Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814202642
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8814202642.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: V. zastúpený JUDr.
Tomášom Jakubom, advokátom, M.R.Štefánika 2738/165, Vranov nad Topľou proti žalovanému: O..,
zastúpený JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, M.R. Štefánika 171, Vranov nad Topľou, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Vranov nad Topľou, č. k. 8C/19/2014-115 zo dňa 15. 06. 2016 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej „súd prvej inštancie“) v spore strán zrušil podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX v k. ú. Z. G. E. do výlučného
vlastníctva strán sporu prikázal nehnuteľnosti na základe vypracovaného geometrického plánu O. O.

a zároveň zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 532,45 Eur žalovanému za vynaložené náklady. Súd
prvej inštancie uviedol, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

2. Súd prvej inštancie spor strán posúdil v zmysle ust. § 136, § 137, § 139, § 141 a § 142 Občianskeho
zákonníka, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil takto, cit.:

„Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva okrem kritéria veľkosti spoluvlastníckeho podielu v prípade ak nie je rozdelenie veci
možné sa prihliada aj na iné kritérium a to účelne využitie veci. Prihliada sa v zmysle uvedeného
na to, kto dom doteraz obýval, bytovú potrebu spoluvlastníkov, kto ho udržiaval, opravoval, kto doň
investoval, kto je ochotný ďalej do neho investovať a starať sa o riadnu údržbu a veľkosť podielu má až
druhoradý význam a súd nemusí prihliadať na poradie kritérií, tak ako sú uvedené v zákone. Právna

norma v ktorej obsiahnuté kritérium „účelne využitie veci“ patrí k normám neurčitou hypotézou, t.j. k
normám, ktorých hypotéza nie je ustanovená priamo právnym predpisom a ktoré sa tak prenechávajú
súdu, aby podľa svojho zváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy
zo širokého, vopred neurčeného okruhu okolnosti. Ak bola norma hypotéza vymedzená správne,
rozhodnutienemôžebyťvrozporesozákonom,zdôvodu,ženeboliobjasnenéďalšieokolnosti,prípadne
že sa prihliadalo na iné okolnosti, ktoré v posudzovanom prípade nemožno považovať za podstatné či

významne, keďže tieto okolnosti nie sú súčasťou hypotézy právnej normy vymedzenej súdom v súlade
so zákonom, z ktorej súd pri právnom posúdení veci vychádzal.
Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi
každývpodiele1nehnuteľnostizapísanýchnatomtoLVatoparcelyč.XXX/XovýmereXXXm2,parcely
č. XXX/XX o výmere XXX m2, parcely č. XXX/XX o výmere XXX, parcely č. XXX/XX o výmere XX m2,
parcely č. XXX/XX o výmere XXX m2 a parcely č. XXX/XX o výmere XX m2.

Podľa návrhu žalobca a Geometrického plánu parcela č. XXX/XX ako prístupová cesta má ostať naďalej
v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania, no v inej výmere.Na účely zrušenia a vysporiadania spoluvlastníctva žalobca na svoje náklady vyhotovil geometrický plán
č. XXXXXXXX dňa XX.XX.XXXX, ktorý mal zodpovedať poslednému žalovaným odsúhlasenému návrhu
žalobcu na rozdelenie spoločných nehnuteľností.

Súd má po vykonanom dokazovaní, po vykonaní ohliadky na mieste samom, za to, že návrh žalobcu
na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva po jeho zrušení najlepšie zodpovedá danému stavu a
užívaniu nehnuteľnosti.
Znalec potvrdil, že čo sa týka stavby, túto je možné rozdeliť na dve samostatné budovy, ktoré budú mať
jeden spoločný múr a ako to zakreslil do geometrického plánu na pokyn súdu, pretože geometrický plán

