Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 21, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 13C/35/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112241819
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Hašková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:1112241819.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou Mgr. Mariannou Haškovou, v právnej veci navrhovateľa: Fond na

podporu vzdelávania, IČO: 47 245 531, Panenská č. 29, Bratislava, zastúpeného AENEA Legal, s.r.o.,
IČO: 35 951 125, Jozefská č. 3, Bratislava, proti odporcovi: A.. Miroslav C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C., O. cesta č. XX/X, zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Vojtech Čipák, PhD., Advokátska
kancelária, Vazovova č. 9/B, Bratislava, IČO: 22 662 481, o zaplatenie 264,18 eura s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 214,- eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne
zo sumy 214,- eura od 19.10.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92,62% voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.12.2012 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
5792,54 eura s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 5792,54 eura od 19.10.2012 do zaplatenia
a trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný bol v období rokov 2008 až 2012 členom
Rady Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov (ďalej len „Rady Fondu“). Členstvo v Rade

Fondu bolo čestné a člen Rady Fondu nemohol byť zamestnancom Fondu. Žalobca mal za to, že z
charakteristiky funkcie člena Rady Fondu vyplýva, že ak člen Rady Fondu vykonáva činnosť pre Fond,
nie je oprávnený prijať odmenu za jej výkon. Uviedol, že žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako
zamestnanec uzatvorili dohody o vykonaní práce zo dňa 14.12.2009 s dohodnutou odmenou 132,09
eura, zo dňa 14.12.2009 s dohodnutou odmenou 3000,- eur, zo dňa 09.03.2010 s dohodnutou odmenou
132,09 eura, zo dňa 08.06.2010 s dohodnutou odmenou 132,09 eura, zo dňa 14.06.2010 s dohodnutou
odmenou 2000,- eur, zo dňa 08.10.2010 s dohodnutou odmenou 132,09 eur, zo dňa 13.12.2010 s

dohodnutouodmenou132,09euraazodňa20.04.2011sdohodnutouodmenou132,09eura.Nazáklade
predmetných dohôd vyplatil žalobca žalovanému finančné prostriedky v sume 5792,54 eura. Žalobca
mal za to, že z obsahu dohôd vyplýva, že každé plnenie, ktoré žalovaný Fondu na ich základe poskytol,
jednoznačne súvisí s pôsobením žalovaného v Rade Fondu, a preto žalovaný nebol oprávnený od
žalobcu za tieto plnenia prijať odmenu, nakoľko výkon funkcie člena Rady Fondu bol čestný. Tvrdil, že
žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec a zároveň člen Rady Fondu neboli oprávnení
uzatvoriť dohodu o vykonaní práce v zmysle Zákonníka práce. Mal za to, že Dohody o vykonaní práce

boli uzavreté v rozpore s ustanovením § 3 ods. 9 zákona č. 471/2002 Z. z. o Pôžičkovom fonde pre
začínajúcich pedagógov a výslovne odporujú jeho zneniu, a preto sú s poukazom na ustanovenie
§ 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Finančné prostriedky boli žalobcom žalovanému
poukázané z titulu predmetných dohôd o vykonaní práce, a preto mal žalobca za to, že finančnéprostriedky boli žalobcom žalovanému vyplatené na základe absolútne neplatného právneho úkonu,
teda sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a je povinný žalobcovi prijaté plnenie vrátiť podľa
§ 451 a § 457 Občianskeho zákonníka. Žalobca nemá voči žalovanému vrátiť plnenia poskytnuté na

základe predmetných dohôd, nakoľko z charakteru týchto plnení vyplýva, že boli žalovaným realizované
v rámci výkonu funkcie člena Rady Fondu. Zároveň si žalobca uplatnil úroky z omeškania, a to vo výške
8,75% ročne zo sumy 5792,54 eura od 19.10.2012 do zaplatenia, t. j. od nasledujúceho dňa po márnom
uplynutí 10 dňovej lehoty na vrátenie finančných prostriedkov od doručenia výzvy dňa 08.10.2012.

2. Okresný súd Prievidza rozsudkom zo dňa 29.01.2014 č. k. 13C/35/2013-366 žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol a zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

3. Na základe odvolania žalobcu proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd
rozsudkom zo dňa 30.07.2014 č. k. 5Co/409/2014-420 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

zamietavej časti o zaplatenie sumy 5528,36 eura spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania od
19.10.2012 do zaplatenia potvrdil a vo zvyšnej zamietavej časti o zaplatenie sumy 264,18 eura spolu
s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 19.10.2012 do zaplatenia rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vyjadril záväzný právny názor, podľa ktorého
na posúdenie nárokov vyplývajúcich z neplatných dohôd o vykonaní práce je potrebné aplikovať

ustanovenia Občianskeho zákonníka, konkrétne ustanovenia § 451 až § 459 o bezdôvodnom obohatení.
Pričom synalagmatický záväzok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatných
dohôd, ktorý vznikol medzi stranami sporu je potrebné posúdiť podľa § 457 Občianskeho zákonníka,
ktorý stanovuje, že ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal. Uvedený právny názor odvolacieho súdu je v danej veci relevantný

