Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Alena Antalová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/280/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311209956
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6311209956.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystricivexekučnejvecioprávneného:Unionzdravotnápoisťovňa,a.s.,sosídlom
Karadžičova10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: S. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytomT.XXXX/X,XXXXXC.,občanSlovenskejrepubliky,ovymoženiepohľadávkyvovýške408,48Eur
s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad so sídlom
Duklianskychhrdinov2946/6,90101Malacky,oodvolaníoprávnenéhoprotiUzneseniuOkresnéhosúdu

Brezno č. k. 3Er/2955/2011-42 zo dňa 23. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Brezno č. k. 3Er/2955/2011-42 zo dňa 23. septembra 2019 vo výroku
o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Brezno (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č.
k. 3Er/2955/2011-42 zo dňa 23. septembra 2019 výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. rozhodol, že

oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 60,48 Eur v lehote troch
dní od právoplatnosti výroku o zastavení exekúcie. Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým,
že poverením exekučného súdu č. 5603 036789 * zo dňa 04. januára 2012 bol súdny exekútor poverený
vykonaním exekúcie a vymožením pohľadávky oprávneného vo výške 408,48 Eur s príslušenstvom.
Súdnyexekútornáslednedoručilsúdupodnetnazastavenieexekúciezdôvodunemajetnostipovinného.
Exekučný súd uviedol, že z obsahu exekučného spisu sp. zn. 3Er/2955/2011, zo spisu súdneho

exekútora EX 5762/2011 a z podnetu na zastavenie exekúcie mal exekučný súd za preukázané,
že súdny exekútor vykonal lustráciu majetku povinného za spolupráce a pomoci osôb povinných
súčinnosťou podľa § 34 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok). Lustráciou bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom hnuteľného ani nehnuteľného majetku,
nie je držiteľom a ani vlastníkom motorových vozidiel. Povinný nemá na bankovom účte žiadne finančné
prostriedky. Podľa exekučného súdu v dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden

zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku z dôvodu
nemajetnosti povinného. Exekučný súd na základe uvedených skutočností zistil, že povinný nedisponuje
žiadnym majetkom ani príjmami, ktoré by mohli byť predmetom exekúcie, a preto exekúciu v zmysle §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 zastavil.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie podal v zákonom

stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že u tvrdenej nemajetnosti je potrebné vychádzať
z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, pričom zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v
tomto štádiu konania považoval oprávnený za predčasné. Zákon výslovne neupravuje situácie, keď
v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať.
Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen
preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a

nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Namietal, že v danom prípade je povinný fyzická
osoba v produktívnom veku (XX rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, žepovinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom zamestnania, podnikateľskej činnosti
alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený uviedol, že podľa jeho názoru ani súdny exekútor,
ani exekučný súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne, pričom uviedol, že povinný môže

vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného,
pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Ďalej namietal, že v prípade, ak by bola
predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v
tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky.
Oprávnený ďalej uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom zdravotné poistenie

je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR - výnimky umožňuje
len zákon. Podľa oprávneného exekučný súd musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami
Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil
svoju povinnosť z exekučného titulu nesplnením povinnosti alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa
v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo. Opačným postupom by podľa oprávneného exekučný
súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe. Na základe uvedeného oprávnený

navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie exekučného súdu zmenené tak, že návrh súdneho exekútora
na zastavenie exekúcie bude zamietnutý, prípadne aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec
vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Súdny exekútor k podanému odvolaniu oprávneného uviedol, že v predmetnej veci bola vylustrovaná
(priebežne od začatia exekučného konania) negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného
podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty
povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo

zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Ďalej poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov,
v ktorých dospeli k záveru, že nie je možné prihliadať na možné nadobudnutie majetku v budúcnosti,
ale len na aktuálne majetkové pomery povinného. Zároveň poukázal aj na skutočnosť, že zákonodarca
vo veciach napadnutých od 01.04.2017 striktne ohraničil časový úsek (pri právnických osobách 30
mesiacov, resp. fyzických osobách 5 rokov), počas ktorého nebol vylustrovaný majetok u povinných

osôb, po uplynutí ktorého exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Podľa súdneho exekútora
pri použití prípadnej analógie uvedený časový úsek (vedenie konania, prípadne vykonávanie exekúcie)
je možné aplikovať aj generálne v skôr začatých exekučných konaniach (do 31.03.2017). Vzhľadom na
uvedené skutočnosti preto žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 exekúciu súd

zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, exekúciu zastaví súd
na návrh alebo aj bez návrhu.

10. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že dňa 27. decembra 2011 bola exekučnému súdu
doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom
bol právoplatný a vykonateľný Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 23. marca
2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27. novembra 2011, a ktorým bol povinnýzaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 408,48 Eur s príslušenstvom. Exekučný súd dňa 04. januára
2012 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5603 036789 *. Exekučnému
súdu bol následne doručený návrh súdneho exekútora zo dňa 16. októbra 2017 na zastavenie exekúcie

podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko „lustráciou majetkovej podstaty povinného
nebol zistený žiadny majetok“. Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor nepripojil k svojmu podnetu
aj exekútorský spis, exekučný súd ho výzvou zo dňa 20. septembra 2018 vyzval na jeho predloženie.
Súdny exekútor predložil kompletný spisový materiál dňa 26. septembra 2018 a znovu dňa 13. júna
2019, ktorý obsahoval vykonané úkony v danej veci. Exekučný súd následne odvolaním napadnutým

Uznesením zo dňa 23. septembra 2019 prvou výrokovou vetou exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku a druhou výrokovou vetou zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie
súdnemu exekútorovi.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je nemajetnosť povinného dôvodom, keď súd
musí exekúciu zastaviť. Nemajetnosť povinného má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho

exekútora a má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203
ods. 2 Exekučného poriadku. Inak povedané, súd zisťuje, či boli splnené podmienky na zastavenie
exekúcie z podkladov predložených súdnym exekútorom, nakoľko do kompetencie exekútora v rámci
výkonu exekúcie patrí zisťovanie majetku povinného. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky
(napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na

vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci a má postavenie orgánu verejnej moci. Poverený súdny
exekútor doručil exekučnému súdu oznámenie o tom, že vykonaným šetrením zistil, že u povinného
nebol zistený žiadny taký majetok, z ktorého by mohol byť uspokojený nárok oprávneného, pričom
na výzvu exekučného súdu pripojil aj svoju kompletnú spisovú dokumentáciu, z ktorej exekučný súd
vychádzal pri svojom rozhodnutí. Odvolací súd je toho názoru, že toto oznámenie spolu so spisovou

dokumentáciu súdneho exekútora je vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora dostatočným
podkladom pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej
zložkyjustičnéhosystému.Opačnýprístupbyviedolkabsurdnýmzáveromabolbyvrozporesozásadou
hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných
povolaní, ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je

oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu
ako orgán verejnej moci predkladá.

12. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú
splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Za takto

zisteného skutkového stavu sa i odvolací súd stotožňuje so záverom o nemajetnosti povinného. Navyše
tento záver oprávnený žiadnym spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil, nakoľko v podaní uviedol
len svoje predpoklady a domnienky, ktoré neboli spôsobilé vyvrátiť záver o nemajetnosti povinného.

13. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného v tom, že nemajetnosť povinného je len prechodná,

pričom nie je vylúčené, že povinný v budúcnosti bude mať príjem, resp. nadobudne majetok, odvolací
súd túto vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci
skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak teda v uvedenom čase
mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinného, ktorá zakladala súdu povinnosť takúto exekúciu
zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu

bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§
57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú
splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku).
Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v
prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Musí

vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, nie zo skutočností domnelých. Inak povedané,
súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach, naopak je povinný rozhodnúť na základe
zistených skutočností.

14. Exekučný poriadok neoprávňuje súdneho exekútora, aby potom, ako zistí nemajetnosť povinného,

vyčkával na prípadné zlepšenie jeho majetkových pomerov. Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k
zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného ani súhlas oprávneného.15. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne poznamenáva, že právoplatné
rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res
iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými

účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20. októbra 2011).

16. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.