Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 21, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313203976
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8313203976.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Mareka Košča a JUDr. Viery Zoľákovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice, Brno, Česká republika, IČ: 264 29 705, proti žalovanej: Z. P., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom F. XXXX, D., za účasti Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7,
Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so
sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, o zaplatenie 515,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 17C/124/2013-95 zo dňa 6.6.2016 v spojení s opravným
uznesením toho istého súdu č.k. 17C/124/2013-148 zo dňa 6.6.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 6.6.2016 č.k. 17C/124/2013-95 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 6.6.2017 č.k. 17C/124/2013-148 v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti, vo výroku o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ako aj vo výrokoch
o náhrade trov konania i trov vedľajšieho účastníka.

Sporovým stranám i Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z., IČO: 42309166 nepriznáva nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom v spojení s vyššie označeným opravným uznesením

rozhodol, že:

„Konanie zastavuje v časti o uplatnenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Pripúšťa vstup Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z. IČO: 42309166, J. Kráľa 7, Banská Bystrica,
ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

Žalobca je povinný uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 104,26 eur na adresu
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 28.3.2013
domáhal, podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 Z.z. o európskom konaní
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť
mu zmenkovú sumu vo výške 515,87 eur s príslušenstvom tak, ako je to presne špecifikované v

dôvodochnapadnutéhorozsudku.Žalobcaodôvodnilsvojnároktým,žeakoindosátorjenadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná na zmenkovú sumu a zmenkový úrok vo výške
0,25 % denne. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou, na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia. Žalobca disponuje len originálom zmenky a nemá informácie o akýchkoľvekiných potenciálne existujúcich vzťahoch žalovaného a predchádzajúceho majiteľa zmenky, ktorá bola v
tomto konaní uplatnená. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil
na uvedenú zmenkovú sumu nič.

3. Prvoinštančný súd ďalej konštatoval, že žalobca spolu s návrhom predložil fotokópiu zmenky, ktorú
vystavila žalovaná v Humennom dňa 16.9.2009. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy XXXXXXXX. Je
tam uvedená zmenková suma 1.110,87 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 6.11.2010. Tiež je
tam text: splatné: platné S., K..Q..X.., C. „bez „protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od

vystavenia.“ Na opačnej strane zmenky je text: Namiesto nás na rad CD Consulting, s.r.o. - žalobca.
Totožnú zmenku pripojil oprávnený, spoločnosť S., K..Q..X.. C. k návrhu na vykonanie exekúcie v konaní
vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX. V danom konaní bola povinnou
súčasná žalovaná a predmetom exekúcie bola rovnaká zmenková suma a zmenkový úrok.

4. Súd prvej inštancie zistil, že súčasťou exekučného spisu je aj zmluva o úvere, ktorá má rovnaké

číslo, ako je číslo uvedené na zmenke, a bola uzatvorená v ten istý deň, ako je uvedený deň vystavenia
zmenky. V zmluve je uvedená výška úveru, výška poplatku za poskytnutie úveru, celková suma, ktorú
má dlžník zaplatiť, a údaj o splátkach. Zmluva neobsahuje údaj o výške úroku, ani údaj o RPMN. K
predmetnej zmluve boli pripojené všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v článku 14 obsahujú
dohodu o vyplnení zmenky. Z obsahu exekučného spisu ďalej vyplýva, že exekučným titulom bol

rozhodcovský rozsudok. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
prvostupňovým súdom zamietnutá a uznesenie bolo potvrdené krajským súdom. Prvoinštančný súd
konštatoval, že mu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že spoločnosť S., K..Q..X.., vykonáva
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaný predmetnú zmluvu uzatvoril ako dlžník - fyzická
osoba - nepodnikateľ a je tiež vystaviteľom žalovanej zmenky. Súd teda považoval veriteľa - spoločnosť

S., K..Q..X.. za dodávateľa v rámci svojej obchodnej činnosti podľa § 52 ods. 3 OZ a žalovaného
za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 OZ. Príslušnú zmluvu o úvere vyhodnotil ako spotrebiteľskú
zmluvu podľa § 52 ods. 1 OZ. Keďže vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ a zmenkou bola zabezpečená
pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo povinnosťou súdu ex offo skúmať predmetnú
zmenku až po úroveň dohody o vyplňovacom práve. Súd prvej inštancie sa teda oboznámil s obsahom