len pokiaľ ide o tú časť žaloby, kde žalobca požaduje od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktoré mu vzniklo prijatím 7. odmeny 132,09 eur brutto (netto 107,- eur) vyplatenej dňa 15.12.2010 a 8.
odmeny 132,09 eur brutto (netto 107,- eur) vyplatenej dňa 29.04.2011. V zostávajúcej časti totiž žaloba
žalobcu bola nedôvodná pre žalovaným vznesenú námietku premlčania, ktorú odvolací súd považoval
za dôvodnú. Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bolo riadne vykonať dokazovanie za účelom

zistenia, či činnosti, na vykonanie ktorých sa žalovaný zaviazal na základe dohôd o vykonaní práce zo
dňa 13.12.2010 a 29.04.2011, boli aj skutočne žalovaným vykonané a odovzdané do dispozície žalobcu,
resp. jeho právneho predchodcu a tiež posúdiť, či tieto činnosti nepredstavovali plnenie povinností člena
Rady Fondu a skutočne boli plnením nad rámec funkcie vykonávanej odporcom. Ak tomu tak bolo,
okresný súd mal vykonať dokazovanie aj na zistenie výšky peňažnej náhrady, ktorá žalovanému za

takéto plnenia v zmysle § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí.

4.Predmetomkonaniaporozhodnutíodvolaciehokonaniazostalažalobaozaplateniesumy264,18eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 264,18 eura od 19.10.2012 do zaplatenia
a náhrada trov konania.

5. Žalobca následne tvrdil, že zo zápisnice rady a dozornej rady Fondu zo dňa 15.11.2004 vyplýva, že
rade Fondu a dozornej rade bol predložený štatút Fondu, pričom úlohou členov rád bolo preštudovať
si štatút Fondu a uviesť k nemu pripomienky, resp. iné pripomienky. Úloha s totožným obsahom
žalovanému vyplývala z dohody o vykonaní práce zo dňa 14.06.2010 a zo dňa 08.06.2010, t. j. činnosti,

ktoré mal žalovaný vykonávať na základe vyššie špecifikovaných dohôd o vykonaní práce zo dňa
13.12.2010 a zo dňa 20.04.2011, boli činnosti, ktoré ako úlohy boli ukladané členom rád Fondu už aj
v minulosti, a to priamo na zasadnutiach rady Fondu a dozornej rady. Predmetné úlohy mali členovia
rád plniť v rámci svojej čestnej (bezodplatnej) funkcie. Žalobca mal za to, že činnosti na základe
sporných dohôd o vykonaní práce vykonané neboli, resp. nie adekvátnym spôsobom a v archíve Fondu

sa nachádzajú žiadne resp. nepostačujúce doklady preukazujúce vykonanie predmetných činností zo
strany žalovaného. Žalobca mal ďalej za to, že člen rady Fondu mal spravovať Fond, riadiť jeho činnosti,
t. j. mal za úlohu zabezpečovať a zachovávať fungujúci stav Fondu. Činnosti uvedené v dohodách o
vykonaní práce spadajú do rámca funkcie člena rady fondu a teda je neprípustné, aby za predpokladu
čestnosti výkonu funkcie člena rady Fondu, bolo členovi rady vyplatené nejaké finančné ohodnotenie

za výkon tejto funkcie.

6. Žalovaný rešpektujúc názor odvolacieho súdu o neplatnosti dohôd o vykonaní práce sa ďalej zaoberal
aplikáciou ustanovení § 457 a § 458 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že ak žalobca nie jeschopný vrátiť žalovanému jeho výkony (ktoré boli po ich odovzdaní žalovaným žalobcovi upotrebené),
resp. peňažnú náhradu za prijaté výkony vo výške ich ceny (2 x 132,09 eura), nemôže sa žalobca
domáhať, aby žalovaný vrátil prijaté odmeny v uvedenej výške 2 x 132,09 eura. Žalovaný ďalej založil

do spisu doklady, a to Podklad na poradu - poskytovanie pôžičiek r. 2011 zo dňa 22.04.2011 a Riešenia
neposkytnutia pôžičiek začínajúcim pedagógom z dôvodu nedostatku voľných finančných prostriedkov -
podklad na poradu zo dňa 10.12.2010. Tieto výstupy boli odovzdané riaditeľovi Fondu pre začínajúcich
pedagógov L.. H. R.. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu aj v zostávajúcej časti zamietnuť a priznať
mu náhradu trov konania.

