Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda

Judgement was issued by JUDr. Lenka Evinová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/92/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613236008
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Evinová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:7613236008.9

Uznesenie

I. súd H. L. v sporovej veci žalobcu: T. Y., nar. XX.XX.D., bytom T. D., právne zastúpeného: E. kancelária
Q. a Q., s.r.o., K.: XX D. D., so sídlom Y.. J. X, L. W. U. proti žalovanej: E. I., nar. XX.XX.D., bytom M.F.
XX, U. Y., právne zastúpenej: F. & T., s. r. o., K.: XX D. D., so sídlom: W.. F. F. X, U. Y., o zaplatenie
X,XX eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. L. p o k r a č u j ev prerušenom konaní.

II. L. konanie z a s t a v u j e .

K.. A. m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu XXX%.

o d ô v o d n e n i e :

(1) A. (resp. jeho právny predchodca) bol pôvodne, v čase podania tejto žaloby (žaloba podaná na

súd XX.XX.XXXX) rozsudkom I. súdu L. W. U. č.k. XC/.D./D.-D. z 2. júla XXXX zaviazaný zaplatiť T.
Y. X.D.,XX eur s úrokom z omeškania a trovy konania. L. a právny základ tohto nároku bol takýto:
právny predchodca žalobcu (R. F.) bol v roku D. členom a predsedom lesného spoločenstva G.M. N.
E. T. L. T. (bez právnej subjektivity). T. toto spoločenstvo vykonával T. Y. práce na základe zmluvy z
X. E. D., za ktoré mu nebolo zaplatené. V. šlo o pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity,
za ktorého záväzky zodpovedajú všetci členovia spoločne a nerozdielne, T. Y. uplatnil svoj nárok voči

právnemu predchodcovi žalobcu na I. súde L. W. U. (ďalej len „L.“) a bol úspešný. Na tomto rozsudku
bolo vyznačené, že nadobudol právoplatnosť XX. decembra XXXX.

(2)Tupodanoužalobousažalobcadomáhavočižalovanejnahradeniapomernejčastisumy,ktorúmusel
právny predchodca žalobcu zaplatiť T. Y. na základe uvedeného rozsudku, ako aj trov konania. T. jeho
tvrdenia je žalovaná tiež členkou pozemkového spoločenstva zriadeného na dotknutej spoločnej lesnej

nehnuteľnosti v k. ú. T. (okres L. W. U.) a na jej podiel pripadá z celkovej sumy časť X,XX eur. K návrhu
však dôkaz preukazujúci členstvo žalovanej v predmetnom pozemkovom spoločenstve ani prípadný
rozsah jej podielu priložený nebol.

(3) A. podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX nárok žalobcu poprela v podstate z dôvodu, že
v čase vzniku nároku nebola podielničkou pozemkového spoločenstva, keďže ho nadobudla až na

základe osvedčenia o dedičstve z XX. R. D.. O prebiehajúcom spore o zaplatenie uvedených nárokov ju
navyšežalobcaneinformoval,niktojuneinformovaložiadnejdlžobespoločenstva,nikdynebolavyzvaná
žalobcom (resp. jeho právnym predchodcom) k úhrade spornej sumy X,XX eur. T. vyjadrenie žalovanej
bolo doručené žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu dňa XX.XX.XXXX. K jeho obsahu sa však
nevyjadril, ani nenavrhol doplniť dokazovanie k otázke členstva žalovanej v pozemkovom spoločenstve.(4) V priebehu tohto konania došlo k jeho prerušeniu vydaním uznesenia č.k. D./XX/D.-D. A. XX.XX.D.
a to do rozhodnutia V. súdu v V. v konaní sp.zn. D./XX/D. (o odvolaní žalobcu proti rozsudku I. súdu L.
W. U. č.k. XC/D./D.-D. z XX.XX.XXXX).

V. súd U. V. uznesením č.k. D./XX/D.-D. z XX.XX.XXXX zrušil cit. rozsudok I. súdu L. vo výroku o
povinnosti právneho predchodcu žalobcu (R. F.) zaplatiť T. Y. sumu X.D.,XX eur s úrokom z omeškania
a trovy konania a vec vrátil I. súdu L. na ďalšie konanie. M. uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo
právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, čím odpadol dôvod prerušenia konania vedeného tunajším súdom. H.
žalobcu (T. Y.) bolo odmietnuté dovolacím súdom uznesením č.k. D./D./D.-D. A. XX.XX.D..