predložený žalobcom sa týkal len rozdelenie pozemku a nie budovy.
Je pravdou, že časť budovy, ktorú v súčasnosti užíva žalovaný a ten ju aj zrekonštruoval. Ako bolo
v konaní preukázané rekonštrukcia bola vykonaná bez súhlasu druhého spoluvlastníka, t.č. žalobcu.
Bolo by účelné, aby túto časť, ktorú žalovaný užíva, aj dostal. No na druhej strane nemusel by mať
potom voľný prístup k svojím nehnuteľnostiam, ten by bol značne obmedzený. Spôsobom vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorý navrhuje žalobca, žalovaný získa priamy prístup k pozemku a nedôjde k

obmedzovaniu vlastníckych práv žalobcu. Preto sa javí účelnejšie, ak dostane zadnú časť budovy
žalovaný, ktorá priamo susedí s pozemkom parc. č. XXX/XX, ktorej je výlučným vlastníkom žalovaný.
Geometrický plán predložený žalobcom č. XXXXXXXX-XX/XX zakresľuje spôsob rozdelenia
nehnuteľnosti, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania. Parcela č. XXX/XX podľa
geometrického plánu zanikne a bude tvoriť súčasť parcely XXX/XX. Taktiež zanikne parcela XXX/XX a

bude tvoriť súčasť parcely XXX/XX.
Nazákladevyššieuvedenéhopovykonanomdokazovaní,pozhodnotenívšetkýchdôkazovsamostatne,
ako aj v ich vzájomnej súvislosti, tak ako je to vyššie uvedené, súd podielové spoluvlastníctvo účastníkov
konania k nehnuteľnostiam zap. na LV č. XXXX okrem parcely č. XXX/XX zrušil ( ohľadom nej sa žalobca
nedomáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva) a toto vyporiadal spôsobom tak, ako to navrhol

žalobca. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal novovytvorenú parcelu XXX/XX o výmere XX
m2, parcelu č. XXX/XX o výmere XXX m2 a časť stavby so súp. č. XXX postavenej na parcele XXX/XX
podľa priložených geometrických plánov a do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal parcelu č. XXX/X
o výmere XXX m2, parcelu XXX/XX o výmere XXX m2 a časť stavby so súpisným č. XXX postavenej
na parcele XXX/X podľa priložených geometrických plánov.

Po zrátaní výmery pozemkov je zrejmé, že žalovaný dostane pozemky vo vyššej výmere. Žalobca však
žiadnu sumu na vyrovnanie svojho podielu nežiadal.
Súd poukazuje, že žalovaný so zrušením podielového spoluvlastníctva vlastne súhlasil a aj čo sa týka
čiastočne spôsobu jeho vyporiadania. Sporným bolo to, komu má súd prisúdiť prednú časť budovy, ktorú
súd v zmysle návrhu a vykonaného dokazovania vyporiadal tak, že ju reálne rozdelil na dve samostatne

budovy. Nakoniec žalovaný súhlasil aj s prisúdením prednej časti budovy žalobcovi, no žiadal úhradu
investícii, ktoré do nej vložil. Súd sa preto ne jeho návrh týmto jeho nárok zaoberala a podielové
spoluvlastníctvovyporiadalvlastnevširšomzmysle. Zaoberalsajehopožiadavkouonáhraduvložených
investícií do budovy, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania
Na preukázanie investícii predložil žalovaný súdu pokladničné doklady a faktúru, v spise na čl. 47-50

a uzavretú dohody a to dohodu o spoločnom užívaní a zmluvu o budúcej zmluve. Na poslednom
pojednávaní prišiel s listinným dôkazom a to krycím listom rozpočtu na sumu 17.632,51 eur. Krycí list
nebol vyhotovený žiadnou oprávnenou osobu, ani firmou, nebol opatrený podpisom a pečiatkou. Právny
zástupca žalovaného na dotaz súdu len uviedol, že bol vyhotovení po konzultácii s ľuďmi, ktorí tomu
rozumejú.