7. Súd vykonal a doplnil dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, svedkov O.. S. F. a L..
H. R. a oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi a správami: výpisom žalobcu z OR,
dohodami o vykonaní práce zo dňa 20.04.2011, 13.12.2010, 08.10.2010, 14.06.2010, 08.06.2010,
19.03.2010, 14.12.2009, 14.12.2009, potvrdením o vyplatení odmeny zo dňa 15.12.2009, výdavkovým
pokladničným dokladom zo dňa 15.12.2009, hromadným príkazom na úhradu zo dňa 16.12.2009,

potvrdením o vyplatení odmeny zo dňa 23.03.2010, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa
23.03.2010, potvrdením o vyplatení odmeny zo dňa 09.06.2010, výdavkovým pokladničným dokladom
zo dňa 09.06.2010, hromadným príkazom na úhradu zo dňa 29.06.2010, potvrdením o vyplatení odmeny
zo dňa 12.10.2010, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 12.10.2010, potvrdením o vyplatení
odmeny zo dňa 15.12.2010, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 15.12.2010, potvrdením o

vyplatení odmeny zo dňa 29.04.2011, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 29.04.2011, výpisom
z účtu žalobcu zo dňa 16.12.2009, výpisom z účtu žalobcu zo dňa 29.06.2010, žiadosťou o vrátenie
neoprávnenej vyplatenej odmeny zo dňa 02.10.2012, stanoviskom žalovaného zo dňa 22.10.2012 k listu
žalobcu zo dňa 02.10.2012, oznámením žalobcu zo dňa 27.03.2013, platobným rozkazom OS Prievidza
zo dňa 29.04.2013 č. k. 15Ro/38/2013-60, odporom žalovaného zo dňa 11.06.2013, vyjadreniami

žalobcu zo dňa 02.07.2013, zo dňa 31.07.2013, zo dňa 08.08.2013 a vyjadrením žalovaného zo dňa
18.09.2013, výročnou správou za rok 2012, uznesením RF č. 19/14092011, zápisnicou zo spoločného
zasadnutia rady a dozornej rady PFZP zo dňa 20.09.2012, návrhom uznesenia výboru NR SR pre
vzdelávanie, vedu, mládež a šport zo 16.06.2011, výpisom zo zápisnice z 15. schôdze výboru NR SR,
zápisnicou z 15. schôdze výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, výročnou správou o

činnosti a hospodárení PFZP za rok 2010, vyjadrením žalobcu zo dňa 20.09.2013, dohodami o vykonaní
práce, výpisom Študentského pôžičkového fondu z OR, uznesením OS Košice II zo dňa 17.06.2013
č. k. 13C/103/2013-67, vyjadrením žalobcu zo dňa 27.09.2013, oznámením o zapísaní do zoznamu
advokátov, výpis právneho zástupcu navrhovateľa z OR, zmluvou o poskytovaní právnych služieb medzi
Via Iuris a PFZP, zmluvou o poskytovaní právnych služieb medzi Alter IURIS s.r.o., dohodami o vykonaní

práce, vyjadrením žalobcu zo dňa 28.11.2013 s prílohami, vyjadrením žalobcu zo dňa 27.11.2013,
vyjadrením žalovaného zo dňa 06.12.2013, vyjadrením žalobcu zo dňa 16.12.2013 s prílohami,
vyjadrením žalovaného zo dňa 02.01.2014, 07.01.2014 a zo dňa 09.01.2014, oznámením žalovaného
zo dňa 16.01.2014, vyjadrením žalovaného zo dňa 20.01.2014 a zo dňa 23.01.2014, rozsudkom KS
v Trenčíne zo dňa 30.07.2014 č. k. 5Co/409/2014-420, písomným podaním PZ žalovaného zo dňa

22.09.2014, doplnením návrhov na dokazovanie zo dňa 31.10.2014, vyjadrením PZ žalobcu zo dňa
02.01.2014, Návrhom postupu pri poskytovaní pôžičiek žiadateľom, ktorým nebola priznaná pôžička z
dôvodu nedostatku finančných prostriedkov v roku 2010 podľa jednotlivých krajov vypracovala O.. S. F.,
vyjadrením žalobcu zo dňa 05.01.2015, vyjadrením PZ žalovaného zo dňa 09.01.2015, Podkladom na
poradu- poskytovanie pôžičiek r. 2011 zo dňa 22.04.2011, dokument - Riešenie neposkytnutia pôžičiek

začínajúcim pedagógom z dôvodu nedostatku voľných finančných prostriedkov - podklad na poradu
zo dňa 10.12.2010, vyjadrením žalobcu zo dňa 21.01.2015, vyjadrením žalobcu zo dňa 29.01.2015
s prílohami, vyjadrením žalobcu zo dňa 24.02.2015, návrhom žalobcu na prerušenie konania zo dňa
27.03.2015, uznesením OS Prievidza zo dňa 14.04.2015 č. k. 13C/35/2013-511, podaním žalobcu zo
dňa 05.10.2015, správou OS Ružomberok zo dňa 07.03.2016, podaním žalobcu zo dňa 08.03.2016 s

prílohami, oznámením žalobcu zo dňa 16.08.2016 s prílohou, vyjadrením žalobcu zo dňa 25.08.2016 s
prílohami, vyjadrením žalovaného zo dňa 26.09.2016 s prílohami, podaním žalobcu zo dňa 14.10.2016
s prílohami, podaním žalovaného zo dňa 08.11.2016 s prílohami, pričom zistil nasledujúci skutkový a
právny stav veci:

8. Právny predchodca žalobcu (Pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov ďalej len „Fond“) uzavrel
so žalovaným podľa predmetu konania v zostávajúcej časti:
- dňa 13.12.2010 Dohodu o vykonaní práce, predmetom ktorej bolo pripraviť na zasadnutie dňa
15.12.2010 návrhy ako postupovať v prípade poskytovania pôžičiek žiadateľom, ktorým nebola priznanápôžička z nedostatku voľných finančných prostriedkov v roku 2010 podľa jednotlivých krajov s
dohodnutou odmenou 132,09 eura brutto (netto 107,- eur); odmena vyplatená v sume 107,- eur dňa
15.12.2010,

- dňa 20.04.2011 Dohodu o vykonaní práce, predmetom ktorej bolo pripraviť na zasadnutie dňa
29.04.2011 alternatívny návrh poskytovania pôžičiek v roku 2011 v spolupráci s KŠÚ podľa potreby
stabilizácie pedagógov v príslušných krajoch SR s dohodnutou odmenou 132,09 eura brutto (netto 107,-
eur); odmena vyplatená dňa 29.04.2011.
9. Listom zo dňa 02.10.2012 Fond zastúpený riaditeľom A.. O. V. vyzval žalovaného ako bývalého člena

Rady Fondu v rokoch 2008-2011 o vrátenie neoprávnene prijatých platieb v celkovej výške 7272,62 eura
v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy na účet Fondu.

10. Žalovaný listom zo dňa 22.10.2012 oznámil Fondu, že dňa 08.10.2012 dostal výzvu o vrátenie
neoprávnene vyplatenej odmeny v sume 7272,62 eura, no s domnelou pohľadávkou nesúhlasil, nakoľko
svoje povinnosti ako člen Rady Fondu si plnil svedomite a zodpovedne. Uviedol, že za obdobie

členstva v Rade Fondu neprijal neoprávnene žiadnu odmenu. Odmeny za vykonané práce vychádzali z
platných dohôd, ktoré obsahovali konkrétne činnosti. Odmeny vychádzali z konkrétnych splnených úloh
a prác na základe dohody. Hospodárenie Fondu bolo počas celého obdobia v súlade so všeobecnými
záväznými predpismi, účtovná závierka bola každoročne potvrdená správou nezávislého audítora, ktorá
bola súčasťou každoročnej Výročnej správy Fondu. Výročná správa bola predkladaná na rokovanie

príslušného výboru NR SR, kde neboli zistené žiadne nesprávnosti, či pochybenia. Uviedol, že vo svojej
doterajšejprácisasnažilvždypracovaťčestneasvedomitepridodržiavanízákonovaetickýchprincípov,
a to v profesionálnom, či občianskom živote. Veril, že zo strany Fondu sa jednalo naozaj len o omyl a
nedorozumenie. Postup Fondu voči bývalým členom Rady Fondu, dozornej rady i predsedovi Fondu
považoval za nesprávne a tendenčné.

11. Počas konania v zmysle § 23 ods. 1 zákona č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania bol
Pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov zrušený k 31.12.2012 a v zmysle § 23 ods. 2 citovaného
zákona je od 01.01.2013 jeho právnym nástupcom Fond na podporu vzdelávania, IČO: 47 245 531, so
sídlom Panenská č. 29, Bratislava.

12. Žalobca počas celého konania svoj uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia opieral
o ustanovenie § 3 ods. 9 a § 5 ods. 4 zákona č. 471/2002 Z. z. o Pôžičkovom fonde pre začínajúcich
pedagógov (ďalej len „zákon o PFZP“) a Občiansky zákonník. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že
práce a výkony podľa predmetných Dohôd o vykonaní prác boli uskutočnené nad rámec výkonu člena

Rady Fondu. Mal za to, že zákon o PFZP len demonštratívne definuje pôsobnosť a právomoci Rady
Fondu a aby osoba mohla vykonávať správu Fondu a riadiť činnosti Fondu, je nútená sa s uvedenou
problematikou oboznámiť a vytvoriť si vlastný názor, t. j. v rámci výkonu funkcie venovať uvedenému
určitý čas. Žalovaný na základe dohôd o vykonaní práce poskytol plnenia, ktoré podľa názoru žalobcu
súviseli s výkonom jeho funkcie ako člena Rady Fondu a zároveň prijal odmenu za plnenia, ktoré priamo

súviseli s výkonom jeho funkcie ako člena Rady Fondu. Žalobca tvrdil, že predmetné prijatie odmeny
žalovanýmjenezákonné.Malzato,žezozákonnéhocharakterufunkciečlenaRadyFondu,t.j.čestného
výkonu funkcie vyplýva, že člen Rady Fondu nemôže pre Fond za odmenu vykonávať ani marginálne
činnosti. Žalobca výkladom dospel k záverom, že ak člen Rady Fondu vykonáva čestnú funkciu člena
Rady Fondu a v jej rámci s funkciou súvisiace činnosti, nemá nárok na žiadnu odmenu, ak člen Rady

