Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 21, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/39/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113203644
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5113203644.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci žalobcu: N.. G. G., nar. XX.X.XXXX,
bytom V. XX, X., proti žalovanému: T.. Y. T., nar. X.XX.XXXX, bytom U. XXXX/X, Z., právne zastúpený:
JUDr. Mgr. Štefan Bucha, advokát so sídlom Nám. M. R. Štefánika č. 1, Žilina, o vydanie bezdôvodného
obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť žalobkyni istinu vo výške 752,85 eur a úrokom z omeškania vo

výške 9% s účinnosťou odo dňa právoplatnosti osvedčenia o dedičstve, t.j. od 26.3.2009 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný má voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 80,75%.

III. Súd žalobu žalobkyne na vydanie alternatívneho rozsudku o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia istiny vo výške 7.817,84 eur spolu s

príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalobca bol účastníkom dedičského konania po svojej
matke, nebohej T. T., rod. Y., zosnulej XX.XX.XXXX. Takmer všetko dedičstvo po nebohej pripadlo
žalovanému. Tento však úmyselným konaním proti dobrým mravom do dedičského konania nenahlásil
dlh zosnulej voči žalobkyni v sume 7.817,84 eur.
Na základe rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 4C/842/01, resp. súdu druhej inštancie
v Banskej Bystrici jej táto pohľadávka bola priznaná. Ona ako žalobkyňa nebola o dedičskom konaní

informovaná napriek tomu, že menovaný sa tohto vyššie uvedeného súdneho konania zúčastnil ako
svedok, ako aj jeho brat Y. T.. Teda žalovaný a jeho brat si museli byť vedomí, že ich nebohá matka mala
dlh voči žalobkyni. V priebehu rokov 2011 a 2012 sa žalovaný všetkého dedičstva zbavil, ale záväzok,
ktorý mal byť predmetom dedičského konania po nebohej T. T. voči nej, ani čiastočne neuhradil, čím
sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Ďalej dôvodila, že si bol dobre vedomý, že jeho nebohá matka
dlhuje žalobkyni vyššie uvedenú sumu, čo vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom
č.k. 4C/842/01.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Žalobkyňa sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia.
Jedným z dôvodov na vydanie bezdôvodného obohatenia je konanie bez právneho dôvodu, plnenie z
neplatného právneho úkonu a plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol a pokiaľ došlo k bezdôvodnému
obohateniu z nepoctivého zdroja. Vzniesol aj námietku premlčania. Podľa jeho názoru je pravdou, že pre
výkon rozhodnutia plynie 10 ročná premlčacia lehota. Treba si však uvedomiť, že právoplatný rozsudok

z roku 2007 smeroval voči jeho nebohej matke a nie voči nemu ako terajšiemu žalovanému. Pretože
jeho matka zomrela, toto právo, tento záväzok, povinnosť z právoplatného rozsudku, bola viazaná na jej
osobu a nie na osobu žalovaného. On nadobudol dedičstvo v dobrej viere. Išlo o dedičstvo nepatrnejhodnoty. Pokým by žalovaný vedel o takejto pohľadávke, tak by bol uzrozumený s tým, že dedičstvo
nepokryje všetky dlhy. Dedičstvo malo hodnotu 752,85 eur. V každom prípade by dedičstvo odmietol,
pokým by mal vedomosť, že žalobkyňa má voči jeho nebohej matke takúto pohľadávku.

3. Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že v tejto veci už raz súd rozhodoval, a to rozsudkom
tunajšieho súdu 2C/39/2013-53 dňa 17.2.2014. Vtedy žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 7.817,84 eur s príslušenstvom.
Druhýkrátrozhodolrozsudkom2C/39/2013-163zodňa22.5.2017,kedyžalobcovipriznalistinuvovýške

752,85 eur s príslušenstvom. V poradí druhý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil súd druhej inštancie
uznesením č.k. 5Co/6/2018 -197 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z uznesenia súdu druhej inštancie
vyplýva, že okresný súd sa dostatočne nevysporiadal s dôvodmi vzniku bezdôvodného obohatenia. Súd
prvého stupňa neodôvodnil, na základe akých úvah dospel k záveru o bezdôvodnom obohatení. Navyše
napadnutý rozsudok neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z 220 ods. 2 CSP. Uvedené skutočnosti
potom viedli súd druhej inštancie k tomu, že rozsudok zrušil.