Vzhľadom na vyššie súd zhodnotil tento listinný dôkaz ako nedôveryhodný bez výpovednej hodnoty,
pretože je tu pochybnosť o jeho dôveryhodnosti. Nie je zrejmé, kto ho vyhotovil, z akých listín vychádzal,
z akých cien a podľa čoho. Súd preto po zhodnotení tento listinný dôkaz nevzal do úvahy, považoval
ho nedôveryhodný a neprihliadol naň. Na základe uvedeného má za to, že žalovaný v tomto smere
ohľadom jeho nároku na širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a nároku na zaplatenie sumy

17.632,51 eur neuniesol dôkazné bremeno.
Z predložených pokladničných dokladov podľa tvrdenia žalobcu vyplýva, že žalovaný kúpil veci v
hodnote 1.008,83 eur. Po prepočte súdu ide o sumu sumu.1.012,75 eur a 249,60 eur.
Čo sa týka žalovaným predložených zmlúv o spoločnom užívaní veci a zmluvy o budúcej zmluve tieto
všetky tvrdenia žalovaného ohľadom užívania a investícii nepotvrdzujú. Dohoda o spoločnom užívaní

svedčíotom,žežalovanýmôžeužívaťelektrickúprípojkutretejosobyM.A..Nesvedčíozriadenívlastnej
elektrickej prípojky. Čo sa týka zmluvy o budúcej zmluve, táto taktiež nemôže preukázať plánované
užívanie nehnuteľnosti spôsobom uvedeným žalovaným. To, či sa samotná kúpna zmluva uzavrie jeotázne a navyše na nehnuteľnostiach je zriadené záložné právo, kde, ak by došlo k jeho výkonu, je
zrejmé, že k predaju nedôjde.
Vkonaníbolopreukázané,žežalovanýdospoločnejnehnuteľnostistavbys.č.XXXvložilurčitéinvestície

a preto bolo potrebné pristúpiť k širšiemu vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. To prichádza do
úvahy len vtedy, ak boli investície vložené počas trvania do podielového spoluvlastníctva, čo v danom
prípade bolo.
Ide o náhradu investícii, ktoré vložil žalovaný do nehnuteľnosti stavby a na náhradu ktorých má žalovaný
nárok, pretože túto čas súd prisúdil žalobcovi.

Žalovaný požadoval sumu 17.632,51 eur plus podľa predloženého krycieho listu rozpočtu plus na
preukázanie investícii predložil žalovaný súdu pokladničné doklady a faktúru, v spise na čl. 47-50 a
uzavreté dohody a to dohodu o spoločnom užívaní a zmluvu o budúcej zmluve. Túto sumu 17.632,51
eur súd nemal za dôvodnú a preukázanú. Ako už vyššie uviedol tento listinný dôkaz vyhodnotil ako
nedôveryhodný bez výpovednej hodnoty, pretože je tu pochybnosť o jeho dôveryhodnosti. Nie je zrejmé,
kto ho vyhotovil, z akých listín vychádzal, cien a podľa čoho. Na základe uvedeného má za to, že

žalovaný v tomto smere ohľadom jeho nároku na širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva t.j.
zaplatenie sumy 17.632,51 eur neuniesol dôkazné bremeno.
Z predložených pokladničných dokladov podľa tvrdenia žalobcu vyplýva, že žalovaný kúpil veci v
hodnote 1.008,83 eur. Po prepočte súdu ide o sumu 1.012,75 eur a 249,60 eur faktúru na kúpu okien. Ak
napriek tomu, že ide o doklady na nákup rôznych stavebných materiálov, tieto sami o sebe nepreukazujú

to, že boli vložené a investované do spornej budovy, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve. Čiastočne
rekonštrukcia budovy bola preukázaná, no nie suma a ani to o čo sa zhodnotila daná časť bodov, ktorú
súd reálne rozdelil. V tomto smere žalovaný dôkazne bremeno neuniesol. Iné návrhy na dokazovanie
v tomto smere žalovaný nemal.
Žalobca, ako to vyplýva z jeho vyjadrenia, akceptoval sumu 532,45 eur. Podľa žalobcu priložené doklady

spolu predstavujú objem vynaložených finančných prostriedkov v celkovej výške 1.008,83 eur. Z toho
tvoria náklady na nákup hnuteľných vecí, ktoré žalovaný môže premiestniť a užívať v inej nehnuteľnosti
vo výške 476,38 eur. Rozdiel vo vynaložených nákladov, tak podľa neho predstavuje sumu 532,45
eur, ktoré je žalobca ochotný, v prípade, že bude uvedená časť stavby prikázaná do jeho výlučného
vlastníctva, žalovanému nahradiť. Túto skutočnosť súd z vyššie uvedených dôvodov akceptoval a