Fondu vykonáva čestnú funkciu člena Rady Fondu a zároveň má záujem pre Fond vykonávať aj iné
činnosti, ktoré žiadnym spôsobom nesúvisia s výkonom jeho čestnej funkcie, nemôže tak učiniť ako
zamestnanec Fondu. Mal za to, že zákon o PFZP v ustanovení § 5 ods. 4 jasne a presne upravuje,
že zamestnanci Fondu nesmú byť členmi Rady Fondu a analogicky členovia Rady Fondu nesmú byť
zamestnancami Fondu. Podľa navrhovateľa bol výkon funkcie člena Rady Fondu v zmysle zákona o

PFZP výkonom čestným, t. j. bez nároku na akúkoľvek formu odmeny. Predmetom uzatvorených dohôd
o vykonaní práce bolo vždy poskytnutie plnenia priamo súvisiaceho s výkonom funkcie žalovaného ako
člena Rady Fondu. Plnenie, ktoré žalovaný v prospech Fondu poskytol, nebolo podľa svojho obsahu
plnením nad rámec funkcie vykonávanej žalovaným vo Fonde. Vzhľadom na uvedené považoval právne
úkony, na základe ktorých boli žalovanému vyplatené odmeny v priamom rozpore s ustanovením § 5

ods. 4 zákona o PFZP, ale najmä s ustanovením § 3 ods. 9 zákona o PFZP, v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka za neplatné. Plnenie z neplatného právneho úkonu sa považuje za bezdôvodné obohatenie,
ktoré je žalovaný povinný žalobcovi vydať.13. Žalovaný rešpektujúc názor odvolacieho súdu o neplatnosti dohôd o vykonaní práce sa ďalej
zaoberal aplikáciou ustanovení § 457 a § 458 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že ak žalobca nie
jeschopnývrátiťžalovanémujehovýkony(ktorébolipoichodovzdanížalovanýmžalobcoviupotrebené),

resp. peňažnú náhradu za prijaté výkony vo výške ich ceny (2 x 132,09 eura), nemôže sa žalobca
domáhať, aby žalovaný vrátil prijaté odmeny v uvedenej výške 2 x 132,09 eura.

14. Žalovaný založil do spisu doklady, a to Podklad na poradu - poskytovanie pôžičiek r. 2011 zo dňa
22.04.2011 a Riešenia neposkytnutia pôžičiek začínajúcim pedagógom z dôvodu nedostatku voľných

finančných prostriedkov - podklad na poradu zo dňa 10.12.2010. Ide o dokumenty vytlačené z počítača
žalovaného bez potvrdenia o ich prevzatí žalobcom, resp. relevantnou osobou poverenou žalobcom.
Tieto výstupy mali byť podľa tvrdenia žalovaného odovzdané riaditeľovi Fondu pre začínajúcich
pedagógov L.. H. R..

15. Žalovaný pri svojom výsluchu na pojednávaniach uviedol, že do funkcie člena rady fondu ho menoval

minister. Jednotlivý členovia rady fondu boli menovaní tak, aby boli zastúpené jednotlivé kraje SR.
Vzhľadom na to, že vykonával 18 rokov riaditeľa na rôznych stredných školách v Handlovej, získal
dostatočnú prax, prehľad a rozhľad v danej problematike a na základe takto získaných skúseností
bol menovaný za Trenčiansky kraj do Rady Fondu. Poukázal na to, že ak vykonával jednotlivé
analýzy, vypracovával rôzne správy pre potreby Fondu, bolo to vždy na zadanie riaditeľa Fondu,

nad rámec jeho funkcie, na základe požiadaviek pre riadne fungovanie Fondu. Z jednotlivých analýz
malo vyplývať, ktorých pedagogických pracovníkov treba podporiť, ktoré smery posilniť, aby bola
zabezpečená kontinuita vzdelávacieho procesu a počet jednotlivých pedagógov. Ak by dané analýzy
nevypracovávali členovia Rady Fondu nad rámec výkonu funkcie člena Rady, riaditeľ Fondu by bol
nútený tieto analýzy zadávať externistom. Uviedol, že trh práce sa mení, a preto je potrebné trhu

práce prispôsobovať aj požiadavky na školstvo, nakoľko raz je potrebné podporiť jeden predmet,
inokedy druhý. Žiadateľov o pôžičku bolo veľa a bolo potrebné vypracovať materiály, resp. kritériá pre
pravidlá na prideľovanie jednotlivých pôžičiek. Materiály boli vždy vypracovávané nad rámec výkonu
funkcie. Pri príprave jednotlivých analýz bolo nutné spolupracovať aj s inými inštitúciami, z ktorých
informáciisapotomvychádzalo.Poukázalnato,žedotakéhotosystémupráceazadávaniaúlohnastúpil