4. Následne súd nariadil vo veci pojednávanie. Na pojednávaní vypočul sporové strany, pričom z
prednesov sporových strán vyplynulo, že žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe. Naďalej zotrvala na
tom, že nehnuteľnosti v kat. území V. V., t.j. pôdy, lesné pôdy boli zle ocenené v samotnom dedičskom
konaní po nebohej matke žalovaného. V tejto súvislosti podala aj trestné oznámenie na notárku, ktorá

prejednávala dedičstvo vzhľadom na tú skutočnosť, že zneužila pravdepodobne svoju funkciu, keď
nehnuteľnosti, ktoré zdedil žalovaný, ohodnotila, resp. vychádzala z hodnoty týchto pozemkov tak, ako
to bolo v dedičskom konaní uvedené. Na pojednávaní žiadala, aby súd alternatívne rozhodol tak, že
žalovaný bude povinný previesť na žalobkyňu všetok nehnuteľný majetok poručiteľky T. T., rod. Y.,
evidovaný na kat. úrade v Z. ku dňu jej úmrtia.

Naopakžalovanývosvojompredneseuviedol,žeonárokochžalobkyneužboloprávoplatnerozhodnuté,
a to Okresným súdom v Žiari nad Hronom a Krajským súdom v Banskej Bystrici. Je tu prekážka res
judicata. K cenám nehnuteľností uviedol, že v čase dedičského rozhodnutia boli ceny nehnuteľností
úplne iné ako v súčasnej dobe. V konkrétnom prípade sa nemôže jednať o bezdôvodné obohatenie,
pretože tu platí domnienka na res judicata. Ďalej uviedol, že pokým by súd bol iného názoru, vznáša

námietku premlčania tejto pohľadávky. Žalobkyňa podľa jeho názoru mala postupovať tak, že po
právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/232/2006, mala požiadať a
domáhať sa v rámci exekúcie splnenia svojej pohľadávky.

5. Zo spisového materiálu Okresného súdu v Žiari na Hronom č.k. 4C/842/2001 vyplynulo, že

tento v spojitosti s rozsudkom KS v Banskej Bystrici 12Co/323/06 zo dňa 7.júna 2007 a ktorý sa stal
právoplatným 23.7.2007 zaviazal T. T., nar. XX.X.XXXX uhradiť terajšej N.. G. G. istinu v sume
213.575,50,- Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne zamietol. Okrem
toho bola žalovaná povinná uhradiť žalobkyni trovy konania a trovy právneho zastúpenia. V podstate
sa jednalo o kazu, kedy žalobkyňa mala byť uhryznutá psom žalovanej. Tento mal na ňu zaútočiť

zozadu. Nemal náhubok a nebol ani na vôdzke. Bolo preukázané, že k pohryzeniu žalobkyne došlo
psom žalovanej, ktorá zodpovedá za vzniknutú škodu. Jednalo sa o jednorazové odškodnenie bolesti
vo výške 21.375,-Sk a o ušlý zisk vo výške vyše 240.000,-Sk.

6. Z ďalšieho spisového materiálu, resp. z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 30D/1123/2008, Dnot

275/2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.3.2009 vyplynulo, že v tomto konaní bolo prejednané
dedičstvo po T. T., rod. Y.. Všeobecná cena majetku poručiteľa bola stanovená na sumu 1.116,18 eur,
výška dlhov poručiteľa bola stanovená na sumu 363,33 eur. Čistá hodnota dedičstva bola vyjadrená
na sumu 752,85 eur. Nadobúdateľom vlastníckeho práva k celému majetku uvedeného v súpise aktív
dedičstva sa stal Y. T., terajší žalovaný.