žalobcu preto zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 532,45 eur v lehote 3 dní. Čo sa týka jeho požiadavky
na zaplatenie vyššej sumy, žalovaný v tomto smere dôkazné bremeno neuviedol“.

3. Z dôvodu zložitosti prípadu súd prvej inštancie vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

4. Proti tomuto rozsudku bolo v zákonnej lehote podané odvolanie zo strany žalovaného, ktorý navrhol
zmeniť napadnutý rozsudok v časti prikázania novovytvorených nehnuteľností do výlučného vlastníctva
strán sporu, prípadne pri inom spôsobe prikázania novovytvorených nehnuteľností do výlučného
vlastníctva strán sporu zaviazať žalobcu na povinnosť zaplatiť žalovanému 14 693 Eur za vynaložené

náklady. V dôvodoch svojho odvolania poukázal na to, že nemal výhrady k zrušeniu spoluvlastníctva, no
spôsob vyporiadania tak, ako rozhodol súd, nezodpovedá účelnému využitiu nehnuteľnosti, resp. je voči
nemu nespravodlivý. Po súhlase žalobcu upravil a investoval do prestavby podielového spoluvlastníctva
sumu vyššej 14 000 Eur, kedy súd mal zaviazať žalobcu uhradiť mu jeho náklady.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného, v ktorom tento požadoval prikázať do výlučného
vlastníctva nehnuteľnosti pôvodne prikázané žalobcovi, alternatívne ponechať spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam podľa rozsudku, ale zaviazať žalobcu
na zaplatenie sumy 14 693,76 Eur titulom vyrovnania vložených investícií uviedol, že sa stotožňuje
s výrokom rozsudku súdu prvej inštancie a s poukazom na zásadu účelnosti využitia veci je nutné

brať do úvahy hlavne výlučné vlastníctvo žalovaného k pozemku, parc. č. KNC č. XXX/XX, ktorá
bezprostredne susedí s nehnuteľnosťami patriacimi do podielového spoluvlastníctva. Súdom zvolené
rozdelenie nehnuteľností zohľadňuje tento stav a umožňuje žalovanému prístup k parcele č. XXX/
XX. V opačnom prípade by žalovaný stratil prístup k svojmu pozemku. Ďalej poukázal na to, že
žalovaný uvádzal nepravdivé skutočnosti ohľadom súhlasu žalobcu so stavebnými úpravami, nakoľko

tieto žalovaný vykonával svojvoľne a bez vedomia žalobcu. Práve spôsob rozdelenia podielového
spoluvlastníctva, ktorý zvolil súd vyplýva aj z mimosúdnej komunikácie strán sporu. Poukázal na to, že
žalovaný nepreukázal rozsah investícií vo výške 14 693,76 Eur, pričom z listiny označenej ako „krycí listrozpočtu“, ktorý obsahuje len súpis prác a ich ocenenie nie je zrejmé kto a kedy toto vypracoval, resp.
vo vzťahu k akej nehnuteľnosti. Žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyššie uvedenému podaniu žalobcu uviedol, že spoločné priestory
upravoval a investoval do nich finančné prostriedky so súhlasom žalobcu, pričom poukázal na to, že
krycí list bol vypracovaný T. B. P., stavebným cenárom. Predtým spomínané riešenie bolo aktuálne
v čase, kedy bol vlastníkom výrobných priestorov na susednom pozemku, pričom následne došlo k
presťahovaniu výroby do haly postavenej na parcele č. XXX/X. Žalobca o stavebných úpravách vedel,

pretože sa tam zdržiaval denne.