úverovej zmluvy, súčasťou ktorej boli aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, a mal za jednoznačne
preukázané, že v danom prípade zmenka bola vystavená ako zabezpečovací právny prostriedok
k spotrebiteľskej zmluve. Zabezpečený (primárny) právny úkon je úverová spotrebiteľská zmluva a
zabezpečovací právny úkon (akcesorický) je zmenka. Zmenka má všetky formálne náležitosti. Po
formálnej stránke je platným právnym úkonom, ale pre svoju platnosť, vzhľadom k tomu, že ide

o akcesorický zabezpečovací právny úkon, je nevyhnutná aj platnosť primárneho právneho úkonu,
ktorý zabezpečuje, teda úverovej spotrebiteľskej zmluvy, a platnosť príslušného článku všeobecných
podmienokposkytnutiaúveru,nazákladektoréhoblankozmenkabolaveriteľomvystavená.Úlohousúdu
bolo preto z úradnej povinnosti skúmať platnosť primárneho právneho úkonu - spotrebiteľskej zmluvy
a platnosť príslušného článku všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na základe ktorého zmluvné

strany uzatvorili dohodu o vyplnení zmenky v budúcnosti. Oboznámením sa s obsahom úverovej zmluvy
mal za preukázané, že v nej dlžník vyhlásil, že „sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere,
ako aj obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia
úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať“.
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru obsahujú vopred veriteľom navrhnuté zmluvné podmienky,

teda ucelený text, ktorý je súčasťou (na zadnej strane zmluvy) predmetnej zmluvy o úvere. I keď dlžník
formálne v zmluve vyhlásil, že nemá k nim žiadne výhrady, je zrejmé, že i v prípade jeho námietok
nemal reálnu možnosť ovplyvniť podstatu dohodnutých zmluvných podmienok, ktoré boli formulované
na veriteľom vopred pripravenom tlačive zmluvy, a teda dlžník iba mohol akceptovať len zmluvu ako
celok alebo ju odmietnuť. Z uvedeného je zrejmé, že všeobecné podmienky poskytnutia úveru nemožno

považovať za individuálne dohodnuté, resp. že neobsahujú individuálne dohodnuté zmluvné podmienky,
a teda ani príslušné ustanovenie Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nemožno považovať za
individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku (uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo dňa
16.11.2010). Ďalej z príslušného článku všeobecných podmienok úverovej zmluvy mal prvoinštančný
súd za preukázané, že v tomto článku sa zmluvné strany spotrebiteľskej úverovej zmluvy dohodli o

vyplnení vystavenej zmenky v budúcnosti. Bez platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná
ani vyplnená zmenka (čl. 4) (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007). Ak dohoda o
vypĺňacom práve pri blankozmenke nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje indosáciou zmenky
vymôcť od spotrebiteľa plnenie z neprijateľných podmienok, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vnadväznosti na § 17 zmenkového zákona treba posúdiť, či takýmto konaním indosatár nekonal na škodu
odporcu ako dlžníka zo spotrebiteľského úveru.

5. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že príslušný článok všeobecných podmienok úverovej
spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 5 OZ. Neplatným
spôsobom bolo dojednané vyplnenie zmenky. Sporná zmenka, ktorá vznikla ako zabezpečovací právny
úkon k primárnemu právnemu úkonu - spotrebiteľskej zmluve, nemôže byť považovaná za platný právny
úkon, keď bola vystavená a vyplnená na základe neplatného dojednania dohody o vyplnení zmenky

vo všeobecných podmienkach úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Dojednanie o vypĺňacom práve zmenky
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že na základe tejto podmienky vystavená zmenka
umožnila previesť indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa práva zo zmluvnej strany S., K..Q..X.., na žalobcu
CD Consulting, s.r.o. čím došlo k zhoršeniu postavenia a ochrany práv spotrebiteľa. Zmenka a jej
indosácia nadmerne sťažili spotrebiteľovi možnosť realizovať práva spotrebiteľa. Taký záver vyplýva
už z charakteru zmenkového konania, ktoré nepripúšťa skúmanie dôvodu vzniknutého záväzku, ani ex

offo ochranu spotrebiteľských práv (ÚS ČR IV., ÚS ČR 457/10). Podľa § 53 ods. 1 OZ je dojednanie
v príslušnom článku všeobecných podmienok o vypĺňacom práve zmenky neprijateľnou zmluvnou
podmienkou aj preto, že spôsobuje značnú nerovnováhu práv a povinností, teda značne zhoršuje
postavenie spotrebiteľa v tomto úverovom vzťahu vystavením a následným indosovaním zmenky zo
spotrebiteľského vzťahu. Súd preto nevychádzal len z prísnej formálnosti zmenkového práva, pretože