7. Samotná žalobkyňa spochybňovala toto dedičské rozhodnutie, predovšetkým cenu nehnuteľností,
ktoré získal žalovaný. Osvedčenie o dedičstve je však právoplatné a vykonateľné. Žalobkyňa dôvodila,
že zabezpečí nové znalecké posudky, odborné vyjadrenia, že stanovená cena nehnuteľností v
dedičskom konaní bola úplne iná, omnoho vyššia. V osvedčení o dedičstve bol spoluvlastnícky podiel

o veľkosti 1/10-ina stanovený na sumu 3,05 eur, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 5/16-tin na sumu
49,89 eur, spoluvlastnícky podiel 8/37179-in na sumu 98,18 eur, spoluvlastnícky podiel 5/16-in na sumu
425,08 eur. Pokým žalobkyňa dôvodila, že ceny nehnuteľností sú úplne iné, treba vychádzať z toho,
že osvedčenie o dedičstve bolo vydané v roku 2009. Ceny nehnuteľností v roku 2009 sa diametrálnelíška od cien v súčasnej dobe. Argument žalobkyne súd nemohol prijať, aby nevychádzal z osvedčenia
o dedičstve a vychádzal z jej znaleckých posudkov, resp. odborných vyjadrení, kde je stanovená cena
omnoho vyššia.

8. Žalobkyňa sa domáhala žalobou vydania bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 7.817,84 eur.
Svoju žalobu v tomto smere, akým spôsobom sa žalovaný bezdôvodne obohatil na jej úkor, bližšie
nezdôvodnila. Vychádzala len z toho, že získal nehnuteľnosti a nevyplatil dlhy po poručiteľke.

9. Súd uzatvára, že tento spor posudzoval v zmysle § 451 ods. 1 Obč. zákonníka, Kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

10. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11. V tomto konkrétnom prípade žalovaný osvedčením o dedičstve získal finančné prostriedky vo
výške 752,85 eur po nebohej T. T.. V rozhodujúcom čase pri vydávaní osvedčenia si však bol dobre
vedomý,žejehonebohámatkadĺžilafinančnéprostriedkyžalobkyninazákladeužviackrátspomínaných
rozhodnutí Okresného súdu v Žiari nad Hronom a Banská Bystrica. Nebohá matka žalovaného na

základe právoplatného rozsudku mala plniť a uhradiť pohľadávku v zmysle rozhodnutia do 15 dní odo
dňa právoplatnosti. To znamená posledný deň tejto lehoty bol 7.august 2007. Svoju povinnosť si však
nesplnila a dňa XX.XX.XXXX zomrela.

12. Aj sám žalovaný v tomto konaní priznal, že v spore 4C/842/01 vystupoval v pozícii svedka. Spočiatku

v konaní vystupoval ako odporca 1/ aj Y. T., t.j. brat terajšieho žalovaného. Dokonca, ako to vyplýva zo
zápisnice z pojednávania z 9.11.2001, ako svedkyňa bola vypočúvaná aj T.. H. T. manželka žalovaného.
V ten istý deň bol vypočúvaný ako svedok aj žalovaný. Ako svedkovia vypovedali a bolo im dobre
známe, že sa jedná o úhradu v tom čase 361.375,-Sk. Žalovaný vypovedal ako došlo k situácii, keď
bola žalobkyňa napadnutá psom. Z uvedených skutočností teda nepochybne vyplýva, že žalovaný dobre

vedel kvôli čomu sa vedie spor, kto, koho v spore žaluje, prečo, čoho sa žalobkyňa domáhala v konaní
4C/842/01. Je pravdou, že toto konanie trvalo dlhší čas. Dokonca bolo aj na NS SR. Žalovaný sa určite
musel dotazovať svojej matky ako konanie skončilo. Takisto v rozhodujúcom čase na strane žalovaného
v konaní 4C/842/01 vystupoval ako žalovaný 1/ aj jeho brat. Aj od tohto musel mať vedomosti, ako
bol spor ukončený. Určité časové obdobie býval aj so svojou matkou, ktorá chodila pravidelne na

pojednávania. V osvedčení o dedičstve, ktoré už bolo viackrát spomínané, sa navyše píše, že nebohá
matka mala pasíva, okrem iného aj v Štátnej pokladnici Bratislava, čo boli trovy konania, ktoré boli
priznané štátu v konaní 4C/842/01. Spoločne s matkou žil v domácnosti až do doby pokým ochorela. V
roku 2006 bola umiestnená do domu dôchodcov.