7. V následnom vyjadrení žalobca trval na svojich vyjadreniach, že nevedel o stavebných úpravách a
na skutočnosti uvedené žalovaným v odvolacom konaní nemožno prihliadať podľa § 366 CSP.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

11. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
- pozemkom a stavbe. Pri otázke zrušenia podielového spoluvlastníctva sa strany sporu zhodne
dohodli, že so zrušením súhlasia. Pri rozhodovaní o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva
dospel súd k záveru o možnosti reálneho rozdelenia pozemkov, ako aj stavby tvoriacich predmet
podielového spoluvlastníctva. Reálne rozdelenie skúmal a dospel k záveru, že je možné. O reálne

rozdelenie ide len vtedy, ak reálna deľba má za následok rozdelenie veci podľa podielov jednotlivých
spoluvlastníkov. V prípade rozdelenia pozemku je nevyhnutné, aby si súd zabezpečil pred rozhodnutím
o deľbe geometrický plán overený príslušnou správou katastra. Iba deľba pozemku uskutočnená na
základe geometrického plánu s označením parcelného čísla má za následok vznik novej veci aj v
právnom slova zmysle. V prípade rozdelenia stavby rozhodujúcim kritériom je zistenie, či rozdelenie veci

vznikne rozdelením vznikne samostatná vec. V reálnom rozdelení stavby alebo o reálnom rozdelení
stavby je možné uvažovať aj v prípade potrebných investícií do stavby. Reálne rozdelenie stavby
je možné len vtedy, ak vzniknú podľa stavebných predpisov alebo na základe stavebných úprav
urobených podľa stavebných predpisov samostatné veci. Pritom k reálnemu rozdelenie stavby na dve
alebo viac samostatných vecí nestačí rozdelenie stavebnej parcely geometrickým oddeľovacím plánom.

Stavbu možno reálne deliť len vertikálne. Práve pri spôsoboch, pri vykonateľnosti alebo pri potrebe
vykonateľnosti rozhodnutia, ktorým súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo došlo v postupe
súdu prvej inštancie k viacerým pochybeniam.

12. Vo výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

ohľadom nehnuteľností musí byť nehnuteľnosť presne označená a vymedzená, pričom súd prihliada na
to ako je nehnuteľnosť vyznačená aj v evidencii nehnuteľnosti. Geometrický plán nemôže byť podkladom
pre delenie pozemkov a zmenu ich hraníc, ak nebol potvrdený príslušným orgánom geodézie.
Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že vykonával rozdelenie podielového spoluvlastníctvana základe geometrického plánu vypracovaného O. O., číslo plánu XXXXXXXX-XX/XX (č. l. 5). Z
predmetnéhodôkazu,akoajzosprávyOkresnéhoúraduZ.G.E.(č.l.135aspisu)vyplýva,žepredmetný
geometrický plán nebol odovzdaný na úradné overenie katastrálnemu odboru Okresného úradu Z. G.

E., a teda nemôže byť podkladom pre delenie pozemkov. Keďže absentuje jeho úradné overenie, táto
chyba tak spôsobuje, že v tomto štádiu konania je výrok rozsudku o rozdelení pozemkov nesprávny z
hľadiska rozdelenia tých pozemkov, ktoré sú zapísané na LV č. XX, XX v k. ú. Z. G. E..
Vo vzťahu k rozdeleniu stavby, a to skladu súp. č. XXX, dochádza vo výroku napadnutého rozsudku
k chybe, ktorá predstavuje nepreskúmateľnosť napadnutého výroku vo vzťahu k rozdeleniu tejto