mal preukázané, že došlo k zneužitiu inštitútu zmenkového práva v neprospech jednej zmluvnej strany
spotrebiteľa obchádzaním ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, čo je zároveň aj rozpor so
zákonom a teda neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ, § 265 Obchodného zákonníka (obmedzenie
a zákaz zmeniek pri spotrebiteľských úveroch - § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z., § 17 ods. 3 zák. č.
129/2010Z.z.).Značnúnerovnováhuvprávachspôsobujedojednanievpríslušnomčlánkuvšeobecných

podmienokúverovejzmluvyajpreto,ževeriteľsámvyplnízmenkuvdeňsplatnosticeléhodlhu.Žalovaný
ako spotrebiteľ nijako nemohol ovplyvniť výšku zmenkovej sumy, dátum splatnosti zmenkového úroku,
ktoré si do zmenky jednostranne dopísal veriteľ. Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky v článku 14
všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy je neplatné aj podľa § 37 ods. 1 OZ, a to pre
neurčitosť a nepreskúmateľnosť. Dohoda o vypĺňacom práve zmenky v príslušnom článku všeobecných

podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. j) Občianskeho zákonníka,
pretože výška úveru (dlhu) a úroku mala byť takto určená až v čase splnenia, v tomto prípade splatnosti
úveru, kedy vzniklo veriteľovi právo vypísať zmenkovú sumu a splatnosť zmenkového úroku podľa tohto
článku všeobecných podmienok. Rovnako je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4
písm. k) OZ dojednanie vypĺňacieho práva zmenky aj preto, že dojednanie umožnilo veriteľovi, aby pri

vyplnení zmenky v budúcnosti zaviazal spotrebiteľa zaplatiť za nesplnenie záväzku neprimerane vysokú
sankciu, ktorá mu pri uzavretí úverovej spotrebiteľskej zmluvy nebola známa. V zmenke je veriteľom
vypísaný zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne krát 365 dní = vo výške 91,25 % ročne. K vyplneniu
zmenky veriteľom došlo momentom zosplatnenia dlhu. Ide o rozpor so zákonom (§ 4 ods. 4 Zák. č.
258/2001Z.z.).Zároveňideonekalúpodmienkupodľačlánku2písm.a)vspojenísustanovenímprílohy

ods. 1 písm. e) Smernice 93/13 EHS. Touto nekalou zmluvnou podmienkou a zároveň neprijateľnou si
veriteľ zabezpečil za nesplnenie záväzku spotrebiteľa neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky
- zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne). Podľa názoru súdu ide o neplatnosť tohto
dojednania aj v nadväznosti na § 3 OZ pre rozpor s dobrými mravmi a podľa § 39 OZ a podľa § 265
Obchodného zákonníka (obchádzanie zákona o maximálnej úrokovej miere pri spotrebiteľských úveroch

podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov, ktorých výška nepresahuje v
priemere úrokovú mieru 10 % ročne v porovnaní so zmenkovým úrokom 91,25 % ročne.).

6. Súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade je teda dojednanie v príslušnom článku všeobecných
podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy o vypĺňacom práve zmenky neprijateľnou zmluvnou

podmienkou a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka zároveň neplatne dojednanou zmluvnou
podmienkou. Zmluvná podmienka je z už uvedených dôvodov neplatná aj pre neurčitosť dojednania
podľa § 37 ods. 1 OZ pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákona a pre obchádzanie zákona
podľa § 39 OZ a § 265 Obchodného zákonníka. Podľa § 494 OZ, z neplatného právneho úkonu, z
neplatnej zmenky, súd nemohol priznať žalobcovi zmenkové plnenie, preto návrh zamietol. Podľa §

212 a § 216 CSP je súd viazaný predmetom sporu čo do výšky, čo do základu nároku. Preto nemohol
priznať žalobcovi nároky tvoriace predmet sporu, keď dospel k záveru, že zmenka je neplatným právnym
úkonom. Z uvedených dôvodov návrh žalobcu na zaplatenie nárokov zo zmenky v celom rozsahu
zamietol.7. Námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva vznesenú zo strany žalobcu, majúc na pamäti dikciu
ustanovenia § 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku, považoval za nedôvodnú, pretože vyššie

uvedené združenie je subjektom, ktorý je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na
základe zákonného splnomocnenia zo zákona o ochrane spotrebiteľa, a to bez konkretizácie svojho
hmotnoprávneho záujmu na výsledku konania. Tým sa zabezpečuje aj smernicou EÚ požadovaná
reálna a nielen formálna rovnosť účastníkov v spotrebiteľských veciach, čo je zmyslom a cieľom
spotrebiteľského práva EÚ a SR. Podmienky na vstup vedľajšieho účastníka v čase jeho vstupu, boli

teda splnené a preto súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovanej.

8. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Neúspešnému žalobcovi
nevzniklo právo na náhradu trov tohto konania a úspešná žalovaná si trovy konania neuplatnila.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane úspešného odporcu priznal trovy konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vo výške 104,26 eur.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť, návrhu
na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
Ako dôvod uviedol, že prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci
vykonal dokazovanie o. i. oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími

listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných informácii ani žalovaný však dokazovanie úverovou
zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Podľa ustanovenia § 120 O.s.p.
dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len
zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil
ako dôkaz svojich nárokov platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne

náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb., dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo
na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného
nebolo žiadnych námietok, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonávanie ďalších
dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaný mohol na základe

čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke. Ak tak neurobil, musia byť akékoľvek iné
námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej v Nariadení.
Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods. 1 veta prvá in fine
O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak súd učinil, ide o porušenie princípu
kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhov

žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo
charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával,
uplatnenú pohľadávku nerozporoval a svojím konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne rozširoval
okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie
návrhu na uplatnenie pohľadávky. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje

výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských a základných slobôd. Prvoinštančný súd navyše pri
vydávaní rozhodnutia vychádzal, z podľa neho, nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval
to, že žalovaný so spoločnosťou S., K..Q..X.. uzatvoril zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je
predmetom tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako

spotrebiteľ. Súdom uvádzané údajne nesporné skutočnosti neboli tvrdením ani jedného z účastníkov
konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Žalovaný,
ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť
k nespornosti týchto skutočností. Prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a

práva Európskej únie. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny
vzťah. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie
je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči novému majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej
vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým
menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR spisovej

značky5Obo/3/2008zodňa22.10.2008.Jesíceprípustnézaurčitýchokolnostíuplatňovaťtzv.kauzálne
námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým
žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby
túto úlohu prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. V danom prípade následkom bolo nesprávnerozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením § 5 ods. 1 O.s.p., porušil
ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na
ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia

vykonanébeznávrhu.PoukázalvtejtosúvislostinarozsudokNajvyššiehosúduČRzodňa22.8.2002sp.
zn.25Cdo/1839/2000,kdeprirozhodovanívychádzalzrovnakejprávnej úpravy,akájeaplikovateľnáajv
tomto konaní. V ďalšom odkázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/16/2010
zodňa3.2.2010,uzneseniaKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.10Co/79/2013zodňa5.9.2013,uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013.

10. Žalobca k pripusteniu vstupu vedľajšieho účastníka do konania doplnil odvolanie aj o argumentáciu,
že predmetné konanie je Európskym konaním vo veciach s nízkou hodnotou sporu a je právne
regulované Nariadením EP č. 861/2007, v ktorom je upravený procesný postup súdu a strán odlišne
od vnútroštátnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 99/1963 Z.z. (O.s.p.). Právna regulácia označeného
Nariadenia obsiahnutá v článkoch 4 a 5 vedľajšie účastníctvo nepozná a pripúšťa aplikáciu procesných

pravidiel zakotvených v Občianskom súdnom poriadku len výnimočne, a to vtedy, ak sa postupuje
v súlade s príslušným procesným právom, uplatniteľným v členskom štáte. Pre oznámenia o vstupe
vedľajšieho účastníka do konania, doručené súdu pred 1.1.2015, teda pred účinnosťou zákona č.
353/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., je konajúci súd povinný zabezpečiť
si vyjadrenie účastníka, na ktorého stranu vedľajší účastník vstúpil. Len samotné oznámenie vedľajšieho

