Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 24, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoCsp/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719200339
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8719200339.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu

JUDr. Jany Burešovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
H. F., o zaplatenie 430,85 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k.
16Csp/5/2019-91 zo dňa 03.12.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o nároku na náhradu trov konania.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozhodol, cit.:

,,I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 430,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 430,85 eur od 16.1.2019 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68,42 %
účelne vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.“

V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobu považoval za čiastočne dôvodnú.
Mal za to, že žalobca preukázal, že strany uzatvorili rámcovú zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej
bol žalovanému otvorený a vedený bežný účet a k tomuto účtu boli poskytované platobné a bankové
služby v dohodnutom rozsahu. Banka zatvorila účet s debetným zostatkom vo výške 430,85 eura. Z
dôvodu porušenia povinnosti dodržiavať stanovenú výšku minimálneho kreditného zostatku na bežnom

účte počas celej doby trvania zmluvného vzťahu (bod 3.1 psím. e) VOP). Žalovaný sa dostal na účte do
nepovoleného prečerpania a tento dlh nevyrovnal.
Ďalej uviedol, že v časti uplatneného úroku vo výške 17,9 % ročne žalobu zamietol, nakoľko dohoda
zmluvných strán o úroku nie je súčasťou zmluvy, ale len VOP a vývesky a zároveň sadzobníka poplatkov
s ktorými žalovaný nevyslovil súhlas.
Mal za to, že táto dohoda o úroku nebola individuálne dojednaná a ide preto o neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Ustanovenia o nepovolenom prečerpaní účtu a spôsob jeho úročenia nie sú súčasťou

zmluvy, ale len VOP a vzhľadom na spotrebiteľský vzťah medzi zmluvnými stranami, nie je možné
ustanovenie § 710 Obchodného zákonníka aplikovať na nepovolené prečerpanie účtu ustanovenia o
úvere. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba atieto užívať niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu
oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom.
Poznamenal, že pokiaľ dôjde k zosplatneniu v danom prípade k uzatvoreniu účtu s debetným

zostatkom vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu debetného zostatku a počnúc prvým
dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným
zosplatnením úveru. S takýmto stavom sa spájajú výhradne sankcie v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, keďže je spotrebiteľ v omeškaní s vrátením uvedenej sumy.
Bol toho názoru, že od momentu, kedy žalovaný neuhradil po zatvorení účtu debetný zostatok, od tohto

momentu žalobca mal nárok popri istine na úrok z omeškania.
Zároveň uviedol, že žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní a žalobca ako veriteľ má voči
nemu nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.
z., t.j. vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy úveru vo výške 430,85 eura od 16.01.2019 do zaplatenia, na
zaplatenie ktorých zaviazal žalovaného.
O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Konštatoval, že v danom prípade mal v prevažnej miere úspech v spore žalobca, a to v percentuálnom
vyjadrení 84,21 % a úspech žalovaného predstavoval len 15,79 %. Odpočítaním úspechu žalovaného
od úspechu žalobcu, t.j. v percentuálnom vyjadrení má žalobca nárok na náhradu trov konania v rozsahu
68,42 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to proti zamietavej
časti rozsudku, v ktorom okrem iného uviedol, že sa s ním nestotožňuje a považuje napadnutý rozsudok
za nesprávny a odôvodňuje odvolanie tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku) a súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku).
Namietal, že Všeobecné obchodné podmienky (VOP) sú súčasťou zmluvy, a to jednak vzhľadom na text
zmluvy, ktorý VOP uvádza ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy, s ktorou sa žalovaný oboznámil a vyslovil
súhlas svojím podpisom a jednak tiež s odkazom na rozhodnutie SD EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15

Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre
Bíroovej, podľa ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný
dokument.
Ďalej uviedol, že Klient preštudovanie zmluvnej dokumentácie a súhlas s ňou potvrdil svojim podpisom
na zmluve, t.j. preukázateľne sa oboznámil so zmluvnou dokumentáciou upravujúcou daný zmluvný

vzťah. Záväzok zo zmluvy prevzal ako dospelá osoba plne spôsobilá na právne úkony, preto nie je dôvod
spochybňovať, že k dohode pristúpil so všetkou vážnosťou a zodpovednosťou.
K úroku z prekročenia uviedol, že si daný nárok na úrok uplatnil z titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm. f) a § 18). Samotný zákon počíta s možnosťou,
že zostatok na účte vzniknutý titulom prekročenia bude úročený. Sadzba úroku platná pre Prekročenie

je 17,9 % p.a., pričom bola uvedená v Prílohe č. 1 k Zmluve. Prílohu č. l zmluvy žalobca predložil ako
prílohu k žalobe. Žalobca tiež odkázal na VOP, konkrétne bod 3.3 VOP písm. n): Majiteľ účtu je povinný
Banke z čerpaného Úverového rámca a/alebo z Prekročenia platiť úroky za dohodnutých podmienok,
podľa pravidiel uvedených v odseku 3.11 tohto článku VOP bod 3.11 VOP písm. c): Úroková sadzba
Prekročeniajevariabilná,jeurčenávariabilnýmročnýmpercentomzvýškyPrekročenia.Úrokovásadzba

Prekročenia je odvodená od Referenčnej úrokovej sadzby BASE RATE pre povolené prečerpanie a je
určená súčtom tejto Referenčnej úrokovej sadzby a prirážky. Podľa zákona o Spotrebiteľských úveroch:
S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj zákon
o spotrebiteľských úveroch v ust. § 18 ods. 1.
Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku rozhodnutie

súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v celom rozsahu a zároveň, aby
mu priznal aj náhradu trov konania a trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie

preskúmal rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.4. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

5. Podľa § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný.

6. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7Cdo
7/2010).