nehnuteľnosti, pretože súd vo výroku rozsudku prikazuje stavbu - sklad súp. č. XXX, kedy vo výroku
svojho rozsudku do výlučného vlastníctva žalovaného bola prikázaná stavba - sklad, súp. č. XXX, a
to jej časť postavenej na parcele KN-C XXX/XX podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XX
vypracovaného O. O. a overeného Správou katastra dňa 14. 08. 2015. Predmetný geometrický plán sa
nachádza v spise na č. l. 69. Ako však vyplýva z výkazu výmer v danom prípade bola parcela KN-C,
parc. č. XXX/X podľa nového stavu rozdelená na parcely č. XXX/X a XXX/XX. Na súdom prvej inštancie

spomínanom geometrickom pláne na rozdelenie stavby sa nenachádza parcela s číslom KN-C XXX/
XX. Zároveň do výlučného vlastníctva žalobcu bola prikázaná stavba, a to sklad so súp. č. XXX, a to jej
časť postavená na parcele KN-C XXX/X, čo znamená, že súd prvej inštancie prikázal časť nehnuteľnosti
stavby na základe iného geometrického plánu, ktorý bol vypracovaný na rozdelenie pozemkov, nie na
rozdelenie stavby.

13. Otázka deliteľnosti stavby zo stavebno-technického hľadiska, teda z hľadiska či by príslušnými
stavebnými úpravami vykonanými pri rešpektovaní platných stavebných predpisov vôbec mohli vzniknúť
nové samostatné budovy, je odbornou otázkou, o ktorej úspešné zodpovedanie nie je možné bez
súčinnosti znalca (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 3Cz9/89, R46/1991). Z obsahu vykonaného

dokazovania, z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie v konaní uznesením (č. l. 60) postupom
podľa § 127 ods. 1 a 3 OSP účinného v čase vydania uznesenia ustanovil súdneho znalca O. O.
- W. so sídlom vo Z. G. E. a okrem iného uložil znalcovi, aby uviedol, či môže dôjsť k reálnemu
rozdeleniu tejto stavby - skladu súp.č. XXX postavenej na parcele č. KN-C XXX/X zapísanej na LV
č. XXXX, ak áno, či je možné ich rozdeliť tak, aby jednotlivo určené stavby mohli byť predmetom

samostatného zápisu vlastníckeho práva ku každému z nich do katastra nehnuteľnosti a v prípade
teda vyhotoviť geometrický plán. Tento ustanovený znalec súdu predložil len geometrický plán (č. l.
69) s LV č. XXXX. V spise absentuje vyjadrenie na uloženú úlohu znalca, či je možné teda reálne
rozdeliť stavbu v súlade so stavebnými predpismi a navyše súd prvej inštancie pri vyporiadaní tohto
podielového spoluvlastníctva z neho nevychádza a nie je premietnuté do výrokovej časti rozsudku. Pri

absencii odpovede na túto otázku však nie je možné s určitosťou dospieť k záveru, či stavba je reálne
deliteľná alebo nie je. Z geometrického plánu vyplýva, že nové hranice boli v prírode vyznačené múrom.
V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa reálnym rozdelením rozumie reálne
rozdelenie jednej určitej spravidla nehnuteľnej veci v súčinnosti so znalcom a pri nevyhnutnej existencii
oddeľovacieho geometrického plánu. Reálne rozdelenie znamená, že novovzniknuté nehnuteľnosti sú

spôsobilé riadneho užívania a náklady na rozdelenie veci nie sú neprimerane vysoké.

14. Odvolateľ nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, pokiaľ sa vyrovnal s námietkami odvolateľa
ohľadomširšiehovyrovnaniapodielovéhospoluvlastníctvalentým,žekonštatoval,žepredloženýlistinný
dôkaz odvolateľom (č. l. 106, 110) nazývaný ako krycí list rozpočtu je nehodnoverným dôkazom s

odôvodnením, že tento dôkaz nie je opatrený označením kto ho vyhotovil, kedy ho vyhotovil, vo vzťahu
k akej nehnuteľnosti. Je potrebné uviesť, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak ako ho
definoval súd prvej inštancie pri úvahe o tom, že ide o vyporiadanie v širšom slova zmysle, ide o
správnu úvahu, pretože vyporiadanie v širšom zmysle zahŕňa otázku tzv. investícií do spoločnej veci,
ktoré boli vynaložené niektorým zo spoluvlastníkov. Odvolateľ v priebehu konania požadoval v prípade