účastníka o vstupe do konania nemôže automaticky zakladať jeho právo na účasť v konaní, a tak isto,
že osoba, popri ktorej vstúpil do konania, s takýmto úkonom súhlasí. Namietal nesúlad ustanovenia §
93 ods. 2 O.s.p. s čl. 19 ods. 2, 3 Ústavy SR. Poukázal na to, že vedľajší účastník získava prístup k
osobným údajom spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ k takémuto prístupu nedal súhlas. Ide o neoprávnené
zasahovanie do súkromného života účastníka konania. Zároveň dochádza k rozporu s ustanovením § 7

ods. 1 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, ktorý neoprávnené spracovávanie prísne
sankcionuje. Považuje preto namieste vyžadovať súhlas spotrebiteľa so vstupom vedľajšieho účastníka
do konania, čím by sa zabránilo porušovaniu jeho ústavných práv. Poukázal taktiež na novelizované
znenie § 93 ods. 3 O.s.p., účinné od 1.1.2015. Vzťah žalobcu ako nadobúdateľa zmenky a žalovaného
ako vystaviteľa zmenky je právnym vzťahom, ktorého úprava je obsiahnutá v zákone č. 191/1950 Sb.

a ktorá neumožňuje prihliadnuť na kauzálny vzťah medzi indosantom a majiteľom zmenky. Predmetné
konanie teda nie je konaním, v ktorom by na jednej strane vystupoval spotrebiteľ, a preto nie je možné
pripustiť vstup vedľajšieho účastníka - právnickej osoby, ktorá bola založená alebo zriadená na ochranu
spotrebiteľa. Európske konanie s nízkou hodnotou sporu nadobudne atribúty sporového konania až po
podaní odvolania voči rozsudku vydaného príslušným súdom. Až po takomto procesnom úkone môže

byť naplnený zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva. Svoju argumentáciu doplnil o názor Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vyjadrený vo veci 6Cdo 357/2012 zo dňa 30.10.2013.

11. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že s tvrdeniami uvedenými v odvolaní žalobcu
nesúhlasí z dôvodu, že nie je si vedomá, aby mala voči spoločnosti nejaké podlžnosti. Má za to, že

pôžičku, poskytnutú spoločnosťou S., K..Q..X.. má riadne a v plnej výške vyplatenú spolu s úrokmi.
Vzhľadom k tomu, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k právnym skutkovým
zisteniam a vec správne právne posúdil, navrhla, aby odvolací súd rozsudok potvrdil.

12. Združenie spotrebiteľov Slovenska o.z. vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázalo na to, že

v zmysle platných predpisov a judikatúry ESD je povinnosťou súdu v každom štádiu konania, a to
aj v každom druhu konania a to bez výnimky, ex offo skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah
s tým, že ak súd príde k pozitívnemu zisteniu, na uvedený vzťah musí aplikovať právne normy
spotrebiteľského práva. Zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú súd v konaní preskúmal, je zrejmé, že zmenka,
ktorá bola podkladom žalobného návrhu, slúžila na zabezpečenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý

nespĺňal zákonné náležitosti a obsahoval viacero neprijateľných podmienok. Už samotným vystavením
blankozmenky, vzhľadom na povahu tohto cenného papiera, si povinný bez akýchkoľvek pochybností
zhoršil svoje zmluvné postavenie. Dojednanie v zmluve, ktoré by zaväzovalo spotrebiteľa vyplniť
blankozmenku, je v rozpore s dobrými mravmi a je neprijateľnou podmienkou. Má za to, že nový
majiteľ zmenky bol pri jej nadobúdaní v zlej viere, nakoľko právny vzťah pôvodného majiteľa zmenky

a žalobcu vzbudzuje oprávnené pochybnosti, že tento ju nadobudol len preto, aby zbavil žalovaného
ako dlžníka možnosti vzniesť voči pôvodnému majiteľovi kauzálne námietky. Naďalej má za to, že
zabezpečenie nároku zmenkou je neprijateľná zmluvná podmienka, v dôsledku čoho je táto zmenka
absolútne neplatná. Uplatňovanie nároku žalobcom zo zmenky je neplatný právny úkon v dôsledkuobchádzania zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj Občianskeho zákonníka. Záverom poukázal
na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č.
93, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015 zo dňa 20.10.2015, ktoré potvrdzuje ním

uvádzané závery. Žiadal preto odvolací súd, aby v zmysle § 387 CSP odvolaním napadnutý rozsudok
potvrdil. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 34,86 eur.