M. súd uznesením č.k. D./XX/D.-D. z XX.XX.XXXX už podľa nového procesného predpisu (zákon č.
XXX/XXXX Z.z. Z. sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), rozhodol o prerušení konania do právoplatného
rozhodnutia I. súdu L. vo veci vedenej pod sp.zn. XC/D./D..
T.doručenýmtunajšiemusúdudňaXX.XX.XXXX(č.l.XXX)I.súdL.oznámil,ževecvedenánatamojšom
súde pôvodne pod sp.zn. XC/D./D. o zaplatenie X.D.,XX eur s úrokom z omeškania bola v časti týkajúcej
sa žalovaného T. Y. zapísaná pod novú spisovú značku a je t.č. vedená už pod sp.zn. XC/XX/D..

U. na zistené skutočnosti tunajší súd uznesením č.k. D./XX/D.-D. z XX.XX.XXXX rozhodol o prerušení
konania do právoplatného skončenia veci vedenej na I. súde L. pod sp.zn. XC/XX/D.. G. nadobudlo
právoplatnosť XX.XX.XXXX.

(5) U. bolo zistené, že I. súd L. vo veci sp.zn. XC/XX/D. rozhodol rozsudkom č.k. XC/XX/D.-XX zo dňa

XX.XX.XXXX tak, že žalobu žalobcu T. Y. voči žalovanému T. Y. zamietol. C. nadobudol právoplatnosť
dňa XX.XX.XXXX v spojitosti s rozsudkom V. súdu v V. z XX.XX.D. sp.zn. D./XX/XXXX.

(6) T. doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX žalobca oznámil súdu, že vzhľadom na výsledok
konania vedeného I. súdom L. pod sp.zn. XC/XX/D. a s poukazom na rozsudok V. súdu v V. z XX.XX.D.

sp.zn. D./XX/XXXX berie žalobu v celom rozsahu späť. G., že bolo rozhodnuté, že nárok žalobcu
v tomto konaní bol v čase podania žaloby vzhľadom na vtedy zistený skutkový stav veci dôvodný,
avšak s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutia, dôvod odpadol. O tom, že nárok žalobcu nie je
dôvodný vyplynulo až z rozhodnutia I. súdu L. sp.zn. XC/XX/D. s poukazom na rozsudok V. súdu v V. z
XX.XX.D. sp.zn. D./XX/XXXX. Žalobca v čase podania žaloby (v tejto veci - sp.zn. D./XX/D.) vychádzal

z rozhodnutia I. súdu L. sp.zn. XC/D./D. a z konania vedeného na I. súde L. pod sp.zn. D./XX/D.. A.
má teda za to, že v čase podania žaloby svoj nárok uplatňoval dôvodne, vzhľadom na vtedy existujúce
súdne rozhodnutia, preto navrhol, aby súd aplikoval ust. § 257 C.s.p. a žiadnej zo strán nepriznal nárok
na náhradu trov konania.

(7) T. ust. § X65 ods. 1 C.s.p., len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd

v konaní aj bez návrhu.

(8) T. ust. § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

(9) T. ust. § X45 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

(XX) T. ust. § X46 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

(XX) M. súd zistil, že odpadla prekážka, pre ktorú bolo konanie prerušené (došlo k právoplatnému
skončeniu veci vedenej na I. súde L. pod sp.zn. XC/XX/D.), preto rozhodol, že v prerušenom konaní
pokračuje (výrok I.).

(XX) V predmetnej veci žalobca, ktorý podal žalobu, svoju žalobu voči žalovanej vzal späť skôr, než sa

začalo predbežné prejednanie sporu podľa ustanovenia § 168 C.s.p. alebo pojednávanie. Na základe
týchtoskutočnostíaspoukazomnacitovanéustanoveniasúdbezzisťovaniasúhlasužalovanejrozhodol
tak, že konanie zastavil (výrok II.).(XX) T. ust. § 256 ods. X C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

(XX) T. ust. § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

(XX) T. úprava ustanovenia § 256 ods. X C.s.p. vychádza zo zásady procesného zavinenia. V
prípade, že dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd je povinný skúmať procesnú

zodpovednosť na oboch zúčastnených stranách sporu t.j. tak na strane žalobcu ako aj na strane
žalovaného. A. na strane žalobcu existuje napr. vtedy, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdu, alebo ak podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicata alebo prekážka
litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť a pod. A. na strane žalovaného nastáva v prípade,
keď žalobca vzal žalobu späť pre správanie sa žalovaného, pričom žaloba bola dôvodne podaná. I.
prípadom je aj to, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu

späť.