7.Nazákladepreskúmaniasprávnostinapadnutéhorozsudkuodvolacísúddospelkzáveru,žesúdprvej
inštancievykonaldokazovanievrozsahupotrebnomnasprávnezistenieskutkovéhostavuveci,dospelk

správnymskutkovýmzáverom,ktorémajúoporuvovykonanýchdôkazochavecsprávneprávneposúdil.
Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami a argumentmi
účastníkov, v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté právne závery
náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil.

8. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a
zmyslu. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zrozumiteľne a podrobne objasňujúce (§ 220 ods.
2 až 4 CSP) skutkový a právny základ rozhodnutia, nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné

právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (viď napr. III. ÚS 115/2003).

9. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:

10. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobca si právny nárok voči žalovanému odvodil zo zmluvy

uzatvorenej jeho právnym predchodcom K. K., a.s. Bratislava so žalovaným. Strany sporu uzatvorili dňa
7.10.2013 Rámcovú zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej bol žalovanému otvorený a vedený bežný
účet s programom služieb ActivePremium a toho istého dňa bol uzatvorený aj dodatok ku zmluve o
bežnom účte o programe služieb ActivePremium. Súčasťou zmluvy podľa bodu 4 zmluvy Všeobecné
obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov. So znením týchto dokumentov sa žalovaný oboznámil, čo

potvrdil svojim podpisom. Na základe zmluvy boli poskytované žalovanému služby súvisiace s vedením
účtu s možnosťou poskytnutia úverového rámca k predmetnému účtu formou povoleného prečerpania,
ktorú žalovaný nevyužil.
Aj keď zmluva bola uzavretá s odkazom na ustanovenia Obchodného zákonníka, súd prvej inštancie
správne ustálil, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka.

11. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd nedôvodnosť časti nároku žalobcu
ohľadom uplatneného úroku vo výške 17,9 % ročne zo sumy 430,85 eura od 16.01.2019 do zaplatenia
zdôvodnil tak, že dohoda zmluvných strán o úroku nie je súčasťou zmluvy, ale len VOP a vývesky a

zároveň Sadzobníka poplatkov s ktorými žalovaný nevyslovil súhlas a mal za to, že táto dohoda o úroku
nebola individuálne dojednaná a ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku.12. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď

určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná

13. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia §
132 CSP je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a

zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa.

14. V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán

sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.

15. Z dokazovania bolo nepochybne zistené, že predmetná zmluva neupravuje konkrétne aké sankcie
by bol a za akých podmienok žalovaný povinný platiť, táto len odkazuje na Sadzobník poplatkov a VOP

(čl. 2 Zmluvy). Úrokové sadzby produktov, Sadzobník a ani VOP neboli individuálne dojednané medzi
stranami sporu. VOP a Sadzobník obsahujú podmienky, ktoré vypracoval právny predchodca žalobcu.
Keďže ide o tzv. firemné podmienky, v prípade uzatvárania zmlúv so spotrebiteľom, tieto musia byť
ním individuálne dojednané, čo predpokladá aj ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Teda
ide o také podmienky, s ktorými sa mal možnosť spotrebiteľ oboznámiť pred podpisom zmluvy a mohol

ovplyvniť ich obsah.

16. V zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ (v danom prípade žalobca)
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. VOP, na ktoré zmluva odkazuje, Sadzobník či Úrokové sadzby nemožno

považovať za individuálne dojednané, čo spôsobuje ich neprijateľnosť. Individuálnosť ich dojednania
nie je daná ani tým, že na VOP, prípadne na Sadzobník poplatkov zmluva odkazuje. Nakoniec,
neindividuálnosť dojednania VOP vyplýva aj z toho, že neboli nikým podpísané ani odátumované.

17. Pokiaľ aj uvedené dojednania obsahujú VOP k zmluve s odkazom na príslušný Sadzobník, ide

o dokumenty k zmluve formulárového charakteru, ktoré ak aj obsahujú dojednanie o poplatkoch,
sankciách, toto splýva so všetkými nespočetnými informáciami do jedného celku tak, že priemerný
spotrebiteľ v kontraktačnej fáze zmluvy je viac dezorientovaný než seriózne dodávateľom informovaný
o význame tejto podmienky. VOP predstavujú rozsiahly (v súdenej veci 60-stranový) súbor
najrozmanitejších ustanovení s množstvom právnických, či ekonomických/„bankových“ termínov, v

ktorých je problematické zorientovať sa osobe znalej práva, nieto ešte priemernému spotrebiteľovi.

18. Odvolací súd dodáva, že v oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti,
a to vo forme tzv. princípu dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.
Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II.ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I.ÚS 3512/11 z 11.11.2013

uviedol, že ,,uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným
predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu
kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text
spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného
spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný.“

19. Odvolací súd nepopiera, že spotrebiteľská zmluva môže pozostávať z viacerých dokumentov,
zmluvné ustanovenia však musia byť dojednané individuálne, pričom zmluva musí byť pre spotrebiteľa
transparentná. Možnosť uzavretia spotrebiteľskej zmluvy tvorenej viacerými dokumentmi súd prvej
inštancie nespochybňoval.

20. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája1997,
sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší protiFrancúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Z rovnakých
dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalobcu, ktoré nemohli

spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

21. Relevantnej procesnej úprave založenej na pomere miery úspechu tej- ktorej sporovej strany
súčasne zodpovedá i závislý výrok o trovách prvoinštančného konania.

22. V kontexte uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej
inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP.
Dôvodomtakéhotorozhodnutiaotrováchbolaskutočnosť,žežalobcoviakoprocesneneúspešnejstrane

nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol a žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnil a ani mu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, nakoľko bol v odvolacom
konaní pasívny.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.