13.Prvoinštančnýsúdpredložilvecodvolaciemusúdunarozhodnutieoodvolanížalobcudňa9.11.2016.
Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 12.1.2017 č.k. 14Co/82/2016-136 vrátil vec súdu prvej

inštancie ako predčasne predloženú. Konštatoval, že odvolací súd je povinný prihliadať na vady konania.
Takouto vadou sú aj dva protichodné výroky v preskúmavanom rozhodnutí. Prvoinštančný súd prvým
výrokom rozsudku rozhodol, že žalobu zamieta. Súčasne však tým istým rozsudkom, druhým výrokom
vyslovil, že konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zastavuje. Tieto
dva výroky napadnutého rozsudku si navzájom odporujú. Odvolací súd uložil prvoinštančnému súdu
povinnosť v ďalšom konaní túto zrejmú nesprávnosť odstrániť postupom v zmysle ustanovenia § 224

CSP.

14. Povrátenívecisúdprvejinštancievsúladespokynomodvolaciehosúduvydaldňa6.6.2017opravné
uznesenie č.k. 17C/124/2013-148, ktorým opravil prvý a druhý výrok napadnutého rozsudku na správne
znenie:

„ Konanie zastavuje v časti o uplatnenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.“

15. Proti tomuto opravnému uzneseniu ani jedna zo sporových strán nepodala odvolanie. Uznesenie
tak nadobudlo právoplatnosť dňa 14.7.2017.

16. Následne Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok účinný od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané žalobcom v zmysle §
ustanovení 378 a nasl. CSP, riadiac sa tým, že
a. podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.
b. podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v odvolaním napadnutej časti. Pri preskúmavaní

napadnutého rozsudku bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol
oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom
odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli
v odvolacích dôvodoch uplatnené. Podľa obsahu podaného odvolania odvolateľ nenamieta výrok o
čiastočnom zastavení konania, preto tento výrok nebol predmetom prieskumu odvolacím súdom.

18. Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom
stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
súdov SR (§ 378 ods.2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Odvolací súd mal na zreteli i to, že v súlade s článkom
17 ods. 1 Nariadenia, Slovenská republika informovala Komisiu o tom, že na základe procesného

práva Slovenskej republiky, bude možné v súlade s článkom 17 Nariadenia, podať opravný prostriedok
„odvolanie“ (§ 355 a nasl. CSP) na „krajské súdy“. V odvolacom konaní začatom podaným odvolaním
podľa článku 17 Nariadenia rozhoduje odvolací súd Slovenskej republiky podľa procesného práva
Slovenskej republiky (článok 19 Nariadenia).

19. Po takomto prieskume napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené
odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie odvolaním napadnutých výrokov
rozsudku. Prvoinštančný súd pre účely rozhodnutia o podanom návrhu vykonal potrebné dôkazy, z
nich vyvodil správne skutkové závery a vec napokon aj správne právne posúdil. Dôvody napadnutého
rozhodnutia dávajú odpoveď na pre vec rozhodujúce skutkové otázky i na právne posúdenie nárokov.

Rozhodnutie prvoinštančného súdu spĺňa v celom rozsahu náležitosti dané ustanovenia § 220 CSP a v
podstate dáva odpoveď i na v odvolaní uplatnené odvolacie dôvody.20. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

21. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti je vecne správne, odvolací súd sa

s ním v celom rozsahu stotožňuje a na správne zdôvodnenie aj v celom rozsahu odkazuje.

23. V súvislosti s uplatnenými odvolacími námietkami vo vzťahu k záverom vo veci samej odvolací súd
snáď môže uviesť len nasledovné:

24. Predmetom odvolacím súdom preskúmavaného rozhodnutia je nárok zo zmenky uplatnený

žalobcom na základe uvedeného Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 o európskom konaní
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Cieľom prijatia Nariadenia bolo zjednodušenie a zrýchlenie
cezhraničného konania v spotrebiteľských a obchodných veciach s nízkou hodnotou sporu (bod 4
Preambuly Nariadenia). Cieľom takéhoto konania by malo byť zjednodušenie prístupu k spravodlivosti.
Narušenie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu pre nerovnováhu vo fungovaní procesnoprávnych

prostriedkov poskytovaných veriteľom v rôznych členských štátoch, vedie k potrebe prijatia právnych
predpisov Spoločenstva zaručujúcich rovnaké podmienky pre veriteľov a dlžníkov celej Európskej únii
(bod 7 Preambuly Nariadenia). V záujme uľahčenia uznávania a vykonávania rozsudku by sa mal
rozsudok vydaný v jednom členskom štáte v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu
uznať a byť vykonateľný v inom členskom štáte bez potreby doložky vykonateľnosti a bez akejkoľvek