vymenovaním do funkcie a tento systém fungoval aj pred jeho menovaním do funkcie člena Rady Fondu
dlhodobo. Nepovažoval sa za zamestnanca Fondu, a to ani pri dohodách o výkone práce. Uzatvárané
dohody nepovažoval za dohody uzatvárané v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o PFZP.
Z jeho strany išlo o dobromyseľné prijímanie odmeny za vykonanú prácu. Ak by mali len tušenie, že
môže dôjsť k rozporu, resp. spochybňovaniu zákonnosti vyplácaných odmien, dohody by neuzatvárali,

nakoľko nikto z nich nechcel prísť o dobré meno či dobrú povesť. Robili to s čistým svedomím a nikdy
nemal záujem obohatiť sa, vždy do školstva skôr veci prinášal a nikdy neodnášal tak, ako všetci učitelia.
Podotkol a poukázal na tú skutočnosť, že na prvom zasadnutí Rady Fondu, kde boli oboznamovaní, čo
budú robiť, aké práce by mali vykonávať a realizovať, bolo im povedané, čo vykonávajú ako členovia
Rady Fondu a čo sa od nás bude vyžadovať nad rámec, a to na základe dohôd. Boli ubezpečení, že

tieto dohody sú v poriadku, overené tak právnikom, ako aj audítorom a aj v Národnej rade a nemôže
dôjsť k žiadnemu porušeniu zákona. Poukázal na to, že všetci pracovali aj v iných inštitúciách, kde
mali svoje postavenie a zodpovednosť, a preto mali sami záujem na tom, aby bol zákon dodržaný a
nedošlo k jeho porušeniu. Išlo o osoby ako prednosta Krajského školského úradu, dekani, prodekani,
riaditelia základných škôl, ako aj pracovníci MŠ SR. Všetci títo ľudia pracovali pre Fond mimo svoju

pracovnú dobu a vždy v prospech spoločnosti a nad rámec výkonu funkcie. Svoju prácu v rade fondu
vykonával čestne s najlepším vedomím a svedomím. Postoj žalobcu považoval za urážlivý, pre neho
nepochopiteľný a poukázal na to, že ako člen Rady Fondu spoznal vynikajúcich kolegov. V zmysle vyššie
uvedeného žiadal, aby súd žalobu zamietol.

16. Svedok L.. H. R. vo svoje výpovedi uviedol, že vo funkcii riaditeľa PFZP pôsobil od jeho vzniku v roku
2002, kedy ho poveril vtedajší minister školstva vykonávaním správy Fondu. Ako riaditeľ Fondu pôsobil
až do 31.3.2012, kedy odišiel do dôchodku. Ku koncu roka 2002 bol schválený zákon č. 471/2002 Z.
z. , ktorým bol založený Pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov (ďalej len „PFZP“). PFZP pôsobil aj
ako poradný orgán pre ministerstvo, inštitúcie, a to aj v rámci legislatívneho procesu, kedy pripravoval

potrebné novely, opatrenia. Vzhľadom na uvedené bola potrebná pomoc členov Rady Fondu. PFZP
fakticky začal vykonávať činnosť až v roku 2004, keďže do uvedeného času neboli poskytnuté finančné
prostriedky na pôžičky. Vzhľadom na to, ako riaditeľ fondu od uvedenej doby pre potreby fondu zadával
členom rady fondu na základe dohody o vykonaní práce úlohy, ktorých predmetom bolo zabezpečovaťštatistické údaje, analýzy, sprostredkovať konzultácie s jednotlivými školami v rámci regiónov pre
stabilizáciu pedagogických zamestnancov. Pred začatím uzatvárania takýchto dohôd, dohody metodicky
konzultoval s právnym zástupcom a s audítorom. Právnym zástupcom PFZP bol v uvedenom období

rovnaký právny zástupca, ako je terajší právny zástupca žalobcu. V rámci konzultácií neboli vznesené
žiadne námietky proti uzatváraným dohodám o vykonávaní práce. Pri dohodách o vykonaní práce nejde
o klasický pracovno-právny vzťah, a preto členovia Rady Fondu neboli zamestnancami Fondu. Všetky
materiály sa vypracovávali k potrebám Fondu. V roku 2004 vláda schválila vklad do pôžičkového Fondu
vo výške 350 mil. Sk z fondu národného majetku z výnosov z privatizácie. Celá uvedená čiastka bola

rozdelená a v ďalších rokoch sa mohli poskytovať pôžičky len z peňazí, ktoré sa vrátili z predošlých
pôžičiek. Vzhľadom na uvedené bolo v posledných rokoch ešte väčšia potreba analýz, štatistických
údajov a informácií týkajúcich sa stabilizácie pedagogických zamestnancom, keďže pôžičkový fond bol
neštátnym účelovým fondom. Potvrdil riadne prevzatie prác na základe uzatváraných dohôd.