13. Súd nemohol uveriť obrane žalovaného, že po tom ako vypovedal ako svedok v konaní pred
Okresným súdom v Žiari nad Hornom, sa už viackrát neinformoval u svojho brata, resp. mamy, ako
dopadol spor z titulu, že bola žalobkyňa pohryzená psom jeho nebohej mamy. Určitý čas s ňou žil v
spoločnej domácnosti a súd neverí tomu, že by sa nerozprávali aj o takých veľmi závažných a dôležitých
veciach, ako je pojednávanie na Okresnom súde v Žiari nad Hronom. Navyše v konaní bola jeho matka

právna zastúpená advokátom. Určite bol aj s týmto právnym zástupcom nebohej matky v kontakte.
Jednalo sa o T.. H. I., advokáta zo Žiaru nad Hronom. Určite sám právny zástupca kontaktoval rodinných
príslušníkov o stave konania už aj vzhľadom na to, že v tom čase už mala matka vážne zdravotné
problémy.

14. Bezdôvodné obohatenie teda vzniklo na strane žalovaného a to tým, že doterajší jeho majetok sa
rozmnožil o nové majetkové hodnoty. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol prakticky
vydaním osvedčenia o dedičstve. Aj z tohto nepochybne vyplynulo, že matka žalovaného okrem aktív
má aj pasíva, t.j. pohľadávku v Štátnej pokladnici, v tom čase Justičnej pokladnici pod VS: 6840043608,
VS: 6820043508 vo výške 305,15 eur, resp. 20,67 eur. Keď súd uzatvoril, že musel žalovaný vedieť o

pohľadávke,ktorú malajehonebohámatka,vznikoltýmvzťahmedzinímažalobkyňou,čosatýkapasív,
t.j. pohľadávky vo výške vyše 7.000 eur. Je nepochybné, že získal majetkový prospech z dedičstva a je
nepochybné, že si bol vedomý, že pasívum je aj pohľadávka samotnej žalobkyne.15. Tento konkrétny prípad súd posudzoval v zmysle 470 ods. 1, 2 Obč. zákonníka. Podľa ods. 1
dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom
poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

Podľa ods. 2 Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru
toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

16. Z týchto ustanovení vyplýva, že dedenie nemá byť pre dediča majetkovým rizikom. Preto dedič
zodpovedá za pasíva dedičstva len do výšky nadobudnutého dedičstva. Zo zásady, že dedičstvo

nadobúda poručiteľovou smrťou (§ 460 Obč. zákonníka) vyplýva, že okamihom smrti poručiteľa vstupuje
dedič na jeho miesto a stáva sa subjektom všetkých práv a povinností, ktoré smrťou nezanikajú.
SamotnýObč.zákonníkvychádzapriúpravezodpovednostidedičovzozásadyzodpovednostivrozsahu
ceny zdedeného majetku, nie zo zásady zodpovednosti výlučne s dedeným majetkom. Z tohto vyplýva,
že dedič zodpovedná za poručiteľove dlhy nielen majetkom a vecami, ktoré mu z dedičstva pripadali,
ale i svojím vlastným majetkom. Ochrana dediča podľa uvedeného ustanovenia spočíva v tom, že jeho

zodpovednosť voči veriteľom je obmedzená cenou nadobudnutého dedičstva.

17. Čo sa týka samotného konania o vydaní osvedčenia o dedičstve 30D/1123/2008 je pravdou, že
veriteľ nie je účastníkom dedičského konania a uznesenie o všeobecnej cene a čistej hodnote dedičstva
a následne uznesenie o dedičstve mu nebránia, aby sa domáhal svojho práva žalobou a v súdnom

konaní namietal správnosť súpisu poručiteľovho majetku včítanie ceny tohto majetku.
Pokým teda žalobkyňa namietala cenu dedičstva, mohla sa žalobou domáhať na súde, resp. namietať
správnosť súpisu a cenu majetku. Toto však neurobila. Námietky žalobcu ohľadne stanovenia ceny
nehnuteľností v dedičskom konaní potom súd nemohol akceptovať. Takisto nemohol akceptovať ani jej
alternatívnužalobou,ktorúprednieslanapojednávanídňa23.9.2019.Vtedyžiadalavosvojejzáverečnej

