Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 25, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 29CbZm/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117224082
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Gábor

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:5117224082.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Ladislavom Gáborom v spore žalobcu: M. Š., N.. XX.X.XXXX, Č.

Š. XXX/XX, XXX XX E.Í.K., Y., Č. T., zast. JUDr. Igorom Müllerom, advokátom, konateľom ADVOKÁTI
Müller § Dikoš, s.r.o., Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: Q. P.,
N.. XX.X.XXXX, Ž. XXX, XXX XX X., zast. Mgr.Ing. Miroslavom Šperkom, LL.M, advokátom, konateľom
V4 Legal, s.r.o., Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, o zaplatenie 120.000,00 Kč s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanému priznáva plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu zmenkovú
sumu 120.000,00 Kč s 6,00% úrokom odo dňa 27.7.2014 až do zaplatenia a sumu 400,00 Kč zmenkovú
odmenu.

2. Okresný súd Košice I rozhodol dňa 10.4.2018 platobným rozkazom sp.zn. 29CbZm/16/2017-25, v

ktorom žalovanému Q. P. uložil, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi M. Š.
sumu 120.000,00 Kč s prísl. a sumu 400,00 Kč, alebo aby v tej istej lehote podal odpor, ktorý sa musí
vecne odôvodniť.

3. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením. V
odpore uviedol, že namieta príslušnosť súdu Slovenskej republiky, lebo dlhodobo sa zdržuje na území
Č. T. P. C. Q. XXX/X, B. Y.. Ďalej vzniesol námietku premlčania, lebo splatnosť zmenky bola 26.7.2014

a žaloba bola podaná až 27.7.2017 t.z. po trojročnej premlčacej dobe.

4. Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:

5. Žalobca je majiteľom vlastnej zmenky vystavenej dňa 26.7.2013 v Opave, ktorej originál predložil
súdu.

6. Z vyššie označenej zmenky vyplýva záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 120.000,00 Kč v
lehote splatnosti uvedenej na zmenke, t.j. ku dňu 26.7.2014.

7. Žalovaný napriek výzve svoju povinnosť nesplnil.8. Žalovaný v odpore aj v podaní zo dňa 11.7.2019 vzniesol námietku premlčania.

9. Žaloba došla na Okresný súd Žilina dňa 27.7.2017 podľa odtlačku pečiatky.

10. Okresný súd Žilina vec postúpil Okresnému súdu Košice I ako príslušnému v zmysle ust. § 22 písm.
h) CSP.

11. K námietke premlčania, ktorú vzniesol žalovaný je potrebné uviesť nasledovné:

12. Žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu dňa 27.07.2017. Zmenka, ktorú žalobca
predložil, mala byť splatná dňa 26.07.2014.

13. Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový zmenečné nároky

proti prijímateľovi sa premlčujú v troch rokoch odo dňa sročnosti zmenky.

14. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok, t.j. súdnu uplatniteľnosť
práva, možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie nastáva zo zákona uplynutím premlčacej
doby ustanovenej zákonom. Svojou podstatou je premlčanie subjektívne právo dlžníka, spočívajúce v

tom, že po uplynutí premlčacej doby môže vzniesť námietku premlčania, v dôsledku ktorej premlčané
právonemožnopriznať.Predmetompremlčaniasúvšetkyprávavyplývajúcezobchodnýchzáväzkových
vzťahov.

15. Podľa ustanovenia § 122 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako

„Občiansky zákonník“), koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý
sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak
nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

16. Ustanovenie obsahuje výkladové pravidlá na počítanie hmotnoprávnych lehôt obsiahnutých najmä

v Občianskom zákonníku, ale aj v ostatných občianskoprávnych predpisoch patriacich do systému
súkromného práva. Ide predovšetkým o premlčacie lehoty, prekluzívne lehoty a lehoty určené na
vydržanie. Tieto pravidlá sa použijú aj na počítanie lehôt na plnenie záväzkov vzniknutých na základe
občianskoprávnych skutočností, ako aj na počítanie lehôt, ktoré sú ustanovené v zmluvách.

17. Podstatou hmotnoprávnych lehôt, najmä tých, ktoré sú ustanovené na uplatnenie práv, je to, že na
zachovanie práva treba úkon urobiť tak, aby došiel adresátovi alebo aby bol posledný deň lehoty podaný
na súde, prípadne, aby došiel inému orgánu, ktorý má rozhodovať o súkromnoprávnom nároku.

18. Procesné lehoty sú zachované, ak posledný deň lehoty bolo podanie obsahujúce právny úkon

odovzdané na pošte alebo na inom orgáne, ktorý je podľa zákona povinný doručovať (napr. orgán Zboru
väzenskej a justičnej stráže).

19. Lehota určená podľa dní začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre
jej začiatok. Udalosťou sa rozumie nielen udalosť ako právna skutočnosť, ale aj iná právna skutočnosť,

ktorá môže byť rozhodujúca pre začiatok lehoty (napr. poskytnutie bezdôvodného obohatenia a pod.).
Lehota určená podľa dní teda začína plynúť od 00.00 hodiny nasledujúceho dňa a končí sa o polnoci
(t.j. o 24. 00 hodine) posledného dňa.

20. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním

alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej lehota začína plynúť.

21. Pri právach vymáhateľných na súde premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo
uplatniť prvýkrát na súde. Možnosť uplatnenia práva na súde, ako aj možnosť urobiť právny úkon, treba
posudzovať objektívne. To znamená, že premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď vznikla objektívna

možnosť podať žalobu alebo uskutočniť právny úkon.

22. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak by bolo pripustené, že zmenka existovala v žalobcom
predloženom znení, táto by sa stala splatnou dňa 26.07.2014. Posledný deň lehoty na uplatnenie nárokuzo zmenky by tak nastal dňa 26.07.2017. Predmetná lehota je hmotnoprávna. Je potrebné dať do
pozornosti, že dňa 26.07.2017 bol bežný pracovný deň (streda), a žalobcovi teda nič nebránilo podať
návrh na vydanie platobného rozkazu včas.

23. Keďže žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu až dňa 27.07.2017, vzniesol žalobca
námietku premlčania.

24. Vzhľadom na uvedené právo sa premlčalo uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom, lebo

premlčacia doba je tri roky.

25. V danom prípade nebolo spochybnené, že vzťah strán sporu je potrebné posudzovať podľa režimu
Zákona zmenkový a šekový.
26. Keďže žalovaný uplatnil si námietku premlčania, súd už neskúmal ďalšie námietky.

27. Z vyššie uvedených dôvodov s poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd zamietol žalobu
v celom rozsahu.

28. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

29. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.