17. Svedkyňa O.. S. Redechová vo svojej výpovedi uviedla, že u právneho predchodcu navrhovateľa

bola najprv členkou Rady Fondu, neskôr predsedníčkou Rady Fondu. Odporca pôsobil u navrhovateľa
ako člen Rady fondu v rovnakom období. K predmetu konania uviedla, že úlohy jednotlivým členom
Rady Fondu na základe dohôd o vykonaní práce zadával štatutárny orgán Fondu, L. a to podľa
potrieb PFZP. Vždy išlo o úlohy zadávané nad rámec funkcie čestného člena Rady Fondu. Týkali
sa získavania štatistických podkladov z hľadiska potrieb pedagogických zamestnancov tak, aby

dochádzalo k stabilizácii začínajúcich pedagogických zamestnancov na materských školách, ZŠ, SŠ a
v prípade odporcu v regióne Trenčianskeho kraja. Vždy išlo o materiály podľa potrieb Rady Fondu, aby
rada mohla vykonávať svoju rozhodovaciu právomoc. Pokiaľ mala vedomosť, pri uzatváraní dohôd o
vykonávaní práce, tieto boli vždy prerokované s právnym zástupcom PFZP, ktorým bola vtedy rovnaká
spoločnosť, ako je terajší právny zástupca navrhovateľa. Uviedla, že čo sa týka žalovaného, nikdy neboli

zaznamenané námietky proti jeho práci, materiály boli vypracovávané na vysokej kvalitatívnej úrovni a
v termínoch.

18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 471/2002 Z. z. o pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov (ďalej
len „zákon o PFZP“), najvyšším orgánom fondu je rada fondu. Rada fondu vykonáva správu fondu a

riadi jeho činnosť.

19. Podľa § 3 ods. 9 zákona o PFZP, členstvo a funkcie v rade fondu sú čestné.

20. Podľa § 4 zákona o PFZP, do pôsobnosti rady fondu patrí najmä

a) rozhodovať o poskytnutí prostriedkov fondu na pôžičky pre jednotlivé krajské úrady,
b) schvaľovať štatút fondu a rokovací poriadok rady fondu,
c) schvaľovať rozpočet fondu,
d) schvaľovať ročnú účtovnú závierku overenú audítorom, 1)
e) schvaľovať výročnú správu o hospodárení a činnosti fondu za predchádzajúci rok, ktorá sa predkladá

Národnej rade Slovenskej republiky,
f) vymenúvať a odvolávať riaditeľa fondu a určovať jeho mzdu podľa osobitných predpisov. 2)

21. Podľa § 5 ods. 4 zákona o PFZP, riaditeľ fondu je zamestnancom fondu. Zamestnanci fondu nesmú
byť členmi rady fondu a dozornej rady.

22. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť

druhému všetko, čo podľa nej dostal.25. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

26.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (v stave účinnom do 31.01.2013), výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania

po 31. januári 2013.

29. Na základe takto vykonaného dokazovania a následného právneho posúdenia veci dospel súd k
záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len čiastočne.

30. Strany sporu zhodne v konaní tvrdili, že žalobca uzavrel so žalovaným viaceré dohody o vykonaní
práce v zmysle § 226 a nasl. Zákonníka práce, pričom predmetom tohto konania sú už len 2 dohody,
a to zo dňa 13.12.2010 Dohoda o vykonaní práce, predmetom ktorej bolo pripraviť na zasadnutie
dňa 15.12.2010 návrhy ako postupovať v prípade poskytovania pôžičiek žiadateľom, ktorým nebola
priznaná pôžička z nedostatku voľných finančných prostriedkov v roku 2010 podľa jednotlivých krajov

s dohodnutou odmenou 132,09 eura brutto (netto 107,- eur), pričom odmena vo výške 107,- eur
bola vyplatená dňa 15.12.2010 a zo dňa 20.04.2011 Dohoda o vykonaní práce, predmetom ktorej
bolo pripraviť na zasadnutie dňa 29.04.2011 alternatívny návrh poskytovania pôžičiek v roku 2011 v
spoluprácisKŠÚpodľapotrebystabilizáciepedagógovvpríslušnýchkrajochSRsdohodnutouodmenou
132,09 eura brutto (netto 107,- eur), pričom odmena vo výške 107,- eur bola vyplatená dňa 29.04.2011.

31. Žalobca sa v predmetnom konaní domáha vydania bezdôvodného obohatenia od odporcu z dôvodu,
že považuje predmetné Dohody o vykonaní práce za neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
nakoľko ich obsah odporuje ustanoveniam § 3 ods. 9 a § 5 ods. 4 zákona č. 471/2002 Z. z. o Pôžičkovom
fonde pre začínajúcich pedagógov. Žalovaný na druhej strane rešpektujúc názor odvolacieho súdu o

neplatnosti dohôd o vykonaní práce poukázal na to, že ak žalobca nie je schopný vrátiť žalovanému
jeho výkony (ktoré boli po ich odovzdaní žalovaným žalobcovi upotrebené), resp. peňažnú náhradu za
prijaté výkony vo výške ich ceny (2 x 132,09 eura), nemôže sa žalobca domáhať, aby žalovaný vrátil
prijaté odmeny v uvedenej výške 2 x 132,09 eura.