(XX) V danom prípade žalobca vzal žalobu späť argumentujúc, že odpadol dôvod, pre ktorý bola žaloba
podaná, no zdôrazňujúc, že nárok žalobcu v tomto konaní bol v čase podania žaloby vzhľadom na
dovtedy zistený skutkový stav veci dôvodný. G., že má za to, že žalobca svoj nárok v čase podania

žaloby uplatňoval dôvodne, vzhľadom na vtedy existujúce súdne rozhodnutia, preto navrhol aplikovať
ust. § 257 C.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznať nárok na náhradu trov konania.

(XX) W. trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej
zodpovednosti za zavinenie. A. procesnej zodpovednosti v zmysle cit. ust. § 256 C.s.p. znamená, že

trovy je povinná uhradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. A. využitia zásady zavinenia je sankčná
náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto
ich zavinil. W. týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. T. „procesné zavinenie“
použitý v ust. § 256 C.s.p. sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. A. zodpovednosti za zavinenie
je inštitútom procesného práva a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti

sú tie, ktorí vznikli po začatí konania. A. však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle,
ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle
spočívajúci napríklad v späťvzatí žaloby) a výsledkom je vznik trov protistrany. T. zavinenia môže byť aj
náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pričítať na ťarchu toho, kto
sa bránil /str. XXX-XXX, Š., Y.., S., L.., F., R.., Y., L.., F., R.., M.I., Y.., a kol. Z. sporový poriadok. V.. T. :

C.H. F., XXXX, XXXX s./. Na druhej strane citované ust. § 257 C.s.p. predstavuje odchýlku od zásady
zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie. L. výnimočne neprizná náhradu
trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. A. to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu
na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením, aby
tieto trovy nahradila protistrane. G. § X57 C.s.p. je formulované podstatne všeobecnejšie než bolo ust.

§ X50 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. a vytvára väčší priestor na voľnú úvahu súdu. T. tohto ustanovenia preto
negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, z ktorého dôvodu
musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí
mať vždy výnimočný charakter. A. pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p.
vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: 1/ dôvody hodné osobitného zreteľa, 2/ výnimočné

okolnosti. M. podmienky síce zákon výslovne nešpecifikuje, no ust. § 257 C.s.p. nemožno považovať za
ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinnýskúmať,čivprejednávanejvecineexistujúzvláštneokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,naktoré
je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným
osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde

sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej
situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej
normy nie sú dané dôvody. T. posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd o.i. prihliada na
pomery strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj
v konaní. T. ide o postup strán sporu v konaní, tu súd prihliada na to, ako si strany plnili svoje procesné

povinnosti; súd by mal napríklad prihliadnuť na to, či strana uviedla skutočnosti a dôkazy už pri prvom
úkone, ktorý jej patril, s výnimkou tých, ktoré uplatniť nemohla /str. XXX, Š.M., Y.., S., L.., F., R.., Y., L..,
F., R.., M., Y.., a kol. Z. sporový poriadok. V.. T. : C.H. F., XXXX, XXXX s./.(XX) S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že nie je dôvodné v danom prípade aplikovať
ust. § 257 C.s.p. tak ako to žiadal žalobca. Je nepochybné, že v čase podania žaloby bol právny
predchodca žalobcu (R. F.) právoplatne zaviazaný zaplatiť osobe T. Y. sumu X.D.,XX eur spolu s

príslušenstvom, nakoľko ho k tomu zaväzoval v tom čase právoplatný rozsudok súdu (OS L. sp.zn. XC/
D./D.). T. predchodca žalobcu (R. F.) sa preto obrátil na súd so žalobami voči ostatným spoločníkom
urbariátu, kde ich jednotlivo zažaloval o zaplatenie súm zodpovedajúcim úhrade na nich pripadajúcej
pomernej časti sumy X.D.,XX eur s prísl. v závislosti od veľkostí ich podielov. V žalobe uviedol, že
spoločníci urbariátu na výzvu na úhradu nereagovali, preto sa obrátil na súd. Y. v žalobe uviedol, že

