných ustanovení nemohlo dôjsť k

premlčaniu žalobcami uplatneného nároku". V tejto časti považuje odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa za nepreskúmateľný, nakoľko z rozsudku súdu prvého stupňa nijako nevyplýva, prečo dospel k
záveru, že nemohlo dôjsť k premlčaniu žalobcami uplatneného nároku.

Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením

základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v
podmienkachprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky,okremzákonovajčl.46anasl.ÚstavySlovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Aj podľa judikatúry
EurópskehosúdupreľudsképrávaaÚstavnéhosúduSRtrebazaporušenieprávanaspravodlivésúdnekonanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie

rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva vo veci Higgins v. Francúzsko z 19. februára 1998).

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu nie je len
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých,

neurčitých alebo nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v 1. rade prameňom poznania úvah súdu,
tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v správnom posúdení veci. Účelom odôvodnenia
rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť. Súčasne musí byť i prostriedkom kontroly
správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Porušením
uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi
konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma

možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia opravných
prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na
spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

Súd prvého stupňa bol povinný podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku sa vysporiadať so všetkým,

čo v priebehu konania vyšlo najavo a čo účastníci konania tvrdili, ak to malo vzťah k prejednávanej veci.
Súdprvéhostupňasasovznesenounámietkoupremlčaniavyporiadalnedostatočnýmspôsobom,čomá
za následok, že účastníkovi bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, preto prichádza
do úvahy použitie ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa z tohto
dôvodu.

Podľa ust. § 100 Občianskeho zákonníka sa premlčujú zásadne všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva, tak isto sa nepremlčujú práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných
formách vkladov a bežných účtov pokiaľ vkladový vzťah trvá. Žalobcovia doručili prvú žiadosť o prevod
vlastníctva bytu právnemu predchodcovi žalovaného dňa 18.10.1999 a žalobu na súd podali dňa 26.

mája 2005. Úlohou súdu prvého stupňa bude vysporiadať sa so vznesenou námietkou premlčania
uplatneného nároku žalovaným v náväznosti na ust. § 29 ods. 8 zákona č. 182/93 Z. z. a vzhľadom
na obranu žalobcov, že vznesená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi v súlade s ust.
§ 3 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom na okolnosti prípadu skúmať, či výkon práva a
vznesenie námietky zaujatosti žalovaným nie je v rozpore s dobrými mravmi.

Odvolací súd preto v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v
spojení s opravným uznesením a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd
prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania.

Súd prvého stupňa uznesením č.k. 41C/205/2005-412 zo dňa 2.10.2008 určil znalečné znaleckej
organizácii Ú. W. E. W. I. T. B. O., Y. XX, O. G. G. posudok č. 22/2008 zo dňa 2.9.2008 :
1/ hodinovú odmenu :
a/za štúdium súdneho spisu a podkladov 24 hodín á 400,-Sk........... ....9.600,-Sk,
b/analýzu problematiky 8 hodín á 400,-Sk.............................................3.200,-Sk,

c/ konzultácie s účastníkmi a ohliadku 10 hodín á 400,-Sk...................4.000,-Sk
d/porovnanie a prepočty údajov z pokladov 34 hodín á 400,-Sk..... 13.600,-Sk
e/skutkové a časové výpočty a čiastkové závery 26 hodín á 400,-Sk. 10.400,-Sk
f/ zostavenie znaleckého posudku 14 hodín á 400,-Sk...........................5.600,-Sk
2/ paušálnu odmenu za prevzatie a prvotné oboznámenie so spisom........600,-Sk

3/zvýšenie tarifnej odmeny za mimoriadne náročný znalecký posudok 10% zo sumy 47.000,-Sk 4.700,-
Sk teda odmenu spolu 116 hodín x 400 + 600 + 4.700 Sk 51.750,-Sk, náhradu hotových výdavkov podľa
§ 3 ods. 6 Zákona o znalcoch a § 14 ods. 3 písm. a/b/c a odseku 4 vyhlášky č. 491/2004 v sume 2.682,-
Sk, náhradu za stratu času 12 x 100,-Sk 1.200,-Sk. Spolu priznal odmenu, náhradu hotových výdavkov
a náhradu za stratu času 55.582,-Sk (1.844,98 eur). Znaleckej organizácii bol priznaný preddavok v

zmysle uznesenia Okresného súdu Košice II zo dňa 28. apríla 2008, č.k. 41C 2505/2005-375 v sume
20.000,-Sk (663,88 eur) a preto prikázal súd prvého stupňa učtárni Okresného súdu Košice II vyplatiť
znaleckej organizácii USZ Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave na účet vedený
v štátnej pokladnici číslo účtu 70000 841 62/8180 sumu vo výške 35.582,-Sk (1.181,11 eur) z preddavkuna trovy znaleckého dokazovania zloženého žalobcami v 1. a 2. rade dňa 16.mája 2008 vo výške 5.000,-
Sk (165,47 eur) - položka denníka Zsk -64/2008 ako aj z peňažných prostriedkov štátu vo výške 30.582,-
Sk (1.015,14 eur) a to do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia s tým, že o náhrade trov štátu bude

rozhodnuté konečnom rozhodnutí.

Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalobcovia. Navrhli zrušiť uznesenie a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že určenú odmenu znalcovi vo výške 51.700,-Sk považujú

za neprimeranú a nesúhlasia ani so zvýšením tarifnej odmeny za mimoriadne náročný znalecký úkon.

Písomným podaním zo dňa 13.3.2009 doručeným Okresnému súdu Košice II 17. marca 2009 vzali
žalobcovia odvolanie späť a žiadali, aby odvolací súd odvolacie konanie zastavil.

Podľa ust. § 207 ods. 2, 3 O.s.p. pokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté vzalo späť,
odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Vzhľadom na nepochybný písomný prejav žalobcov, že berú odvolanie proti uzneseniu č.k.

41C/205/2005-412 zo dňa 2.10.2008 späť, odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní žalobcov proti
tomuto uzneseniu zastavil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Košiciach dňa 29. júna 2010

JUDr. Eva Feťková
predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Miroslava Buzogová

r o z h o d o l :