32. Súd rešpektujúc záväzný právny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého sú predmetné dohody
o vykonaní prác zo dňa 13.12.2010 a 20.04.2011 uzavreté medzi žalobcom a žalovaným absolútne
neplatné, aplikoval na posúdenie nárokov vyplývajúcich z neplatných dohôd o vykonaní práce
ustanovenia § 451 až § 459 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Pričom synalagmatický
záväzok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatných dohôd posúdil na

základe vykonaného dokazovania a aj rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR v obdobných veciach
(napr. rozsudok KS v Bratislave č. k. 6CoPr/2/2016-663, rozsudok KS v Trnave č. k. 10Co/360/2014-534,
uznesenie NS SR zo dňa 29.06.2016 sp. zn. 5Cdo/435/2014 a pod.) tak, že práce, ktoré žalovaný na
základe týchto dohôd vykonal, a to Podklad na poradu - poskytovanie pôžičiek r. 2011 zo dňa 22.04.2011
a Riešenia neposkytnutia pôžičiek začínajúcim pedagógom z dôvodu nedostatku voľných finančných

prostriedkov - podklad na poradu zo dňa 10.12.2010, sú činnosti, ktoré predstavujú plnenie povinností
člena Rady Fondu a nie sú plnením nad rámec funkcie vykonávanej žalovaným u žalobcu v danom
období. Žalovanému sa v rámci konania nepodarilo hodnoverným spôsobom preukázať, že tieto doklady
aj riadne doručil žalobcovi, nakoľko nedisponoval potvrdením o prijatí týchto dokladov od žalobcu. Ich
prevzatie potvrdzoval len Ing. Zburín, a to vo všeobecnej rovine, keď vo svojej svedeckej výpovedi

uviedol, že všetky práce na základe uzatváraných dohôd o vykonaní práce boli jednotlivými členmi rady
Fondu riadne vykonané a jemu odovzdané. No žiaden hodnoverný listinný dôkaz o tom predložený
nebol. Keďže súd po doplnení dokazovania dospel k záveru, že práce vykonané žalovaným na základe
predmetných dohôd sú činnosti, ktoré predstavujú plnenie povinností člena Rady Fondu, považoval súdďalšie dokazovanie o tom, či práce boli riadne odovzdané žalobcovi za bezpredmetné a nehospodárne,
a preto návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov PhDr. V. a L.. R. zamietol.

33. Z dôvodu, že súd mal za to, že uvedené práce vykonané žalovaným na základe týchto dohôd sú
činnosti, ktoré predstavujú plnenie povinností člena Rady Fondu, nepatrila žalovanému ako členovi
Rady Fondu za ich výkon odmena, keďže táto funkcia bola v uvedenom období vykonávaná čestne,
t. j. bezodplatne. V zmysle § 458 ods. 1 OZ sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením a ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí

sa poskytnúť peňažná náhrada. V danom prípade to znamená, že len žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi v rámci synalagmatického záväzku na vydanie bezdôvodného obohatenia získané plnenie
z neplatných dohôd. Žalovaný je teda povinný vrátiť 2 x 107,- eur, ktoré mu boli reálne vyplatené na
základe predmetných dohôd, a to suma 107,- eur dňa 15.12.2010 a suma 107,- eur dňa 29.04.2011.
O inú sumu (odvedená daň z príjmu v sume 50,18 eura) sa žalovaný bezdôvodne obohatiť nemohol,
keďže táto suma nebola žalovanému vyplatená, ale bola zaplatená štátu.

34. Žalobca si uplatnil voči žalovanému aj úrok z omeškania v zákonnej výške 8,75% ročne zo sumy
264,18 eura od 19.10.2012 do zaplatenia, t. j. počnúc dňom nasledujúcim po márnom uplynutí 10 dňovej
lehoty na dobrovoľné zaplatenie po doručení výzvy žalobcom žalovanému dňa 08.10.2012. Súd rovnako
dospelkzáveru,žežalovanýsadostaldoomeškaniasvrátenímbezdôvodnéhoobohateniavsume214,-

eur odo dňa nasledujúceho po dni, kedy márne uplynula lehota na dobrovoľné zaplatenie bezdôvodného
obohatenia po doručení výzvy, t. j. odo dňa 19.10.2012.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 214,- eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 214,- eur od 19.10.2012 do zaplatenia do troch dní

od právoplatnosti rozsudku a žalobu vo zvyšku ako nedôvodnú zamietol.

36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že vo väčšej miere
úspešnému žalovanému priznal nárok na nárok na náhradu trov celého konania podľa pomeru úspechu
a neúspechu, pričom úspech žalobcu je 3,69% (úspech žalobcu 214,- eur z 5792,54 eura) a úspech

žalovaného 96,31% (úspech žalovaného 5788,85 eura z 5792,54 eura), čo predstavuje čistý úspech
žalobcu v konaní 92,62% (96,31% - 3,69%= 92,62%)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj

uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok). Ak ide o rozhodnutie vo veciach

maloletých detí (rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým
dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu), môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.