žalovanú označil v žalobe za pasívne legitimovaný subjekt na základe zoznamu spoločníkov a výška
žalovanej istiny (X,XX eur) zodpovedá „výške podielu žalovanej na spoločnej nehnuteľnosti k výške
dôvodného plnenia žalobcu (R. F.) v prospech T. Y.“ t.j. žalobca sa domáhal voči žalovanej nahradenia
pomernej časti sumy, ktorú musel právny predchodca žalobcu zaplatiť T. Y. na základe uvedeného
rozsudku, ako aj trov konania. T. jeho tvrdenia je žalovaná tiež členkou pozemkového spoločenstva
zriadeného na dotknutej spoločnej lesnej nehnuteľnosti v k. ú. T. a na jej podiel má pripadať z celkovej

sumy časť X,XX eur. D. z omeškania vo výške X% ročne zo žalovanej sumy žiada od XX.XX.XXXX, t.j.
odo dňa podania žaloby. Na druhej strane, žalovaná v rámci reakcie na výzvu súdu, aby sa vyjadrila
k podanej žalobe uviedla už v písomnom podaní z XX.XX.XXXX, že žalobu neuznáva a nesúhlasí s
ňou, nakoľko v čase vzniku záväzku nebola podielnikom ani ona, ani jej právny predchodca. I. toho
žalovaná uviedla, že nikdy nebola vyzvaná žalobcom (resp. jeho právnym predchodcom) na úhradu

žalovanej istiny a o tejto skutočnosti sa dozvedela jedine z výzvy súdu. C. nesúhlasila s úrokmi z
omeškania, pričom uviedla, že ju nikdy nikto a nejakej dlžobe spoločenstva neinformoval. M. vyjadrenie
bolo doručené do vlastných rúk právnemu zástupcovi žalobcu (XX.XX.XXXX), no tento sa k nemu
nijako nevyjadril, neskôr len písomným podaním z XX.XX.XXXX, doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX (!)
žiadal o prerušenie konania (č.l. XXX). C. žalobca, hoci bol riadne právne zastúpený, nijako nereagoval

ani na predchádzajúcu výzvu súdu z XX.XX.XXXX, aby súdu predložil dôkaz o tom, že žalovaná je
podielovou spoluvlastníčkou v G. N. E. T. L. T. a v akom rozsahu, nakoľko táto informácia jednak zo
žaloby nevyplývala a taktiež sa nedala overiť ani zo zapožičaného spisového materiálu I. súdu L.. L.
bol žalobca vyzvaný, aby v stanovenej lehote vyšpecifikoval akým spôsobom dospel k výške žalovanej
sumy. M. výzvy adresované právnemu zástupcovi žalobcu ostali bezvýsledné a to aj napriek telefonickej

urgencii z XX.XX.XXXX na splnenie uvedenej povinnosti, ako to vyplýva z úradného záznamu sudcu
ako na č.l. XX.
(XX) L. dospel k záveru, že v danom prípade, neboli splnené už vyššie uvádzané podmienky pre
navrhovanú aplikáciu ust. § 257 C.s.p., pretože pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania je
potrebné vzhliadnuť kumulatívne obe už spomenuté podmienky, a hoci v danom prípade by sa mohlo

javiť, že sa jedná o dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže žalobca pri podaní žaloby (žalôb) vychádzal
z v tom čase právoplatných rozhodnutí súdov, no na druhej strane nie je možné opomenúť jeho postoj
v priebehu celého konania, treba prihliadnuť aj na to, ako si strany plnili svoje procesné povinnosti,
pričom z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že žalobca nijak nereagoval na výzvy súdu, svoj nárok
na výzvu súdu nešpecifikoval, požadované listiny nedoložil. Na druhej strane žalovaná riadne a včas

reagovala, voči žalobe sa bránila, a preto aj keď dôvodom späťvzatia uvedenom v podaní žalobcu v
predmetnej veci je odpadnutie predmetu sporu, s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti to nie
je možné ani spravodlivé pripočítať na ťarchu toho, kto sa bránil, t.j. žalovanej. T. ust. § 257 Cs.p. vždy
negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak právo na náhradu trov konania mala, preto musí mať
aplikácia tohto ustanovenia C.s.p. vždy výnimočný charakter. M. súd nedospel k záveru, že by sa v danej

veci jednalo o dôvody hodné osobitného zreteľa a súčasne výnimočné okolnosti, preto pri rozhodovaní
o nároku na náhradu trov konania nepostupoval podľa žalobcom navrhovaného ust. § 257 C.s.p., ale
aplikoval ust. § 256 ods. X C.s.p. a priznal náhradu trov konania protistrane, t.j. žalovanej (výrok III.).

Poučenie:

Proti prvému výroku tohto uznesenia odvolanie n i e j e prípustné.

Proti druhému a tretiemu výroku tohto uznesenia j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 C.s.p.).Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 C.s.p.).

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.