možnostinamietaťprotijehouznaniu(bod30PreambulyNariadenia).Jemožnečiastočnesodvolateľom
súhlasiť, že konanie podľa uvedeného Nariadenia má v zásade písomnú povahu (viď čl. 5 ods. 1, čl.
8, čl. 9 ods. 1 Nariadenia). Pokiaľ sa však potreba ústneho pojednávania ukáže ako potrebná (nutná),
alebo ak o to požiada niektorá zo strán, súd by mal nariadiť vo veci pojednávanie. Nutným je nariadiť
ústne pojednávanie najmä vo veciach skutkovo a právne zložitých, v ktorých súd považuje za potrebné

vec s účastníkmi prejednať za ich prítomnosti. Odvolací súd je toho názoru, že ak v predmetnej veci
prvoinštančnýsúdsámibezprocesnejiniciatívysporovýchstránrealizovalexoffoprieskumuplatnených
zmenkových nárokov aj z pohľadu samotnej kauzy, ktorá predchádzala vystaveniu zmenky, a poskytol
priestor sporovým stranám, aby sa k týmto dôkazom vyjadrili na pojednávaní, nekonal v rozpore s
Nariadením ani v rozpore s vnútroštátnym procesným právom.

25. Opodstatnenosť ex offo prieskumu uplatnených zmenkových nárokov, založeného na poskytnutí
ochrany spotrebiteľovi bola jasným, zrozumiteľným a najmä presvedčivým zdôvodnením napadnutého
rozhodnutia vysvetlená a nemožno označiť za dôvodnú odvolaciu námietku o porušovaní rovnosti
procesných strán v konaní.

26. To, že sa pri takomto postupe súd nedopustil procesného či hmotnoprávneho pochybenia podporujú
aj aktuálne závery zo zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR prijatého na zasadnutí dňa 20.10.2015, podľa ktorého:

27. „ I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na
povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
a) pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

b) pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom

práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je
spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiťnároknauplatnenýúrok akonárok uplatnenývrozporesdobrýmimravmi,akvýškauplatnenéhonároku
podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“

28. K tomuto odvolací súd tomu dodáva, že z vykonaného dokazovania je evidentné, že predmetná
zmenka bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka plnenia z úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Svedčí
o tom rovnaké číslo zmluvy i rovnaké číslo zmluvy uvedené na zmenke. V tejto súvislosti odvolací súd
podobneakosúdprvejinštanciezdôrazňujeznenie§4ods.6zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľských
úveroch v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, podľa ktorého platí, že v súvislosti s

poskytovaním úveru od spotrebiteľa, alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo
výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi na požiadanie vydať. Ustanovenie

tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Z uvedeného
textu teda vyplýva, že predmetná zmenka mohla byť vyplnená len v súlade so znením tohto ustanovenia,
k čomu však nedošlo, pretože zmenková suma presahuje výšku maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru.

29. V súvislosti s odvolacími námietkami považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť aj to, že súd
i pri rešpekte k špecifickej a prísne formálnej povahe inštitútu zmenky je vždy povinný prihliadnuť k
okolnostiam konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľov súd nesmie prehliadnuť ich špecifické záujmy a
postavenie. Pri svojej rozhodovacej činnosti musí súd hľadať také interpretačné a aplikačné východiská,
ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkového inštitútu neprimerane v neprospech

niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu.

30. V tomto smere odvolací súd odkazuje aj na judikované závery, vyplývajúce z rozhodnutí Súdneho
dvora EÚ, podľa ktorých súdy sú povinné aj bez návrhu posúdiť nekalý charakter neprijateľnej zmluvnej
podmienky, aby sa skutočne dosiahol sledovaný zmysel a cieľ čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS.

Tu možno spomenúť napr. rozhodnutie vo veci Mostaza Claro C-168/05, Godart C-429/05 alebo Oceano
Gruppo Editorial C-240/98 až C-244/08. Čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách stanovuje: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná

pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ Vzhľadom na povahu a
význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú Smernica 93/13/EHS
zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi
pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku
(viď napr. v rozsudku C 76/10 čl. 50). V tejto súvislosti je treba spomenúť aj rozhodnutie COFIDIS

C-473/00, v ktorom súd rozhodol, že s ohľadom na potrebu ochrany spotrebiteľa a naplnenie čl. 6 ods. 1
Smernice Rady 93/13/EHS, ktorý predstavuje kogentné pravidlo európskeho práva, súd nemá aplikovať
a prihliadnuť na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré vo svojich účinkoch bráni naplneniu
myšlienky a zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami zavedenej Smernicou Rady
93/13/EHS.