akceptácie návrhu žalobcu na rozdelenie podielového spoluvlastníctva zaplatenie určitej sumy. Ak teda
ide o požiadavku na zaplatenie peňažnej sumy takto uplatnený nárok nevyhnutne sa stáva predmetom
konania, avšak o tomto nároku je potrebné rozhodnúť samostatným výrokom, pričom je vylúčené
vykonať zohľadnenie finančných aspektov veci v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky
podiel. Záver súdu o nevyrovnaní sa s týmto nárokom žalovaného nie je správny. Záver súdu o

nedôveryhodnosti takéhoto dôkazu a o jeho pochybnostiach považuje odvolací súd za predčasné
hodnotenie tohto dôkazu a nie v súlade s ust. § 191 CSP.15. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody pristúpil odvolací súd k zrušeniu napadnutého uznesenia z
dôvodov uvedených v ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a k vráteniu veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

16. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva. Na základe podkladov, ktoré sú nevyhnutné pre zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, tzn. na základe geometrického plánu, ktorý je úradne overený
príslušnou správou katastra a taktiež na základe príslušného podkladu pre zápis vlastníckeho práva k

budove skladu tak, aby jednotlivé novovzniknuté časti mohli mať pridelené súpisné číslo a mohli byť
zapísané do majetkovej podstaty podielových spoluvlastníkov. Vyžiada od znalca ktorého ustanovil o
podaní odpovede na položenú otázku vo vzťahu k reálnej možnosti deľby stavby, ktorá je predmetom
konania. Zároveň je treba ustáliť, či investície, ktoré boli vykonané na spoločnom majetku boli
realizované so súhlasom spoluvlastníka, a to či už konkludentný alebo bez toho súhlasu, teda či išlo
o nevyhnutné práce a následne v zmysle citovanej judikatúry rozhodnúť o vyporiadaní týchto investícií

podľa spôsobu rozdelenia nehnuteľnosti

17. Na účely vyporiadania investícií je potrebné rozlišovať prípady, keď investície sa realizujú so
súhlasom(hociajkonkludentným)spoluvlastníkov(§139ods.1OZ),alebobeztohtosúhlasu.Vprípade,
že ostatní spoluvlastníci súhlasia s nákladmi vynaloženými jedným alebo viacerými spoluvlastníkmi

na vec, ide o dohodu o hospodárení so spoločnou vecou a investujúci spoločník má proti ostatným
spoluvlastníkom právo na úhradu vynaložených prostriedkov (§ 137 ods. 1 OZ). Ak boli náklady
vynaložené bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, toto právo mu nevzniká, môže sa však domáhať
vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré ostatným spoluvlastníkom vzniklo zhodnotením ich podielov
v dôsledku vynaloženej investície (§ 451 ods. 2, § 456 OZ); ide o rozdiel medzi cenou podielu pred

investíciou a po jej vynaložení. Možno tu (s prihliadnutím na dôsledky vyplývajúce zo zrušenia § 138
OZ v znení pred novelou č. 509/1991 Zb.) vyjsť aj z R 37/1982 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk;
pozri tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 22Cdo 1596/2000, publikované pod č. C 696 v Soubore
rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, vydávanom nakladateľstvom C.H. Beck, a rozhodnutie sp. zn. 22 Cdo
599/99, publikované pod č. C 583 Souboru. (Rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1644/2005).

18. Zároveň súd prvej inštancie v ďalšom konaní prihliadne aj na námietky vznesené v odvolacom
konaní s poukazom na skutočnosť, že došlo k zmene pomerov na strane žalovaného ohľadom
vlastníctvapriľahlejnehnuteľnosti,ktoréjenutnévyhodnotiťvzmysledodržaniazásadyúčelnostivyužitia
veci.

19. Súd prvej inštancie následne rozhodne v novom konaní a v novom rozhodnutí aj o náhrade trov
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).