reči, aby súd rozhodol - alternatívne tak, že žalovaný bude povinný previesť na žalobkyňu všetok
nehnuteľný majetok poručiteľky T. T., rod. Y., evidovaný na Katastrálnom úrade v Žarnovici ku dňu
jej úmrtia, t.j. XX.XX.XXXX. Takisto bližšie túto alternatívnu žalobu nezdôvodnila. Poukázala na to, že
pokým nie je ochotný vyplatiť dlh poručiteľke, tak nech je prevedený na ňu aspoň majetok, ktorý získal
na základe dedičstva. Okrem toho, že takýto alternatívny návrh nespĺňal príslušné náležitosti žalobného

návrhu, musí súd podotknúť, že v tomto konaní sa nerozhodovalo o nahradenie prejavu vôle z titulu
neplatnosti kúpno-predajnej zmluvy. V tomto sporovom konaní sa jednalo o zaplatenie dlžnej sumy. Z
uvedeného dôvodu takúto alternatívnu žalobu odmietol.

18. Čo sa týka námietok žalovaného, že vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté, a to rozsudkom

Okresného súdu v Žiari nad Hronom č.k. 4C/842/2001, resp. Krajským súdom v B:B. a tunajší súd už
nemôžeopätovnerozhodovaťovydaníbezdôvodnéhoobohatenia,takktomutosúduvádzanasledovné:
V pôvodnom konaní skutočne bola žalovanej priznaná finančná náhrada v celkovej výške 7.817,84 eur.
O jej nárokoch teda právoplatne rozhodol súd. Rozhodnutie krajského súdu 12Co/323/2006 nadobudlo
právoplatnosť v merite veci dňom8.8.2007. V spomínanom konaní rozhodoval súd v zmysle § 420 ods.

1 Obč. zákonníka., t.j. zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. V spore, ktorý
je vedený na tunajšom súde, sa nejedná o zodpovednosť za škodu, ale o bezdôvodné obohatenia. To
znamená, že sa nejedná o už právoplatne rozhodnutú vec (res judicata).

19. Čo sa týka námietok žalovaného ohľadom premlčania nároku, už to súd spomínal, že rozsudok

OkresnéhosúduvŽiarinadHronomvspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvBanskejBystricinadobudol
právoplatnosť dňom 8.8.2007 v merite veci. Žalovaný dôvodil, že pokým sa jedná o bezdôvodné
obohatenie, je treba vychádzať z ust. § 107 Obč. zákonníka, kde je premlčacia doba trojročná.

20. Podľa § 110 ods. 1 Obč. zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo

iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

21. Žalobný návrh bol podaný na tunajší súd dňa 4.2.2013. Z tohto dôvodu nemohol prijať súd

argumentáciu žalovaného, že pohľadávka je premlčaná (právoplatnosť 8.8.2007). Vzhľadom na
uvedené potom rozhodol tunajší súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.22. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, žalobcovi prináleží aj úrok z omeškania. Podľa citovaného
ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku

úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Je nepochybné, že či už nebohá matka žalovaného ako aj žalovaný sa dostali s plnením svojho
peňažného dlhu do omeškania. Preto žiadala tento úrok od právoplatnosti osvedčenia o dedičstva s čím
satunajšísúdstotožnilapriznaljejúrokododňaprávoplatnostiosvedčeniaodedičstve,t.j.od26.3.2009.

24. Čo sa týka trov konania, súd postupoval v zmysle 255 ods. 1 CSP, t.z., že súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. V tomto konkrétnom prípade mala žalobkyňa len čiastočný úspech. Aj z uznesenia Krajského
súdu v Žiline 5Co/6/2018 vyplynulo, čím sa tunajší súd úplne stotožňuje, že žalobkyňa sa domáhala
zaplatenia sumy 7.817,85 eur a tunajším súdom jej bola priznaná suma 752,85 eur. Žalobkyňa mala
úspech v rozsahu 9,62%, neúspech v rozsahu 90,37%, čo je zároveň úspech žalovaného. Čistý

úspech žalovaného následne predstavoval výšku 80,75% (90,37% - 9,62%). V takomto rozsahu vzniklo
žalovanému právo na náhradu trov konania.

27. O výške trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).