31. Z uvedených dôvodov správne rozhodol súd prvej inštancie, ak návrh v prevyšujúcej časti zamietol.

32. Žalobca podal odvolanie aj proti výroku rozsudku, ktorým prvoinštančný súd pripustil do konania
ako vedľajšieho účastníka Združenie spotrebiteľov Slovenska o.z. Tento vedľajší účastník vstúpil do

konania dňa 11.11.2014 s poukazom na ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. Súd prvej inštancie rozhodol
o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka dňa 30.6.2016, t.j. v čase účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku (účinného do 30.6.2016).

33. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú. Preto odvolací súd pri preskúmaval napadnuté
rozhodnutie podľa zákonných ustanovení účinných v danom čase.34. Vzhľadom na to, že v novej procesnoprávnej úprave civilného sporového konania, t.j. v Civilnom
sporovomporiadkuinštitútvedľajšiehoúčastníctvaužniejeupravenýpriprejednávaníodvolaniažalobcu
proti výroku o pripustení vedľajšieho účastníka do konania dospel odvolací súd výkladom ustanovenia §

470 ods. 2 CSP k záveru, že v prejednávanej veci procesné účinky vstupu vedľajšieho účastníka zostali
zachované.

35. Podľa § 93 ods. 2, 3 O.s.p. účinného do 31.12.2014 ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je

ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu
niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd
rozhodne len na návrh.

36. V prejednávanej veci vedľajší účastník Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z. Janka Kráľa
7, Banská Bystrica, IČO: 42309166 vstúpil do konania z vlastného podnetu, a to písomným

oznámením o vstupe združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, doručeným
prvoinštančnému súdu dňa 11.11.2014. Podľa výpisu z registra občianskych združení vedeného
Ministerstvom vnútra SR, je Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z. Janka Kráľa 7, Banská Bystrica,
IČO: 42309166 zapísané v tomto registri v oblasti spotrebiteľských činností.

37. V predmetnom konaní sa žalobca domáha splnenia povinnosti zo strany žalovanej, vyplývajúcej
zo zmenky, vystavenej súčasne s uzavretím Zmluvy o úvere 16.9.2009, predmetom ktorých bolo
poskytnutieúveružalovanej. Keďžeprávnyvzťahmedziúčastníkmikonaniajevzťahomspotrebiteľským
a občianske združenie Združenie spotrebiteľov Slovenska o.z. má ako hlavný predmet činnosti ochranu
práv spotrebiteľov, bol vstup tohto Združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej

v súlade so zákonnými ustanoveniami, účinnými k dňu jeho vstupu do konania (t.j. ku dňu 11.11.2014).
Je pravdou, že o účinkoch vedľajšieho účastníctva podľa Občianskeho súdneho poriadku (účinného do
30.6.2016) platí, že až právoplatným uznesením o námietke neprípustnosti sa subjekt, ktorý prejavil vôľu
vstúpiť do konania ako vedľajší účastník, stáva takýmto účastníkom, avšak toto v aktuálnej procesnej
situácii (potvrdenie výroku o vstupe do konania) nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, a to

ani vo vzťahu k priznanej náhrade trov konania pôvodného vedľajšieho účastníka, ktorý bol zastúpený
advokátomastýmtozastúpenímvzniklivýdavky,naktorýchnáhradutitulomúspechuvkonanímáprávo.

38. Odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvej inštancie ani pri rozhodovaní o trovách konania a
preto z vyššie rozpísaných dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, v odvolaním napadnutých

výrokoch, potvrdil ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP).

39. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, žalovanej preukázateľné trovy v súvislosti s odvolacím
konaním nevznikli. Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie
vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovanej, po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového

poriadku od 1.7.2016, v konaní nevystupuje ako intervenient, preto mu nemôže byť priznaný nárok na
náhradu trov odvolacieho konania za úkony advokáta realizované po 1.7.2016. Preto odvolací súd o
trovách odvolacieho konania rozhodol podľa čl. 16 v spojení s čl. 19 Nariadenia a § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 CSP tak, že sporovým stranám a Združeniu spotrebiteľov Slovenska o.z. nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

40. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).